Tolerancia a priateľstvo sú základné kamene harmonickej spoločnosti. Výchova detí k týmto hodnotám je investíciou do budúcnosti. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na to, ako rozvíjať toleranciu a priateľstvo u detí, s dôrazom na metodické prístupy a praktické rady. Pre človeka, ktorý sa snaží pochopiť zložitosť medziosobných vzťahov, je kľúčové uvedomiť si, že tieto hodnoty nie sú vrodené, ale formované prostredím a výchovou.
Dôležitosť tolerancie a priateľstva v detskom veku
Priateľstvá zohrávajú v živote detí kľúčovú úlohu. Pre desať- až dvanásťročných žiakov (5. - 6. ročník ZŠ) sa priateľstvá stávajú obzvlášť dôležitými. Ak budú žiaci vedieť rozlíšiť, čo vedie k skutočnému priateľstvu, pomôže im to rozvíjať pevné vzťahy s kamarátmi aj vzťahy v rámci rodiny. Pomôže im to pochopiť skupinovú dynamiku a vyhnúť sa negatívnemu tlaku vrstovníkov. Toto obdobie je časom rozširovania spoločenských horizontov a žiaci si chcú plne stáť za svojimi hodnotami.
Odborník W. Hartup zdôrazňuje: „Priateľstvá medzi vrstovníkmi podstatne prispievajú k spoločenskému a kognitívnemu rozvoju a k efektívnosti, ktoré potrebujeme ako dospelí ľudia. Najlepším ukazovateľom adaptácie dieťaťa na dospelého človeka nie sú výsledky v škole ani jeho správanie v triede, ale skôr jeho schopnosť vychádzať s inými deťmi. Deti, ktoré si nevedia nájsť miesto v skupine vrstovníkov, sú vážne ohrozené.“
Deti vo veku 10 - 12 rokov to nemajú vždy ľahké. Musia sa učiť porozumieť základným hodnotám priateľstva a osvojiť si zručnosti, ktoré im to umožnia. Učiť deti tohto veku ceniť si dar priateľstva je najlepšia príprava, ktorú im môžeme dať, a neskôr vytvára základy - či už vedome, alebo nevedome - lásky, ktorá je najdôležitejším ľudským bohatstvom - lásky manželského páru a rodiny.
Program "Pripravení na život" ako nástroj rozvoja tolerancie
Program "Pripravení na život" (v origináli Alive to the World) je kompletný výchovný program zameraný na hodnoty a zahŕňa všetky ciele výchovy zamerané na rozvoj osobnosti, spoločenskú, vzťahovú výchovu, výchovu k zdraviu a občiansku výchovu pre žiakov vo veku 6 - 18 rokov. Môže sa používať v škole aj doma, aby podporil úzku spoluprácu medzi žiakmi, ich rodičmi a učiteľmi. Tento program vychádza z predpokladu, že úspech v živote rovnako závisí od charakteru aj od zručností.
Pre silný vyrovnaný charakter je menej pravdepodobné, že bude raz uňho prevládať negatívne správanie. Hodnoty, ktoré utvárajú dobrý charakter, sú univerzálne a každý sa ich môže naučiť. Dobré hodnoty nás zameriavajú na to, ako sa správame k sebe a k druhým. Program prináša témy zo života na základe pútavých príbehov bratranca a sesternice, ktorí vyrastajú spolu s čitateľmi. Spoznávame ich rodiny, priateľov, učiteľov, susedov. Sme s nimi pri ich radostiach zo života, ťažkostiach a niekedy ťažkých problémoch. Príbehy sú založené na širokom výskume medzinárodného tímu odborníkov: učiteľov, psychológov a sociológov v spolupráci s veľkým počtom rodičov, detí a tínedžerov.
CONFLICT RESOLUTION for Children 🤝 Assertive 😡 Aggressive 😞 Passive 😒 Passive-Aggressive
Časť "Priatelia" sa zameriava na záujmy desať- až dvanásťročných žiakov (5. - 6. ročník ZŠ), pre ktorých sa priateľstvá každého druhu stávajú veľmi dôležitými. Kniha Priatelia objasňuje mnohé z dôležitých otázok žiakov, ktorí začínajú dozrievať. Je prirodzené, že v istom veku chlapci a dievčatá opúšťajú svoje detské správanie a potrebu bezpečia, aby mohli rozvíjať vlastnú osobnosť v súlade so svojimi jedinečnými talentmi nielen ako jednotlivci, ale aj spoločne vo svojom špecifickom prostredí.
