Rómska komunita na Slovensku predstavuje dôležitú a neoddeliteľnú súčasť spoločnosti, ktorej špecifiká a výzvy si vyžadujú hĺbkové porozumenie a citlivý prístup. Mnohí náhradní rodičia či vychovávatelia v detských domovoch sa na nás obracajú s prosbou o radu a informácie, ktoré im pomôžu lepšie porozumieť rómskemu JA detí, ktoré sa stali súčasťou ich rodiny. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na rôzne aspekty života Rómov, od tradičnej kuchyne cez výchovu detí až po sociálne a ekonomické výzvy, s ktorými sa stretávajú, a zároveň poukázať na existujúce podporné mechanizmy a cesty k úspešnej integrácii.
Podporné Poradenstvo a Inklúzia v Náhradnom Rodičovstve Rómskych Detí
Systém podpory pre náhradných rodičov rómskych detí, ako aj pre inštitucionalizovanú starostlivosť, sa snaží o rozšírenie prostredníctvom iniciatív, akým je program Dobrovoľní poradcovia. Hlavným cieľom tohto programu je rozšíriť systém podporného poradenstva v oblasti náhradného rodičovstva rómskych detí alebo inštitucionalizovanej starostlivosti o rómske deti. Dobrovoľní poradcovia môžu svoje znalosti a skúsenosti odovzdávať ďalej rodinám aj vďaka pochopeniu svojej rómskej identity a kultúry. Pre záujemcov je k dispozícii prihlasovací formulár, ktorý je potrebné vyplniť do 12. septembra. V ňom je dôležité popísať, akú podporu by ste chceli mať vo vašom mladom rómskom poradcovi pre seba a akú pre svoje dieťa/deti, a pridať aj informácie o svojich prijatých rómskych deťoch.
Pre každú rodinu, ktorá sa zapojí do programu, je zabezpečované ubytovanie a strava pre jedného rodiča a pre dve deti bezplatne, čo je možné vďaka prostriedkom grantovej podpory Nadácie VÚB. V prípade, že by bol záujem zúčastniť sa viacerí členovia z jednej rodiny, je možné si doplatiť ubytovanie a stravu pre ďalšie osoby a deti. Tieto stretnutia sú kľúčové pre budovanie vzájomného porozumenia. „Profesionálni a adoptívni rodičia počas nášho víkendového stretnutia sa zoznámia s dobrovoľnými poradcami, ktorí budú hovoriť o svojich životných skúsenostiach a prekážkach a o ceste porozumenia svojmu rómskemu ja,“ hovorí autorka myšlienky Janette Motlová, ktorá sa už 20 rokov venuje téme inklúzie. Spoločné stretnutie bude tiež príležitosťou na vymieňanie si rôznych skúseností aj o tom, ako zvládať nástrahy v prípade prejavov intolerancie voči Rómom, čo podčiarkuje dôležitosť priameho dialógu a zdieľania.
Tradície a Špecifiká Rómskej Kuchyne a Stravovacích Návykov
Rómska kuchyňa, formovaná historickými okolnosťami a kočovným životom, má svoje jedinečné špecifiká a obľúbené jedlá, ktoré odrážajú dostupné zdroje a kulinárske vynaliezavosti. Rómovia za najobľúbenejšiu potravinu považovali vždy mäso. V minulosti konzumovali takmer všetku lesnú zver, pokiaľ im bola prístupná. K veľkej zveri sa dostali len výnimočne, a to hlavne vtedy, keď našli nejaké kusy, ktoré zahynuli následkom postrelenia a podobne. Častokrát dostávali od roľníkov vnútornosti zo zabitých zvierat, o ktoré roľníci nemali záujem. Išlo najmä o črevá, žalúdky a podobne. Príprava týchto surovín si vyžadovala špecifický postup: vnútornosti najprv niekoľkokrát vyvarili vo vodách a až takto aspoň čiastočne umyté mäso považovali za vhodné na konečnú úpravu.
