Mnohé deti sú živé až tak, že vedia svojich rodičov a učiteľov vyžmýkať aj z posledných zvyškov energie. Kedy je to však ešte prejavom normálnej detskej neposednosti a kedy už hovoríme o hyperaktivite, či dokonca ADHD (Porucha pozornosti s hyperaktivitou)? Táto porucha, známa aj pod skratkou ADHD, je v súčasnosti jednou z najčastejších porúch psychického vývinu u detí do 14 rokov. Jej prejavy môžu ovplyvniť učenie, správanie a sociálne vzťahy dieťaťa, no s vhodným prístupom a včasnou diagnostikou je možné tieto výzvy úspešne zvládať.
Charakteristika ADHD: Viac než len neposednosť
ADHD popisuje stav, kedy je dieťa nadmerne aktívne, neposedné, neustále v pohybe, až impulzívne. Bežne sa stáva, že má ťažkosti s udržaním pozornosti a s dokončením zadaných úloh. Spozorujete to najmä v činnostiach, ktoré ho nebavia. Niektoré deti majú jednoducho viac energie ako ostatné, no u detí s ADHD je táto aktivita intenzívnejšia a ich pozornosť je nedostatočne kontrolovaná, čo vedie k rušivým prejavom pre okolie.
Prvé známky hyperaktivity, najmä ak sú spojené so syndrómom ADHD, dokáže odborník spozorovať už u bábätka. Tieto bábätká bývajú viac precitlivené a hyperaktivita zasahuje aj do ich spánku. Jasnejšie prejavy hyperaktivity však bývajú badateľné u detí predškolského a školského veku. Udáva sa síce najmä rozmedzie 3 až 6 rokov, ale ťažkosti so zapojením sa do plnenia úloh sú typické hlavne po nástupe do prvého ročníka školy. K normálnym prejavom ešte patrí, ak je dieťa neposedné a impulzívne iba v niektorých obdobiach a v iných dokáže byť pokojné. Malo by sa vedieť upokojiť po odpočinku a postupne s vekom by sa jeho pozornosť mala zlepšovať.
ADHD sa prejavuje tromi hlavnými symptómami: nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzivitou. Tieto príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup. Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. V súčasnosti je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania.
Prejavy ADHD: Od neposednosti po impulzivitu
Nadmerná fyzická aktivita: Dieťa je neustále v pohybe, poskakuje, pobehuje, neobsedí na jednom mieste. Ak ho aj donútite sedieť za stolom, môže neustále klepkať prstami, kopať nohami, vrtieť sa na stoličke, či dokonca z nej hocikedy vstávať. V puberte to prechádza do netrpezlivosti. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí.
Impulzivita: Dieťa koná bez rozmýšľania a zváženia možných následkov aj v situáciách, ktoré by už malo vedieť odhadnúť. Očakáva, že všetko bude realizované okamžite, nedokáže počkať, či odoprieť si okamžitú odmenu. Často vyrušuje konverzáciu, výuku učiteľa, nastolené aktivity, na učiteľove otázky odpovedá unáhlene a niekedy mimo tému. Nedokáže si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby. Veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku. V škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní.
Nepozornosť: Pre dieťa s hyperaktivitou býva bežné, že preskakuje z jednej činnosti na inú bez dokončenia predchádzajúcej úlohy. Má ťažkosti postupovať podľa inštrukcií a dotiahnuť úlohu do konca. Veľmi často robí chyby z nepozornosti, požiadavky prepočuje, zabúda na inštrukcie a treba mu ich opakovať. Dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach. Ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia. Často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce. Často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.). Požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti. Často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie.
Pri ADHD sú vyššie spomínané príznaky prítomné často a zasahujú do všetkých oblastí života: školy, priateľských stretnutí, domácich povinností, či komunikácie. Ich intenzita sa však môže jemne meniť v závislosti od typu ADHD.
Príčiny vzniku ADHD: Multifaktoriálna porucha
Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Aj keď je dokázaný dedičný vplyv, treba brať do úvahy aj negenetické vplyvy, ako je napríklad nízka pôrodná váha, komplikovaný pôrod, konzumácia alkoholu, drog a fajčenie v tehotenstve. Presná príčina vzniku ADD/ADHD nie je doteraz známa, ale viaže sa na organické poškodenia (vzniká na neurobiologickej báze). Vplyv môžu mať genetické faktory, oneskorené zrenie centrálneho nervového systému (CNS), niektoré lieky, rádioaktivita a podobne. Tieto odchýlky sa prejavujú rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči, pamäti a v kontrole pozornosti, popudov alebo motoriky. Vznikajú väčšinou drobným, minimálnym poškodením nervovej sústavy v ranných vývinových obdobiach - v čase pred narodením, pri pôrode a aj skoro po pôrode. Môže sa tu prejavovať aj vplyv genetických odchýlok (získaných dedičnosťou). Môže ísť aj o kombináciu uvedených vplyvov alebo aj o oneskorený vývin centrálnej nervovej sústavy - neskoršie dozrievanie. Táto drobná porucha centrálnej nervovej sústavy zapríčiňuje určité odlišnosti v správaní a konaní dieťaťa. Ide teda väčšinou o prejavy vrodené, za ktoré dieťa nemôže a ktoré spočiatku ťažko môže samo ovplyvňovať a korigovať.