Príbeh Alice a Martina: Dynamika vzťahov
Príbeh Alice a Martina naberá na dynamike, hlavní hrdinovia v tomto veku zisťujú, že ťažiskovou témou ich života sa stáva priateľstvo v jeho mnohých podobách. Nadväzovanie priateľstiev, schopnosť deliť sa o svojich kamarátov, pochopenie a rozlišovanie, ktoré priateľstvá sú pozitívne a ktoré negatívne, to sú témy, ktoré sú zaujímavým rozprávaním v každej kultúre.
Ako sa rozširujú horizonty Alice a Martina, tak narastá aj ich zodpovednosť. Hlboko skúmajú meniace sa vzťahy s rodičmi a ďalšími členmi rodiny a zisťujú, že na rovnakých hodnotách stoja aj skutočné priateľstvá s rovesníkmi. V príbehoch sme sa snažili uviesť konkrétne záujmy bežných desať- až dvanásťročných detí a odhaliť bežné problémy žiakov tohto veku. Na príbehoch uvidíte, že dobrodružstvá a aktivity vedú k analýze protichodného konceptu, napr. k vytváraniu nových priateľstiev a priatelenia sa so starými priateľmi; k priateľom, ktorí sa spoločne tešia, oproti priateľom, ktorí len obdivujú či závidia; k analýze silných a slabých stránok priateľstva; žiarlivosti a ochoty zdieľať priateľov; riešenia konfliktov s priateľmi; rozširovania lekcií o priateľstve do rodiny, komunity, spoločnosti, národa, na svetovú úroveň; schopnosti rozlišovať medzi zdravým a nezdravým spôsobom komunikácie vo vzťahu s priateľmi; k odolávaniu negatívnemu tlaku vrstovníkov; k schopnosti vedieť, kedy napomenúť priateľa; vyrovnať sa so začínajúcimi zmenami v puberte.
Praktické stratégie pre rozvoj tolerancie u detí
Deti prirodzene kopírujú správanie a názory dospelých, preto je dôležité, aby sme im boli tým správnym vzorom. Výchova príkladom je najsilnejším nástrojom. Sami si môžete cvičiť otvorenú myseľ a toleranciu voči druhým. Ak vaše dieťa urobí niečo, čo by nemalo, nezahriaknite ho a radšej mu vysvetlite, prečo je to správanie nevhodné. Môže sa napríklad stať, že sa vaše dieťa bude otvorene vysmievať spolužiakovi, ktorý je na vozíčku. Skúste mu vysvetliť, prečo ten vozíček potrebuje a ak jeho ochorenie nepoznáte, všeobecne a s pokojom vysvetlite, že v každom prípade vysmievanie nie je správne.
Otvorená komunikácia a počúvanie sú ďalšími piliermi. Keď sa dieťa naučí pýtať správne otázky, musí byť pripravené vypočuť si na ne odpovede. Naučte ho, ako byť dobrým poslucháčom. Nemal by sa nahnevať a rýchlo reagovať, keď bude počuť niečo, čo sa mu nepáči alebo s čím nesúhlasí. Byť dieťaťu oporou a poskytnúť mu bezpečný priestor je veľmi dôležité, ak chceme vychovať človeka s otvorenou mysľou.
Rozširovanie obzorov je nevyhnutné. Slovensko nie je krajinou rôznych národností a kultúr, preto naše deti nie sú denne vystavené iným náboženstvám, zvykom a kultúram tak, ako napríklad anglické či americké deti. Sledovať, ako ľudia žijú v iných krajinách, je nielen zaujímavé, ale aj veľmi náučné. Vidieť z prvej ruky zvyky, ceremónie, denný život, rozličné jazyky, vône a farby vášemu dieťaťu dá veľa cenných zážitkov a vedomostí.
