Úvod: Nebezpečenstvo "bacuľatých" detí a rastúci trend obezity
Nejedna mamička so zúfalstvom sleduje svoju dospievajúcu dcéru, ako jej kedysi štíhly pás pokrývajú vrstvy tuku, ako sa neoblečie do oblečenia, ktoré nosila pred pár mesiacmi, ako sa nemôže obliecť do módnych trendov. Niektoré mamičky sú si samy na vine, tým, akú stravu a životosprávu pripravili dieťaťu v nižšom veku, iné sú svedkami toho, ako ich dieťa prepadlo reklamám na nezdravú výživu. V každom prípade mladé dievčatá môžu mať zo svojej hmotnosti komplexy - ak už nehovoríme o veľmi negatívnych zdravotných vplyvoch nadváhy a obezity v dievčenskom veku a mamičky by mali nazbierať odvahu a nechlácholiť svoje deti, ale povedať im pravdu a pomôcť im.
Problém s detskou obezitou a nadváhou nie je len estetickou záležitosťou. Starý mýtus, že tuk malých detí je niečo, z čoho dieťa vyrastie, tiež nie je veľmi pravdivý. Aj tuk v prvých mesiacoch života, môže byť nebezpečný! Poznáte tie užasnuté tváre babičiek nad tučnučkým dojčaťom, či batoľaťom: „Aké je rozkošné, bacuľaté!“ Alebo utešovania mamičky, ktorej sa to priveľmi nepáči slovami: „Nič to, z toho vyrastie, aspoň nebude cintľavka!“ Tieto dobre mienené, ale nesprávne názory, sú hlboko zakorenené v spoločnosti, hoci vedci čoraz viac tvrdia, že nadváha v detskom veku je omnoho nebezpečnejšia pre zdravie v budúcnosti, ako sme si mysleli kedysi. Odborníci hovoria o stúpajúcom trende detskej obezity, veď za posledné štvrťstoročie vzrástol počet obéznych detí až trojnásobne. Tučnota detí je problém a netreba ho odmietať s odôvodnením, že ide len o výmysel súčasného trendu štíhlosti.
1. Obezita už pred narodením: Keď je dieťa "príliš veľké"
Problém nadmernej hmotnosti sa niekedy začína ešte pred narodením dieťaťa. Na posudzovanie stavu výživy novorodencov používajú neonatológovia takzvané percentilové grafy. Tieto grafy udávajú, koľko by mal novorodenec po pôrode vzhľadom k dĺžke tehotenstva vážiť. Ak dieťa primerane rastie a dosahuje po narodení hmotnosť v rozmedzí 10. až 90. percentilu, považuje sa za eutrofické, čiže primerane vyživované. Pokiaľ dosahuje jeho hmotnosť v grafe pásmo nad 97. percentil, hovoríme o hypertrofickom novorodencovi, alebo inak povedané, o novorodencovi s nadmernou výživou. Pásmo medzi 90. až 97. percentilom je vyhradené pre hranične hypertrofických novorodencov. V anglickej literatúre sú títo nadmerne veľkí novorodenci označovaní termínom LGA (large for gestational age), t.j. veľkí pre svoj gestačný vek, niekedy sa môžeme stretnúť aj s termínom makrozómny novorodenec.
Keď sa narodí veľké bábätko, je to pre väčšinu rodičov radostná udalosť a prejav vitality a zdravia bábätka. Avšak, za touto "vitalitou" sa môžu skrývať riziká. Príčin nadmernej hmotnosti detí je viac. Tou najčastejšou príčinou nadmerného rastu plodu je cukrovka matky, odborne nazývaná diabetes mellitus gravidarum. Pri každom veľkom plode treba preto zistiť, či matka netrpí na poruchu glukózovej tolerancie alebo na cukrovku. Veľmi často ide o latentný diabetes, ktorý sa prejaví až v neskorších rokoch.
