Vývoj dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý sa začína už v prenatálnom období a zahŕňa nespočetné množstvo zmien a míľnikov. Jedným z prvých ukazovateľov správneho fungovania nervovej sústavy novorodenca sú nepodmienené, čiže primárne reflexy. Tieto automatické reakcie na podnety majú za úlohu zabezpečiť životne dôležité funkcie v prvých mesiacoch života a zároveň stimulovať mozog k vytváraniu potrebných nervových spojení. Medzi tieto reflexy patrí aj úchopový reflex, ktorého fyziologické strácanie je kľúčové pre rozvoj vedomých pohybov a jemnej motoriky. Avšak, niekedy môže strata úchopovej funkcie, alebo naopak, pretrvávanie iných primárnych reflexov, signalizovať hlbšie neurologické problémy.
Novorodenecké Reflexy: Základné Kamene Neurologického Vývoja
Nepodmienené reflexy sa hodnotia pri vyšetrení každého novorodenca a sú nevyhnutné pre posúdenie správneho psychomotorického vývoja dieťaťa. Sú rozhodujúce pre včasnú diagnostiku prípadných porúch centrálneho nervového systému. Ako uvádza neonatologička MUDr. Golianová, abnormality v zmysle chýbania reflexov alebo ich prítomnosť v istej vývojovej fáze, kedy už majú byť vyhasnuté, svedčí o poruche v prebiehajúcom vývoji.
Väčšina nepodmienených reflexov postupne zmizne s dozrievaním centrálnej nervovej sústavy. Dochádza k ich vyhasínaniu alebo k ich zapojeniu do pohybových stereotypov dieťaťa. Ak lekári pri vyšetrení zistia patologické nálezy, je potrebné dieťa odoslať na ďalšie neurologické vyšetrenie. Tieto reflexy predstavujú automatické reakcie na podnety, ktoré vychádzajú z mozgového kmeňa. Vďaka nim sa mozog postupne učí spracovávať vizuálne a zvukové informácie, získavať rovnováhu a priestorové videnie, rozvíja hrubú a jemnú motoriku, koordináciu ruka-oko a ďalšie schopnosti.
Úchopový Reflex: Od Nevedomej Sily k Vedomému Uchopeniu
Úchopový reflex, známy aj ako palmárny úchop, je jedným z najvýraznejších novorodeneckých reflexov. Stimulácia dlaní novorodenca vyvolá silný úchop, ktorý je až taký pevný, že dieťa možno zdvihnúť z podložky a aj tak dlane neotvorí. Tento reflex je prítomný už od 26. týždňa tehotenstva. Jeho dôležitosť spočíva v počiatočnom zabezpečení kontaktu a reakcie na dotyk. Avšak, jeho pretrvávanie by bránilo rozvoju jemnej motoriky a koordinovaných pohybov ruky.
Kľúčovým momentom v motorickom vývoji dieťaťa je práve prirodzené strácanie (vyhasínanie) tohto reflexu, ktoré sa deje do rozvoja vedomej úchopovej funkcie ruky. Táto vedomá úchopová funkcia sa objavuje približne v 4. až 6. mesiaci života. Fyziologické strácanie úchopového reflexu teda nie je problémom, ale nevyhnutným krokom k zrelšej motorike, kedy sa dieťa učí uchopovať a púšťať predmety úmyselne, nie reflexívne. Zhruba v 3. mesiaci veku sa úchopový reflex stráca. Okolo 4. mesiaca dieťa začína predmety držať oboma rúčkami a neskôr, asi v 6. mesiaci, jednou rukou. V tomto čase chytá predmet celou dlaňou.
Podobne ako palmárny úchopový reflex, existuje aj plantárny reflex, ktorý sa dá pozorovať na chodidlách. Po zatlačení na ne dieťa pokrčí prsty na nohách. Tento reflex je vyvolateľný od 26. týždňa tehotenstva a pretrváva do rozvoja opornej funkcie nohy, čo je do 9. až 12. mesiaca.