Psychologické aspekty regulácie emócií a hnevu
Klinická psychologička PhDr. Eva Reichelová, CSc. hovorí, že jednou z najdôležitejších úloh rodičov je naučiť dieťa zvládať emócie, vedieť ich spracovávať aj regulovať. To je totiž cesta k pocitu vlastnej hodnoty a schopnosti emócie projektovať správne. Najdôležitejšie je nechcieť od dieťaťa hnev potláčať. Potlačením hnevu nikdy nič nezmeníme. Keď ho potláčame, neznamená to, že sme superhrdinovia, ktorí dokážu nedať najavo, keď sa na niečo hnevajú alebo keď sú nespokojní. Naopak, potlačený hnev má v našom nevedomí veľmi bohatý život, ktorý sa prejavuje množstvom symptómov.
To, ako dieťa vidí rodiča spracovávať, regulovať, zvládať svoj hnev, to sa potom odrazí aj v jeho schopnosti žiť s touto emóciou. Ak vidí rodiča prejavovať hnev povedzme hneď buchnutím dverami, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nenaučí svoj hnev spracovávať ani ono. Podmienkou pre prirodzené situácie, v ktorých vzniká zdravý hnev, sú hranice. Každé dieťa potrebuje nejaké ohraničenia. Hranice, ktoré musia byť zadefinované, ktoré musia vždy platiť a ktoré sa musia dodržiavať. Zároveň každé dieťa musí mať svoj priestor, aby sa vedelo hrať, aby malo svoju slobodu prejavu.
Tolerancia a inklúzia: Od školy až po medzinárodné právo
Šikana u detí býva problémom často vtedy, keď je šikanované dieťa niečím odlišné. Nezáleží na tom, či je inej rasy, vzrastu alebo má postihnutie. Otvorená myseľ a logické myslenie idú ruka v ruke. Rasisti sú príkladom nedostatku logického myslenia. Nedovoľte, aby vaše dieťa rozmýšľalo rovnako. Inklúzia, teda začlenenie, je zahrnutie všetkých skupín ľudí do celku. Deti, ktoré sa už odmalička naučia rešpektovať druhých, byť tolerantní voči odlišným názorom a snažiť sa začleniť aj tých, ktorí sú iní, urobia tento svet krajším.
Príbeh spomínaný otcom Sergiom G. ilustruje, že tolerancia je dať patričnú dôležitosť tomu, komu patrí, pre jeho dôstojnosť, a nezameriavať sa a nevšímať si okolnosti, ktoré ho obklopujú. Tento prístup rezonuje aj v medzinárodnom práve. Ľudské práva dnes definujeme ako „oprávnenia priznané jednotlivcovi, ktoré mu umožňujú plne využívať svoje schopnosti, inteligenciu, talent a znalosti na uspokojenie duchovných a iných túžob a cieľov.“
Historický vývoj ochrany ľudských práv dieťaťa
Prvé počiatky dnešného práva siahajú do obdobia dejín Rímskej ríše. Antika výrazne prispela k rozvoju vzdelania a zvýšeniu úrovne života európskej civilizácie. Počas veľkej krízy Ríma v 1. storočí sa vytvorilo kresťanstvo a s ním sa postupne sformovala cirkev. Neskôr, najmä po 2. svetovej vojne, po holokauste a norimberskom procese, sa potreba uznania ľudských práv prejavila v prijatí Štatútu medzinárodného vojenského tribunálu v roku 1945.
Deklarácia práv dieťaťa, ktorú prijala OSN v roku 1959, obsahuje desať základných morálnych princípov potvrdzujúcich, že „ľudstvo je povinné dať dieťaťu to najlepšie, čo má.“ V roku 1989 bol prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý rozširuje práva deklarácie a snaží sa zabezpečiť deťom šťastné detstvo. Zásady tvoria celistvý komplex, v ktorom je dieťaťu zaručené právo na telesný a duchovný rast, ochranu pred zneužívaním a predovšetkým právo na lásku a pochopenie.
Desiaty bod tejto deklarácie je kľúčový pre našu tému: „Dieťa treba učiť mieru, tolerancii a priateľstvu voči všetkým ľuďom.“ Tento princíp nie je len abstraktnou frázou, ale praktickým návodom, ako budovať generácie, ktoré nebudú podliehať predsudkom. Nezávislosť týchto práv od štátnych hraníc a ich medzinárodná ochrana zaručujú, že táto výchova k hodnotám má univerzálny rozmer.
