Návrat do pracovného života po materskej dovolenke predstavuje pre mnohé ženy kľúčový moment, ktorý je spojený s radom výziev a rozhodnutí. Keďže sa spoločnosť vyvíja a potreby rodín sa menia, klasické modely starostlivosti o deti a pracovného zaradenia už nemusia vždy vyhovovať. Táto situácia sa dotýka najmä matiek s malými deťmi, ktoré sa musia vysporiadať s logistickými, emocionálnymi a finančnými aspektmi návratu do zamestnania.
Výzvy spojené s návratom do práce
Jedným z najčastejších problémov, s ktorými sa matky po materskej dovolenke stretávajú, je zabezpečenie starostlivosti o ich deti. V prípade dvoch malých detí, kde jedno má tri roky a druhé bude mať dva, môže byť umiestnenie oboch do materskej školy komplikované. Dvojročné dieťa je ešte veľmi malé, často nie je pripravené na odvykanie od matky, nepýta sa, a prednosť v prijímaní do materskej školy majú staršie deti. To znamená, že aj keď sa rodičia rozhodnú pre materskú školu, nemusia mať istotu prijatia pre mladšie dieťa.
Problém sa ešte umocňuje, ak rodičia nemajú k dispozícii dostatočnú podporu zo strany rodiny. V prípade, že starí rodičia pracujú a žijú v inej obci, ich pomoc môže byť obmedzená. Spoliehať sa na to, že dieťa bude tráviť týždeň mimo domova u príbuzných, nie je pre mnohé matky prijateľné, najmä ak sa domnievajú, že ich dieťa je ešte príliš malé na takéto odlúčenie a potrebuje byť primárne s matkou.
Ďalšou významnou výzvou je skĺbenie práce s potrebami staršieho dieťaťa, ktoré by nastúpilo do tej istej materskej školy, kde by nastúpila aj matka. Nástup do novej práce bez predchádzajúcej praxe, s potrebou prípravy na vyučovanie, môže byť značne stresujúci. Ak k tomu pridáme tvrdohlavosť dieťaťa, ktoré zaspáva len s prítomnosťou matky, celková situácia sa javí ako obzvlášť náročná.
Sociálna adaptácia dieťaťa na materskú školu
Vstup dieťaťa do materskej školy je jeho prvým krokom do širšieho sociálneho prostredia mimo rodiny. Rodina je prvým sociálnym prostredím, s ktorým sa dieťa stretáva, a práve v nej sa tvoria silné sociálne väzby, ktoré sú dobrým odrazovým mostíkom k tomu, aby sa dieťa mohlo rozvíjať a oboznamovať so sociálnym prostredím materskej školy. Inštitucionálne prostredie materskej školy je miesto, v ktorom sa dieťa naučí komunikovať, spolupracovať a fungovať v spoločnosti rovesníkov.
Adaptácia na materskú školu je proces prispôsobovania sa novému prostrediu a súvisiacim zmenám v živote dieťaťa. Podľa Průchu, Walterovej a Mareša (2008) sa jedná o sociálnu adaptáciu, prispôsobenie sa dieťaťa novým sociálnym podmienkam. Odlúčenie od rodiny, ktoré dieťa prežíva pri adaptácii na MŠ, je ťažká emočná situácia. Dieťa má v novom sociálnom prostredí strach, ktorý môže byť vyvolaný separáciou od rodičov, ale aj novými sociálnymi situáciami v triede. Vstup do materskej školy býva v mnohých prípadoch sprevádzaný pocitmi úzkosti, pretože dieťa opúšťa doteraz známe rodinné prostredie plné istoty a bezpečia a nahrádza ho neznámym prostredím.
Základom úspešnej adaptácie je zbavenie dieťaťa strachu a pomoc pri nadobudnutí istoty v novom sociálnom prostredí. Deti prichádzajúce do materskej školy sú rozdielne, pochádzajú z rôznych rodín a majú aj rozdielnu povahu.