Babinského reflex u dojčiat - klinické vyšetrenie
Morov Reflex: „Ľakací Reflex“ a Jeho Úloha vo Vývoji
Morov reflex, známy aj ako „ľakací reflex“, patrí medzi prvé reflexy, ktoré novorodenci po narodení prejavujú. Ide o automatickú reakciu tela na náhly podnet - napríklad hlasný zvuk, rýchly pohyb, zmenu polohy alebo svetlo. Dieťa ním reaguje na úľak a možno ho vyvolať viacerými spôsobmi. Reflexná odpoveď pozostáva zo symetrického pohybu horných končatín nahor a do strán, pričom dieťa otvorí dlane a nadýchne sa. Nasleduje ustrnutie, dochádza k uvoľňovaniu stresových hormónov, zrýchľuje sa akcia srdca a prehlbuje sa dýchanie. Poslednou fázou reflexu je objímanie, potom plač. Niekedy môže bábätko zakloniť hlavičku a aj zaplakať.
Ide o prirodzený a zdravý reflex, ktorý naznačuje, že nervová sústava dieťaťa funguje správne. Je to jeden z reflexov, ktoré pediatri sledujú už pri novorodeneckej kontrole. Reflex je reakciou na náhlu zmenu rovnováhy alebo vnímania prostredia - často i bez zjavnej príčiny, pretože novorodenci nemajú vyvinutú rovnováhu a pocit bezpečia, aj najmenšia zmena môže ich telo „vyplašiť“. Reflex je najintenzívnejší do 3. mesiaca života.
Morov reflex sa často prejavuje počas spánku alebo pri zaspávaní, čo môže viesť k prebúdzaniu dieťaťa a problémom s uspávaním. Dieťa sa pri náhlom podnete „zľakne“, prudko sa pohne a môže sa úplne prebrať. U zdravého bábätka by mal Morov reflex začať postupne slabnúť medzi 4. a 6. mesiacom veku. Ako sa dieťa vyvíja a získava väčšiu kontrolu nad svojím telom, tento reflex už nie je potrebný a prirodzene ustupuje.
Hoci Morov reflex môže dieťa počas spánku prebrať, neexistuje dôkaz, že by reflex zvyšoval riziko SIDS (Syndrómu náhleho úmrtia dojčiat). Očkovanie a Morov reflex spolu priamo nesúvisia, avšak niektoré bábätká môžu po očkovaní byť dočasne podráždenejšie a vnímavejšie na podnety. Ak reflex pretrváva po 6. mesiaci alebo je extrémne silný, odporúča sa konzultácia s pediatrom alebo neurológom. Včasná diagnostika a odborné vedenie - napríklad formou cvičení s detským fyzioterapeutom - môže dieťaťu výrazne pomôcť.
Paleta Ďalších Primárnych Reflexov a Ich Význam pre Raný Vývoj
Okrem úchopového a Morovho reflexu existuje mnoho ďalších primárnych reflexov, ktoré sú kľúčové pre prežitie a raný neurologický vývoj dieťaťa. Ich správne vyhasínanie je rovnako dôležité ako ich prítomnosť v novorodeneckom období.
Hľadací reflex: Ak chcete skontrolovať, či ho dieťa má, dotknite sa okolia úst alebo líčka dieťatka. Malo by reflexne otočiť hlavičku smerom k hladkajúcej ruke. Tento reflex umožňuje, aby sa stimulujúci predmet dostal do úst. Dieťa je ním vybavené od 28. týždňa tehotenstva do 2. až 3. mesiaca. Pozor! Ak dieťa dojčíte a ono je menej aktívne, prípadne pri dojčení zaspáva, nestimulujte ho hladkaním po líčku, aby ste ho zbytočne nebudili a nenarušili prisatie.
