Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom patrí medzi základné piliere rodinného práva a je upravená v Zákone o rodine. Táto povinnosť nie je obmedzená len na obdobie maloletosti dieťaťa, ale trvá až do chvíle, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. To znamená, že aj plnoleté deti, ktoré ešte študujú a pripravujú sa na svoje budúce povolanie, majú právo na finančnú podporu od oboch rodičov. Pre mnohých mladých ľudí, ktorí sa vydávajú na cestu vysokoškolského štúdia, môže byť zabezpečenie finančnej stability výzvou, najmä ak sa rodinné pomery zmenili. Často nastáva situácia, kedy je potrebné riešiť otázku výživného súdnou cestou, či už ide o jeho určenie, alebo zvýšenie, aby pokrylo narastajúce náklady spojené so štúdiom a samostatným životom.
I. Zákonný rámec a trvanie vyživovacej povinnosti rodičov
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné živiť sa samé. Túto povinnosť upravujú ustanovenia § 62 - 65 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Dôležité je zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť nekončí dovŕšením určitého veku, ako je napríklad plnoletosť, ale až momentom, keď je dieťa schopné sa samostatne o seba starať. Ak študujete na vysokej škole, potom podľa judikatúry túto schopnosť nadobudnete (za predpokladu, že v dennom štúdiu na vysokej škole budete pokračovať) až nadobudnutím druhého stupňa vzdelania, t. j. získaním titulu Mgr./Ing./MUDR. a pod. Až týmto momentom je plnoleté dieťa, ktoré sa na VŠ pripravovalo na svoje budúce povolanie, schopné začať sa samo živiť. Dovtedy majú však obaja rodičia voči vám zákonnú vyživovaciu povinnosť.
V súlade s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov je takto koncipovaná, aby zabezpečila dieťaťu podieľanie sa na životnej úrovni oboch rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, čo znamená, že záväzok poskytovať výživné je prioritný pred inými finančnými záväzkami rodiča. To platí bez ohľadu na to, či rodičia žijú spolu alebo sú rozvedení. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Hoci pri plnoletom dieťati je osobná starostlivosť už iného charakteru ako pri maloletom, súd stále zohľadňuje, či dieťa žije s jedným z rodičov a akým spôsobom sa mu dostáva podpory.
Nezaopatreným dieťaťom sa podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a potom sústavne sa pripravujúce na povolanie štúdiom alebo neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz. Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti, pokiaľ nie je spojená s neschopnosťou živiť sa sám z iných závažných dôvodov.
II. Kto podáva návrh na určenie alebo zvýšenie výživného
V prípadoch, keď dieťa dosiahne plnoletosť, teda vek 18 rokov, mení sa aj proces podávania návrhu na výživné. Nakoľko ste už plnoletá, v zmysle ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť trvá, ale návrh na určenie alebo zvýšenie výživného musí podať samotné plnoleté dieťa. Vás ako plnoletého už nikto nezastupuje, nakoľko ste plnoletosťou nadobudli plnú spôsobilosť na všetky právne úkony. Ste schopná postarať sa o svoj majetok a sama sa zastúpiť. V rozvodom konaní sa totiž rozhoduje o úprave práv a povinností iba vo vzťahu k maloletým deťom, t. j. nie k plnoletým. Preto ak vaši rodičia sú rozvedení alebo sa rozvádzajú, vaše výživné sa v rámci ich konania nerieši.
Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú v zmysle ust. § 24 C. s. p. oprávnený a povinný. Oprávneným je v tomto prípade plnoleté dieťa, ktoré výživné požaduje, a povinným je rodič (alebo obaja rodičia), od ktorého sa výživné žiada. To znamená, že ak si toho času voči vám plní vyživovaciu povinnosť iba váš otec a matka vám nijako neprispieva na vašu výživu (ani finančne ani naturálne), potom ste oprávnená vy sama podať návrh voči matke na súd na určenie výživného. Rovnako, ak vám súčasné výživné od otca vo výške 40 € mesačne nepostačuje, môžete podať návrh na jeho zvýšenie.
Pri podaní návrhu sa môžete nechať zastúpiť napríklad advokátom, čo môže byť výhodné, ak sa v právnych veciach nevyznáte. Avšak nie je to nevyhnutné, ak si návrh pripravíte vo vlastnej réžii. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.
