Príchod nového života je udalosťou nesmierneho biologického významu, ktorá mení životy celej rodiny. Hoci si každá budúca matka tisíckrát predstavuje chvíľu, keď svoje dieťatko konečne zovrie v náručí, realita v nemocničnom prostredí sa často líši od predstáv. V súčasnosti sa pôrod podobá skôr chirurgickému zákroku, všetko prebieha profesionálne, účelne. Tento prístup však nie vždy rešpektuje hlboké potreby matky a novorodenca na okamžitý a neprerušovaný vzájomný kontakt. Dnes považujú matky umiestnenie novorodenca s matkou na jednej izbe hneď po pôrode za prirodzené, úplne samozrejmé, ba nevyhnutné. Tento článok sa venuje dôležitosti včasného a nepretržitého kontaktu matky a dieťaťa, jeho vedeckým základom, výzvam v slovenskom pôrodníctve, významu vzťahovej väzby a správnej starostlivosti o novorodenca.
Prirodzenosť a Vedecké Základy Okamžitého Kontaktu
Rooming-in - Staré Zásady v Novom Svetle
V podstate ide o staronovú úpravu pobytu matky s dieťaťom v období krátko po pôrode, ktorá umožňuje, aby bol novorodenec s matkou nepretržite vo dne aj v noci - potom ide o tzv. full RI (plný RI), alebo aspoň počas dňa a noc trávil na novorodeneckom oddelení - potom ide o tzv. half RI (polovičná RI). Pre Rooming-in systém nebol doteraz vytvorený vhodný slovenský názov, no jeho podstata zostáva nemenná: blízkosť matky a dieťaťa.
V systéme Rooming-in nie je takmer počuť plač dieťaťa. Ak dieťa prejavuje nevôľu, môže ho matka vziať do náručia, upokojovať ho a kedykoľvek mu ponúknuť prsník, aj v noci. Ak sú novorodenci ošetrovaní vlastnými matkami a podľa svojich potrieb a požiadaviek, správajú sa pokojnejšie. Menej kričia, lepšie spia. Matka sa už počas pobytu v pôrodnici naučí porozumieť prejavom dieťaťa. Za pomoci odborného personálu dieťa nielen dojčí, ale aj ošetruje, tzn. prebaľuje, kúpe, upevňuje si hygienické návyky. Naopak, ak sú novorodenci ošetrovaní niekoľkými osobami, bývajú spravidla nepokojní, odmietajú piť a často kričia. Na novorodeneckom oddelení prichádza dieťa počas svojho pobytu do styku minimálne s 5 až 6 ošetrovateľkami, čo môže narušiť proces vzájomného spoznávania a upokojenia. Okamžitý kontakt je kľúčový aj pre imunitný systém. Koža dieťaťa je v maternici „sterilná“, prechodom pôrodnými cestami a po narodení sa začína osídľovať baktériami. Ak bábätko hneď po narodení položíme na matkine brucho, bude jeho koža kolonizovaná baktériami matky, ktoré sú jej imunitnému systému známe a „rozpoznané“ ako neškodné, imunitný systém bude tak ľahšie vedieť identifikovať a bojovať s cudzorodými baktériami.
Hormonálna Symfónia Lásky a Dojčenia
Až posledné roky ukázali, ako vzniká, ako sa rozvíja a prehlbuje vzťah, ktorý nazývame materskou láskou. Materské pocity, ktorých vrcholom je materská láska, sa vytvárajú už pred pôrodom, počas pôrodu a rozvíjajú sa v prvých hodinách po pôrode. Materská láska sa u ľudí vyvíja na rovnakom podklade ako u iných cicavcov. Včasný začiatok materskej lásky pod vplyvom blízkosti mláďaťa má veľký význam pre tvorbu mlieka.
Za tento komplexný proces sú zodpovedné viaceré hormóny. Prolaktín, hormón zodpovedný za naštartovanie dojčenia, vyvoláva tvorbu a sekréciu mlieka. Vplyvom zvyšujúcej sa hladiny prolaktínu sa u žien ku koncu tehotenstva dostavuje povrchný spánok. Ten je prejavom bdelosti nevyhnutnej pre ochranu dieťaťa. Prolaktín znižuje libido, zatiaľ čo vzťah k dieťaťu sa prehlbuje. Počas pôrodu vyvoláva sťahy maternice, má účinok uterotonický, a po pôrode spoločne s endorfínmi aj účinok amnestický (mierne zabudneme, ako nám pri pôrode a krátko po ňom bolo). Preto je nazývaný hormónom zabudnutia, ale aj lásky a šťastia. Jeho hladina zostáva zvýšená aj po pôrode. Odlúčením placenty v tretej dobe pôrodnej dochádza k nárazovému vylúčeniu veľkého množstva prolaktínu. Tento hormón spôsobuje u matky „ostražitú bdelosť“, bude nepokojná, ak nebude dieťa mať pri sebe, a toľko odporúčaný oddych niekedy vôbec nie je možný.
Ďalším kľúčovým hormónom je oxytocín. Akonáhle dojčiaca matka zachytí signál - plač svojho dieťaťa, zvýši sa u nej hladina oxytocínu v krvnom obehu a spustí sa let-down reflex, t.j. „spustí sa“ tok mlieka. Oxytocín uvoľňovaný pri včasnom priložení bábätka k prsníku pomáha aj rýchlemu odlúčeniu placenty.