Sací reflex: Nadväzuje na hľadací reflex a je veľmi dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, eventuálne na cumeľ. Vďaka nemu dieťa saje predmet, ktorý sa mu dostane do úst. Sací reflex je prítomný do 2. - 3. mesiaca života. Neprítomnosť sacieho, ale aj hľadacieho a prehĺtacieho reflexu je okrem predčasne narodených detí pozorovaná aj u novorodencov s poškodením mozgu.
Prehĺtací reflex: Je prítomný od 30. do 34. týždňa tehotenstva a pretrváva celý život. Stimulácia zadnej tretiny jazyka a hltana vyvolá zložitý proces prehĺtania. Pre príjem potravy však musí dôjsť ku koordinácii sacieho a prehĺtacieho reflexu s dychovou aktivitou, čo je možné od 34. do 36. týždňa tehotenstva.
Babinského reflex: Tiež sa vyšetruje na chodidlách. Podráždenie chodidla novorodenca tupým predmetom smerom od päty k malíčku a k palcu vyvolá vejárovité roztiahnutie prstov nohy smerom dohora. Tento reflex je prítomný do 18. mesiaca po narodení. Ak pretrváva do dospelosti, signalizuje závažné poškodenie nervového systému.
Reflex očnej citlivosti na svetlo: Prejaví sa tak, že novorodenec na osvetlenie časti tváre reaguje otočením hlavičky a očí na stimulujúcu stranu. Doktorka Golianová upresňuje, že reflex sa objavuje medzi 32. - 36. týždňom tehotenstva a vyhasína do 4. mesiaca.
Reflex automatickej chôdze: Môžete ho pozorovať, ak novorodenca chytíte pod pazuchami tak, že sa chodidlami dotýka pevnej podložky (nechajte to však radšej na lekára). Vtedy začne napodobňovať chôdzu. Reflex je prítomný od 28. týždňa tehotenstva, vyhasína v období 1. - 2. mesiaca po narodení.
Plazivý reflex: Prejaví sa v polohe na brušku. Tlak dlane na chodidlá novorodenca vyprovokuje plazenie sa. Reflex sa objavuje v 38. týždni tehotenstva.
Tonický šijový reflex (poloha šermíra): Je prítomný od 31. týždňa tehotenstva až do počiatku fixácie pohľadu. Objavuje sa pri otáčaní hlavičky novorodenca doprava a doľava, pričom ručičku a nožičku na jednej strane naťahuje a na druhej strane pokrčuje.
Pretrvávajúce Primárne Reflexy: Keď Reflexy Nevyhasnú
Keď primárne reflexy splnia svoju úlohu, mali by byť potlačené vyššími mozgovými funkciami. Tento proces by mal začať už po troch mesiacoch od narodenia a väčšina reflexov by mala vyhasnúť počas prvých šiestich, najneskôr dvanástich mesiacov života. Ak však tieto reflexy pretrvávajú, stávajú sa tzv. pretrvávajúcimi primárnymi reflexmi (PPR) a môžu spôsobovať problémy s učením, sústredením, správaním alebo koordináciou pohybov u detí v predškolskom alebo školskom veku, a dokonca aj v dospelosti. Dieťa prichádza na svet so všetkými nervovými bunkami, ktoré bude potrebovať, ale spojenia medzi nimi a nervovými centrami ešte nie sú plne vytvorené. Pohyby spúšťané primárnymi reflexmi stimulujú mozog a pomáhajú mu učiť sa správne kontrolovať fungovanie tela. Ak sa tieto reflexy včas neinhibujú, tieto „neuro-vývojové nástroje“ nie sú adekvátne pre vek dieťaťa, čo má hlboké dôsledky.
