Jednou z najviac vzrušujúcich častí rodičovstva sú rôzne míľniky: či už sú to prvé slovíčka, prvé použitie nočníka alebo prvé krôčiky. Kto by sa na nich netešil! Nemenej sú ale aj stresujúce, a to najmä pre rodičov, ktorých dieťa sa nenaučí danú činnosť v očakávanom veku. A preto rodičia často siahajú po rôznych pomôckach, ktoré sľubujú urýchlenie pokroku - ako je napríklad práve populárne chodítko. Ide ale o skutočnú pomôcku, ktorá vaše dieťa podporí v chôdzi, alebo len o marketingový ťah, ako zarobiť skutočne na všetkom?
Používanie detského chodítka, známeho aj ako "pavúk", je medzi rodičmi dlhodobo diskutovanou témou. Zatiaľ čo niektorí naň nedajú dopustiť a považujú ho za užitočnú pomôcku, iní ho odmietajú a vnímajú ho ako škodlivý pre vývoj dieťaťa. Chodítka sú v mnohých rodinách stále bežnou súčasťou výbavy pre dieťa v prvom roku života. Už od narodenia dieťaťa sa s touto vecou akosi automaticky počíta. V pravom slova zmysle je chôdza jav, kedy sa dieťa samostatne postaví v priestore do vzpriamenej polohy a vykračuje smerom vpred. Dnes ale odborníci tento postoj vyvracajú a neodporúčajú používanie týchto detských pomôcok. V tomto článku sa pozrieme na to, aké sú argumenty pre a proti používaniu chodítka a ako sa v tejto problematike zorientovať, s dôrazom na vplyv dlhodobého používania chodítka na vývoj dieťaťa.
Prirodzený psychomotorický vývoj dieťaťa a cesta k samostatnej chôdzi
Skôr než sa dieťa naučí chodiť, malo by predtým postupne ovládnuť ešte pár ďalších pohybových činností. Vývoj dieťaťa je do veľkej miery individuálny, ale existuje určitý prirodzený vývinový sled. Deti začínajú samostatne sedieť približne v 6. až 9. mesiaci, pričom najviac detí začne sedieť v 8. mesiaci. Samostatným sedom sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele. Deti začnú sedieť samostatne vtedy, keď sú schopné dostať sa do sedu svojpomocne, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku. Dieťa spočiatku sedí s ohnutým chrbtom, vykazuje známky nestability a môže z tejto pozície aj padať. Toto štádium by však malo trvať len približne 2 týždne, po ktorom by malo dieťa získať potrebnú stabilitu a sedieť už vzpriamenejšie. Sedenie je vrcholným bodom ich pohybového vývoja, pričom nevstávajú do sedu priamo z ležania na chrbte, ale cez ležanie na brušku a postupné otáčanie do bokov.
Ideálny sed dieťaťa je charakterizovaný niekoľkými kľúčovými znakmi, ktoré signalizujú správny vývoj a pripravenosť na ďalšie pohybové aktivity. Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia, nie skrčené pod telom ani prekrižené. Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania. To naznačuje, že dieťa má dostatočnú silu v horných končatinách a ramenách na udržanie rovnováhy. Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu. Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená. Toto je znak správneho postavenia hornej časti chrbtice a krku. Tieto znaky poukazujú na to, že dieťa má vyvinuté potrebné svalstvo na stabilné a vzpriamené sedenie, čo je základ pre ďalší rozvoj motorických schopností.
Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa. Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa. Pomôcť mu môžeme aj tak, že pri krátkych prechádzkach zmeníte chrbtovú opierku kočíka na 45 stupňový uhol, aby dieťatko videlo von z kočíka. Nenechávajte to však takto dlho. Zároveň dajte pozor na to, aby bábätko striedalo sed a ľah, čím budete rešpektovať prirodzenú potrebu chrbtice.
Následne zhruba v 9. mesiaci sa deti naučia loziť po štyroch. Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmym mesiacom a pridržiava sa. Následne začne obchádzať nábytok. V 12. mesiaci sa vie postaviť a chodiť s oporou (napr. popri nábytku) a v 15. až 18. mesiaci sa rozchádza samostatne. Samozrejme, ide len o hrubé zovšeobecnenie. Rôzne zdroje často uvádzajú iné časové rozpätia, pretože vývoj dieťaťa je do veľkej miery individuálny. Niektoré deti sa môžu rozchodiť už v 10 mesiacoch, iné zas v 16 mesiacoch. Aj to je jeden z dôvodov, prečo aj v dobe, keď bola užitočnosť chodítok opakovane vyvrátená odborníkmi, sú stále niektorí rodičia v pokušení tento nástroj používať.
