Svetový deň povedomia o autizme, ktorý sa pripomína 2. apríla, slúži ako dôležitá príležitosť na zvýšenie informovanosti o poruchách autistického spektra (PAS) a na zdôraznenie potreby neustáleho skvalitňovania života ľudí s touto diagnózou. Modré oblečenie, ktoré si v tento deň mnohí po celom svete obliekajú, symbolizuje komunikáciu - oblasť, ktorá je pre osoby s autizmom často problematická, no zároveň zásadná z pohľadu vzájomného porozumenia širokej verejnosti. Práve toto porozumenie je kľúčové pre budovanie mostov rešpektu a úcty.
V posledných desaťročiach celosvetová prevalencia autizmu stúpa, čo je podľa detskej psychiatričky Terézie Rosenbergerovej dôsledkom viacerých faktorov, vrátane zvýšenej informovanosti laickej verejnosti a kvalitnejšej diagnostiky. Svoj podiel na zvýšených číslach majú aj starší vek partnerov v čase, keď sa stanú rodičmi, a súvisiace genetické a epigenetické faktory. Podľa celosvetovej prevalencie by malo na Slovensku žiť okolo 50 000 ľudí s touto diagnózou. Autizmus je neurobiologicky podmienená vývinová porucha, ktorá zasahuje celú osobnosť človeka, preniká celou osobnosťou dieťatka a odráža sa v poruchách myslenia, cítenia aj správania. Každé dieťa s autizmom je pritom svojim spôsobom jedinečné, čo podčiarkuje variabilitu prejavov autizmu.
Čo je to autizmus? Komplexný pohľad na Poruchy Autistického Spektra (PAS)
Autizmus, alebo presnejšie Poruchy Autistického Spektra (PAS), sú súhrnným pojmom pre rôznorodú skupinu neurovývinových porúch, alebo inak skupinu diagnóz, ktoré zasahujú celú osobnosť človeka. Medzi tieto poruchy sa zaraďujú detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm a ďalšie pervazívne vývinové poruchy. Ministerstvo zdravotníctva ozrejmilo, že prejavy autizmu sa môžu líšiť a často zahŕňajú ťažkosti so sociálnou interakciou a komunikáciou, ako aj opakujúce sa správanie spojené s limitovaným množstvom stereotypných činností.
Príčina autizmu stále nie je úplne jasná, no pokladá sa za vysoko dedičnú. Výskumy naznačujú, že autizmus vzniká na podklade genetických a negenetických (environmentálnych) vplyvov, ktoré zvyšujú riziko jeho vývoja. Dôležité je si pamätať, že zvýšené riziko nie je to isté ako priama príčina. Napríklad, niektoré mutácie génov spojené s autizmom sa dajú nájsť aj u ľudí, ktorí túto poruchu nemajú. Zdá sa, že autizmus je dedičný v rodinách, a ak rodič nesie jednu alebo viac z týchto mutácií, môže sa takýto gén dostať k dieťaťu, aj keď samotný rodič autizmus nemá. Určité vplyvy prostredia, ako sú tehotenstvo a pôrodné komplikácie (napr. nedonosenosť pred 26. týždňom tehotenstva, vysoký vek rodičov), môžu ďalej zvyšovať alebo znižovať riziko autizmu u geneticky predisponovaných ľudí. Na ochorenie síce neexistuje špecifická liečba, ale včasná diagnostika a odborná intenzívna intervencia môžu stav mnohých detí výrazne zlepšiť.
Autistická triáda: Kľúčové oblasti prejavov
Diagnózy PAS pokrývajú ťažkosti detí v troch hlavných oblastiach vývoja, ktoré tvoria takzvanú autistickú triádu:
- Sociálna interakcia: Je to vzájomná súčinnosť, vzájomné ovplyvňovanie sa a pôsobenie medzi ľuďmi, ktoré vedie k nadväzovaniu sociálnych vzťahov. U detí s autizmom je táto oblasť narušená, prejavuje sa napríklad slabým očným kontaktom, nevšímavosťou voči iným ľuďom a neschopnosťou zapojiť sa do spoločnej hry.