Vnútornosti, teda hlavne črevá, pripravovali na rôzne spôsoby. Umyté črevá prevrátili naopak, aby sa vonkajšia strana obrastená tukom dostala dovnútra. Potom črevá naplnili nadrobno pokrájanými zemiakmi rozmiešanými s múkou a rôznymi koreninami. Išlo o jedlo s názvom GOJA, ktoré sa varilo hodinu až dve vo vode. Niektorí to zase robili tak, že tuk z čreva stiahli a vyškvarili, aby GOJA nebola príliš mastná. Táto ich obľúbená pochúťka sa varí v rómskych rodinách aj dnes, pričom niektorí si spôsob prípravy vylepšili a zdokonalili, a niektorí to robia tak, že GOJA trochu povaria a potom pečú v rúre. Do vody, kde sa varí GOJA, sa potom ešte nadrobí cesto a vznikne tak ďalšie jedlo, ktoré patrí tiež k jedným z tradičných.
Aj napriek tomu, že mäso bolo a aj je pre Rómov najvítanejšou potravinou, častejšie sa v rómskych rodinách jedia jedlá z múky, predovšetkým cestoviny. Tiež ďalším obľúbeným jedlom sú placky, takzvané BOKHELI alebo MARIKĽA. Ide o jednoduché nekvasené cesto z múky a vody, ktoré sa vymiesi. Placky alebo MARIKĽA sa jedli k mäsu alebo aj samostatne. Je zaujímavé, že Rómovia nikdy nepiekli riadny chlieb. K rozšíreným jedlám patrilo aj varené cesto, upravené na spôsob knedlí, väčšinou sú nekysnuté. Jedia sa buď prázdne a suché, alebo ich občas posypú cukrom, strúhankou alebo naslano so slaninou. Často sa robí v niektorých rodinách aj zemiakové cesto a z neho halušky. Je dôležité poznamenať, že väčšina Rómov z osád pôvodne nevedela a nevie pripravovať sladké múčne jedlá. Tiež nevaria pečené jedlá, ako sú mäsá či zemiaky, vzhľadom na ich možnosti to neprichádzalo vôbec do úvahy. Iba bohaté alebo bohatšie rodiny si dávali piecť koláče alebo torty.
V súvislosti so stravovaním sa Rómovia vôbec nepoznajú diétne jedlá, čo vytvára výzvu pri príprave vhodnej stravy pre malé deti. Malým deťom nie sú schopní pripraviť vhodné jedlá, ktoré si deti podľa veku vyžadujú. Niektoré ženy koja svoje deti až do dvoch rokov, avšak už asi od pol roka začnú malým deťom dávať bežnú stravu. Tento prístup k detskej výžive môže mať vážne dôsledky na ich zdravý vývin, najmä v prostredí, kde sú už prítomné ďalšie rizikové faktory.
NAJLEPŠIE TRADČNÉ RUMUNSKÉ JEDLÁ - JEDLÁ, KTORÉ MUSÍTE V RUMUNSKU VYSKÚŠAŤ
Charakteristika a Vývin Rómskeho Dieťaťa v Rodinnom Kontexte
Práca s deťmi z rómskej menšiny je naozaj výnimočná a zdravotníci sa s nimi stretávajú veľmi často. Tak ako aj všetky deti na svete, aj rómske dieťa potrebuje byť v rodine milované a prijímané. V rómskej kultúre znamená dieťa dar od Boha, čo podčiarkuje jeho hlboký význam v rodine. Jeho zdravý vývin závisí najmä od získania pozornosti od rodičov a súrodencov, možnosti rozhodovať a byť zodpovedný za svoje správanie a regulovať svoje potreby a túžby. Pre rómske dieťa je jeho rodina so svojimi zvykmi, tradíciami, hodnotami celým svetom, čo formuje jeho identitu a pohľad na život.
Výchova detí je najmä povinnosťou ženy, napriek tomu, že sa na nej podieľajú aj ostatní členovia rodiny. Hlavné poslanie matky je však výchova detí. Matky sa starajú o dcéry, učia ich najmä to, ako sa majú starať o mladších súrodencov, čo vedie k tomu, že výchova v rodine je často súrodenecká. V našej spoločnosti nájdeme aj také rómske rodiny, ktoré sa veľmi ľahko asimilovali k majorite a pokladajú vzdelanie ich detí za dôležité. Ich deti navštevujú školu pravidelne a začiatok ich školskej dochádzky začína už v materskej škole, čo je pozitívnym znakom posunu v prístupe k vzdelávaniu.
