Vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) predstavuje jednu z kľúčových oblastí súčasného školského systému, ktorá si vyžaduje špecifické prístupy a podporu. Okruh detí, ktoré potrebujú v škole nejaké úľavy, je široký. Nepatria sem len deti s poruchami učenia, ale aj deti s nejakým telesným hendikepom, deti s poruchou autistického spektra a taktiež deti nadané. Celá situácia okolo týchto detí nie je úplne jednoduchá a je dôležité, aby sa rodičia a pedagógovia orientovali v dojmoch a pojmoch, ktoré sú s touto témou spojené. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený prehľad o školskej integrácii, legislatívnom rámci, procesoch, typoch podpory a úlohách jednotlivých aktérov v systéme vzdelávania žiakov so ŠVVP na Slovensku.
Definícia Špeciálnych Výchovno-Vzdelávacích Potrieb a Školskej Integrácie
Aby sme pochopili systém podpory, je nevyhnutné presne definovať kľúčové pojmy. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je dieťa, ktoré má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka. Tieto požiadavky vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí. Uplatnenie takýchto úprav je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Školská integrácia je konkrétnym mechanizmom na zabezpečenie týchto potrieb a je definovaná aj v § 2 písm. s) školského zákona. V praxi to znamená, že dieťa so ŠVVP je vzdelávané spravidla v školách hlavného prúdu, teda v bežných materských, základných a stredných školách, pričom sú mu poskytované adekvátne podporné opatrenia.
Právny Rámec a Ústavné Právo na Vzdelanie
Právo na vzdelanie je garantované aj Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne v článku 42. Podľa odseku 1 má každý právo na vzdelanie a školská dochádzka je povinná, pričom jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon. Odsek 2 ďalej uvádza, že občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách, a podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách. Napokon, odsek 3 stanovuje, že zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.
Primárnym legislatívnym nástrojom upravujúcim túto oblasť je Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôležitá je aj Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z. o niektorých podrobnostiach o organizácii škôl a školských zariadení. Tieto právne predpisy zabezpečujú, že žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má nárok na príslušné podporné opatrenie uvedené vo vyjadrení podľa § 145b ods. 1 písm. p) školského zákona.
Je dôležité poznamenať, že v súvislosti s aktuálne prebiehajúcim vojnovým konfliktom na Ukrajine sa realizujú aj podporné opatrenia zamerané na adaptáciu ukrajinských žiakov v slovenských školách, čím sa rozširuje rozsah podpory v školskom systéme. Ak sa v praxi stretnete s problémami pri uplatňovaní tohto práva, existuje linka podpory INKLULINKA, na ktorú sa môžu rodičia obrátiť.
Proces Diagnostiky a Posudzovania Potrieb
Diagnostika špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb je kľúčovým krokom k získaniu adekvátnej podpory. Mnoho rodičov, u ktorých dieťaťa sa objavila napríklad spomínaná porucha učenia, išlo na odporúčania pedagóga základnej školy na špeciálne vyšetrenie. Cieľom je, aby sa problém ich dieťaťa pomenoval a aby následne dostali „papier“, ktorý by ideálne obsahoval presné a jasne definované postupy, ako s dieťatkom v škole má pracovať pedagóg, ako ho môžu podporiť rodičia v domácej príprave a ako by sa malo postupovať pri skúšaní a hodnotení dieťaťa.
U dieťaťa, kde je problém hlbší a vážnejší, sa okrem vyššie spomenutého „papiera“ s odporúčaniami zvažuje aj integrácia. To znamená, že dieťa musí prejsť testovaním v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP) alebo v inom zariadení poradenstva a prevencie. Ak odborní pracovníci usúdia, že dieťatku by integrácia a individuálny výchovno-vzdelávací plán prospeli, začne sa spracovanie dokumentácie. Odborné pracovisko spracuje dokumentáciu, vrátane záverov vyšetrení a individuálneho vzdelávacieho plánu pre konkrétne dieťa. Na účel ich vytvárania je potrebná správa z diagnostického vyšetrenia, t. j. správa zo zariadenia poradenstva a prevencie, ktorým boli jeho ŠVVP diagnostikované.