- Komunikácia: Ide o vzájomné dorozumievanie sa ľudí, výmenu informácií, myšlienok a pocitov. Prebieha buď verbálne (prostredníctvom jazyka) alebo neverbálne (prostredníctvom reči tela, gestikulácie a mimiky). U ľudí s PAS sú narušené obe formy komunikácie. Často majú problém s porozumením výrazov tváre, gest, tónu hlasu a sami sa snažia nahradiť verbálny deficit mimoslovne.
- Predstavivosť (flexibilita/imaginácia): Je to psychický proces, schopnosť človeka predstavovať si veci a deje v myšlienkach, vytvárať pamäťové predstavy, mať vo vedomí javy či obrazy, ktoré práve zmyslovo nevníma alebo ktoré nikdy predtým nevnímal. U autistov je táto oblasť často oslabená, čo sa prejavuje napríklad absenciou symbolickej hry alebo neflexibilitou v správaní a návykoch.
Tieto tri oblasti sú pre deti na spektre problematické a ich kombinácia a intenzita symptómov sú u každého autistu odlišné, čo vedie k veľmi individuálnym prejavom poruchy. Je dôležité zdôrazniť, že prítomnosť niektorých prejavov sa môže vyskytovať aj v správaní neurotypických detí, a ich výskyt automaticky nepotvrdzuje pervazívnu vývojovú poruchu.
Včasné príznaky autizmu u detí: Na čo si všímať?
Ťažké formy autizmu sa prejavujú už v útlom detstve, niekedy dokonca v prvých mesiacoch života. Inokedy je v prvom roku života ešte všetko v poriadku, ale potom akoby sa dieťa „strácalo“. Najčastejšie k tomu dochádza v období medzi 12. a 18. mesiacom veku. U ľahších foriem autizmu (vysokofunkčný autizmus alebo Aspergerov syndróm) sú prejavy v ranom veku veľmi mierne a ťažkosti sa začnú prejavovať až pri nástupe do kolektívu (materská škola), prípadne až v rámci základnej školy, keď vzrastú požiadavky hlavne v sociálnej oblasti a dieťa už nezvláda vykrývať svoje nedostatky. Psychologička Mgr. Katarína Gromošová a psychológ Mgr. Ivan Belica ozrejmili najčastejšie varovné príznaky, ktoré by mali rodičov viesť k spozorneniu:
Komunikačné a sociálne indikátory:
- Reč dieťaťa: Rodičia najčastejšie spozornejú, keď dieťa nezačne rozprávať, prípadne je jeho reč veľmi slabá - hovorí iba pár slov, alebo hovorí nezrozumiteľnou hatlaninou. Dieťa síce môže opakovať rôzne riekanky a pesničky, prípadne celé časti rozprávok (echolália), ale vôbec nevie reč použiť v bežnej situácii, napríklad vypýtať si jesť, povedať, kam chce ísť, alebo odpovedať na jednoduchú otázku. Reč býva monotónna, bez intonácie, dieťa nie je spontánne v používaní jazyka a dokonca nesprávne používa zámená (o sebe nehovorí ako o JA).
- Reakcia dieťaťa na vlastné meno: Dieťa s PAS často nereaguje na oslovenie. Bežné dieťa na svoje meno zareaguje takmer vždy na prvýkrát. Ak dieťa svoje meno ignoruje, treba spozornieť.
- Porozumenie inštrukciám: Rodičia majú pocit, že dieťa nerozumie, keď od neho niečo požadujú, a je oveľa ťažšie mu vysvetliť niektoré situácie než jeho rovesníkom. Dieťa s PAS nerozumie abstraktným pojmom a má problém v porozumení reči, pokiaľ nemá vizuálne ilustrácie toho, o čom komunikujete. Nedokáže sa zapojiť do konverzácie typu otázka-odpoveď.
- Očný kontakt a gestá: Dieťa nenadväzuje očný kontakt, alebo len veľmi málo, a to patrí medzi najčastejšie prejavy autizmu. Svoje požiadavky dáva najavo zvláštnym spôsobom - namiesto ukázania prstom a nadviazania zrakového kontaktu ťahá ruku dospelého želaným smerom, pričom ju používa ako nástroj. Chýba zdieľanie záujmu ukazovaním prstom na to, čo ho zaujalo, alebo využívanie gest ako mávnutie či privolanie.