Čo možno vnímať ako negatívnu súčasť vzdelávania rómskeho dieťaťa je fakt, že vo väčšine rómskych rodín sa nededí rodičovský jemnocit, ako ho poznáme. Rodičia rómskych detí sa často s deťmi nerozprávajú o tom, čo ich zaujíma, nekupujú im nové hračky, knihy a chýba im pomoc pri vzdelávaní. Tieto deti často netušia, že im niečo chýba, až kým sa s tým nestretnú priamo. Nemajú osobnú skúsenosť a ani neprichádzajú do kontaktu s prvkami domácnosti majority. To môže viesť k rozdielom vo vývoji a pripravenosti na školu.
Napriek niektorým výzvam disponujú rómske deti mnohými inými pozitívnymi vlastnosťami osobnosti, na ktoré by sme sa mali zamerať a rozvíjať ich. Rómske deti vynikajú šibalstvom, neposednosťou, nedokážu sa sústrediť, ich pozornosť je krátkodobá, často odbehujú, zaujíma ich vždy niečo iné. Zároveň však majú záujem o spev, tanec, pohybové hry a výtvarné práce. U týchto detí by sme mali do procesu edukácie zaraďovať práve aktivity, ktoré rozvíjajú ich talent a zručnosti. Pri práci s rómskymi deťmi by sme mali využívať hru ako dominantnú metódu. Tanec a spev neodmysliteľne patria k rómskej kultúre. Všetky významné udalosti v živote Rómov sú sprevádzané hudbou a tancom. Práve preto rómske deti často inklinujú k aktivitám s hudbou a hudobno-pohybovým vyjadrením. Estetické aktivity a estetická výchova môže byť cestou pre skvalitnenie života a vzdelania rómskeho etnika.
Rómske deti sa javia ako živšie, hravejšie, emocionálne uvoľnenejšie. Deti sú často ponechané, aby sami objavovali svet, experimentovali a učili sa pozorovaním. To môže byť príčinou skráteného obdobia detstva, čo znamená, že vo vývine rómskeho dieťaťa tak môže chýbať obdobie dospievania. Na základe vlastného pozorovania sa už viackrát stalo, že nerómske deti sa častokrát odmietajú hrať s rómskymi deťmi z viacerých dôvodov. Vylučujú ich z kolektívu, nechcú im dať hračky, nechcú sa s nimi kontaktovať, dotýkať sa ich. U niektorých z nich sa môžu javiť aj známky šikany alebo začínajúceho rasizmu, čo poukazuje na potrebu väčšej tolerancie a integrácie už od útleho veku.
Stratégie Práce a Podpory pre Rómske Deti vo Výchove a Vzdelávaní
Vzdelávanie detí z prostredia rómskej menšiny a práca s ním je naozaj výnimočná. Pri snahe rozlúsknuť to, ako k nemu pristupovať, je potrebné mať na zreteli všetky tieto fakty. Rómske dieťa vyrastá v úplne inej realite, s inou úrovňou existenčných problémov, a aj to ovplyvňuje jeho chápanie sveta. Preto je nevyhnutné prispôsobiť pedagogické prístupy a metódy tak, aby zodpovedali ich špecifickým potrebám a podporovali ich potenciál.
Pri práci s rómskymi deťmi je kľúčové kultivovať a podporovať ich aktivity, pričom dospelý je pre ne prirodzenou autoritou. Je dôležité vyjednávať s dieťaťom pravidlá spolupráce a vyberať preň optimálne ciele, metódy a formy učenia. Poskytovať dieťaťu istotu, podnety a slobodu, aby mohlo uplatniť svoje vnútorné zdroje, je základom pre jeho rozvoj. Vhodnou motiváciou ho viesť k aktívnemu a samostatnému učeniu sa, pričom je nevyhnutné vytvoriť pozitívnu klímu založenú na dôvere, bezpečí, vzájomnej úcte, tolerancii a empatii.
Podpora prirodzenej zvedavosti, činorodosti a tvorivosti je pre rómske deti mimoriadne dôležitá. Dospelý by mal byť ich partnerom, sprievodcom a facilitátorom ich učenia. Poskytovať im možnosť výberu viacerých zdrojov učenia, no najmä učiť dieťa - učiť sa. Byť citlivý k potrebám dieťaťa, pričom brať do úvahy jeho vývinové predpoklady na učenie, ako sú štýly učenia, inteligencia, temperament, vôľové, charakterové a sociálne kvality osobnosti, je nevyhnutné pre efektívne vzdelávanie. Len takto možno prekonať bariéry a plne rozvinúť potenciál každého rómskeho dieťaťa.