III. Dôvody na určenie alebo zvýšenie výživného a preukázanie odkázanosti
Kľúčovým predpokladom na priznanie alebo zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa je preukázanie jeho odkázanosti na výživu, respektíve neschopnosti živiť sa samým. Najčastejšími dôvodmi na zmenu výšky výživného je zmena finančných možností rodičov alebo zmena finančných potrieb dieťaťa. Ak súd v minulosti rozhodol o výživnom na základe vykonaného dokazovania, odôvodnenie rozsudku obsahuje podrobné zdôvodnenie minulých pomerov. V prípade, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, alebo ak sa zmenia potreby dieťaťa, odôvodňuje to zmenu výšky výživného. Určenie novej výšky výživného opätovne môže byť predmetom súdneho konania, alebo môže byť vyjednané rodičmi a schválené súdom.
Vo vašom prípade, ako študentky vysokej školy, existujú silné argumenty pre to, že nie ste schopná živiť sa sama. Nastupujete na vysokú školu do iného mesta a nepridelili vám internát, takže musíte platiť mesačný nájom 110 €. Okrem toho máte ďalšie nevyhnutné výdavky spojené so štúdiom, ako sú strava, doprava a poplatky. Tieto náklady výrazne presahujú súčasných 40 € mesačne, ktoré vám platí otec, a ani predpokladané výživné od matky vo výške 150 € mesačne vám nebude stačiť na život na vysokej škole.
Dôvody na zvýšenie výživného môžu zahŕňať:
- Zvýšenie nákladov na vzdelávanie dieťaťa: Sem patria školné, poplatky za študijné materiály, technické vybavenie potrebné pre štúdium (napr. počítač), náklady na kurzy alebo doučovanie.
- Zvýšenie nákladov na bývanie: V situácii, keď dieťa študuje v inom meste a nemá internát, sú to náklady na prenájom bytu alebo izby. Aktuálne mesačný nájom 110 € predstavuje významnú položku.
- Zvýšenie nákladov na stravu: Život v inom meste často znamená vyššie náklady na stravovanie mimo domova.
- Zvýšenie nákladov na dopravu: Cestovanie medzi domovom a miestom štúdia, ako aj doprava v rámci mesta.
- Iné relevantné náklady: Zdravotná starostlivosť, ošatenie, drogéria, mimoškolské aktivity, kultúrne a spoločenské potreby, ktoré sú pre rozvoj mladého človeka dôležité.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Hoci ste plnoletá, matka vám poskytuje určitú podporu, kým otec platí minimálnu sumu. Dôležité je tiež uviesť a doložiť všetky skutočnosti, ktoré súvisia s príjmami a výdavkami dieťaťa, ako aj nákladmi na jeho štúdium. Zvlášť podstatné je zdôrazniť fakt, že plnoleté dieťa študuje, je ekonomicky závislé a nie je schopné si zabezpečiť dostatočné príjmy. Ak sa to podarí úspešne preukázať, súd môže prihliadnuť na všetky tieto skutočnosti a určiť, že rodič, od ktorého sa požaduje výživné, je povinný prispievať na výživu dieťaťa vo výške, ktorú súd považuje za primeranú.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Výnimočne môže nárok na výživné vzniknúť aj pre zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť, a to aj v prípade, že neštuduje. V takom prípade však musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu a je trvalé.
IV. Ako súd určuje výšku výživného a čo zohľadňuje
Určenie výšky výživného je komplexný proces, ktorý súd posudzuje individuálne, berúc do úvahy množstvo faktorov. Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu.
Hlavnými kritériami pri určovaní výšky výživného sú:
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov: Súd posudzuje príjmy oboch rodičov, ich majetok (nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory) a tiež ich dlhy a pôžičky. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Súd tiež prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
- Životná úroveň rodiča: Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák, a to bez ohľadu na výšku výdavkov. Súd rozhoduje o výške výživného, prípadne schvaľuje dohodu o výške výživného, s prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Zároveň prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa.
- Odôvodnené potreby dieťaťa: Sem patria náklady na bývanie, stravu, ošatenie, školské potreby, dopravu, zdravotnú starostlivosť a iné, ktoré súvisia s jeho rozvojom a prípravou na budúce povolanie. Vo vašom prípade sú to najmä náklady na nájom 110 €, stravu, dopravu a poplatky spojené so štúdiom na vysokej škole.