Endorfíny sú morfíny, ktoré pri vyššej hladine tlmia bolesť. Po pôrode vyvolávajú dobrú náladu - eufóriu. Sú nazývané hormónmi šťastia. Počas pôrodu vylučuje endorfíny aj dieťa, hodinu po pôrode sú matka i dieťa týmito hormónmi takmer zaplavení. Zvýšená hladina endorfínov spoločne so zvýšenou hladinou oxytocínu výrazne ovplyvňuje citové správanie matky a je podkladom pre vytvorenie citovej väzby medzi ňou a dieťaťom. Signály vychádzajúce zo strany dieťaťa pôsobia spätne na centrálny nervový systém matky, takže medzi matkou a dieťaťom postupne dochádza k vzájomnému vyladeniu. K tomu je však potrebný neustály vzájomný kontakt bezprostredne po narodení.
Prvé Priloženie: Imunita a Adaptácia
Kam patrí bábätko po pôrode? Do náručia mamičky alebo na termolôžko? Kam s bábätkom bezprostredne po pôrode? Do matkinho náručia alebo do termoboxu? Ak sa dnes v pôrodnici opýtate, čo sa deje s bábätkom bezprostredne po pôrode, zvyčajne Vám odpovedia, že ho vyšetria, osušia, zvážia, zmerajú, oblečú, ukážu mamičke, a potom uložia na niekoľko hodín do inkubátora či na výhrevné lôžko. Hovorí sa tomu popôrodná adaptácia. Avšak, vedecké dôkazy o škodlivosti rutinnej popôrodnej separácie matky a dieťaťa postupne prenikajú do spoločenského povedomia aj na Slovensku. Dieťa, ktorého pohľad najlepšie zaostruje na 15-30 cm (vzdialenosť prsník - tvár matky), tak má ideálnu možnosť zapamätať si tvár matky a jej vôňu. Jej hlas pozná už z maternice, môže dokonca rozoznávať aj hlas svojho otca. Novorodenec bude v matkinej náruči pokojnejší, jeho popôrodná adaptácia bude prebiehať s menšou mierou stresu (Mydlilová uvádza lepšiu stabilitu telesnej teploty a hladiny glukózy v krvi).
Pri dojčení v náručí matky novorodenec zo vzdialenosti cca 35 cm intenzívne zrakom sleduje a vníma matkinu tvár. Obaja, ak pôrod nebol obzvlášť namáhavý, budú najbližšiu hodinu bdelí, tešiaci a spoznávajúci sa. Dĺžka pupočnej šnúry umožňuje, nie náhodou, uchopiť ihneď dieťa do náručia, matka si ho môže dôkladne pozrieť, objímať a ponúknuť prsník. Ak dáme dieťa po narodení na brucho matky, aj samo sa reflexívnymi pohybmi, ktoré využívalo už v maternici, vie doplaziť k bradavke, ktorej dvorec je príhodne ku koncu tehotenstva tmavý, aby bol na tele matky dobre viditeľný. Podľa primárky Paulovej, dieťa od narodenia až do 30 - 120 minút po pôrode prežíva tzv. 1. aktívnu fázu, v ktorej skúma okolie, hladká rukami mamičku, snaží sa o prisatie k bradavke. Ak je mu to umožnené, bude mať väčšiu tendenciu sať počas prvých dní po pôrode, jeho adaptácia bude aktívnejšia, bude sa častejšie budiť, vypije viac kolostra a získa viac imunitných látok. Matka profituje z častejšieho satia tiež, pravdepodobne predíde bolestivému naliatiu prsníkov v začiatku tvorby prechodného mlieka na 3. až 5. deň. Ďalším faktorom imunity je prvé priloženie: prvým kontaktom s bradavkou, prvými kvapkami kolostra novorodenec dostáva potrebnú glukózu a prvé imunologické látky.
Dôležité publikované zistenia o bežných liekoch na pôrod a úspešnom dojčení
Výzvy v Slovenských Pôrodniciach a Práva Matiek
Očakávania Matiek vs. Nemocničná Realita
Po príchode do nemocnice sa často očakávajúca a sebavedomá žena mení na pacientku, od ktorej sa čaká, že bude poslušne a pokiaľ možno bez zbytočných otázok plniť pokyny zdravotníkov. Práve necitlivý prístup k ženám a ich potrebám je to, čo slovenským pôrodniciam vyčítajú viaceré mimovládne organizácie, niektorí odborníci i samotné matky. Každá z nich, ktorá i v nevľúdnom nemocničnom prostredí chce zotrvať na svojich predsavzatiach, to má ťažké. Hoci sa často hovorí, že by si matka po pôrode mala oddýchnuť a dieťa na pôrodnej sále jej to nedovolí, ak však pôrod nebol extrémne vyčerpávajúci, pocíti matka počas druhej doby príliv energie, ktorý jej pomáha priviesť dieťa na svet.