Rodičia alebo zákonní zástupcovia často navštevujú zariadenia poradenstva a prevencie v rôznych fázach školskej dochádzky dieťaťa. Špeciálna pedagogička Mgr. Liliana Šimečková, PhD. potvrdzuje, že pri závažnejších ťažkostiach, zvyčajne grafomotorických, sa rodičia, či školy, najčastejšie ohlasujú už v prvom štvrťroku prvého ročníka základnej školy. Druhá várka prváčikov prichádza po prvom polroku a posledná várka je v treťom štvrťroku. Tí, ktorí to nestihnú, prídu v druhom ročníku. Platí zásada, že prvý ročník sa deti učia a druhý ročník sa učivo automatizuje, takže poruchy sa uzatvárajú obvykle najskôr na konci druhého ročníka a v polovici tretieho ročníka. Samozrejme, závažné poruchy (už v prvom ročníku) sa riešia pri rečových ťažkostiach, ako je oneskorený vývin reči alebo ťažšie zrozumiteľná reč.
Je tiež možné, že sa porucha učenia diagnostikuje až napríklad na konci školskej dochádzky, v 8. alebo 9. ročníku. Mgr. Šimečková uvádza, že v takomto prípade treba prepátrať príčiny, teda čo je na pozadí takto neskorého príchodu. Môže za tým byť postoj rodiča, napríklad úspešný a výkonovo orientovaný rodič ťažko prijíma, že jeho dieťa má ťažkosti tohto typu. Ďalej, dieťa pri ľahšej forme sa mohlo naučiť zvládať svoje ťažkosti a vedelo ich doposiaľ vykompenzovať, no zrazu narazilo na svoj strop, už potom nevie a potrebuje pomoc. Taktiež u nadpriemerne nadaných detí, ktoré to potiahnu na trojky, rodič to nevidí ako akútny problém, a tým pádom nie je dôvod zapodievať sa týmto, v duchu - veď neprepadá.
Dve Cesty Podpory: Odporúčania verzus Integrácia
Ako bolo spomenuté, existuje rozdiel medzi "len papierom" s odporúčaniami a plnohodnotnou integráciou. Špeciálna pedagogička Mgr. Liliana Šimečková, PhD. vysvetľuje, že tam je rozdiel v stupni poruchy. Ľahšie formy idú cez odporúčania, zatiaľ čo stredná a ťažšia forma poruchy sa integruje. Odporúčania v správe sú len hľadaním optimálnej cesty v priebehu štúdia. Ich cieľ je jednoduchý - ukázať, ako najviac sa dajú eliminovať, či kompenzovať ťažkosti vyplývajúce z poruchy a nekomplikovať si život. Cieľom je podporiť dieťa v štúdiu tým, že je učiteľ tolerantný pri hodnotení a skúšaní. Vhodným prístupom predchádzame psychickým problémom, ako je pocit zahanbenia, opakovaný neúspech, pocit zbytočnosti (učí sa štyri hodiny a dostane štvorku), frustrácia pri prekonávaní prekážok. Dieťa s poruchou učenia takmer vždy podá horší výkon, než sú jeho schopnosti, dostáva sa do stresových situácií a prestáva si veriť. Tomu všetkému majú odporúčania slúžiť.
Smernice platné pre školy hovoria, že na úpravu prístupu k žiakovi, ktorý má pri svojom vzdelávaní problémy prechodného charakteru, poradenské zariadenie vydá pre školu odborné odporúčanie, ktorého uplatnenie zabezpečí zlepšenie jeho psychosomatického stavu. Tento žiak alebo jeho zákonný zástupca nepodáva žiadosť o individuálnu integráciu a nepostupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu. S akceptáciou takýchto odporúčaní je to však podľa skúseností rodičov i odborných pracovníkov často veľmi otázne.