Napríklad, ak pretrváva tonický labyrintový reflex (TLR), ktorý u bábätka spôsobuje, že pri predklonení hlavičky sa schúli do klbka (ruky a nohy sa pokrčujú) a naopak pri zaklonení hlavičky sa úplne natiahne, bude mať dieťa problém sedieť rovno v lavici. Pri pohľade do zošita (predklon hlavy) sa automaticky zmení svalový tonus - svaly na prednej strane trupu sa stiahnu, na chrbte povolia a ruky a nohy sa chcú pokrčiť. Dieťa s pretrvávajúcim TLR bude mať aj problémy s koordináciou pohybov.
Pretrvávajúci Morov reflex môže viesť k neschopnosti vytvoriť tzv. „filter na vjemy“. Zatiaľ čo dospelý v rušnom prostredí dokáže potlačiť nepotrebné vnemy (štekanie psa, zvuk auta) a zosilniť tie potrebné (hlas komunikačného partnera), dieťa s pretrvávajúcim Morovom reflexom počuje všetko rovnako silno. To vedie k preťaženiu vnemami, únave alebo naopak hyperaktivite, v začarovanom kruhu. Často si potom dieťa odpočinie tak, že sa díva do prázdna, nevníma okolie a uzavrie sa do seba. Navyše, pri každom „ľaku“ sa uvoľňuje adrenalín a kortizol, čo môže viesť k chronickému stresu.
Primárne reflexy ovplyvňujú nielen svalové napätie (môže byť zvýšené alebo znížené), ale aj plynulosť očných pohybov, vnímanie tela (tzv. bodymap) a psychiku (sebadôveru, strach z výšok). Symptómy pretrvávajúcich reflexov sú veľmi rôznorodé, pretože každý reflex má inú funkciu a ovplyvňuje vývoj dieťaťa iným spôsobom. Ak psychomotorický vývoj v prvom roku dieťaťa neprebieha štandardne, často to signalizuje pretrvávajúce primárne reflexy.
Príčiny pretrvávania primárnych reflexov:Mnoho faktorov, ktorým nemôžeme zabrániť, prispieva k pretrvávaniu reflexov. Sem patria problémy v tehotenstve (vysoký krvný tlak, preeklampsia, nemoci) alebo počas pôrodu (prekotný alebo naopak protrahovaný pôrod, pôrod cisárskym rezom, kliešťami alebo vyvolaný pôrod).
Čo však môžeme ovplyvniť, je správny motorický vývoj dieťaťa. Je nevyhnutné, aby dieťa malo dostatok možností pohybu už hneď po narodení. Novorodenci potrebujú pohyb, aby sa naučili zdvíhať hlavičku, otáčať sa, plaziť sa, liezť a dokonca aj stáť a chodiť. Ak dieťa nemá možnosť pohybu, tieto zručnosti si neosvojí. Ak rodičia spozorujú neštandardný vývoj (napríklad dieťa „nepase koníčky“ v troch mesiacoch od narodenia, drží hlavičku len na jednej strane alebo sa nechce otočiť na druhú), je dôležité navštíviť skúseného fyzioterapeuta. Včasná stimulácia správneho vývoja môže pomôcť prirodzene inhibovať primárne reflexy.
Dôležité je tiež sledovať, či sa dieťa plazí alebo lezie neštandardným spôsobom. Za štandardné plazenie sa považuje krížový vzor, kedy sa dieťa plazí s bruškom na zemi, striedavo s pravou rukou a ľavou nohou a naopak. Iné spôsoby lezenia, napríklad len rukami alebo jednostranne, ukazujú na pretrvanie primárnych reflexov. Fázu lezenia by dieťa rozhodne nemalo preskočiť, pretože je to veľmi dôležitý pohybový vzor - nielen pre zapojenie hlbokých svalov trupu pri pohybe, ale aj pre prepojenie mozgových hemisfér, pre zlepšenie koordinácie pohybov a dokonca pre očné pohyby. Ak v tomto období vidíme niečo neštandardné, je veľká šanca, že na vine sú práve pretrvávajúce primárne reflexy.