Je dôležité si uvedomiť, že urýchľovanie prirodzených vývojových fáz môže mať negatívne dôsledky. Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč. Nie je vhodné urýchľovať jednotlivé fázy pohybového vývoja dieťaťa. Nemali by ste ho stavať na nohy príliš skoro, ale zároveň by ste mu nemali brániť v spontánnych aktivitách. Dieťa v tomto veku môžete tiež ohroziť prudkým natriasaním alebo vyhadzovaním do vzduchu počas hrania. Tieto činnosti môžu byť pre jeho nezrelý pohybový aparát škodlivé. Dôležité je tiež dbať na bezpečnosť pri manipulácii s dieťaťom, aby nedošlo k pádom alebo iným úrazom.
Čo sú chodítka a prečo sú napriek varovaniam stále populárne?
Chodítka sú zariadenia na kolieskach, ktoré majú sedadlo pre dieťa. Dieťa sedí v chodítku a pohybuje sa pomocou nôh, pričom sa odráža od podlahy. Rodičia ich často vnímajú ako pomôcku, ktorá dieťa zabaví a zároveň mu pomôže naučiť sa chodiť. V "detských obchodoch" alebo na internete nájdeme naozaj ich veľký výber s rôznymi zábavnými aktivitami, zvukmi, svetielkami, čo v mnohých prípadoch pripomína skôr hračkáreň na štyroch kolieskach.
V zásade môžete nájsť dva základné typy chodítok. Populárnejší typ chodítok, ktorý možno spoznávate zo svojho detstva, a používajú ho najmä tradiční rodičia, je klasické detské chodítko, tzv. "pavúk". Ide o model na štyroch kolieskach, do ktorého dieťa posadíte zhora. Ono sa potom pohybom nôh odráža od zeme, vďaka čomu sa pohybuje. Zväčša obsahuje aj stolček s hrkálkami a hračkami. Okrem klasických chodítok existujú aj iné typy, ktoré sa javia ako "aktívnejšie", napríklad chodítka na tlačenie (chodáky). Tieto chodítka sú vybavené kolieskami, takže slúžia ako jednoduchá opora. Batoľa sa drží za veľké madlo, cíti sa bezpečnejšie a rýchlejšie zvládne základné prvky chôdze. Dieťa si ho tlačí pred sebou a zároveň sa ho pridržiava, takže mu poskytuje oporu pri prvých krokoch, no musí sa snažiť aj samo. Mnohí tento typ v porovnaní s klasickým chodítkom považujú za lepšiu a zdravšiu voľbu. Existujú aj interaktívne chodítka, ktoré podporujú rozvoj jemnej motoriky dieťaťa prostredníctvom rôznych aktivít a hračiek, alebo detské chodítko 3v1, ktoré sa dá prerobiť z pavúka na chodák na tlačenie alebo na režim s opierkou chrbta. Stále populárnejšie sú aj drevené chodítka vďaka prírodnému materiálu.
Ak je efektivita chodítok diskutabilná, prečo sa doteraz používajú? Dôvody sú rôznorodé a často súvisia s rodičovskými očakávaniami a potrebami, ako aj s marketingom.
- Nástroj na upokojenie dieťaťa: Chôdza, pri ktorej sa deti spoliehajú iba na svoje telo, pre nich môže byť v začiatkoch frustrujúca. Chodítko na chvíľu "postráži" a zabaví dieťa.
- Pomôcka pre rodičov: MUDr. úprimne uvádza, že "chodítko nie je pomôcka pre dieťa. A už vôbec neslúži k učeniu chodenia. Je to pomôcka pre rodičov." Rodičia môžu byť vyčerpaní, možno zaneprázdnení a dá sa to pochopiť. V uponáhľanej a náročnej dobe môže chodítko na chvíľu "postrážiť" a zabaviť dieťa, čo uľahčí život matke.
- Dieťa je pod kontrolou: Rodičia si často myslia, že dieťa uzavreté v chodítku majú viac pod kontrolou, čím si zaisťujú krátkodobý pokoj.