Aktuálne výzvy: Vykorisťovanie a práca detí
Zneužívanie detí je v súčasnosti veľmi aktuálny problém. Na svete je viac ako miliarda detí, ktoré sú sexuálne zneužívané, predávané ako pracovná sila alebo žijú ako „deti ulice“. V rozvojových krajinách každé dieťa medzi 5-14 rokom pracuje, či už v domácnosti, alebo v ťažkých podmienkach v baniach či na poliach. Odhaduje sa, že vo svete je asi 250 miliónov detí mladších ako 15 rokov, ktoré sú takýmto spôsobom vykorisťované.
Tieto skutočnosti nám pripomínajú, že tolerancia k odlišnosti a priateľstvo k blížnemu nie sú len luxusom, ale podmienkou pre prežitie ľudstva. Keď hovoríme o výchove k tolerancii, musíme mať na pamäti, že za hranicami našej krajiny sú deti, ktorým sú základné práva odopierané. Učiť naše deti chápať tieto súvislosti znamená budovať ich empatiu na globálnej úrovni.
Právo na vzdelanie a harmonický rozvoj osobnosti
Všetky demokratické štáty by mali chrániť ľudské práva v súlade s medzinárodným štandardom. Slovenská republika uznala Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a slobôd OSN, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dokumenty Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Dieťa má nárok na vzdelanie, ktoré má byť bezplatné a povinné, aspoň na základnom stupni.
Vzdelávanie by malo zvyšovať všeobecno-kultúrnu úroveň dieťaťa a poskytnúť mu rovnaké možnosti rozvíjať svoje schopnosti, svoje názory a svoj zmysel pre mravnú a spoločenskú myseľ, aby sa mohlo stať užitočným členom spoločnosti. Je dôležité, aby škola a rodina spolupracovali pri vytváraní prostredia, kde je tolerancia nielen vyučovanou témou, ale dennou súčasťou interakcií.
Tolerancia v partnerských vzťahoch a dospelosti
Mierku tolerancie si prinášame z domu a predošlých vzťahov. Každý ju vníma individuálne, každý má inú mierku. Nikde nenájdete príručku, ako byť tolerantný k partnerovi, žiadna encyklopédia Vám nenadiktuje, čo už tolerancia nie je, a žiaden slovník Vám nevysvetlí význam tohto slova v partnerskom živote. Dôležité je hľadať partnera, ktorého názory a postoje sú v tomto smere podobné.
Ak chcete s niekým žiť, musíte sa naučiť mu dôverovať. Nejde o dôveru typu „ja mu verím, že s touto ma nepodvádza“, ide o ňu ako celok. Musíte mu veriť, že je s Vami preto, lebo to on chce, nie preto, že je na to z nejakého dôvodu odkázaný. Tolerancia v partnerstve neznamená podriadenosť, ale schopnosť akceptovať inakosť toho druhého pri zachovaní vlastnej integrity a slobody.
Budovanie zdravej emocionálnej osobnosti
Pre rozvoj zdravej emocionálnej osobnosti dieťaťa urobíme veľmi veľa, ak náš rodičovský hnev budeme prejavovať spôsobom, ktorý je zdravý, kultúrny, ktorý zachytáva tú emočnú reakciu a väzbu. Dieťa, ktoré cíti prijatie a zároveň pozná jasné hranice, sa stáva bezpečným človekom. Bezpečie, ktoré rodina poskytuje, je základňou, z ktorej dieťa vyráža do sveta, aby v ňom šírilo toleranciu a priateľstvo.
Ak teda zhrnieme poznatky z vývojovej psychológie a pedagogických programov, vidíme jasnú líniu: od schopnosti regulovať vlastný hnev v detstve, cez budovanie pevných priateľstiev v puberte, až po dodržiavanie univerzálnych ľudských práv v dospelosti, je tolerancia a priateľstvo kľúčovým nástrojom na dosiahnutie ľudskej dôstojnosti. Je to celoživotný proces, ktorý začína prvým bezpečným dotykom v náručí matky a končí schopnosťou vidieť v každom človeku, bez ohľadu na jeho pôvod či status, partnera v ľudskej existencii.
tags: #dieta #treba #ucit #mieru #tolerancii #a