Syndróm Traseného Dieťaťa (SBS): Riziká pre Neurologický Vývoj
Syndróm traseného dieťaťa, v angličtine označovaný skratkou SBS (Shaken Baby Syndrome), je vážne poranenie mozgu spôsobené prudkým trasením novorodenca alebo malého dieťaťa. Nemusí pritom vôbec ísť o úmyselné ubližovanie dieťaťu, ale riziká pre dieťa sú rovnaké, bez ohľadu na to, či ide o ublíženie z nedbanlivosti alebo vedomé ublíženie.
Pri trasení mozog dieťaťa naráža o steny lebky. Trasenie spôsobuje, že hlavička dieťaťa podstupuje zrýchlenie/spomalenie, čo môže viesť k zotrvačnému pohybu mozgu v lebečnej časti. O poranení hlavy/mozgu v kontexte traseného dieťaťa hovoríme vtedy, keď dôjde k traseniu dieťaťa použitím fyzickej sily, najčastejšie zo strany rodiča alebo osoby, ktorá sa o dieťa stará. Osoba najčastejšie drží dieťatko pod pazuchami a silne ním trasie, čo vedie k nekontrolovateľnému pohybu hlavy dieťatka. K syndrómu dochádza aj v prípadoch fyzického násilia páchaného voči dieťaťu.
Najväčšie riziko je u detí do šiestich mesiacov, pričom riziko pretrváva do veku 2 rokov. Súvisí to s tým, že krčné svaly dieťatka nie sú ešte dostatočne silné, aby hlavu podopreli, a anatómia tela dieťaťa nie je uspôsobená na také prudké pohyby. Príznaky bývajú rôzne a závisia od miery poškodenia, pričom veľakrát poškodenie nie je sprevádzané okamžitými príznakmi.
K vysokému riziku, že rodič zatrasie dieťaťom, dochádza najmä v situáciách, kedy dieťatko dlho neutíšiteľne plače. Takéto momenty môžu byť spúšťačom pre nekontrolované reakcie zo strany rodiča, kedy rodič v zúfalstve zatrasie dieťatkom s mylnou domnienkou, že tak dieťatko utíši. Syndróm traseného dieťaťa nie je spojený len s náhlou skratovou situáciou na strane rodiča alebo neuvedomením si možného rizika pri hre s dieťaťom.
Prevencia syndrómu traseného dieťaťa:Plač dieťatka vie byť frustrujúci a náročný. Je dôležité si uvedomiť, že plač je prirodzeným spôsobom komunikácie dieťatka. Ak cítite, že je toho na Vás priveľa, je dobré dať dieťatko na chvíľu partnerovi, kým vy opäť nájdete vnútorný pokoj. Ak ste s plačúcim dieťatkom doma sám/sama, dajte ho na potrebný čas do uzavretej postieľky, kým sa neupokojíte.
Snažte sa predchádzať situáciám, ktoré môžu viesť k neutíšiteľnému plaču dieťatka. Ak máte doma dieťatko, ktoré často plače, či už z dôvodu koliky alebo ide len o tzv. „nespokojné obdobie“, hľadajte príčiny a riešenia. Ďalšou z príčin častého plaču dieťatka býva preúnava alebo podúnava. Neprimerane dlhé bdenie dieťatka vedie k podráždenosti a plaču. Poznajte známky únavy dieťatka a aj odporúčanú dobu bdenia. Ak je dieťatko dojčené a všimnete si, že trpí bolesťami bruška, sledujte potraviny, ktoré konzumujete.
Je prirodzené, že spočiatku sa s dieťatkom spoznávate. Ak patríte k ľuďom, ktorí ťažšie zvládajú stres, hľadajte spôsoby, ako stresové situácie zvládať. Existujú rôzne formy, pre niekoho je to meditácia, pohyb, dychové cvičenia. Myslite v materstve aj na seba. Dlhodobé nevyspatie nie je hrdinstvo a dieťatko potrebuje vyspinkanú matku.