- Marketing: Rodičia môžu podľahnúť marketingu a nakúpia pre dieťa všetko možné, čo vidia v reklamách, zo strachu, aby mu nič nechýbalo. V reklamách si vysmiate dieťa veselo cupitá v chodítku, čo vytvára dojem, že ide o zdravú a podpornú pomôcku.
- Historická skúsenosť a omyly: Mnohí z nás ako malé deti "behávali" v chodítku. Veď chodítko samotné má celkom dlhú históriu, prvé zmienky sú už v 60. rokoch 17. storočia. Ak má niekto námietky k jeho bezpečnosti, často počuje vetu: „keby to nebolo bezpečné, tak by to nepredávali“ alebo „však aj my sme v tom trávili časť nášho detstva, a sme tu“. Existuje tiež mylná predstava, že chodítko má deťom uľahčiť prvé kroky, zároveň im ponúka ochranu pred pádom, ponúka rôzne interaktívne prvky a zábavu.
Odborníci varujú: Prečo sú chodítka problematické a nebezpečné?
Lekári, neurológovia aj detskí pediatri sú vo väčšine prípadov proti používaniu chodítok a rodičom ich neodporúčajú. Samozrejme, zakázať ich nemôžu, je to len na ich rozhodnutí, avšak takýto krok by mali dôkladne zvážiť. Užitočnosť chodítok bola opakovane vyvrátená odborníkmi. Česká pediatrická spoločnosť ešte v roku 2009 vydala vyhlásenie a podrobné vysvetlenie k tejto problematike. V správe sa jasne uvádza, že „chodítka napriek fámam o pomoci rozvoja chôdze dieťatka tomuto rozvoju nepomáhajú. Normálna chôdza dieťaťa totiž vyžaduje vertikálne postavenie a inú mobilitu, čo pohyb v chodítku neumožňuje. Chodítko skôr naopak je možnosťou zaostávania vo vývoji chôdze.“ Slovenská pediatrická spoločnosť tiež neodporúča používať chodítka pre deti v žiadnom veku, výnimkou sú špecifické indikácie, ktoré však ale tiež nepripúšťajú používanie chodítok pre dojčatá a batoľatá.
MUDr. zdôrazňuje, že predčasným postavovaním dieťaťa na nôžky je preťažovaný jeho pohybový aparát, preto dieťaťu nepomáhajme do stoja ani pridržiavaním za ruky, ani používaním rôznych chodítok. Každou novou pohybovou schopnosťou si dieťa posilňuje svoje kosti, šľachy a svaly. Každý pohybový míľnik, ktorým dieťa prechádza, má svoj veľký význam. Preto je dôležité to rešpektovať a vývoj nepredbiehať. MUDr. tiež poznamenáva, že "klasické chodítka, do ktorých sa dieťatko položí, sú nevhodné. Dieťa je akoby pasívne zavesené a nemôže trénovať stabilitu tela a väčšinou chodí po špičkách. To, samozrejme, s prirodzenou chôdzou nemá nič spoločné. Kĺby sú v neprirodzenom postavení a chrbtica dieťatka je preťažovaná." Fyzioterapeutka Mgr. Radoslava Šefferová chodítka neodporúča v žiadnom prípade. Podľa nej dieťa, ktoré ešte nevie samé chodiť, sa v pavúku nakláňa dopredu, jeho nespevnené brušné a chrbtové svalstvo je preťažené. Dieťatko nevie ešte správne stáť, a tak sa stavia na špičky, čím sa mu skracujú achillové šľachy a lýtkový sval.