Komplexné Zdravotné a Sociálne Výzvy v Rómskych Komunitách
Rómske osady majú niekoľkonásobne vyššie číslo detskej populácie, ako je priemer, ale zároveň aj niekoľkonásobne vyššiu detskú úmrtnosť. Prvou príčinou sú neliečené detské choroby - áno, tu zomierajú aj na zápal pľúc. Druhou príčinou je, že deti zväčša do troch rokov zomierajú na choroby v kombinácii s podvýživou. Tento alarmujúci stav je výsledkom komplexných sociálno-ekonomických problémov.
Prečo rómske deti zomierajú práve na podvýživu? To má dve príčiny. Ak rómska matka dojčí, dieťa má vysokú šancu prežiť. Lenže v týchto osadách je vysoké percento matiek vo veku od 13 do 18 rokov. A tie zväčša, podotýkam, nie vždy, nedojčia, prípadne sa o dieťa stará niekto z príbuzenstva. Akonáhle dieťa nedojčia, musí mať umelé mlieko. A tu je kameň úrazu. Umelé mlieko je drahé. Ak ho tieto rodiny kúpia, tak nie v takom množstve, ako by bolo potrebné. Ďalší problém je, že mamy potrebujú väčšinou vedieť čítať alebo rozumieť po slovensky, aby ho vedeli pripraviť. Ako príklad z praxe možno uviesť situáciu, keď do nemenovanej nemocnice prijali dieťa s podvýživou. Matka povedala, že ho kŕmi Sunarom. Malo to však háčik. Mlieko pripravovala tak, že rozdrobila tri lyžice prášku v dvojlitrovej fľaši, čo logicky nestačí. Lenže to matka nevie.
Ide hlavne o nepripravenosť žien na rodičovstvo, ktorá súvisí s ich vyspelostnou, ale aj mentálnou úrovňou. Nie je problém stretnúť hoci aj 16-ročnú matku, ktorá sa príkladne stará o dieťa, no zároveň nie je problém stretnúť 15-ročnú mentálne postihnutú matku, ktorá netuší, že dieťa, čo drží na rukách, je hladné. Kto je na vine? V prvom rade rodičia a príbuzní, ktorí sa nestarajú. V druhom rade štát, ktorý toto dovolil. Pomoc, ktorú poskytuje matkám, je často neadresná. Žena dostane prídavky na dieťa, ale nevie, ako sa oňho postarať. Namiesto toho, aby musela povinne chodiť na kurz, kde sa naučí o dieťa starať, dostane 30 eur, ktoré končia úplne inde. Dôležité je tiež poznamenať, že nárok na nižší rodičovský príspevok vo výške 280 eur (od januára 301 eur mesačne) nevzniká maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu.
Úmrtnosť detí v osadách je výrazne vyššia ako slovenský priemer. V roku 2014 zomrelo v okrese Spišská Nová Ves 15 z 1000 detí do jedného roka, zatiaľ čo slovenský priemer v tomto roku bol 5,9 na 1000 detí. Prečo toľko detí zomiera? Hlavné príčiny sú podvýživa, choroby a zanedbanie. Narodí sa dieťa, ktoré má v deviatom mesiaci pôrodnú váhu 1,5 kilogramu, ledva dýcha. Matka celé tehotenstvo fajčila, pila alkohol a energeťáky. Dieťa má všetko, len nie dobré vyhliadky na život. Rómske matky majú málo osvety, nenavštevujú poradne, často sú u lekára až pri pôrode. Hneď, ako sa dieťa narodí, utekajú domov, lebo sa musia postarať o ostatné deti. Návšteva tehotenských poradní je pritom o.i. podmienkou, aby žena získala jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa.