Pôrodný Plán a Voľba Pôrodnej Polohy
Neželáte si podávanie medikamentov, nástrih hrádze ani tlačenie na brucho? Napíšte to do pôrodného plánu. Až na to, že čo ako precízny ho pripravíte, záruku, že sa bude dodržiavať, nemáte. Lekári si väčšinou spravia po svojom s odôvodnením, že si to vyžadoval priebeh pôrodu, stav rodičky, dieťaťa… A žena v pôrodných bolestiach zväčša nemá energiu protestovať. V slovenskom systéme, kde majú pôrodné asistentky okresané právomoci a hlavné slovo lekár, skôr uspejú ženy, ktoré sa s pôrodníkom poznajú dlhšie. Je väčšia šanca, že ich bude rešpektovať. A hoci pôrodný plán väčšinou skončí v koši, vždy je lepšie ho mať ako nemať. Rodiť v sede, na kolenách, do vody… - keď to spomeniete, väčšinou sa vás lekári i sestričky nechápavo pozerajú, o čom rozprávate. No nedajte sa, ste predsa v pôrodnici a naozaj existuje viacero polôh, pri ktorých môže dieťa prísť na svet… A kde sa o nich má hovoriť, keď nie tu? Sú prípady, kedy lekári dovolili žene zvoliť si polohu, ktorá jej najlepšie vyhovuje. Dúfajme, že ich bude čoraz viac.
Okamžitý Kontakt Po Pôrode: Právo, Nie Privilégium
Chcete, aby vám bezprostredne po narodení priložili dieťatko na brucho a bez prerušenia ho tam nechali niekoľko hodín? Aj keď sa s personálom pravdepodobne rovno na pôrodnej sále pohádate, máte právo to žiadať, a aj si to uhájiť. Dieťa je vaše, nie sestričiek. Ak pôrod prebehol normálne, nikto vám vaše dieťa násilím zobrať nemôže. Takže len čo možno najpokojnejšie opakujte - ja vám ho teraz nedám, meranie a váženie počká.
Iná je situácia po cisárskom reze. Hoci už v zahraničí sú kliniky, kde dieťa priložia aj po sekcii, u nás zväčša nemáte šancu. Brucho je operačná zóna, bodka. Väčšinou môžete byť radi, keď vám ho prinesú na izbu skôr ako po dvojhodinovom vyhrievaní v inkubátore. A ak chcete, aby bábätko priložili na hruď aspoň otcovi, rátajte s posmeškami. Matky, ktoré porodili prirodzene, svoje deti väčšinou pri sebe majú hneď, horšie sú na tom tie po cisárskom reze. Počas prvých dvanástich hodín, kedy im lekári kážu ležať, im deti prinesú iba na chvíľu, ktorú si určia sestričky, a potom ich zas berú preč. Niekedy výsostne necitlivo - napríklad bábätku prisatému na prsníku stlačia noštek, aby otvorilo ústa. Platí len jedno - povedzte nie. Je to vaše dieťa, vo vašom náručí. Nemocnice sa väčšinou držia zásady, že matka si potrebuje oddýchnuť, takže matkám po sekcii dieťa prinesú na izbu až najskôr po 24 hodinách. Ani toto však nie je zákon, ktorý musíte rešpektovať. Jednoducho si pýtajte dieťa k sebe hneď, ako sa môžete pohybovať. Nenechajte si nahovoriť, že nevládzete, že vás všetko bolí. Toho sa v pôrodniciach obávajú azda najviac.
Mýty a Zastarané Praktiky v Starostlivosti o Novorodenca
„Neberte dieťa na ruky, len keď ho idete nadojčiť!“ Táto rada ako zo zlého socialistického filmu, ale naozaj ju dnes mamičky dostávajú pri prvotnom poučení od novorodeneckej sestry. „Určite ho nenoste, aby vám nevypadlo!“ Zneisťovanie ženy v jej novej úlohe matky namiesto toho, aby jej ukázali zásady bezpečného nosenia a fyzického kontaktu s bábätkom. Cesta - aby sa nič nestalo, tak to radšej nerobme, určite nie je tá správna. Takže tu si len musíte robiť po svojom, ako to cítite, a na výčitky personálu jednoducho nebrať ohľad. Alebo - ak máte energiu - môžete sestričky poučiť.
Spať na jednej posteli s dieťaťom je prirodzené, odporúčajú ho aj psychológovia. V našich pôrodniciach vám to ale budú vyčítať. Pripravte sa, že skoro zakaždým, keď vás uvidia. Ale výčitkami sa to končí, dieťa vám preto z postele nezoberú. Je pravda, že úzke a nepohodlné postele nie sú práve najvyhovujúcejšie ani najbezpečnejšie. Zabrániť prípadnému pádu bábätka však pomôže práve postieľka, ktorú si môžete pristaviť k posteli ako zábranu. Z druhej strany ste tou zábranou vy, takže keď si bábätko ešte jemne objímete, môžete aj v úzkej nemocničnej posteli vcelku spokojne spoločne oddychovať obaja.
Bábätko sa nepotrebuje v prvých dňoch kúpať. Naopak, je žiaduce, aby si zachovalo ochranný maz z maternice čo najdlhšie. Slovenské pôrodnice sa však držia starej zásady, že bábätko kúpať treba a ženy sa to musia naučiť. Matkám to podsúvajú ako hotovú vec, takmer príkazom. V tých zastaralejších nemocniciach dokonca bábätko zoberú a kúpu ho niekde za zatvorenými dverami na novorodeneckom oddelení. Aj tu môžete povedať nie. A aj tu vám sestrička podráždene dá najavo svoj údiv alebo nesúhlas. Ale aj tu sa to tým končí. Ak dieťa nechcete dať kúpať, nedajte ho.