- Sledovanie predmetov očami: Dieťa nedokáže sledovať pohyb objektu alebo vaše gestá pohľadom. Nepozrie sa smerom, ktorým mu niečo ukazujeme.
- Kontakt s druhými deťmi a samota: Nevyhľadáva ani dospelého, ani iné deti do spoločnej hry. Skôr deti len pozoruje, alebo sa o kontakt snaží neprimeraným spôsobom (je sociálne neobratné). Ak sa predsa len „hrá“ s iným človekom, ide len o „bláznenie“. Vystačí si samé so sebou, alebo sa môže stať aj presný opak - že sa od neho nemôžete ani pohnúť. Záujem o sociálne prostredie je veľmi slabý.
- Chýbajúca imitácia a empatia: Dieťa má problém porozumieť výrazom tváre u iných ľudí a nedokáže ich ani napodobniť. Často vyzerá, akoby na udalosti reagovalo kamennou tvárou. Má výrazne zníženú schopnosť rozpoznávať nálady a pocity druhých ľudí a nedokáže sa vcítiť. Nie je schopné pozrieť sa na vec z perspektívy druhého človeka. Chýbajúca imitácia nielen v rovine vokálnej, ale aj motorickej je pritom základná zručnosť pre učenie sa.
Prejavy v hre a správaní:
- „Nehra“ dieťaťa: Rodičov prekvapí hra, respektíve „nehra“ dieťaťa. Nedokáže sa s ničím zabaviť na dlhší čas, väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním do radu, presnej línie, triedením. Nejde o hru v pravom zmysle slova, skôr o manipuláciu s hračkami ako objektami (nie symbolmi postáv, zmenšeninami predmetov). Dieťa o hračky nemusí vôbec prejaviť záujem, alebo sa skôr zameriava na detaily hračky, fascinujú ho napríklad kolesá autíčka, textília hračky, zvuky, ktoré hračka vydáva. Chýba hra „akože“, neimituje ostatných, teda imaginatívna hra je nepredstaviteľná, pretože vychádza z predstavivosti, zručnosti, v ktorej majú deficit.
- Stereotypné činnosti: Dieťa miesto klasickej imaginatívnej hry dáva prednosť stereotypným činnostiam (prelievanie vody, presýpanie piesku, točenie predmetov), alebo vyhľadáva iba jeden typ podnetov (často sa deti už v útlom veku úzko zamerajú len na písmenká, čísla, značky áut a podobne). S hračkou/objektom sa hrá opakujúcimi sa pohybmi. Opakované pohyby telom, napr. mávanie rukami, obzeranie si rúk pred očami, točenie sa okolo vlastnej osi, kývanie sa, tlieskanie a pod. sú tiež časté.
- Ťažkosti v oblasti senzorickej integrácie: Dieťa je často senzoricky citlivé až precitlivené (alebo naopak hypocitlivé) na rôzne zvukové, zrakové podnety, vône či chute. Môže odmietať iný typ potravín, prejavovať silný odpor voči zmenám v zvyklostiach, vyhýbať sa dotykom alebo naopak, niektoré podnety vyhľadávať (napr. skúmať predmety ústami či ovoniavať).
- Citlivé reakcie na zmeny, trvanie na rutine: Dieťa má nemenné, repetitívne (opakujúce sa), stereotypné vzorce správania (rituály a zvyky pred spánkom, pred raňajkami, trasy na prechádzke, pri obliekaní). Je abnormálne zamerané na túto rutinnú činnosť a trvá na jej presnom dodržiavaní. V prípade akejkoľvek zmeny reaguje silným odporom, často výbuchmi zlosti, agresiou, môže dochádzať až k sebapoškodzovaniu (búchanie hlavy o zem). Potrebuje mať všetko rovnaké každý jeden deň, potrebuje ten istý systém, rutinu, nemenný režim. Je neflexibilné.
- Nezvyčajné pohyby: Dieťa vykonáva až obsesívne určité pohyby stále dokola, napríklad ťapkanie rukami, krúživé pohyby prstami. Môže mať nezvyčajné držanie tela, neobvyklú chôdzu (často po špičkách). Dieťa neustále nosí so sebou nejaký objekt, pokladá ho z miesta na miesto, aby zabránilo záchvatu a cítilo sa bezpečne.