Ani tlačiace chodítka, ktoré sa môžu javiť ako lepšia možnosť, nie sú podľa MUDr. veľmi vhodné. Samostatná chôdza sa týmto typom chodítka odďaľuje. Dieťa sa nemusí snažiť, prirodzene nespevňuje trup a neposilňuje schopnosť udržiavania rovnováhy. Chodítko dieťaťu neumožňuje obchádzanie okolo nábytku a postupné púšťanie sa do priestoru. Pomôcka vo väčšine prípadov berie deťom motiváciu skúšať chôdzu samostatne. Dieťa potrebuje rásť prirodzene. MUDr. Monika Michňová, detská lekárka, uzavrela: „Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má.“
Naše telo si pamätá, čo sme zažili ako deti. Traumatické zážitky zhoršujú zdravie
Negatívne dôsledky používania chodítok na vývoj dieťaťa
Používanie chodítok môže mať niekoľko negatívnych dopadov na vývoj dieťaťa, ktoré sa nemusia prejaviť hneď, ale aj o niekoľko rokov:
- Spomalenie motorického vývoja a preskakovanie fáz: Sľubovaná funkcia chodítok sa míňa účinkom z jednoduchého dôvodu. Ak naučíte dieťa chodiť s oporou, bude vedieť chodiť len s oporou. Keď mu dáte nafukovací kruh, nenaučí sa vďaka nemu plávať: naučí sa spoliehať na to, že mu kruh pomôže zostať nad hladinou. Dieťa vďaka chodítku preskočí niektoré prirodzené fázy vývoja (plazenie, štvornožkovanie atď.) a rovno sa postaví na vlastné nohy, aj keď na to ešte nie je pripravené. Podľa štúdie amerických lekárov v časopise Journal of Developmental and Behavioral Pediatrics dochádza u týchto detí k spomaleniu správneho motorického vývoja. Trávený čas v chodítku brzdí ich prirodzený motorický vývoj - plazenie, štvornožkovanie, sed, stoj a chodenie. Často sa nejaká fáza skráti či spomalí alebo k nej vôbec nedôjde. Fyzioterapeutka Mgr. Edita Vlkovičová uvádza, že chodítko motorický vývoj dieťaťa naopak brzdí a nijako ho neurýchli (medzi rečou, norma pre chôdzu je 18 mesiacov), keďže dieťa už nemá žiadnu motiváciu, a teda ani potrebu skúšať to inak. Dokonca je to jeden z dôvodov, prečo deti neštvornožkujú alebo chodia po štyroch málo, pritom je to jeden z najzdravších pohybov vôbec.
- Deformácie chrbtice a kĺbov: Dieťa, ktoré ešte nevie samo chodiť ani samostatne stáť, nie je pripravené na chôdzu. Pri pohybe v chodítku dochádza k nadmernému zaťaženiu chrbtice a kĺbov, čo môže viesť k deformáciám a problémom v dospelosti. Niektoré mamičky sa priam pyšne vystatujú, že svoje dieťa dali do chodítka už vo veku 4 mesiacov! Dôsledky takého konania môžu byť pre dieťa po zdravotnej stránke veľmi vážne! Jeho chrbtica ani kĺby nie sú na takúto záťaž pripravené, ani dostatočne vyvinuté. Najviac je ohrozená krčná chrbtica. Deti, ktoré pridlho sedávali v chodítku, mali problémy s vybočením chrbtice, čo môže viesť k skolióze a iným deformáciám. Chodítko spôsobuje problémy s detskými kĺbmi, predovšetkým s bedrovými, ktoré nie sú pripravené na takéto zaťaženie.
- Nesprávne pohybové návyky a asymetria: Ďalším negatívnym javom je chôdza po špičkách. Deti sa totiž počas pohybu v chodítku odrážajú špičkami a tak tento návyk pretrváva aj neskôr, keď už dokážu chodiť aj samé. To má za následok skracovanie Achilovej šľachy a lýtkového svalu. Chodítko spôsobuje asymetriu v pohybe dolných končatín pri chôdzi, čo môže viesť k nesprávnym chodiacim návykom. V podstate dochádza k nesprávnemu držaniu tela, čo môže neskôr spôsobiť, že svaly sa vyvinú nesprávne. Výsledkom môže byť krivá chrbtica, zlý vývoj bedrových kĺbov, ploché nohy a iné vážne problémy.
- Obmedzenie rozvoja rovnováhy a obranných reflexov: Chodítko nepodporuje vývoj obranných reflexov pri chôdzi. Pri bežnom učení chôdze dieťatko padne zľahka na zadok a jeho reflexy sú aktivované; chodítko tieto reflexy obmedzuje! Dieťa stráca dôležitú spätnú väzbu o svojom tele a nemôže sa naučiť, ako správne padať.
- Neurologické symptómy: Chodítko zapríčiňuje neurologické symptómy, predovšetkým stuhnutie končatín.
- Strach a naviazanosť na chodítko: Pri nadužívaní chodítka si naň dieťa môže natoľko zvyknúť, že bude mať strach pohybovať sa bez neho. Stráca odvahu a spolieha sa na oporu, čím sa predlžuje moment samostatnej chôdze.