Na papieri podporujú všetky pôrodnice dojčenie na požiadanie. A v praxi? Matkám sa často nedostávajú správne rady ani informácie o dojčení na požiadanie. Naopak, sestričky neraz radia dojčiť každé dve hodiny, budiť bábätká. Výnimkou nebýva ani prikrmovanie, často bez súhlasu matky. Namiesto správneho priloženia a upokojenia matky, že mlieko sa časom spustí, sestričky radšej dajú bábätkám náhradnú výživu, aby neplakali. A matka je často bezradná. Ťažko sa veru háji vlastné stanovisko, keď vás znervózňuje naliehanie sestričky, aby ste plačúce bábätko konečne dokŕmili, lebo je hladné a vy nemáte dosť mlieka. Zvlášť keď bábätko práve zrkadlí vašu nervozitu a do toho plače… Napriek tomu, skúste si zachovať pokoj a prikladajte si bábätko k prsníku. Dieťaťu to stačí. Ak cíti vašu blízkosť, ak ho máte v posteli pri sebe alebo na rukách, väčšinou plakať prestane i bez náhradnej výživy.
Vytváranie Vzťahovej Väzby - Pilier Vývoja Dieťaťa
Hlboké Emocionálne Puto - Vzťahová Väzba
Dôvodom plaču a prejavom separačnej úzkosti vám pomôžu porozumieť zákonitosti vzťahovej väzby. Vzťahová väzba je trvalé a hlboké emocionálne puto medzi dvoma osobami. Vzťahová väzba, trvalé a hlboké emocionálne puto, sa u dieťaťa dá pozorovať už v ôsmom mesiaci. Tento vzťah k matke, ktorá je najčastejšie pre dieťa hlavnou osobou pre vzťahovú väzbu, má aj evolučný význam. Dieťa vás sleduje a udržuje si s vami blízkosť, aktívne pozoruje, kde sa nachádzate, a keď sa vzdialite, nasleduje krik, plač alebo volanie. Už v prvých týždňoch pozorujeme, že dieťatko zaujíma ľudská tvár a uprednostňuje pozorovanie predmetov, ktoré sa hýbu. Psychologička vysvetľuje: „Ako matka svojmu dieťatku prirodzene poskytujete rôzne podnety. Napríklad pri dojčení je vaša tvár vo vzdialenosti 18 - 20 centimetrov od tváre bábätka, a presne na takúto vzdialenosť novorodeniatko najlepšie vidí. Keď držíte bábätko v náručí, umožňujete mu okrem fyzického kontaktu aj možnosť priamo skúmať vašu tvár. Reakcia dojčaťa zameraná na vás vedie k tomu, aby ste sa mu ešte viac prihovárali a venovali a tým mu zase vy pomáhate ďalej sa rozvíjať. Napríklad vtedy, keď dieťatko začne prejavovať záujem o váš hlas a vy vidíte, že na vás reaguje, začnete sa s ním rozprávať alebo mu spievať ešte viac.“ Základným kritériom pre určenie vzťahovej väzby je to, či matka slúži pre dieťatko ako akýsi symbol bezpečného prístavu. Pozorovať to môžeme vtedy, keď sa dieťa po skúmaní okolia vracia k matke. „Všímajte si tiež, ako dieťatko reaguje pri odlúčení od matky, či protestuje a plače, prirodzene ju hľadá a ak to dokáže, či ju nasleduje. Dôležité je aj správanie dieťatka po matkinom návrate. Ak je dieťa nepokojné, keď ste preč, plače alebo reaguje krikom, znamená to, že si už s vami vzťahovú väzbu vytvorilo, a teda ochranu, bezpečie a pohodlie hľadá u vás.“
Separačná Úzkosť ako Znak Vývoja
Separačná úzkosť je ukazovateľ pokroku vo vývoji dieťatka. Znamená to, že u neho prišlo k porozumeniu a uvedomeniu si ako matku potrebuje. Keďže ešte nerozumie, že veci existujú aj mimo jeho prítomnosti, protestuje, keď matka odíde, pretože zrazu jeho bezpečná základňa zmizne. Deti si zvyčajne vytvoria vzťahové väzby k ďalším osobám v období od desať mesiacov do roka a pol, kedy sú už samostatnejšie. Okrem mamy môže byť naviazané napríklad na otca, brata, sestru, dedka, babku, opatrovateľku. Väzba na hračku alebo podobný objekt nie je nič nezvyčajné a vytvorí sa preto, že ju dieťatko potrebuje. Pre prípad, že dieťa svoj obľúbený predmet stratí alebo len zapatroší, je praktické mať po ruke jeho kópiu, keďže jeho strata môže byť stresujúca nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Väzba na predmet sa môže vyskytnúť aj v situácii, keď má dieťa k matke vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu.
Správna Reakcia na Potreby Dieťaťa
V období vytvárania vzťahovej väzby je normálne, že bábätko pri matkinom odchode protestuje, má to tak byť. Neznamená to však, že sa mama nesmie od bábätka ani pohnúť. Pre dieťa je to citlivé obdobie, takže keď mama odchádza, napríklad k lekárovi, je dobré, keď dieťa zostáva s otcom alebo s babičkou, teda inou blízkou osobou, ktorá ho ľúbi. Odporúča sa, aby sa mamina prišla krátko rozlúčiť a povedať bábätku, že sa vráti. Plaču sa netreba báť, je pri ňom otec alebo babka, ktorí ho utíšia a pomôžu mu zvládnuť stresovú situáciu. V takom prípade je pre dieťa najlepšie, keď sa oň počas vašej neprítomnosti stará osoba, ku ktorej má druhú najsilnejšiu vzťahovú väzbu. Ak sa vzťahová väzba ešte nevytvorila, je pre dieťa najlepšie byť s inou blízkou osobou, ktorá dokáže adekvátne a láskavo reagovať na jeho podnety.