Vekové špecifiká prvých varovných príznakov:
- 9 mesiacov: Dieťatko reaguje úsmevom alebo výrazom radosti v tvári veľmi zriedkavo. Do komunikácie sa nezapája nijako alebo len minimálne. Nereaguje, keď naňho voláte, nevyjadruje strach, smútok, prekvapenie, hnev, radosť.
- 12 mesiacov: Reaguje nečakane na nové tváre (nevšíma si ich, alebo je vydesené). Zriedkavo sa usmieva v rôznych radostných sociálnych situáciách. Neudržiava očný kontakt alebo len veľmi málo. Má ťažkosti s reagovaním na svoje meno. Nereaguje na hlasné zvuky alebo na niektoré bežné zvuky reaguje neprimerane. Blaboce veľmi málo alebo vôbec, nesnaží sa imitovať slová, zvuky, gestá (nemáva na ostatných, neukazuje prstom). Nemá rado dotyky.
- 24 mesiacov: Chodí po špičkách. Prejavuje intenzívny záujem o určité povrchy, objekty, materiály, opakuje isté aktivity, napríklad skupinkuje objekty, zaraďuje ich do línií. Nesnaží sa zaujať pozornosť rodičov, nesnaží sa nadväzovať kontakt s inými deťmi, nezdieľa aktivity. Má limitované gestá a imitovaciu schopnosť, nie je schopné nasledovať jednoduché verbálne inštrukcie.
- 36 mesiacov: Stále málo rozpráva (nevyužíva samo od seba 2 a viacslovné spojenia primerane situácii) a veľmi nezvyčajne - používa a opakuje isté frázy, slová alebo celé pasáže z kníh či rozprávok neprimerane situácii. Nezasahuje do interaktívnej hry ani o iné deti, ktoré akoby neregistrovalo. Fixuje sa na isté aktivity, rutinné činnosti. Nevie sa imaginatívne hrať - na lekára, vodiča, pilota.
Príznaky autizmu u detí
Hra s hračkami a stereotypné činnosti: Prečo si dieťa ukladá hračky do radu?
Jedným z bodov, ktoré často znepokojujú rodičov a vyvolávajú otázky ohľadom autizmu, je spôsob, akým sa dieťa hrá s hračkami, najmä ich ukladanie do radu alebo triedenie. Mgr. Katarína Gromošová upozorňuje, že často rodičov prekvapí hra, respektíve „nehra“ dieťaťa. Dieťa nedokáže sa s ničím zabaviť na dlhší čas, väčšinu voľného času trávi pobehovaním, rozhadzovaním hračiek, alebo ich ukladaním a triedením. Nejde o hru v pravom zmysle slova, skôr o manipuláciu s hračkami. Niekedy dieťa venuje pozornosť iba časti hračky (napríklad kolieskam) alebo vyhľadáva stereotypné činnosti (prelievanie vody, presýpanie piesku, točenie…). V kontexte autizmu je takéto správanie označované za „nefunkčnú hru“, ktorá je jedným z prejavov v oblasti predstavivosti a flexibility.
Avšak je dôležité zdôrazniť, že samotné ukladanie hračiek do radu alebo záujem o kolieska automaticky neznamená diagnózu autizmu. Ako vyplýva z diskusií rodičov, mnohé neurotypické deti sa s autíčkami hrajú tak, že si ich ukladajú vedľa seba alebo za seba, napodobňujú parkovisko, robia kolóny, alebo si ich triedia podľa farieb či obľúbenosti. Rodičia často spomínajú, že ich deti, ktoré nie sú autisti, robili to isté a vyrástli z toho. Niektorí hovoria, že je to len prirodzená forma hry a kreativita dieťaťa.