Aby „papier“ s odporúčaniami bol akceptovaný, je dobré konzultovať s učiteľom, nenechať to len na rodičovi, ktorý nemusí byť odborník. Skrátka, treba vysvetľovať a dohodnúť sa na spolupráci pedagóg - špeciálny pedagóg. Väčšinou to ide. Je dôležité vysvetliť, že diagnóza nie je ospravedlnením za nič nerobenie. Dieťa dostane papier, nejaké úľavy, a učiteľ by mal dostať nejaké odporúčania. Niekedy sa však učitelia sťažujú, že odporúčania sú veľmi stručné, že vlastne nevedia, ako s dieťaťom pracovať. Mgr. Šimečková vidí riešenie v komunikácii s učiteľom, poznať školské prostredie, ísť to odkomunikovať do školy a dohodnúť sa s učiteľom. Skrátka, ujasniť si veci, pomenovať ich tak, ako sú, vysvetľovať a vysvetľovať, čo dieťa potrebuje a čo je pre jeho skutočne optimálny spôsob fungovania potrebné poskytnúť.
Na Slovensku existuje niekoľko pedagogických dokumentov k problematike špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí, zvlášť pre poruchy učenia existuje Vzdelávací program pre žiakov s vývinovými poruchami učenia. Systém poradenstva a podpory poskytuje služby podľa potrieb dieťaťa, žiaka, rodiny a nie len podľa stanovenej diagnózy.
Individuálny Výchovno-Vzdelávací Program (IVP) a jeho Úpravy
Ak je dieťa integrované, kľúčovým nástrojom na zabezpečenie jeho vzdelávania je individuálny výchovno-vzdelávací program (IVP). Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program. Tento program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy. Riaditeľ školy je povinný pri výchove a vzdelávaní takého žiaka zabezpečiť systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie.
Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu danej školy, takéto dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Individuálny vzdelávací program zahŕňa úpravu učebných osnov predmetov, v ktorých žiak nemôže postupovať podľa učebných osnov daného ročníka. V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program aj pre žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia. Individuálny vzdelávací program sa uplatňuje aj v prípadoch individuálnej integrácie žiaka s intelektovým nadaním alebo ak je žiak s intelektovým nadaním súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.
Ak je žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci daného predmetu v spolupráci so špeciálnym pedagógom ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu Úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu. Ide o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, nie o redukciu obsahu učiva. Vychádza sa pritom z učebných osnov konkrétneho predmetu v zmysle úpravy učiva s prihliadnutím na špecifiká vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia žiaka. Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu. Individuálny výchovno-vzdelávací program sa v priebehu školského roka môže upravovať a doplňovať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka.
Úloha Odborných a Pedagogických Zamestnancov
Pre efektívne vzdelávanie detí so ŠVVP je nevyhnutná koordinovaná práca rôznych odborníkov v školskom prostredí. Medzi kľúčových hráčov patria:
- Pedagogický asistent: Podľa požiadaviek učiteľa sa podieľa na výchovno-vzdelávacom procese najmä utváraním rovnosti príležitostí vo výchove a vzdelávaní. Pomáha pri prekonávaní architektonických, informačných, jazykových, zdravotných, sociálnych alebo kultúrnych bariér, čím prispieva k inkluzívnemu prostrediu.
- Školský špeciálny pedagóg: Vykonáva diagnostickú činnosť, poskytuje odbornú pomoc a špeciálno-pedagogické poradenstvo. Podieľa sa na tvorbe individuálneho učebného plánu a vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť. Pracuje so žiakmi individuálne - na hodine u školského špeciálneho pedagóga, prípadne v triede na vyučovaní. V prípade individuálnej integrácie v bežnej triede základnej školy môže školský špeciálny pedagóg na vyučovacích hodinách podľa potreby pracovať so žiakom/žiakmi so zdravotným znevýhodnením individuálne alebo v skupinkách podľa individuálneho vzdelávacieho programu žiaka/žiakov.