Správna Manipulácia a Domáca Starostlivosť
Šetrná Manipulácia s Novorodencom: Od Maternicového Prostredia k Bezpečnému Hniezdočku
Po narodení bábätka je unavená nielen mamička, ale aj samotné bábätko. Vyvinulo veľkú námahu na to, aby sa dostalo na tento svet. Je unavené a vyčerpané, niektorí odborníci tento stav prirovnávajú k stavu mierneho otrasu mozgu. Bábätko má vydráždenú centrálnu nervovú sústavu. Celý pôrod viedol k zvýšenému napätiu chrbtových svalov, k záklonu hlavy a tela. Preto cíti bábätko neistotu a je nestabilné, často sa vyľaká a rozhadzuje rukami. Bábätko sa potrebuje postupne do 3. mesiaca uvoľniť v celej chrbtovej časti. Uvoľnenie napätia v chrbtovej časti, ako aj posilnenie chrbtových a brušných svalov, pomáha pochopiť bábätku, ako sa správne pretáčať z chrbta na oba boky.
Keď je bábätko ešte v brušku, je stále s maminkou, nachádza sa vo vodnom prostredí, má obmedzený pohyb tela, v mäkkom a bezpečnom prostredí, počuje rôzne zvuky v tele matky. Preto novorodeniatko potrebuje mať, čo najviac podobné prostredie tomu, aké malo v brušku. Keď položíte bábätko na pevnú podložku na chrbátik, tlačí hlavou a panvou do podložky. Necíti sa pohodlne. Dokonca môže dôjsť k zležaniu hlavičky. Preto sa bábätko pokladá do páperovej perinky s páperovým vankúšom, kde sa uvoľní, zastabilizuje, zahniezdi a zavinie. Nohy bábätka sú po pôrode v napätí, preto vypodložíte aj nožičky, ktoré má bábätko pokrčené nad bruškom. Takto má telíčko v tvare klbka. Táto poloha umožní bábätku zdvíhať aktívne končatiny nad telíčko, čo je pre neho neskutočná drina. Vašou pokojnou a správnou manipuláciou dosiahnete spokojnosť vášho bábätka. Preto je vhodné, aby bolo bábätko od narodenia počas spánku v páperovej perinke s páperovým vankúšom, čo zabezpečí pokoj, istotu a bezpečie. Počas bdenia je vhodné vytvarovať hniezdočko z perinky a vankúša, čím dosiahnete, že sa bábätko ľahšie zastabilizuje v polohe na chrbte, nezakláňa hlavičku/telo a je v osi svojho telíčka.
Počas spánku nemusíte bábätko polohovať na jeho pravú a ľavú stranu, avšak ak neleží na páperovej perinke s vankúšikom, odporúčam polohovať bábätko pravidelne počas spánku raz na jeho pravú a raz na jeho ľavú stranu. Inak by mohlo dôjsť k zležaniu hlavičky, preto polohovanie je potrebné aspoň do 3. mesiaca. Určite odporúčam bábätko otáčať v postieľke o 180 stupňov, to znamená, raz za 24 hodín má bábätko hlavu napríklad k stene postieľky a na druhý deň k opačnej strane postieľky. Postupne ako bude bábätko viac vnímať svoje okolie, obvykle od jeho 1. mesiaca je vhodné dať nad ležiace bábätko v hniezdočku z páperovej perinky s vankúšom hrazdičku. Hrazdičku položte tak, aby hračky boli v úrovni bruška/hrudníka bábätka. Takto dosiahnete to, že vám bábätko nebude zakláňať hlavičku, ľahšie sa zastabilizuje na chrbátiku a dokáže v hniezdočku zdvíhať ruky a nohy nad seba. Tak isto, keď budete bábätko lákať k otáčaniu hlavičky do oboch strán, je potrebné držať hračku v úrovni bruška/hrudníka bábätka, aby nedochádzalo k záklonu hlavičky/telíčka. Milé budúce mamičky, zaujímajte sa o to, čo môže spôsobiť zvislé nosenie bábätka, zdvíhanie širokým úchopom pod hrudníkom tvárou ku vám, nosenie bábätka v asymetrických a jednostranných polohách. Predídete tým rôznym odchýlkam, ktoré vznikajú práve nesprávnou manipuláciou, ako je napríklad záklon hlavy či telíčka bábätka, predilekcia hlavičky, skolióza chrbtice, slabé bruško. To všetko neskôr môže mať veľký dopad na jeho ďalší vývoj.
Základná Hygiena a Dôležité Vyšetrenia Doma
Pri odchode domov si okrem dieťatka odnášate aj Správu o novorodencovi a ošetrovateľskú prepúšťaciu správu. Po odchode z nemocnice je potrebné do 24 hodín oznámiť prepustenie lekárovi prvého kontaktu, pediatrovi, ktorý následne preberá starostlivosť o vaše dieťatko. Pri prvom stretnutí mu odovzdáte dokumentáciu, ktorú ste dostali pri prepustení z nemocnice.