- Optimalizácia príjmov rodičov: Súd zohľadňuje aj skutočnosti, ktorými sa povinný alebo oprávnený rodič môže snažiť ovplyvniť výšku výživného. Napríklad, ak sa rodič vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo si neodôvodnene navyšuje náklady v podnikaní a tým si optimalizuje účtovníctvo. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Súd prostredníctvom ÚPSVaR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potenciálneho príjmu. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval.
- Prednosť výživného: Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča. To znamená, že súd pri posudzovaní výšky výživného neberie do úvahy neopodstatnené výdavky, ako sú napríklad exekúcie, a aj opodstatnené výdavky rodiča by mali byť optimalizované s ohľadom na povinnosť platiť výživné.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Od 1. 7. 2024 predstavuje minimálne výživné sumu 39,74 eur mesačne. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Súd je povinný skúmať reálne pomery oboch rodičov. Vo vašom prípade pracuje matka v Rakúsku ako živnostníčka s mesačným platom približne 750 €, pričom od septembra by mala poberať aj výživné z Rakúska, približne 150 €. U otca je situácia komplikovanejšia, keďže pije a je tvrdohlavý, ale súd bude musieť zistiť jeho reálne príjmy a majetkové pomery, ako aj náklady, ktoré je nevyhnutné vynaložiť (napríklad výdavky na 15-ročného brata, ktorý s ním býva a nastupuje na strednú školu). Rozvodové konanie rodičov síce ešte neprebehlo, ale to nebráni tomu, aby ste si uplatnili nárok na výživné.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy, ale o závažnejšie porušenia.
V. Postup pri podávaní návrhu na súd a dôležité náležitosti
V rámci domáhania sa určenia výšky výživného ste oprávnená postupovať podľa ustanovení ôsmeho dielu zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku. Na podanie žiadosti o výživné na plnoleté študujúce dieťa je potrebné obrátiť sa na príslušný okresný súd pre miesto trvalého pobytu dieťaťa. Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t. j. ten, kto návrh na súde podáva. Konanie o výživnom je oslobodené od súdnych poplatkov.
Ak si budete pripravovať návrh vo vlastnej réžii, je dôležité sústrediť sa hlavne na špecifikovanie vašich odôvodnených mesačných výdavkov a preukázať, prečo nie ste schopná sama sa živiť.Návrh na určenie výživného musí byť individuálne spracovaný s ohľadom na konkrétnu rodinnú situáciu a mal by obsahovať nasledovné náležitosti:
- Označenie účastníkov konania: Údaje o navrhovateľke (vaše meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt) a údaje o povinnom rodičovi, proti ktorému návrh smeruje (meno, priezvisko, trvalý pobyt). Odporúča sa uviesť aj telefonický kontakt.
- Čoho sa domáhate: Jasne formulovaná žiadosť o určenie alebo zvýšenie výživného na konkrétnu sumu mesačne.
- Odôvodnenie návrhu: Podrobné zdôvodnenie právneho nároku plnoletého dieťaťa na výživné a požadovanej výšky výživného. Je potrebné popísať váš aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nie ste schopná sama sa živiť, napríklad z dôvodov štúdia.
- Popis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľky: Súd musí vedieť, z čoho žijete, t. j. aké sú vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky, či už na domácnosť, na vašu osobu (nájom 110 €, strava, doprava, študijné poplatky). K týmto výdavkom je potrebné priložiť aj dôkazy, ak nimi disponujete (napríklad nájomná zmluva, potvrdenia o platbách, potvrdenie o štúdiu).
- Dôkazy a dokumentácia: K návrhu priložte rodný list, potvrdenie o štúdiu na vysokej škole, staršie rozhodnutie o výživnom (ak existuje), doklady o vašich mesačných príjmoch a výdavkoch, ako aj o príjmoch povinného rodiča, ak ich poznáte.
V rámci prípravy žiadosti o výživné je možné využiť služby advokáta, ktorý vám pomôže so spísaním návrhu, prípadne vás bude sprevádzať celým súdnym konaním, ak to bude potrebné. Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Advokát vám vie pomôcť predovšetkým ako radca pri určení vašich priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem.
VI. Priebeh súdneho konania a riešenie sporu mimosúdnou cestou
Po podaní návrhu na súd nasleduje súdne konanie. Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní. Následne vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie, či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške, prípadne či došlo k zmene v pomeroch a ak áno, ako je potrebné zmeniť výšku výživného. Dôkazmi môžu byť potvrdenia o príjmoch a výdavkoch, výpisy z účtov, nájomné zmluvy, potvrdenia o štúdiu a iné relevantné dokumenty. Súd nie je viazaný návrhom a môže určiť aj vyššie výživné, ako navrhovateľ požaduje, ak to zistí v rámci dokazovania.