Rettov Syndróm: Patologická Strata Nadaných Motorických Zručností
Zatiaľ čo strácanie primárneho úchopového reflexu je normálny vývojový krok, existujú aj patologické stavy, ktoré vedú k strate už nadobudnutých motorických zručností, vrátane účelového používania rúk. Jedným z takýchto závažných neurologických ochorení je Rettov syndróm.
Rettov syndróm je zriedkavé neurovývojové ochorenie, ktorého príčinou vzniku je mutácia génu pre MECP2 (methyl CpG-viažuci proteín) nachádzajúcom sa na X chromozóme. Postihuje predovšetkým ženské pohlavie, hoci najnovšie štúdie začali odhaľovať MECP2 mutácie aj u mužov s obrazom Rettovho syndrómu. Poznáme viac ako 200 rôznych mutácií. Mutáciou dochádza k poruche zrenia mozgu počas fázy vývoja synapsií (neurónových spojení), a to najmä v poslednom trimestri tehotenstva a v prvých mesiacoch života. Proteín MeCP2 sa podieľa na regulácii a riadení iných génov, ktoré kontrolujú normálny vývoj mozgu.
Postihnutie nervového systému sa odrazí v poruche funkcií, ktoré zahŕňajú pohyb, reč, žuvanie, prehĺtanie, učenie, zmyslové vnímanie, prejavy nálady, dýchanie, srdcovú činnosť a trávenie. Vo väčšine prípadov je pri vykonávaní základných životných potrieb nutná pomoc druhých osôb. Klinické príznaky a aj postup ochorenia je pre každého pacienta individuálny. Vek, kedy klinické príznaky syndrómu nastúpia, závažnosť a stupeň postihnutia je rôzny.
Priebeh ochorenia:Dieťa sa po narodení zvyčajne vyvíja normálne po dobu prvých 6 - 18 mesiacov života. Až po tomto období začína zaostávať, prípadne strácať zručnosti ako motorické, tak aj verbálne (rečové schopnosti a cieľavedomé používanie rúk). To je kľúčové v kontexte témy článku - nejde o stratu primárneho reflexu, ale o stratu nadobudnutej schopnosti účelne používať ruky, ktorá sa objavila po vyhasnutí úchopového reflexu.
Od 1. do 4. roku života nastupuje regresia (tzv. spätný vývoj jedinca) psychomotorického vývoja. Dieťa sa prestáva pretáčať, sedieť, stáť, držať alebo ovládať pohyby hlavy. Sociálne a komunikačné reakcie dieťaťa sa splošťujú, vyvíja sa mentálna retardácia. Objavujú sa stereotypné pohyby rúk (napríklad tlieskanie, akoby umývanie rúk, vkladanie prstov do úst, žmýkanie rúk), ataxia chôdze (strata rovnováhy, labilita počas chôdze, chôdza na širokej báze), zvýšený tonus svalstva, poruchy dýchania - nepravidelné zvýraznené dýchanie, krátkodobé zastavenie dýchania (apnoe), epileptické záchvaty. Typické sú stereotypné pohyby, ktoré počas spánku miznú, neschopnosť kontroly pohybu a zároveň vykonať cielený pohyb, poruchy spánku (spánok preruší plač alebo smiech). Objavuje sa škrípanie zubami a pri rozrušení tras celého tela. Časom sa naučené, vedomím používané, účelové pohyby vytrácajú, vzniká tzv. apraxia. Dieťa nevie prehĺtať, používať ruky, prestáva chodiť, atď. Prítomné býva nadmerné slinenie, časté vyplazovanie jazyka. Pacient nevie dostatočne prežuť stravu a prehĺta priveľa vzduchu, z čoho máva výrazné nafúknuté brucho po jedle a pití. Spomaľuje sa rast hlavičky a v približne 4. roku veku je badateľná mikrocefália (získaná neúmerne malá hlava).