V rannom veku je výživa pre zdravý vývoj dieťatka rozhodujúca. Najprirodzenejšou výživou v tomto veku je materské mlieko. Materské mlieko je dokonale čisté, ľahko stráviteľné, obsahuje všetky potrebné živiny a ochranné látky, ktoré chránia novorodenca proti infekciám, a tak poskytujú najlepšiu ochranu proti hnačke, nákazám a alergiám. K dispozícii je vždy čerstvé, primerane teplé, sterilné a čo je najdôležitejšie, kvalitne a kvantitatívne najideálnejšie zložené mlieko, ktoré ani v dnešnej modernej dobe nie je možné nahradiť čímkoľvek kvalitnejším. Mnohým matkám sa zdá, že ich mlieko je „slabé“. Nie je to pravda. Častý plač, nepokoj a dožadovanie sa častejšieho kŕmenia nemusia byť známkami nedostatku mlieka. Krízu v dojčení, ktorá sa z času na čas môže dostaviť, neriešte ihneď siahnutím po výrobkoch umelej výživy! Dieťatko okrem výživy potrebuje aj pocit lásky, bezpečia a istoty. To všetko nájde pri dojčení v náručí svojej matky. Ak tvorba mlieka je u vás natoľko výdatná, že musíte prebytočné mlieko odsávať, radi uvítame vaše rozhodnutie stať sa darkyňou ženského mlieka. Banka ženského mlieka umožňuje úplné odstránenie umelej výživy na úseku fyziologických novorodencov. Svoje nezastupiteľné miesto má ženské mlieko darkýň na špecializovaných úsekoch novorodeneckého oddelenia - JIS a NJVS. Ak sa aj napriek vašej maximálnej snahe nevytvára dostatok mlieka v prsníkoch, je potrebné dieťatko dokŕmiť umelou výživou. Na dokrmovanie sú najvhodnejšie počiatočné adaptované umelé mlieka. Vyrábajú sa z kravského mlieka úpravou jeho zloženia tak, aby sa zmiernili rozdiely oproti materskému mlieku.
Novorodenci močia častejšie než staršie deti. Za normálne sa pokladá aj močenie v intervale jedenkrát za polhodinu. Stolica u novorodenca je zlatožltej farby. Výlučne dojčený novorodenec môže mať stolicu do každej plienky, musí však byť žltej farby. Ak je jej konzistencia zmenená, napr. vodnatá, kašovitá, hlienovitá, zelená, zapáchajúca, s prímesou krvi, navštívte ošetrujúceho lekára dieťatka. Niektoré detičky majú stolicu raz za 2 - 3 dni (dokážu stráviť materské mlieko takmer bez zvyškov).
U dieťatka je dôležité udržať kožu čistú, čím zabránite vzniku bolestivých zaparenín. Znečistenú kožu umyjete teplou vodou a mydlom alebo jednorazovými čistiacimi obrúskami. Ak používate čistiace obrúsky, pokožku dieťatka je nutné dôkladne umyť vodou aspoň 1-krát denne. Podľa potreby natrite zadoček ochranným krémom. Kúpeľ je základom hygienickej starostlivosti o kožu dieťatka. Miestnosť na kúpanie má mať teplotu 24 - 26 °C, voda 37 °C. Dieťatko kúpte v čistej vode. Pri kúpeli nepoužívajte špongiu, v ktorej sa môžu hromadiť mikroorganizmy. Kúpeľ by nemal trvať dlho, stačí 3 - 5 minút a to každé 2 - 3 dni. Ak je koža suchá, môžete ju ošetriť vhodným krémom. Noštek vyčistíte vatovou štetôčkou, ale len vtedy, keď je to nevyhnutné. Ak je noštek upchatý, použite štetôčku navlhčenú vo fyziologickom roztoku. Z ušníc osušte len vodu a vstup do zvukovodu. Zvukovod hlbšie nečistite. U chlapčekov nepreťahujte predkožku na penise.
Pupočný pahýľ po kúpeli nechajte samovoľne zaschýnať. Pri kúpeli pupočný pahýľ zbytočne nenamáčajte. Pupočný pahýľ nasilu netrhajte, odpadne sám! Po odpadnutí pupočného pahýľa pupok prekryte sterilným suchým štvorcom a prelepte šetriacim leukoplastom na 12 - 24 hodín. V tento deň dieťatko nekúpte! Od nasledujúceho dňa pupok dezinfikujte. Navlhčite sterilný štvorec dezinfekčným roztokom a pupok dobre vyčistite 2-krát denne. Na pupok neaplikujte žiadne masti a zásypy. Ak je pupok alebo jeho okolie začervenané viac ako 1 deň, upovedomte o tom ošetrujúceho lekára dieťatka, prípadne navštívte detskú pohotovostnú službu.
Novorodenecký ekzantém je kožná reakcia, ktorá je najčastejšou a najvčasnejšou hormonálnou reakciou u novorodenca. Spôsobujú ich matkine hormóny, ktoré sa v priebehu tehotenstva dostali cez placentu do krvi dieťaťa. Na tomto základe môže tak u chlapcov, ako aj u dievčat, dôjsť k zdureniu prsnej žľazy. Žľazy môžu vylučovať aj malé množstvo sekrétu, ktorý však nevytláčajte. Reakcia sa objavuje v prvých 2 týždňoch života. Výtok z pošvy je hormonálna reakcia, ktorá vzniká v prvom týždni života dievčatka. Ide o hlienový, niekedy aj krvavý výtok z pošvy. Ak sa vám zdajú reakcie príliš búrlivé a neustupujú, informujte o tom ošetrujúceho lekára dieťatka.