- Školský psychológ, liečebný pedagóg, logopéd: U žiakov so zdravotným znevýhodnením môžu títo odborníci v rámci vyučovania pracovať individuálne s vybranými žiakmi s cieľom systematickej, intenzívnej korekcie, terapie alebo reedukácie postihnutia.
- Sociálny pracovník v škole: Vykonáva sociálnu diagnostiku detí a žiakov, poskytuje im sociálne poradenstvo a ďalšie metódy a postupy sociálnej práce zamerané na prekonanie prekážok vo výchove a vzdelávaní žiakov.
Títo odborníci tvoria podporný tím, ktorý pomáha zabezpečiť, aby každé dieťa dostalo vzdelanie prispôsobené jeho individuálnym potrebám a schopnostiam.
Prispôsobenie Výchovno-Vzdelávacieho Prostredia a Hodnotenia
Na podporu výchovy a vzdelávania žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami škola zabezpečí najmä materiálne vybavenie, ktoré zahŕňa špeciálne edukačné publikácie, špeciálne vyučovacie pomôcky, kompenzačné pomôcky, prístroje, digitálne technológie, úpravu prostredia, prípadne špeciálne miestnosti a učebne. Na podporu čo najefektívnejšieho vzdelávania boli vypracované kurikulá s ohľadom na špecifické potreby vyplývajúce zo zdravotného znevýhodnenia alebo nadania žiaka. Pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa postupuje podľa Vzdelávacích programov pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením.
Pri hodnotení začlenených žiakov sa postupuje podľa školského zákona. Pri hodnotení a klasifikácii žiakov so zdravotným znevýhodnením je potrebné zohľadňovať zdravotné postihnutie týchto žiakov a vychádzať zo záverov a odporúčaní k hodnoteniu a klasifikácii školských poradenských zariadení. Žiaci so zdravotným znevýhodnením môžu mať napríklad upravené podmienky na vykonanie skúšok, ako je predĺženie časového limitu, úprava testov po formálnej a obsahovej stránke, použitie kompenzačných pomôcok, alebo prítomnosť asistenta či tlmočníka z posunkovej reči. Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa hodnotia podľa individuálnych kritérií. Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie (domáce vzdelávanie) z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, komisionálnu skúšku nevykonáva.
V rámci úpravy vzdelávacieho procesu sa riešia aj špecifické prípady. Napríklad, u žiakov so sluchovým postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, špecifickými poruchami učenia, s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami je druhý cudzí jazyk voliteľný a závisí od individuálnych schopností konkrétneho žiaka. U tých žiakov so zdravotným znevýhodnením, u ktorých sa predpokladá, že po ukončení základných škôl budú pokračovať vo vzdelávaní na stredných odborných školách, sa na 2. stupni základnej školy prispôsobí výber voliteľných predmetov ich budúcemu profesijnému zameraniu. Predmet hudobná výchova sa v základných školách pre sluchovo postihnutých s prihliadnutím na sluchové postihnutie nie je povinný.
Ďalej, čo sa týka počtu detí v triedach, počet detí v triede materskej školy môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so zdravotným znevýhodnením a dieťa s nadaním. Riaditeľ školy môže žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18 rokov. V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až f). V tejto základnej škole možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky.
Možnosť zriadenia úvodného ročníka je určená pre žiakov s obmedzenou schopnosťou pohybu, žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou ľahkého stupňa, a žiakov s vývinovými poruchami ľahkého stupňa. Úvodný ročník možno zriadiť pre najmenej štyroch a najviac desiatich žiakov. Žiaka do úvodného ročníka zaraďuje riaditeľ školy na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie a s vopred prerokovaným informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Absolvovanie úvodného ročníka sa nepovažuje za prvý rok plnenia povinnej školskej dochádzky.