Psychologické štúdie naznačujú, že ukladanie predmetov do radu môže súvisieť s tzv. „Positioning Schema“ - schéma polohovania, čo je úplne normálne správanie v určitom veku, kedy dieťa skúma vzťahy medzi objektmi a priestorom. Preto, ak sa dieťa hrá na búračky, preteky a následne si autíčka poskladá do radu, aby simulovalo ďalšiu haváriu, ide o imaginatívnu hru s prvkami poriadku, čo je iné ako nefunkčné, neustále a bezcieľne ukladanie predmetov. Ak dieťa nemá iné výrazné príznaky autizmu, ako sú problémy s očným kontaktom, komunikáciou, sociálnou interakciou, alebo silné stereotypné správanie, samotné ukladanie hračiek do radu nemusí byť dôvodom na obavy. Diagnóza autizmu vyžaduje prejavy vo viacerých oblastiach - v reči, sociálnej interakcii a nefunkčnej hre. Je dôležité všímať si celkový obraz vývinu dieťaťa a nie sa zamerať len na jeden izolovaný prejav.
Diagnostika a včasná intervencia: Kľúč k zlepšeniu kvality života
Čím skôr sa situácia začne riešiť, tým lepšie. Ak máte pocit, že váš drobec si žije vo vlastnom svete, má problém pri komunikácii a nadväzovaní vzťahov s okolím, je potrebné spozornieť. Prvé známky autizmu sa zvyčajne objavia už u detí vo veku 2 alebo 3 rokov, no môžu sa objaviť aj skôr, už v 18. mesiaci, alebo dokonca omnoho neskôr pri ľahších formách.
Kde hľadať prvú pomoc?
Určite je dobré pýtať sa pediatra. Na Slovensku máme od roku 2019 povinný skríning porúch autistického spektra dotazníkom M-CHAT-R, určeným pre deti ideálne vo veku od 16 do 30 mesiacov. Dotazník je voľne dostupný na internete a mal by byť k dispozícii aj u pediatra v rámci preventívnych prehliadok. Ak dotazník preukáže strednú mieru rizika, odporúča sa kontaktovať Akademické centrum výskumu autizmu Lekárskej fakulty UK v Bratislave, ktoré na základe telefonickej konzultácie zváži potrebu kompletnej diagnostiky. Ak je riziko vysoké, kompletná diagnostika je nevyhnutná.
Pediater vás môže odoslať (alebo môžete ísť aj sami) ku klinickému psychológovi alebo pedopsychiatrovi, ktorý je zodpovedný za stanovenie diagnózy „porucha autistického spektra“. Títo odborníci posudzujú závažnosť symptómov autizmu podľa kontrolného zoznamu kritérií (problémy v komunikácii, opakujúce sa správanie) a určujú stupnicu závažnosti, ktorá odráža mieru podpory potrebnej pre každodenné fungovanie.
Intervenčné centrá a podpora rodiny:
- Centrá včasnej intervencie (CVI): Sú najlepšou voľbou v ranom veku pre rodiny s deťmi do 7 rokov. Ide o sociálnu službu, ktorá poskytuje podporu celej rodine, pomáha rodičom pochopiť podstatu ťažkostí ich dieťatka - a to aj vtedy, ak diagnóza zatiaľ nie je potvrdená. CVI pomáhajú rodičom rozumieť dieťaťu, podporovať jeho vývin a vysporiadať sa s náročnejšou starostlivosťou.
- Centrá špeciálnopedagogického poradenstva (CŠPP): Venujú sa deťom nielen v ranom veku, ale aj neskôr, až do ukončenia prípravy na povolanie. Poskytujú poradenstvo a pomoc pri hľadaní vhodného prístupu ku konkrétnemu dieťaťu, majú prehľad o odborníkoch a organizáciách v regióne a vedia rodinu vhodne nasmerovať.
Včasná, komplexná diagnostika a následná intervencia v podobe efektívnej, individualizovanej terapie (behaviorálnej, fyzickej, logopedickej) sú kľúčové pre kvalitu života dieťaťa s PAS. Čím skôr dieťa podstúpi intervenciu, tým je rýchlejšia a vyššia jej účinnosť a tým má aj lepšie vyhliadky do budúcnosti.
Život s autizmom v rodine: Výzvy a podpora
Zistenie o autizme dieťaťa je pre rodičov veľmi bolestivé, a preto diagnózou netrpí len maličký autista, ale aj celá jeho rodina. Prijať to a vyrovnať sa so situáciou je pre rodičov veľmi ťažké. Ako hovorí mama 10-ročného chlapca s Aspergerovým syndrómom, Katarína z Trnavy, prijať fakt a zmieriť sa s tým bolo psychicky náročné. Rodičia si často nevedia poradiť, nevedia, kde hľadať pomoc a informácie.