V rámci pediatrie je stanovených niekoľko povinných vyšetrení, ktoré boli urobené aj vášmu dieťatku. Ide o skríning vrodených porúch látkovej výmeny - fenylketonúria (FKÚ), hypotyreróza (KH), kongenitálna adrenálna hypoplázia (CAH), cystická fibróza (CF) a rozšírený skríning metabolických ochorení. Výsledok vyšetrenia je známy najneskôr do 4. týždňa veku dieťatka. Vyšetrenie bedrových zhybov - Ortholániho test, vyšetrenie vykonal na novorodeneckom oddelení lekár - ortopéd. Ďalšie vyšetrenie nasleduje medzi 4. - 6. týždňom veku dieťatka. Ide o sonografické vyšetrenie bedrových kĺbov, ktoré sa vykonáva v Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici. Po príchode domov sa na toto vyšetrenie objednáte telefonicky, alebo v 4. týždni života dieťatka navštívite ortopedickú ambulanciu v starom nemocničnom areáli. Echoscreen - na 3. deň života dieťatka bolo vykonané vyšetrenie otoakustických emisií.
Neodmysliteľnou súčasťou denného režimu vášho dieťatka je pobyt na čerstvom vzduchu. V letných mesiacoch môžete ísť s novorodencom von už koncom prvého týždňa. Vychádzky by však nemali trvať dlhšie ako pol hodiny, postupne ich predlžujte. V chladnejších mesiacoch môžete začať s postupným otužovaním dieťatka v 2. - 3. týždni jeho života. Otužovať začínajte najprv pri otvorenom okne. Dieťatko oblečte tak, ako keby ste šli s dieťatkom von. Prvé otužovanie trvá asi 10 - 15 min, postupne čas predlžujte až na pol hodiny. Po takomto otužovaní vo vnútri môžete ísť s bábätkom von, pričom postupne čas pobytu predlžujte. Bábätko obliekajte štýlom „cibule“. Viac vrstiev odevu, ktoré má na sebe je preň vhodnejšie, ako jedna hrubá.
Svedectvá a Cesta k Rešpektujúcemu Pôrodníctvu
Osobné Skúsenosti Matiek: Od Sklamania k Naplneniu
Príbehy matiek o pôrode a ranom kontakte s dieťaťom často odhaľujú priepastné rozdiely medzi očakávaniami a realitou. Jedna matka popisuje pôrod Natálky, kde bola dcérka ihneď po narodení odnesená. „Ležím na pôrodnom stole a cítim, ako sa hlavička bábätka prerezáva na svet. Ešte jedno zatlačenie, a dcérka je vonku. Zachytím ju pohľadom v polohe dolu hlavičkou, tvárička červená, hlasno plače. Odnášajú ju. To nie! Chcem ju vidieť, cítiť, chcem byť s ňou. Veď malo nasledovať priloženie na prsník.“ Pocit sklamania a prázdnoty pretrvával aj po hodinách čakania a neskôr v zmätku pri dojčení. „Sestry jej dávajú umelú výživu striekačkou. Neverím si, či som schopná nakŕmiť vlastné dieťa. Noci sú najhoršie. Prosím sestry nech si ju vezmú, už nevládzem. Plačem od vyčerpania a zúfalstva.“ Neskôr, vďaka informáciám o správnom prisatí a spoločnému spaniu, sa situácia výrazne zlepšila.
Opačnú, pozitívnu skúsenosť zažila s dcérou Nelou Grétkou. „Pri druhom výbere pôrodnice som už bola múdrejšia. Podrobne som si zistila, ako presne v tej ktorej pôrodnici prebiehajú chvíle tesne po narodení zdravého dieťaťa, kam dieťatko putuje bezprostredne po tom, čo vyjde z matkinho tela. Zásadnou vecou, v ktorej som nebola ochotná robiť kompromisy, bolo položenie bábätka na moje telo bezprostredne po pôrode a následný neprerušovaný kontakt koža na kožu až do prevezenia na oddelenie šestonedelia.“ Tento prístup viedol k harmonickému dojčeniu a pocitu absolútnej spokojnosti. „Bolo to také krásne, normálne šťastie. Nie že odpadávate od vytrženia, ale taký pocit absolútnej spokojnosti, akože všetko je tak, ako má byť. Práve som sa stala matkou a teraz ňou prosto SOM. Objímam bábätko, cítim ho na svojom tele, zohrievam ho, hladím, voniam a bozkávam, vnímam celým telom, všetkými zmyslami. Pozorujem, ako sa snaží dostať na prsník.“ Tieto skúsenosti ukazujú, aký hlboký vplyv má okamžitý kontakt na matku aj dieťa.
Pôrod ako Biologická Udalosť, Nie Chirurgický Zákrok
V súčasnosti sa pôrod podobá skôr chirurgickému zákroku, všetko prebieha profesionálne, účelne. Dochádza akoby k „partus interruptus“ - prerušenému pôrodu v dôsledku príliš výkonných profesionálov. Pôrod ale nie je chirurgický zákrok, je to udalosť nesmierneho biologického významu a preto by, pokiaľ matku ani dieťa neohrozujú zdravotné komplikácie, mali zdravotníci na chvíľu ustúpiť do pozadia a dať čas novorodenej matke a jej dieťaťu.