Rozsudok vo veciach výživného možno v súlade s ust. § 232 C. s. p. zmeniť aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že váš otec bude povinný platiť vám výživné stanovené súdnym rozhodnutím, kým ho súd v ďalšom rozhodnutí od tejto povinnosti neoslobodí, inak bude musieť platiť výživné, až do času, kým nebudete schopná sama sa živiť. Súd však vezme do úvahy všetky príjmy vášho otca a výdavky, ktoré je nevyhnutné vynaložiť (napríklad starostlivosť o 15-ročného brata).
Súd môže určiť aj takzvané zročné výživné. Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku. Súd môže povoliť povinnému rodičovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Splátky by mali byť určené tak, aby dlh bol splatený do jedného roka.
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ plnoletého dieťaťa. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku dieťaťu. Znamená to, že do dňa splatnosti musí dieťa mať výživné v jeho dispozícii. Preto sa odporúča splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom, avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby dieťaťu výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ by ste museli výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného. Po dovŕšení plnoletosti môžete začať posielať výživné priamo dieťaťu. Netreba na to meniť súdne rozhodnutie. Určite je však na mieste o tom matku informovať, aby nevznikali zbytočné nedorozumenia.
A. Mimosúdne riešenie prostredníctvom mediácie
Pred podaním návrhu na súd, alebo dokonca aj počas súdneho konania, je možné a často aj vhodnejšie, pokúsiť sa o mimosúdnu dohodu. S otcom (alebo oboma rodičmi) môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne však túto dohodu musí schváliť súd. Konanie je však omnoho jednoduchšie. Mediácia je v rámci zmeny výšky výživného možná a vhodná. Výsledok mediačného konania - mediačná dohoda - taktiež podlieha schváleniu súdom. Podstatou takejto mediácie je, že rodičia majú možnosť si vzájomne odkomunikovať a preukázať svoje finančné možnosti a potreby dieťaťa.
Najčastejším problémom, prečo rodičia nemajú záujem znova otvárať súdne konanie o výživnom, je, že si myslia, že prvotné rozhodnutie je nemenné. Výmena informácií a vysvetlenie svojich nárokov, respektíve protinárokov môže viesť k dohode. V prípade, ak spor o výživné hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. Ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie. Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete, postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť.
VII. Dôsledky neplnenia vyživovacej povinnosti a informačná povinnosť
Ak súd zaviaže vášho otca platiť vám výživné v určitej sume a váš otec si napriek tomu svoju povinnosť plniť nebude, rozsudok, ktorým súd zaviaže rodiča prispieť na jeho výživu, je zároveň právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., Exekučného poriadku. Na základe tohto rozhodnutia má oprávnená osoba právo podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku podať návrh na vykonanie exekúcie. Neplatenie výživného po dobu viac ako 2 mesiace je trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.
V prípade, že si povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, môžete požiadať o náhradné výživné od štátu. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom, oprávnená osoba (dieťa) má nárok na náhradné výživné, ak povinný rodič neplní vyživovaciu povinnosť určenú súdom, dohodou alebo schválenou dohodou. Žiadosť spolu s prílohami sa podáva na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby. Ak by niečo k žiadosti chýbalo, na úrade vás usmernia.
A. Informačná povinnosť plnoletého dieťaťa
Informačná povinnosť dieťaťa spolupracovať s rodičom v otázkach výživného vyplýva nepriamo z § 43 ods. 3 Zákona o rodine. Táto je dôležitá najmä pokiaľ ide o povinnosť plnoletého dieťaťa informovať rodiča o všetkom podstatnom, čo súvisí s trvaním nároku na výživné či s jeho výškou. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúčam povinnému rodičovi každý rok, respektíve semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
B. Príspevky nad rámec výživného
Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že dieťa bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného, a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného dieťa nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci preto odporúčam určitú mieru flexibility, ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti, kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje. Pokiaľ však z výnimočnosti sa stane pravidlo, tak výživné môže stratiť opodstatnenie, čo však neznamená, že môžete prestať platiť výživné.
tags: #navrh #na #zvysenie #vyzivneho #na #plnolete