Čo by v tomto prípade pomohlo? Viac osvety? Podľa odborníkov by pomohlo komplexné riešenie, nie účelové poukazovanie na jednu vec. Áno, sú aj deti, ktoré hladujú. No tak, ako v osade nájdeme hladujúce deti, tak tu nájdeme aj matky, ktoré sú par excellence. Pre svoje dieťa by spravili všetko na svete a starajú sa oň maximálne, ako vedia. Prečo sa ženy obklopené celou rodinou nenaučia postarať o dieťa? V rodinách chýba prvok zodpovednosti, doslova element babky, staršej skúsenej ženy, ktorá by vysvetlila, ako sa o dieťa postarať. To sa snaží suplovať napríklad program Omama. Vtedy je jedno, či máš 16 alebo 22. Ak ťa niekto sprevádza a ty sa chceš učiť, prirodzene sa naučíš základné veci a budeš dobrou mamou aj v osade. Nie je hanba žiť v chudobe, ale čestne, slušne a starať sa o deti - to povedala jedna staršia matka z chudobnej rodiny. Toto vyjadrenie silne rezonuje s potrebou adresnej a komplexnej pomoci, ktorá berie do úvahy individuálne schopnosti a odhodlanie matiek.
NAJLEPŠIE TRADČNÉ RUMUNSKÉ JEDLÁ - JEDLÁ, KTORÉ MUSÍTE V RUMUNSKU VYSKÚŠAŤ
Ekonomická Realita a Sociálne Dôsledky v Rómskych Osadách
Život v rómskych osadách je často poznačený špecifickými ekonomickými a sociálnymi výzvami, ktoré sa prejavili aj počas karanténnych opatrení. Väčšinou ju neriešili. Ignorovali rúška, deti behali po vonku, lebo dnu ich neudržíte. Organizovali futbalové zápasy. Niekde napríklad Rómovia dostali rúška od mimovládok, ale nedezinfikovali ich. Čo sa pre nich v tomto období zmenilo? Deti nechodili do školy a otcovia a mladí muži nemohli pracovať, brigádovať či chodiť na drevo do lesa. Niektorým rodinám tak klesli príjmy, nemali možnosť si privyrobiť na čiernych brigádach. Tým, že nemohli chodiť zbierať drevo do lesa, museli si palivo, prípadne plynové bomby, normálne kupovať, čo predstavovalo významný nárast nákladov pre už aj tak finančne zaťažené rodiny.
Veľa sa hovorí aj o riziku vzrastajúcej úžery v osadách, ktorú štát nevie dostať pod kontrolu. To je pravda. Ide o to, prečo hrozí. Úžera funguje jednoducho. V každej osade či na sídlisku je niekto, kto peniaze má, a má ich dosť. Často sa jedná aj o dealerstvo mäkkých drog v malých množstvách. Ľudia sa nedostávajú do úžery preto, že by nemali peniaze na základné veci, ale preto, že im chýba alkohol, cigarety, energeťáky. Vybudovali si na nich závislosť. A tie ich vedú k úžere. Tí najchudobnejší Rómovia v osadách si štandardne nevedia výdavky naplánovať. Keby dostávali príspevky nie raz za mesiac, ale raz za týždeň, tak ten týždeň zvládnu. Oni však väčšinou spravia nákup hneď po dávkach, majú tri „klobásové“ dni, bašavel, oslavu a potom živoria. Teraz im stúpli náklady. Musia kupovať drevo či plyn. Deti nechodia do školy, nemajú obedy a desiate zadarmo. Tieto faktory ešte viac prehlbujú ich chudobu a závislosť od nelegálnych pôžičiek.
Adoptívny Proces a Špecifiká Adopcie Rómskych/Poloetnických Detí
Proces adopcie, najmä v súvislosti s rómskymi deťmi, prináša špecifické otázky a výzvy pre potenciálnych rodičov. Mnohé rodiny zvažujú adopciu a hľadajú informácie o tom, ako to beží reálne, nielen o formálnom postupe z webu, ale aj o pocitoch "tiet a ujov zo sociálky" a o tom, ako to vlastne skutočne vyzerá, keď si idú po bábätko. Čakacie lehoty a poradovníky sú častou témou. Ak sú manželia už tri roky v poradovníku na cca 35. mieste a teraz zmenia požiadavky, môžu sa posunúť na prvé miesto. To znamená, že dieťa im ponúknu v podstate hneď, tvrdia, že možno už aj do mesiaca, do dvoch. Bude sa však ešte čakať na súdy, čo si môže vyžiadať aj rok a pol minimálne, kým bude dieťa finálne ich. Pre porovnanie, v minulosti zmena požiadaviek z "nerómske dieťa" na "poloetnické" alebo "rómske" mohla znamenať, že rodičia, ktorí boli zapísaní napríklad v januári 2015, po doručení listu so zmenou požiadaviek 16. októbra 2017, boli okamžite kontaktovaní (v ten istý deň) s ročným dieťatkom. Ak ho odmietli s preferenciou menšieho bábätka, druhýkrát ich kontaktovali už 21. novembra 2017, teda niečo cez mesiac po podaní listu, a dieťatko bolo na hosťovskom pobyte od 13. decembra 2017. Takže to môže byť naozaj dosť skoro. Poloetnických detí je vraj veľa.