Každoročne v máji organizuje Frankofónna aliancia pre rešpekt k pôrodu Svetový týždeň rešpektu k pôrodu. Sloganom týchto kampaní, ako napríklad v roku 2008, je „Neodnášajte moje dieťa!“. Táto téma je na Slovensku veľmi aktuálna. Napriek presadzovaniu BFHI (Baby-Friendly Hospital Initiative) je väčšina detí po pôrode od matky oddelená a tak vyzdvihované prvé priloženie bábätka ešte na pôrodnej sále vôbec nie je umožnené, alebo prebieha mechanicky, neposkytujúc matke a dieťaťu čas si na seba zvyknúť, nájsť si k sebe cestu a často k prisatiu dieťaťa vôbec nedôjde. Už v roku 1975 napísal Leboyer svoju prelomovú publikáciu „Pôrod bez násilia“, ktorá sa stala povinnou literatúrou v štúdiu psychológie.
Maternica je pre dieťa na deväť mesiacov domov. Pri pôrode má dieťa veľa práce, jeho hlava - prevažne vodiaca časť pri prechode pôrodnými cestami, je namáhaná a tlačená. A hneď po pôrode je dieťa privítané na svet krikom a štrngotom nástrojov, ostrým svetlom, naplno pocíti tiaž svojho tela, ktoré už nenadnáša plodová voda, zmizne aj objatie, vzduch je studený a pľúca sa prudko rozvíjajú k prvému nádychu. Paniku dieťaťa, ktorú vyvolá strata telesného kontaktu, môžeme zmierniť tým, že dieťa jemne položíme matke na brucho, v tejto chvíli už je príhodne mäkké a zároveň fyzickou prácou pri pôrode vyhriate na ideálnu teplotu, takže vie dieťatko udržať teplé. Na začiatku stačí dieťa otrieť (vlhkým povrchom tela by strácalo príliš veľa tepla) a všetky ďalšie vyšetrenia už môžu prebiehať v matkinej náruči. Alebo ich môžeme odložiť po vzájomnom zoznámení sa a prvom prisatí na prsník. Je možné značne stlmiť pre pôrodnú sálu typické, ostré svetlo, hlavne ak už je bábätko bezpečne privedené na svet, a stíšiť hlasy a zvuky nástrojov, keď začne dieťa prichádzať na svet.
Dôstojná Rozlúčka: Príbeh o Stratenej Nádeji a Nájdenom Mieri
Strata dieťaťa je jednou z najťažších skúseností, akú môže rodič zažiť. Príbeh manželov Petra a Magdalény, ktorí stratili synčeka Matejka v 22. týždni tehotenstva, odhaľuje aj iné stránky nemocničného prístupu. „Nikto z lekárov nám nevedel povedať, prečo sa to stalo.“ Keď Matejko pôrod, žiaľ, neprežil, nastal ďalší šok. „Lekár, ktorý bol pri pôrode, volal detského lekára. Nakoľko som mala telefón za hlavou, zreteľne som počula všetko, čo povedal: „Nie, neprídem.“ Lekár sa ho ešte raz spýtal: „Odmietate prísť k dieťaťu?“ Odpoveď znela: „Áno, odmietam. Tam nie je šanca.“ Najťažšia bola bezmocnosť čokoľvek urobiť, aby sa jeho život zachránil. A o to ťažšie to bolo, keď doktorka necitlivo povedala, že necháme to na prírodu.
Matejkova matka si po pôrode želala vidieť svoje dieťa, ale „sestričky ho odnášali tak, aby som na neho nevidela. Keď to zbadal lekár, tak im povedal, aby mi ho ukázali. Nebol dôvod, aby som ho nevidela. Vyzeral, akoby spinkal. Stále mám pred očami to maličké uško.“ Lekári túto situáciu klasifikovali ako potrat. Pre rodičov však bol Matejko ich synom a jeho pochovanie bolo pre nich zásadné. „Šok bol obrovský, keď v nemocnici povedali, že do 25. týždňa je to len potrat a biologický odpad, ktorý treba spáliť v spaľovni. Šok! Kam sa podela elementárna ľudskosť? Kde to žijeme? V 21. storočí? Veď do poslednej chvíle manželka cítila jeho pohyby. Mal už takmer 30 cm.“ Vďaka pomoci občianskeho združenia sa im podarilo zvrátiť osud mŕtveho telíčka. Pohrebné obrady na miestnom cintoríne sa takmer nelíšili od bežného pohrebu.
Manžel Peter vytvoril pre manželku autentické odtlačky Matejkových ručičiek a nožičiek, ktoré jej daroval po pohrebe. „Bol to pre ňu ako darček od syna - jeho rúčky a nožičky. Netušila to.“ Hoci s pocitmi výčitiek, či je normálne robiť odtlačky mŕtvemu dieťaťu, láska k manželke a viera zvíťazili. „Najväčšmi nám pomáha viera.“ A tie reči, že „na to treba čím skôr zabudnúť,“ alebo „keď budete mať ďalšie dieťa, zabudnete na to,“ sú pre matky necitlivé a bolestivé. „Mne osobne najväčšmi pomohla prítomnosť rodiny a najmenších detičiek v nej. Deti ma liečili.“ Táto tragédia manželský vzťah upevnila. Pokora prijať aj kríž do svojho života pomáha preniesť sa cez to. „Dostal som asi zvláštnu milosť neobviňovať Boha za to, čo sa stalo. Absolútne som nemal potrebu vyčítať mu to. V srdci som mal taký zvláštny neopísateľný pokoj.“ Pochovanie a možnosť chodiť k hrobu zapáliť sviečku sú pre smútiacich rodičov dôležité pre proces smútenia a rozlúčky.
Dôležité publikované zistenia o bežných liekoch na pôrod a úspešnom dojčení
tags: #dieta #v #naruci #matky