Autizmus výrazným spôsobom ovplyvňuje fungovanie rodiny. Rodina sa hlavne zo začiatku musí veľmi prispôsobovať fungovaniu dieťaťa, jeho stereotypom a úzkostiam. V dôsledku toho sa často rodina vzdáva svojho bežného fungovania, aktivít, kontaktov, a mnohé z týchto rodín sa postupne dostávajú do izolácie. Závisí to od závažnosti autizmu a od pridružených ťažkostí, najmä, či je u dieťatka aj znížený intelekt, porucha reči, narušený spánok, stravovanie, nakoľko je viazané na svoje stereotypy, či má senzorické ťažkosti, a tiež nakoľko dokáže regulovať svoje správanie. Mnohé z týchto detí majú časté a intenzívne záchvaty zlosti už pri maličkých podnetoch.
Napriek náročnosti je možné dosiahnuť výrazné zlepšenie. Katarína s manželom vďaka včasnej pomoci a intenzívnym terapiám (5 dní v týždni, každý deň 2 hodiny doobeda a 3 poobede) dokázali, že ich syn je dnes „úplne bez problémov, funguje v akomkoľvek prostredí, chodí do školy, na krúžky“. Jeho príbeh je dôkazom, aký úžasný pokrok sa dá urobiť s včasnou intervenciou a koľko práce za tým je. Rodičom sa tiež odporúča spojiť sa s inými rodičmi, napríklad na sociálnych sieťach alebo iných fórach, kde si navzájom môžu vymieňať informácie a skúsenosti. Dnes sú dostupné aj viaceré knihy a kurzy, ktoré poskytujú spoľahlivé informácie o autizme a praktické rady.
Mýty a realita o autizme
Mnohí rodičia majú častokrát skreslenú predstavu o tom, čo autizmus je, a doslova sa ho desia. Je dôležité vyvracať bežné mýty:
- Autisti neprežívajú emócie: „Niektorí rodičia si myslia, že dieťa nemôže mať autizmus, lebo prežíva a prejavuje emócie. Deti s autizmom ich však bežne prežívajú a prejavujú. Majú ich len často problém regulovať a identifikovať u iných ľudí,“ hovorí psychológ Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Mgr. Ivan Belica.
- Vakcíny spôsobujú autizmus: Vedci za posledné dve desaťročia uskutočnili rozsiahly výskum s cieľom zistiť, či existuje súvislosť medzi očkovaním v detstve a autizmom. Žiadna štúdia nepotvrdila túto domnienku.
- Autizmus je len jedna forma: Autizmus je porucha autistického spektra, čo znamená, že má rozmanitú podobu s rôznou mierou závažnosti príznakov. Neexistuje jeden typ autizmu, ale veľa podtypov, ktoré sú ovplyvnené kombináciou prostredia a genetických faktorov.
- Každé neobvyklé správanie je autizmus: Ako bolo spomenuté pri ukladaní hračiek do radu, nie každé neobvyklé správanie je znakom autizmu. Pre diagnózu je potrebná komplexná škála príznakov v hlavných deficitných oblastiach. To, že u dieťaťa sa objaví jeden či dva príznaky z celej škály, obvykle vôbec na túto poruchu neupozorňuje.
Porucha autistického spektra je ochorenie, ktoré preniká a zasahuje do všetkých oblastí vývinu a života dieťaťa. Vyžaduje zvýšené nároky na čas, emocionálnu odolnosť a v neposlednom rade aj zvýšené ekonomické nároky na rodinu.
Perspektívy a prognóza: Ako sa autisti uplatnia v dospelosti?
Uplatnenie detí s autizmom v dospelosti je veľmi individuálne a závisí od mnohých faktorov, hlavne od úrovne intelektu a osobnostných vlastností, ako aj od toho, či zvládnu bežný systém vzdelávania, nakoľko sú samostatní a schopní začleniť sa do spoločnosti.