Jednou z častých požiadaviek je dieťa, kde je jeden rodič bieleho etnika (t.z. nerómskeho) a druhý môže byť pokojne akéhokoľvek iného etnika alebo národnosti. Existujú skúsenosti, kedy známa s rovnakou požiadavkou dostala za veľmi krátky čas dieťatko, kde bola mama biela a otec niekde z južných krajín, t.z. ani nie je Róm, a dieťa je neskutočne nádherné, vobec nevidno, že otec je tmavší. Otázkou však zostáva, ako je dieťa oficiálne zaradené, keď je zmiešané (Róm a neróm). Či ho vedú ako Róma, alebo naopak ako bieleho? Oficiálne otec nemusí byť v rodnom liste, ale na úrade vedia, kto to je. Stretávame sa aj s tým, že matka je Rómka a otec biely, aj keď skôr matka vyzerá ako poloromka, podľa tety z úradu a pracovníkov v detskom domove. Raz jedna pracovníčka povedala, že záleží na úradníčke, či zaradí medzi polorómske alebo rómske, možno podľa toho, ako sa im javí dieťa. Raz tu niekto písal, že dieťa im stmavlo po čase. Naživo som videla len zopár (možno štyri) deti, ktoré boli ponúknuté ako polorómske. Je to 50 na 50. Keď úrad ponúkne dieťa, rodičia uvidia podľa fotky a videa, poprípade pôjdu pozrieť a rozhodnú sa. Nemusia zobrať prvé, ktoré ponúknu. Aj nás nahovárali priamo úradníčky na polorómske, i keď sme jasne povedali, že nemôžeme kvôli pokoju v rodine "tmavšie". Na čo povedali, že môžeme okuknúť dieťa a potom povedať nie. To je ale dosť kruté. Podľa mňa by ste neboli ani prvá, ani posledná, ktorá, keď má akékoľvek pochybnosti, povie nie. Veď vám to napokon aj naznačili.
V súvislosti s finančnou podporou, daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Teda od kedy viete preukázať, že ste si ho prevzali do starostlivosti. Rozhodujúcim dokladom je rozhodnutie súdu a nie potvrdenie DeD. Dôležité je tiež riešiť rodinné prídavky. Pre uplatnenie daňového bonusu je potrebné mať za kalendárny rok príjem nad určitú hranicu (napr. 2000 €). Materská sa do tohto príjmu nezaratáva, čo môže byť problém pre osamelých rodičov alebo tých, ktorí boli dlhodobo na PN.
Cesty k Úspešnej Integrácii a Prekonávaniu Bariér
Dlhodobá práca s Rómami odhaľuje, že sa zlepšuje postavenie tých Rómov, ktorí na sebe pracujú a chcú sa integrovať. Tí si nájdu prácu a vydržia v nej. Dostanú hypotéku a zabezpečia si bývanie, čo je jasným znakom úspešnej integrácie. Stále však platí, že majorita má zväčša negatívne skúsenosti. Na základe toho posudzuje aj tú skupinu Rómov, ktorá sa snaží. Riešením podľa mnohých nie je len komunikácia, pretože majorita je už na to citlivá. Dôležitý je skôr osobný zážitok. Keď má človek pozitívnu skúsenosť, bude ju prenášať do života, čím sa postupne menia aj kolektívne postoje.
Na začiatku sme spomínali, že asi 10 percentám detí sa podarí uspieť a zvládnuť školu. Čo ich odlišuje od ostatných? Kľúčovými faktormi sú vytrvalosť a podpora rodičov. Nič iné ich neodčlení od ostatných. Tieto aspekty sú základom pre to, aby rómske deti mohli naplno rozvinúť svoj potenciál a stať sa plnohodnotnými členmi spoločnosti, prekonávajúc tak generačné cykly chudoby a sociálnej exklúzie. Integrácia nie je jednosmerný proces, ale dynamické úsilie, ktoré si vyžaduje pochopenie, rešpekt a aktívnu účasť na oboch stranách.