- Dieťa s agresívnym správaním: Reaguje na nové okolnosti protestom a prudkými citovými reakciami (krik, kopanie, búchanie do predmetov, detí, či učiteľky). Takéto dieťa má absenciu sebakontroly. Učiteľ materskej školy musí stanoviť jasné pravidlá a na neadekvátne správanie reagovať pokojne, pričom musí dbať na bezpečnosť ostatných detí aj samotného agresívneho dieťaťa. Dobre stanovené pravidlá podporujú jeho sebakontrolu a vedú ho k vnútornej zodpovednosti. Emočný prejav v podobe zlosti a hnevu sa objavuje u detí pri nástupe do materskej školy, pretože ešte nemajú rozvinutú schopnosť ovládať vlastné emócie. Učiteľ dbá aj na dodržiavanie postupnosti vo vykonávaní pravidelne realizovaných opakujúcich sa činností a pomáha určenie a akceptácia osobného priestoru.
- Pasívne dieťa: Nerado spolupracuje, bojí sa spolupracovať s ostatnými deťmi, odťahuje sa od nich, potichu plače, prípadne je zakríknuté a nezapája sa do činností ani hier. Adaptácia takýchto detí na podmienky materskej školy trvá dlhšie. Odporúča sa akceptovať, že sa dieťa nechce zapájať do spoločných činností a nenútiť ho. Pozitívne pôsobí, ak učiteľka vymedzí dieťaťu miesto, z ktorého môže v pokoji pozorovať ostatné deti. Pozorovanie činností mu postupne navodí pozitívne prežívanie a nadobudne istotu. Pocit istoty dieťa nadobudne aj v prípade, ak sa mu učiteľka venuje individuálne alebo vo dvojici s iným dieťaťom, čím ľahšie nadviaže priateľské vzťahy.
Názory zamestnávateľov a kolegov na deti v práci
V medzinárodnom kontexte sa obdivujú matky, ktoré sa venujú kariére aj popri výchove malého dieťaťa. Mnohí zamestnávatelia umožňujú matkám vziať si dieťa do práce, niektorí dokonca podporujú dojčenie a poskytujú jasle či škôlku priamo na pracovisku. Situácia na Slovensku je však často odlišná. Ak si matka zoberie dieťa na pracovisko, aj keď len výnimočne, skôr sa stretne s negatívnymi reakciami.
Silvia (32 rokov) opisuje pozitívnu skúsenosť, keď zamestnávateľ, ktorý mal vlastné malé deti, vytvoril v práci "mini škôlku" s opatrovateľkou pre deti zamestnankýň. Toto riešenie jej umožnilo pracovať na skrátený úväzok s vedomím, že o jej 9-mesačnú dcéru je postarané. Silvia si myslí, že keby takto uvažovalo viac zamestnávateľov, darilo by sa im aj matkám lepšie.
Klaudia (34 rokov) sa však stretla s opačným prístupom. Keď raz vzala svojho dvojročného syna na poradu, pretože nemala kde nechať, bola obvinená z rušenia porady a bolo jej naznačené, že ak chce pracovať, má si dieťa zariadiť inak. Cítila sa veľmi zle. Podobne dopadla aj kolegyňa, ktorá si potrebovala v práci odsávať materské mlieko a bola označená za "provokatívnu" a "nechutnú", prevažne zo strany mužov a žien bez detí.
Lenka (29 rokov), pracujúca v open space kancelárii, si nevie predstaviť priviesť dieťa do práce. Keď to raz skúsila kolegyňa, okamžite zmenila názor, pretože pohľady kolegov a plač dieťaťa znemožňovali sústredenie na prácu. Lenka si myslí, že ani matka, ktorá pri práci dojčí alebo má na kolenách dieťa, sa nedokáže dobre sústrediť. Zdôrazňuje tiež vysoké náklady na opatrovateľky, ktoré často predstavujú väčšinu výplaty. Ideálne by bolo, keby zamestnávateľ prispel na opatrovanie dieťaťa.