Ďalšie štádium od 2. do 10. roku života je obdobie, kedy po výraznom zhoršovaní klinického stavu nastúpi obdobie stabilizácie. Charakteristická a dominujúca je neschopnosť cielených pohybov, epilepsia a skolióza. Upravuje sa komunikácia - očný kontakt, ustupuje plač.
Vo štvrtom štádiu (po 10. roku života) sa sociálne správanie - reakcia na okolie a očný kontakt už nezhorší. Naďalej sa zhoršuje motorika, prehlbuje sa svalová slabosť, ale aj spastická stuhnutosť, a tým aj skolióza. Cievne poruchy na periférii zapríčinia vznik studených a bledých končatín.
Diagnostika a liečba:Diagnóza sa stanoví po dôkladnom odobratí podrobnej anamnézy, na základe fyzikálneho vyšetrenia (ako aj neurologického, očného, MRI a CT vyšetrenia) a prítomných klinických príznakov. Expertná skupina Európskej spoločnosti detskej neurológie stanovila diagnostické kritériá. Po ich určení syndróm potvrdzuje krvný test - genetické vyšetrenie mutácie. Základom pre diagnózu je stagnácia - spomalenie vývoja, ktoré vzniká okolo 1. roku. Atypický Rettov syndróm tvorí približne 15 - 20 % a zahŕňa aspoň 3 z hlavných kritérií a 5 z 11 podporných kritérií. Neskorý nástup je typický okolo 18. mesiaca, ale v niektorých prípadoch aj vo veku 10 rokov.
Ďalšie nálezy môžu zahŕňať biochemicky zistené zvýšené hladiny beta-endorfínu v mozgovomiechovom moku, zníženú hladinu dopamínu a noradrenalínu, kardiologicky diagnostikovanú nezrelosť atrioventrikulárneho prevodného systému srdca (príčina arytmie), zníženú hustotu kostnej hmoty, poruchu rastu a nutričný deficit (príčina podvýživy). Prítomná je orofaryngeálna dysfunkcia (nedostatočné používanie jazyka, prežúvanie, prehĺtanie) a gastroezofageálna dysmotilita (porušená funkcia pažeráka, oneskorené vyprázdňovanie, gastroezofageálny reflux, znížená žalúdočná peristaltika), dysfunkcia žlčníka.
Liečba Rettovho syndrómu je v prvom rade symptomatická, to znamená, že liečebné postupy sú zamerané na príznaky a ťažkosti s nimi spojenými. Patrí sem individuálne nastavené stravovanie (dietológia), fyzioterapia - rehabilitácia, logopédia, prípadne psychologické vedenie a komunikačné rozvíjanie. Nevyhnutná je ortopedická liečba deformít kĺbov a chrbtice, liečebné ovplyvnenie porúch spánku a dýchania. Antiepileptikami sa zabraňuje záchvatom a neurologickou liečbou sa odborníci snažia znížiť stereotypné pohyby na minimum. Mnohí pacienti sú plne odkázaní na pomoc druhých. V klinických štúdiách sú s individuálnou účinnosťou sledované lieky ako L-dopa, Naltrexón, Bromokriptín, Tyrozín, Tryptofán, L-Karnitín, Dextrometorfán, Betaín a kyselina listová - látky, ktoré ovplyvňujú neurotransmitery mozgu (najmä dopamín, acetylcholín, glutamát a pod.).
Prognóza Rettovho syndrómu nie je úplne známa, keďže patrí k zriedkavým ochoreniam. Udáva sa, že v 95 % sa pacienti dožívajú 25. roku života. Veku 35 - 40 rokov sa dožije približne 70 % postihnutých. Sú popisované prípady postihnutých aj vo veku 40 - 50 rokov.