Výskumne sa zistili ukazovatele, ktoré čiastočne môžu napovedať, ako bude vývin dieťaťa prebiehať:
- Úroveň intelektu: Deti s autizmom, ktoré majú závažné intelektové postihnutie (IQ < 50), majú po celý život výrazné obmedzenia vo vzťahoch, v škole a podobne. S narastajúcou úrovňou intelektu narastá aj šanca, že v neskoršom živote bude dieťa lepšie fungovať v oblasti vzdelávania, práce a celkovo v bežných životných situáciách. Avšak aj u detí s priemerným či dokonca nadpriemerným intelektom sa ukazuje, že v neskoršom živote nenapĺňajú svoj intelektový potenciál v bežnom živote do takej miery ako deti s porovnateľným intelektom bez autizmu. Môžu mať dobré školské výsledky, no väčšie problémy s vytváraním a udržiavaním priateľstiev, či v manželstve, alebo si nevedia dlhodobo udržať prácu. Vyšší intelekt zvyšuje aj šancu, že terapia bude účinná.
- Úroveň reči: Pre dobrú prognózu je dôležitý vek nástupu prvých slov a prvých viet. Deti, u ktorých sa objavili prvé slová vo veku do 24 mesiacov, majú významne lepšie fungovanie v bežnom živote, ako aj lepšiu úroveň poznávacích schopností. Čím neskôr sa rečové schopnosti objavia, tým je vyššia šanca, že budú mať neskôr problémy fungovať v bežnom živote.
- Samostatnosť a zručnosti: Dôležitým ukazovateľom je aj to, nakoľko je dieťa aktuálne samostatné primerane jeho veku, nakoľko má napríklad sebaobslužné, motorické a ďalšie zručnosti.
- Včasná terapia: V neposlednom rade má významnú úlohu v prognóze podstúpenie terapie vo včasnom veku.
Pokiaľ ide o vzdelávanie, závisí to od závažnosti autizmu a od regionálnych možností. V špeciálnej škole zameranej na autizmus učitelia presne vedia, čo je dôležité dieťa učiť, a poznajú špeciálne postupy, ktoré sú u týchto detí najefektívnejšie. Bežná škola je zas vhodnejšia pre deti s menej závažným stupňom postihnutia, ktoré sa tam vedia dohovoriť, odkomunikovať svoje potreby, začleniť sa do kolektívu, rozumieť požiadavkám a napredovať bežnými vyučovacími metódami, alebo im stačia menšie úpravy.
Príznaky autizmu u detí
Podpora a povedomie: Svetový deň autizmu a komunitné iniciatívy
Svetový deň povedomia o autizme 2. apríla pripomína, že medzi nami žijú mnohí ľudia s poruchou autistického spektra a zároveň poukazuje na potrebu neustáleho skvalitňovania ich života. Vstupom do kolektívu väčšinovej spoločnosti nie je ich zmena, ale budovanie mostov porozumenia, vzájomnej úcty a lásky pri rešpektovaní všetkých deficitov, ktoré autizmus so sebou prináša.
Na Slovensku existujú viaceré iniciatívy a organizácie, ktoré poskytujú pomoc a podporu. Napríklad aj tohto roku sa v Bratislave uskutočnil Deň povedomia o autizme s Modrou hliadkou, kde boli pripravené infostánky organizácií prinášajúcich riešenia pre osoby s PAS a ich rodiny. Vstup je bezplatný a bezbariérový, čo ukazuje snahu o inklúziu a dostupnosť informácií. Bohužiaľ, títo úžasní ľudkovia sa celé desaťročia nachádzajú na okraji spoločnosti a takmer celá ťarcha starostlivosti a pomoci zostáva na rodine. Príbehy ako ten novinára a blogera Jozefa Bednára, otca dospelého autistického syna Mareka, ktoré vlani spísal v knihe Nezlomní, inšpirujú a zvyšujú povedomie o tom, čo všetko rodiny s autistickými deťmi prežívajú. Všetci malí autisti potrebujú špeciálnu starostlivosť, prístup, ale aj vzdelávanie. Spoločnosť ako celok má úlohu neustále skvalitňovať ich život.
tags: #dieta #si #uklada #hracky #za #seba