Administratívny Proces: Žiadosť o Integráciu a Prijatie
Proces prijímania a integrácie žiakov so ŠVVP do škôl je striktne definovaný legislatívou. O prijatí detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a zariadenia poradenstva a prevencie. Žiadosť o integráciu podáva rodič, respektíve zákonný zástupca dieťaťa, riaditeľovi školy. Riaditeľ by mal posúdiť možnosti školy a konzultovať podanú žiadosť v pedagogickej rade školy. Je dôležité zdôrazniť, že škola, kam dieťa patrí podľa miesta trvalého bydliska, nemôže odmietnuť integrovať žiaka so ŠVVP, nakoľko školská dochádzka je povinná pre všetky deti príslušného veku bez rozdielu.
K žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie, ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a odporúčanie všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra (§ 59 ods. 4 školského zákona). O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa.
Lehoty a komunikácia:Správny orgán do jedného mesiaca preverí, či je žiadosť kompletná. Pokiaľ žiadosť nebude mať všetky predpísané náležitosti, príslušný orgán vyzve žiadateľa na doplnenie, určí lehotu na doplnenie a preruší konanie. Zároveň žiadateľa upovedomí, že v prípade nedoplnenia konanie zastaví. Na základe kompletnej žiadosti príslušný orgán vydá rozhodnutie v lehote uvedenej nižšie. Rozhodnutie má obsahovať všetky náležitosti, vrátane poučenia o opravných prostriedkoch.
Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a ďalšej dokumentácie podľa § 11 ods. 9 písm. a). Ak ide o maloleté dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť s ďalšou dokumentáciou podľa § 11 ods. 9 písm. a) predkladá jeho zákonný zástupca (§108 ods. 4 školského zákona).
Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporučenia praktického lekára pre deti a dorast môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť. V rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu.
Materské Školy a Špeciálne Výchovno-Vzdelávacie Potreby
Podpora detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami začína už v predškolskom veku. V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. Ak ide o prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, riaditeľ môže určiť diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý taktiež nesmie byť dlhší ako tri mesiace.
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až f) školského zákona. Takúto materskú školu možno zriadiť pre najmenej desať detí a zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti a najvyšší počet detí je osem.V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov.
Prehľad Legislatívnych Zmien a Výziev
Legislatíva v oblasti vzdelávania žiakov so ŠVVP sa neustále vyvíja. Dňa 09.02.2022 bol v MPK zverejnený návrh vyhlášky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 21/2022 Z.z., čo signalizuje snahu o prispôsobenie právnych noriem aktuálnym potrebám. Keďže príslušné formy vzdelávania sa vzťahujú aj na deti alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením a deti alebo žiakov s intelektovým nadaním, upravuje sa samostatne pedagogická dokumentácia aj vo vzťahu k deťom so ŠVVP alebo žiakom so ŠVVP, u ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v bežnej materskej škole, základnej škole a strednej škole podľa individuálnych podmienok (napríklad deti alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia).
Štúdium na základných umeleckých školách sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 27 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z., teda nie je potrebná lehota uloženia triedneho výkazu a katalógového listu žiaka 60 rokov. Postačujúcou lehotou uloženia tejto pedagogickej dokumentácie základnej umeleckej školy je 10 rokov po ukončení štúdia žiaka na základnej umeleckej škole.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo školského zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 5 školského zákona. Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy.
Je evidentné, že systém vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na Slovensku je komplexný a neustále sa snaží prispôsobovať individuálnym potrebám žiakov s cieľom zabezpečiť im plnohodnotné vzdelanie a začlenenie do spoločnosti. Právni experti, ako je JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, a odborníci z praxe, ako Mgr. Liliana Šimečková, PhD., kontinuálne prispievajú k objasňovaniu a zlepšovaniu týchto procesov.
tags: #dieta #so #specialnymi #vychovno #vzdelavacimi #potrebami