Alternatívne riešenia a nové podnikateľské nápady
Pre rodičov, ktorí sa vracajú do práce, ale čelia problémom so zabezpečením starostlivosti o deti, existujú aj iné možnosti. Jednou z nich je založenie vlastnej opatrovateľskej služby, ktorá by sa zamerala na jednorázovú alebo dennú starostlivosť o choré dieťa. Mnohí rodičia sa sťažujú na časté ochorenia detí navštevujúcich škôlku, čo im spôsobuje problémy s absenciami v práci.
Navrhovaná opatrovateľská služba s názvom "JAJBOLíTO" by mohla ponúkať starostlivosť o choré deti s liečebným režimom počas akútneho ochorenia, a to v domácom prostredí rodiča. Táto služba by reagovala na aktuálny dopyt zo strany zamestnaných rodičov, ktorí sa obávajú straty zamestnania kvôli častým absenciám. Keďže príbuzní často žijú ďaleko, rodičia sa musia spoliehať na opatrovateľky, študentky, profesionálky alebo agentúry, ktoré môžu byť finančne náročné.
Zamestnancami opatrovateľskej služby by mohli byť diplomované zdravotné sestry, fyzioterapeutky, sociálne pracovníčky, zdravotné sestry na dôchodku, bývalé učiteľky MŠ a pod., ktoré by mali potrebné zručnosti a skúsenosti v starostlivosti o deti. Dôležitými vlastnosťami by boli láska k deťom, milý prístup, spoľahlivosť, zodpovednosť, skúsenosť, serióznosť, diskrétnosť, dobrý zdravotný stav a imunita. Služba by mohla spolupracovať s pediatrami, ktorí by v prípade potreby prišli vyšetriť dieťa doma.
Objednávanie služby by bolo možné prostredníctvom telefónu (s možnosťou "ihneď a teraz") alebo cez internet. Na webstránke by bol formulár na vyplnenie s informáciami o dieťati, čase potreby pomoci, diagnóze, záujmoch dieťaťa a kontaktoch na rodičov. Webportál by ponúkal aj možnosť výberu opatrovateľa z databázy s jeho fotografiou, krátkym životopisom a výpisom z registra trestov. Súčasťou služby by mohlo byť aj posielanie SMS správ rodičom o stave dieťaťa.
Pri prevádzkovaní takejto služby by bolo potrebné zohľadniť aj riziká, ako napríklad riziko nákazy pre opatrovateľku, alebo zneužívanie služieb pediatra či simulovanie chorého stavu dieťaťa zo strany rodičov.
Legislatívne a sociálne aspekty
Dôležitým aspektom, ktorý ovplyvňuje rozhodovanie matiek, je aj legislatíva týkajúca sa rodičovského príspevku a umiestnenia dieťaťa do materskej školy. Dieťa nie je možné dať do škôlky na krátky čas a zároveň poberať rodičovský príspevok, ak ide o predĺženú rodičovskú dovolenku bez zdravotných dôvodov. Ak dieťa po dovŕšení troch rokov navštevuje škôlku na 4 hodiny denne (a rodič už nepoberá RP), štát zaňho platí len zdravotné poistenie. Ak dieťa navštevuje škôlku celý deň, rodič nemá nárok ani na zdravotné poistenie a musí si ho platiť sám.
V niektorých materských školách je možné dohodnúť sa na neskoršom nástupe dieťaťa, čím sa obíde oficiálne nahlasovanie počtu prijatých detí mestu. V takom prípade by oficiálne záznamy o návšteve škôlky neexistovali, čo by rodičom umožnilo "tváriť sa", že dieťa ešte v škôlke nie je.
Návrat z materskej dovolenky do "života" je komplexný proces, ktorý si vyžaduje zváženie mnohých faktorov. Kombinácia osobných potrieb dieťaťa, pracovných príležitostí rodičov a dostupných sociálnych a inštitucionálnych služieb hrá kľúčovú úlohu pri hľadaní optimálneho riešenia pre každú rodinu.
tags: #dieta #v #ms #yuziva #svoje #skusenosti