Riziko úrazov a bezpečnosť: Chodítko nie je bezpečný "odkladací" priestor
Napriek tomu, že rodičia rátajú s bezpečnosťou chodítok, opak je pravdou. Chodítka sú často príčinou mnohých úrazov. Dieťa uzavreté v chodítku má menšiu kontrolu nad tým, kam a akou rýchlosťou vyrazí. Dokáže v ňom vyvinúť rýchlosť až 10 km/h (alebo 4 m/s), čo je skutočne nebezpečné. Najčastejšie dochádza k prevráteniu dieťaťa aj s chodítkom v dôsledku narazenia na prah dverí, nejaký predmet, či dokonca pád zo schodov. Ten môže mať skutočne vážne následky, preto bezpečnosť nadovšetko. Štúdia zverejnená v odbornom magazíne Pediatrics ukázala, že tisíce detí každoročne kvôli tomuto na pohľad bezpečnému a zábavnému zariadeniu utrpí zranenia.
Hlavný autor štúdie Dr. Gary Smith v zahraničných médiách varoval rodičov: „Deti sú v tomto veku zvedavé a nepoznajú nebezpečenstvo.“ Mnohí rodičia priznali, že dieťa im spod kontroly tak rýchlo uniklo, že nemali šancu zabrániť úrazu. Chodítko môže dieťaťu umožniť dosiahnuť miesta, kam by sa inak nedostalo. Z toho vychádzajú aj isté riziká zranenia, ako sú napríklad popáleniny u detí v chodítku. Dieťa totiž dosiahne vyššie a môže stiahnuť obrus zo stola či hrniec zo sporáka a podobne. Celkovo dieťa dosiahne vyššie, keď je v „pavúku“ a tým pádom má dosah aj na nebezpečné veci, ak ich starostlivo neuschováte alebo nedáte do bezpečnej výšky. Dieťa jednoducho nie je pripravené na taký rozsah pohybu, akú mu „pavúk“ ponúka a preto tak často dochádza k úrazom, pretože nemá ešte dostatočne vyvinuté reflexy a nevie zhodnotiť nebezpečenstvo.
O to horšie je, že väčšina úrazov, ktoré sa stanú na chodítku sa týka poranenia hlavy a krku, vrátane otrasov mozgu, či poškodenia lebky. Mnohé zranenia nastanú dôsledkom pádu z chodítka alebo priamo v ňom - deti skáču v chodítku na miestach, kde môže dôjsť k úrazu - nízky strop, schody, tyč, krb. Kolieska chodítok im vedia dať prekvapivú rýchlosť, stačí, ak je povrch mierne šikmý alebo klzký. Tieto úrazy sú o to horšie, že dieťa je v chodítku pripútané, a tak má pád s chodítkom ďaleko horšie následky ako voľný pád dieťaťa v inej situácii.
Medzinárodné stanoviská a legislatíva: Príklad Kanady
Závažnosť rizík spojených s chodítkami viedla k legislatívnym opatreniam v niektorých krajinách. Predaj i propagácia chodítok (vrátane bazárov) sú v Kanade od roku 2004 zakázané zákonom. Kanada bola prvou krajinou, v ktorej sa táto pomôcka zakázala práve kvôli vysokému percentu úrazov u malých detí, ktoré súviseli s používaním chodítok. V prípade porušenia môže hroziť pokuta v prepočte viac ako 80 000 eur.
Napriek prísnejším výrobným normám počet úrazov spôsobených chodítkami, respektíve pri ich používaní nerastie, ale stále je ich mnoho. Lekári z Americkej pediatrickej akadémie tvrdia, že chodítka by sa nemali predávať, ani používať a neexistuje dôvod, prečo sú tieto výrobky stále na trhu. K stanovisku amerických pediatrov sa prikláňajú mnohí ďalší odborníci z celého sveta. Žiadny odborný medicínsky text neprináša pozitívne skúsenosti s chodítkami. Ide o dobre premyslený marketingový ťah zaujať rodiča, aby kúpil dieťaťu to, čo v skutočnosti nepotrebuje. Nakoniec, podobný problém existuje aj pri nosičoch. V obchodoch vám predávajú neergonomické nosiče, ktoré deťom ničia chrbticu a nikto to nerieši.