Druhou najčastejšou príčinou nadmerného rastu plodu je genetická predispozícia. Veľkí rodičia plodia aj veľké deti. Dokonca, aj gracilná matka môže porodiť veľké dieťa, ak ho splodila s veľkým mužom. Medzi ďalšie príčiny patria geografické rozdiely, a tiež sa zistilo, že hmotnosť detí sa zvyšuje aj počtom gravidít, teda s každou ďalšou tehotnosťou môže byť plod väčší. Medzi veľkými plodmi prevažujú chlapci, býva ich až trojnásobok oproti dievčatám. V minulosti bol rozšírený názor, že nadmerný vývin je dôsledkom prenášania tehotnosti nad 41. týždeň alebo nadmernej výživy tehotnej, avšak tento názor je v súčasnej medicíne opustený. Za príčiny sa tiež môžu považovať vrodené vývojové chyby a niektoré genetické ochorenia spojené s nadmerným rastom.
Hypertrofický novorodenec je na prvý pohľad veľké dieťa. Nadmerne vyvinuté plody bývajú i dlhšie, no nápadná je predovšetkým ich hrúbka a objemný trup. Majú nadmerné zásoby podkožného tuku, čo spôsobuje väčší obvod ramien aj brucha. Hlavička takého plodu býva nápadne tvrdá a lebečné kosti sú silné. Počas tehotnosti sa niekedy pozoruje aj zvýšené množstvo plodovej vody. Diagnóza veľkého plodu býva obyčajne ľahká. Brucho tehotnej, ako aj celá maternica, bývajú zväčšené. Odlíšiť treba viacplodovú tehotnosť, prípadne zvýšené množstvo plodovej vody, čo spoľahlivo umožní ultrazvukové vyšetrenie. Pri ňom vieme zmerať nielen rozmery plodu, ale aj rozmery panvy, a tak zistiť, či nehrozí nepomer medzi plodom a panvou rodičky.
Podrobná diagnostika rastu plodu sa realizuje v prenatálnych poradniach, kde sa pravidelne meria ultrazvuková biometria plodu. Budúcim mamičkám sa kontroluje krvný cukor za účelom včasného zachytenia tehotenskej cukrovky. Inzulín, hormón tvorený v pankrease (podžalúdkovej žľaze), patrí k najdôležitejším regulátorom rastu plodu. Zvýšená hladina inzulínu u plodu, často spôsobená matkinou cukrovkou, môže viesť k jeho nadmernému rastu.
Gestačný diabetes (tehotenská cukrovka) | Príčiny, rizikové faktory, príznaky, následky, liečba
2. Komplikácie spojené s pôrodom a prvými dňami života nadmerne veľkých novorodencov
Narodenie nadmerne veľkého novorodenca môže so sebou priniesť zvýšené riziko komplikácií počas samotného pôrodu aj po ňom. Pôrod môže byť prolongovaný, teda zdĺhavý, čo zvyšuje záťaž pre matku aj dieťa. Častokrát musí byť takýto pôrod ukončený pomocou klieští, vákuumextraktora alebo akútneho cisárskeho rezu. Pri náznakoch nepomeru medzi veľkosťou plodu a panvou rodičky je vhodné vykonať primárny cisársky rez, to znamená, nečakať na začiatok pôrodu, ale cisársky rez si naplánovať vopred.
Jednou z najdramatickejších komplikácií počas pôrodu je dystokia ramienok, čo je výskyt zaklinenia ramienok plodu v panve matky. Incidencia dystokie ramienok je u veľkých novorodencov 10-krát vyššia ako u eutrofických novorodencov, teda novorodencov primeranej výživy. Pri mimoriadne veľkých plodoch vznikajú častejšie komplikácie s pôrodom pliecok. Obvod pliecok u týchto detí je totiž často väčší ako obvod hlavičky, a tak pôrod môže uviaznuť. Ak sa pôrod pliecok nedarí, pôrodník vykoná ich extrakciu špecifickými manévrami. Pokiaľ má plod odhadovanú hmotnosť medzi 4 000 - 4 500 g, priebeh pôrodu je podobný ako pri normálne veľkom plode a mierne zúženej panve. Hlavička obyčajne ťažšie a neskôr vstupuje do panvy. Počas pôrodu veľkého plodu obyčajne zaujmeme vyčkávacie stanovisko. Počas otváracej doby máva rodička obyčajne výdatné a nezriedka bolestivé kontrakcie, ktoré veľakrát treba tlmiť liekmi utišujúcimi bolesť, podanými injekčne alebo pomocou epidurálnej analgézie. Pre cisársky rez sa rozhodneme, ak počas pôrodu zistíme, že tento neprogreduje. Niekedy je potrebné napomôcť pôrod kliešťami alebo vákuumextraktorom, ak je hlavička v panvovej úžine alebo vo východe panvy.