Neuro-vývojová Terapia a Stimulácia: Pomoc Pri Pretrvávajúcich Reflexoch
Ak sa zistí prítomnosť pretrvávajúcich primárnych reflexov, je potrebné začať od začiatku a aplikovať jednoduché telesné cvičenia. Princíp neuro-vývojovej terapie (NDT) spočíva v tom, že konkrétnymi cvikmi sa často napodobňujú pohyby vyvolané primárnymi reflexmi. Tým sa reflexy postupne oslabujú, čo vedie k zmenám v centrálnom nervovom systéme a zmiznutiu súvisiacich ťažkostí. Táto terapia pomáha zlepšiť nervové spojenia medzi mozgom a telom a tiež medzi mozgovými centrami navzájom.
Je veľmi dôležité cvičiť poctivo každý deň (približne 10 minút) a celú terapiu dokončiť. Počas terapie sa postupne striedajú rôzne cviky, od ľahkého zdvíhania hlavy až po lezenie a používanie všetkých častí tela naraz. Je možné, že spočiatku sa stav dieťaťa zhorší. Najskôr sa totiž musia rozložiť nesprávne pohybové a reflexné stereotypy a až potom sa začínajú vyvíjať nové, správne reakcie.
Zjednodušenú variantu Neuro-vývojovej terapie predstavuje Neuro-vývojová stimulácia (NDS), s ktorou môžu pracovať odborníci, ako sú logopédi, psychológovia, pedagógovia a špeciálni pedagógovia, po úspešnom absolvovaní úvodného teoretického kurzu a pokračovacieho praktického kurzu Neuro-vývojovej stimulácie u Inštitútu neuro-vývojovej terapie a stimulácie. Základ Neuro-vývojovej stimulácie v školskej praxi tvorí Neuro-vývojová terapia. Testy aj cviky vychádzajú z psychomotorického vývoja dieťaťa a sú prispôsobené tak, aby mohli byť dobre používané aj pre väčšie skupiny detí.
Táto problematika je predmetom záujmu mnohých odborníkov. Napríklad fyzioterapeutka a špeciálna pedagogička, ktorá v roku 2015 založila Inštitút neuro-vývojovej terapie a stimulácie, sa vo svojej diplomovej práci venovala téme inhibície pretrvávajúcich primárnych reflexov. Jej cieľom je rozšíriť povedomie o Neuro-vývojovej terapii a Neuro-vývojovej stimulácii, predovšetkým o symptómoch a liečbe pretrvávajúcich primárnych reflexov.Ako výstižne napísal uznávaný britský odborník zaoberajúci sa poruchami učenia u detí A. E. Tansley: „… predtým než sa pozrieme na sociálno-emocionálne aspekty, musíme sa spýtať: má toto dieťa potrebné neurologické nástroje, s ohľadom na svoj vek, na to, aby uspelo…???“ Vývoj dieťaťa si môžeme predstaviť ako rast stromu. Čítanie, písanie, počítanie… to sú jablká na našom strome. Ak chceme, aby nám vyrástli krásne červené jablká, potrebujeme poriadny a dobre zakorenený strom. Z koreňov vyrastá pevný kmeň, na ňom rastú silné konáre, listy a plody. Takže aj keď je každý strom originálny a jedinečný, vychádza zo rovnakých, prírodnými zákonmi daných princípov a elementov.Mnohí školáci sú kvôli podobným symptómom bohužiaľ mylne diagnostikovaní ako napríklad hyperaktívni alebo ako deti s poruchou pozornosti, autizmom alebo rôznymi „dys“-poruchami (dysgrafia, dyslexia…). Aby sme dieťaťu dokázali pomôcť, musíme ale vedieť, kde je príčina jeho problémov. Dieťa, ktoré má problémy so písaním kvôli dysgrafii, potrebuje iný prístup, než keď sú symptómy dysgrafie zapríčinené pretrvávajúcimi primárnymi reflexmi. To isté platí pri symptómoch ADHD, autizmu a tak ďalej. Bežne používané metódy sú pre niektoré deti príliš náročné.
tags: #dieta #straca #uchopovy #reflex