Ako správne podporovať chôdzu dieťaťa - osvedčené alternatívy
Ak chcete dieťaťu dopriať zábavu a zároveň podporiť jeho vývoj, existujú aj iné, bezpečnejšie alternatívy k chodítkam. Omnoho lepšie je nechať dieťa prirodzene a neunáhlene prejsť všetkými potrebnými fázami: plazením sa po bezpečnom podklade na zemi, štvornožkovaním, stavaním sa a až keď je pripravené a má skúsenosti s rovnováhou, zvládaním pádov, začne samo chodiť. Áno, treba byť neustále pri ňom, ale posadiť ho do chodítka nie je bezpečným spôsobom, ako si trošku oddýchnuť.
Medzi osvedčené alternatívy patria:
- Aktívne centrum (bez koliesok): Typ hračky podobný chodítku, akurát bez koliesok. Stacionárne centrá aktivít, ktoré sa otáčajú, na ktorých sa dá hojdať alebo skackať, ale ktoré nemajú kolesá a nedávajú deťom nebezpečnú možnosť pohybu.
- Detské ohrádky: Dobre poslúžia ako krátkodobý núdzový variant bezpečného priestoru. Lepšou alternatívou je vložiť dieťa do detskej ohrádky, alebo na deku s hračkami. Tieto možnosti poskytujú dieťaťu bezpečný priestor na objavovanie a pohyb bez nežiaducich vplyvov.
- Vysoká stolička: Nemusí slúžiť len pri jedle.
- Aktívne chodítko - vozík: Tieto tlačiace chodítka sa môžu javiť ako lepšia možnosť, no veľmi vhodné nie sú ani tieto pomôcky, pretože dieťa sa nemusí snažiť, prirodzene nespevňuje trup a neposilňuje schopnosť udržiavania rovnováhy. Dieťaťu neumožňujú obchádzanie okolo nábytku a postupné púšťanie sa do priestoru. Ak už sa rozhodnete pre tento typ, veľmi obľúbené z hľadiska kvality i stability sú aktívne chodítka vyrobené z dreva. Niektoré dokonca motivujú tých najmenších k chôdzi, napríklad ak dieťatko chce, aby mu chodítko hralo alebo svietilo, musí začať chodiť. Skôr ako dáte dieťatku aktívne chodítko, odstráňte z podlahy všetky prekážky, na ktorých by dieťa mohlo spadnúť a obujte mu pevnú obuv bez šnúrok.
Dôležité je, aby ste ako rodič do prirodzeného vývoja nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť. Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe. Do pár mesiacov sa dieťa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky.
Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili. Lekári však s takýmto názorom nesúhlasia. Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal. „Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť,“ doplnila pediatrička.
Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde k zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách. K nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu. K nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice. Hrozí riziko vytiahnutia lakťa. K nesprávnemu nášľapu nohy na špičku. Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze. Predlžujeme dobu samostatného chodenia. Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte. „Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila. Alebo ho iba pridržte jemne za boky, ale aj to len minimálne.
Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samo začne robiť svoje prvé krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov. „Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny,“ vysvetlila detská lekárka. Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať. „Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť,“ uviedla Michňová.
Kedy vyhľadať odborníka?
Je dôležité neporovnávať sa s ostatnými rodičmi a ich deťmi, pretože psychomotorický vývoj je fascinujúci a individuálny proces. Niektoré deti sa môžu rozchodiť už v 10 mesiacoch, iné zas v 16 mesiacoch. V štúdii taktiež potvrdili, že na kvalitu chôdze nemalo vplyv, v akom veku sa dieťa naučilo chodiť.
MUDr. by apeloval na rodičov: nenechajte sa vystrašiť a neporovnávajte sa. Systém pediatrických poradní je u nás skvelý. A hlavne: je to vaše vytúžené dieťa a príroda vám dala tú najdôležitejšiu ingredienciu, materinský inštinkt. Veľakrát mamička niečo tuší skôr, ako to klasická medicína odhalí. Každá matka najlepšie pozná svoje dieťa. Pozorujte, podporujte, vnímajte. Ak by niečo išlo zlou cestou, ak by sa vám čokoľvek nezdalo, pediater vám to pomôže odhaliť aj napraviť. Nemusíte sa obávať, ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí, alebo ak má rok a stále nechodí. Pokiaľ sa obávate o psychomotorický vývoj vašej ratolesti, kontaktujte odborníka. Buďte trpezliví a majte v dieťa dôveru: naučí sa to, až na to bude pripravené.
tags: #dieta #v #choditku #dlhsie #sposobuje