U hypertrofických novorodencov je tiež vyšší výskyt pôrodných poranení. Najčastejšie sú to kefalhemóm (krvácanie pod okosticou kosti lebečnej), pôrodný opuch hlavičky, zlomenina kľúčnej kosti a zriedkavo krvácanie do mozgových komôr. Tieto poranenia úzko súvisia s mechanizmom samotného pôrodu.
Po narodení môžu veľké deti čeliť ďalším špecifickým komplikáciám. Jednou z nich je hypoglykémia, teda nízka hladina krvného cukru. Vzniká pri dlhodobo zvýšenej hladine hormónu inzulínu u plodu, najmä u novorodencov matiek s cukrovkou. Po pôrode, keď po podviazaní pupočníka dôjde k zastaveniu dodávky glukózy z krvi matky, môže im vplyvom zvýšeného inzulínu klesnúť hladina krvného cukru pod optimálne hodnoty. Ďalšou komplikáciou môže byť žltačka. Príčinou žltačky u novorodencov diabetických matiek býva hlavne zvýšený rozpad červených krviniek pri polycytémii, teda vysokom počte červených krviniek v krvi novorodenca. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že svoju vysnívanú prácu berú pediatri-neonatológovia ako poslanie a pristupujú k nej s veľkým rešpektom, lebo je nádherné vítať nových človiečikov a pomáhať im pri ich prvých životných krokoch, no zároveň sa snažia minimalizovať riziká spojené s ich príchodom na svet. Jedenásť rokov som pracovala na novorodeneckej klinike v Detskej nemocnici v Košiciach a od roku 2011 pracujem ako neonatologička v jednej z bratislavských pôrodníc, absolvovala som odborné stáže v Grazi, v Prahe a Salzburské semináre pre lekárov v odbore Maternal and Infant Health, preto viem, aká je dôležitá včasná diagnostika a adekvátna starostlivosť.
3. Od "bacuľatého anjelika" k zdravotným rizikám: Vývoj detskej nadváhy
Mýtus, že z detského tuku dieťa jednoducho vyrastie, je jedným z najväčších prekážok v boji proti detskej obezite. Čoraz viac vedcov tvrdí, že nadváha v detskom veku je omnoho nebezpečnejšia pre zdravie v budúcnosti, ako sme si mysleli kedysi. Hmotnosť dieťaťa a jeho postava sa vekom a rastom prirodzene menia. V určitom období môže byť silnejšie, neskôr z tých pár kíl navyše jednoducho vyrastie. Pribúdajú však deti, ktoré majú faldíky neustále. Nadváhu majú odmalička a ani po skončení puberty sa ich pomer kostry, svalstva a tukového tkaniva nedostane do optimálnych čísel.
Najčastejšie obdobia, kedy majú deti nadváhu a takzvaný detský tuk, sú v čase ranného detstva pred hlavnou fázou rastu a potom znova vo veku šesť alebo sedem rokov. Mierne množstvo tuku môže byť dané evolučným hľadiskom, ale nadváha mimo tieto obdobia môže byť už predzvesťou neskorších komplikácií. Tukové bunky vznikajú práve v detstve a ich množstvo závisí, okrem genetickej výbavy, aj od počiatočnej stravy. Pokiaľ svoje dieťa zbytočne prepchávate nezdravými a tučnými jedlami, pestujete v ňom „pôdu“ pre stále nové a nové tukové bunky. Dôležité je tiež si uvedomiť, že z obezity vyrastie len malá časť detí. Roztomilý „tukoš“ sa s pribúdajúcimi rokmi len ťažko zmení na osobu s postavou napnutou ako luk.
Štatistiky sú alarmujúce a potvrdzujú tento trend. Čísla totiž ukazujú, že šesťdesiat percent mladých ľudí, ktorí mali nadváhu vo veku dva až štyri roky, sú vo veku 12 rokov obézne. Sedem z desiatich bolo obéznych aj vo veku ranej dospelosti. Približne 13 percent detí vo veku 4 roky trpí nadváhou, 9 percent je obéznych. Problém sa spravidla zhoršuje s vekom. V čase, keď deti opúšťajú základnú školu, má nadváhu 14 percent a obéznych je až 19 percent. Aktuálne prieskumy dokazujú, že každé piate dieťa medzi 6 a 12 ro