Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými dieťa prechádza. Poznávanie sveta a osvojovanie si zručností je dynamický proces, v ktorom zohrávajú kľúčovú úlohu podnetné prostredie a prítomnosť dospelého ako sprievodcu.
Rané štádiá vývinu a objavovanie sveta
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou.
Dôležitou súčasťou vývinu je postupné zdokonaľovanie jemnej motoriky. Sledovanie očami je prvým krokom, kedy dieťa sleduje pohybujúci sa predmet. Následne sa objavuje načahovanie sa hore, kedy sa dieťa pri ležaní v postieľke načahuje za visiacimi predmetmi a dotýka sa ich. Postupne sa vyvíja dlaňový úchop, pri ktorom sa dieťa načahuje za predmetmi a podrží ich so zovretými prstami v dlani.
Drevené kocky ako nástroj poznávania
Drevené kocky rôznych farieb, tvarov, veľkostí a najmä využitia patria u detí medzi veľmi obľúbené hračky. Prvé skúšobné manipulovanie s kockami je zoznamovacie. Dieťa si jednotlivé kocky poťažká v rukách - zistí ich váhu, ohmatá všetky hrany, povrchy, obliny, ovonia ich a často i ochutná. Búchaním kociek jednu o druhú, prípadne o podložku si dieťa vyskúša zvukové vlastnosti dreva.
Ako praktický úvod do fyziky zisťuje, že kocka sa dá hodiť, zhodiť, vhodiť do nádoby, posunúť a dá sa ňou dokonca potlačiť inú kocku. Naopak - valček sa dá kotúľať alebo spustiť po šikmej rovine smerom dolu. Už pri prvých stretnutiach s kockami dieťa získava ich prostredníctvom veľmi veľa informácií o fungovaní vecí okolo seba. Po úvodnej fáze, v ktorej dieťa zistí prostredníctvom všetkých svojich zmyslov, čo to tá drevená kocka vlastne je, nastupuje fáza „čo sa s tým dá robiť".
Zlatým pravidlom pre dospelého je dieťa pri jeho prvých experimentálnych pokusoch s kockami citlivo nasledovať. Správanie sa dospelého by malo vyjadrovať ochotu hrať sa s dieťaťom. Pri stavaní z drevených kociek je vhodné ohraničiť pracovnú plochu (napr. ukázať, že stavať budeme na tácke, na stole), pracovať pomaly a so zaujatím, v tichosti bez zbytočných slovných komentárov, kocky klásť dôsledne jednu vedľa druhej alebo na seba. Dieťa sa od dospelého neučí iba techniku stavania, ale aj prístup k práci. Vhodné je pochváliť skôr zámerné pokusy stavať, ako tešiť sa z hrmotu, ktorý robí padajúca veža. Búranie je lepšie prehliadať a viac podporovať „budovateľské" snahy malého konštruktéra.
Motorické míľniky a rozvoj zručností
Dieťa rastie priamo pred očami a mení sa z malého bábätka na predškoláka. Medzi 2. - 6. rokom života môžeme pozorovať, že dieťa žije naozaj naplno a využíva každú možnú chvíľku na to, aby sa hralo, učilo a rozvíjalo. Zlepšujú sa motorické schopnosti. Dieťa sa stále učí ovládať svoje telo a pocit úspechu ho motivuje k tomu, aby skúšalo nové veci a tak sa ďalej rozvíjalo.
Jemná motorika je nevyhnutná pre budúcnosť v škole. Patrí sem napríklad lepší pinzetový úchop: dieťa je schopné zodvihnúť a pustiť malé objekty. S pomocou je dieťa schopné vkladať objekty na miesto, kde patria. Dokáže uchopiť písacie potreby medzi palec a poduštičku ukazováka, ostatné tri prsty sú zovreté smerom k dlani. Dokáže strihať pásik papiera podľa nakreslenej čiary a nakresliť štvorček podľa predlohy. Dokáže nakresliť čiary, ktoré sa od kolmosti vychyľujú max o 15 stupňov.
Komunikácia a sociálny rozvoj
Vývoj reči značne zrýchľuje rozvoj myslenia, motoriky a ďalších schopností. Okolo jedného roka dieťa pozná niekoľko slov, okolo 1,5 roka 20-30 slov, okolo dvoch rokov 200-300 slov, objavujú sa prvé vety, pomenúva predmety, následne činnosti, okolo 3 rokov je to už 700 slov. Reč je ukazovateľom kvality výchovného prostredia rodiny a základným nástrojom sociálneho prispôsobenia.
Dieťa v období 2 až 3 rokov potrebuje individuálnu pomoc dospelého. Dôležitým momentom komunikácie s dieťaťom v jeho útlom veku je, aby komunikácia verbálna, teda to, čo hovoríme, bola v súlade s komunikáciou neverbálnou, teda s tým, čo robíme, ako sa správame a akým spôsobom to hovoríme. Deti v útlom veku prevažne vnímajú spôsob komunikácie a až v druhom rade jej obsah. Hovorte s dieťaťom tvárou v tvár, sledujte jeho tvár a umožnite mu sledovať tú vašu, pracujte s mimikou, hovorte pomaly a zaujímavo.
Význam individuálneho tempa
Psychomotorický vývin dieťaťa je veľmi dynamický a zložitý proces, ktorý zahŕňa mnoho aspektov. Každé dieťa sa vyvíja individuálne a v rôznom tempe, preto je dôležité vnímať jeho pokroky ako súčasť jedinečného procesu. Každá maminka aj otecko pozorne sleduje, či jeho dieťatko zvláda to isté, čo jeho rovesníci a či náhodou v niečom nezaostáva. Neriaďte sa však deťmi vo vašom okolí, ale radšej si v prehľadoch prečítajte, kedy by ktoré míľniky motorického vývoja malo dieťatko zvládnuť. Pohybový vývoj u každého dieťaťa napreduje svojím tempom. Tabuľky motorického vývoja sú síce dobrým nástrojom na porovnanie oproti priemeru, nedržte sa ich však striktne. Motorický vývin nie je súťažná disciplína, ale dôležitá súčasť správneho vývoja.
V celom vývoji sú veľmi nápomocné vhodné hračky a hry. Dieťa od malička prejavuje o hračky záujem a hry má rado. Viete ho nimi pekne motivovať precvičovať si vhodné pohyby. Poskytovaním láskyplného prostredia, podpory a stimulácie môžeme výrazne prispieť k jeho zdravému rastu a rozvoju. Vývoj v ranom detstve prebieha u jednotlivých detí rôzne rýchlo a v odlišnej intenzite, preto je treba rešpektovať, že rozdiely medzi jednotlivými deťmi môžu byť v tomto období značné. Veľmi dôležité je rešpektovať individuálne rozdiely jednotlivých detí, nesnažiť sa nejakým násilným spôsobom ich vývoj akcelerovať. Dvojročné dieťa chce byť pri svojom objavovaní, preskúmavaní a osamostatňovaní videné, chválené a povzbudzované, čo mu dodáva nielen ďalšie impulzy k ďalšiemu poznávaniu, ale aj odvahu k samostatnému riešeniu vzniknutých situácií.