ADHD vzniká vo veľkej miere na vrodenom podklade, nie je dôvodom na obviňovanie sa. Mozog hyperaktívneho dieťaťa funguje inak. Nedokáže rozoznať dôležitosť podnetov okolo seba a preto reaguje na všetky rovnako. Chcete, aby vnímal vaše slová, no jeho rozptyľujú aj vaše náušnice, mucha letiaca okolo, spev vtákov, ktoré počuť cez okno, vôňa idúca z kuchyne. Kým hyperaktívne dieťa si so svojou poruchou pozornosti poradiť nevie, pre zdravé deti všetky tieto charakteristiky neplatia.
Diagnostika a odborná pomoc: Kedy a ako vyhľadať pomoc
Diagnózu ADHD musí stanoviť odborník na základe odborného vyšetrenia. Ak máte podozrenie, informujte sa u pediatra vášho dieťaťa. Na vyšetrenie je najlepšie ísť ešte v predškolskom veku, aby ste v prípade potvrdenia diagnózy boli vy aj dieťa správne pripravení na nástup do školy. Ak rodičia spozorujú na svojom dieťati prejavy ADD/ADHD, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Diagnostiku ADHD by mal vykonať lekár (pedopsychiater alebo detský neurológ). Niektoré zdravotné stavy, psychické poruchy a stresujúce životné udalosti môžu spôsobiť symptómy, ktoré ako ADHD len vyzerajú. Diagnostika hyperaktivity a poruchy pozornosti u detí zahŕňa klinické rozhovory s deťmi, rodičmi a učiteľmi, ako aj štandardizované hodnotiace škály a dotazníky na vyhodnotenie závažnosti a frekvencie príznakov ADHD.
Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa. Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší.
ADHD v detstve: Aké sú príznaky a symptómy?
Výchovné prístupy a stratégie: Ako pomôcť dieťaťu s ADHD
Život s ADHD je pre dieťa výzvou a častokrát je kvôli tomu kritizované a nepochopené. Pochopenie a akceptovanie chýb: Dieťa s ADHD nebude vždy jednať podľa očakávaní. Zvládanie emócií: deti s ADHD trpia vyššou emotívnosťou. Podpora učenia: Zistite, čo vášmu dieťaťu pomáha so sústredením, aké edukatívne pomôcky a postupy mu pomôžu zapamätať si preberané učivo. Toto dieťa bude pravdepodobne vašu pomoc s učením potrebovať o čosi dlhšie.
Rutiny: Nakoľko deti s ADHD sú roztržité, pomôže im, ak sa bežné denné činnosti vopred jasne nastavia, naplánujú a deťom sa z ich plnenia vytvorí zaužívaný zvyk. Stanoviť si systém, poriadok a pravidlá pre prácu s dieťaťom. Dovoľte dieťaťu, aby sa na určovaní pravidiel mohlo podieľať. Pravidlá dajte na viditeľné miesto. Pred konkrétnou úlohou si dané zásady zopakujte.
Jasné, stručné inštrukcie: deti s ADHD nedokážu postupovať podľa zložitých a rozsiahlych inštrukcií. Pomôže, ak im ich zjednodušíte a vyjadríte sa vždy jasne. Skúste zložitejšie úlohy rozdeliť do viacerých menších častí. Dávajte dieťaťu častejšie prestávky.
Povzbudenie, pochvala a ocenenie: Za dobré výkony, ale aj za snahu. Pripraviť činnosti, ktoré by dieťa mohlo urobiť dobre a potom využiť pochvalu a ocenenie. Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností.
Fyzická aktivita: Deti s ADHD potrebujú pohyb a aktivitu. Dbajte na pohybové uvoľnenie dieťaťa, ak je to vhodné, dovoľte mu pri práci stáť, ležať, kľačať atď. Pravidelné cvičenie môže posilniť sústredenosť a znížiť hyperaktivitu.
Predchádzanie pocitu menejcennosti: Nepripustite, aby u dieťaťa vznikol pocit menejcennosti. Dieťa si veľmi citlivo uvedomuje, že aj napriek snahe nedokáže to, čo ostatné deti.
Dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť: Dôležitá je dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť. V prvých dňoch Vášho úsilia o zmenu správania a dodržanie stanovených pravidiel sa určite stane, že Vaše dieťa nezareaguje podľa Vašich predstáv. Ak budete dôslední, je predpoklad, že sa v priebehu dvoch týždňov dočkáte pozitívnych zmien.
Vytvárajte dieťaťu pevné pravidlá a návyky. Dieťa s ADHD vyžaduje zvýšenú kontrolu pri bežných činnostiach aj pri príprave do školy. Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky. Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví, nebuďte „tvrdí“, stanovte dieťaťu jasné hranice, tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt.
Liečba a podpora: Komplexný prístup k zvládaniu ADHD
ADHD dokáže ovplyvniť celý život dieťaťa a jeho zvládnutie býva pre dieťa výzva. Práve včasnou diagnostikou, pochopením zo strany rodiny a vhodným prístupom učiteľa, vieme dieťaťu pomôcť najviac.
Farmakologická liečba: Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.
Nefarmakologické metódy: Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
Ďalšie podporné metódy:
- Výchovné metódy: Trénovanie každodenných činností doma a v škole.
- Arteterapia: Práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
- Muzikoterapia: Počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
- Rečová terapia: Logopédia.
- Hra divadla: Umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role. Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
- Kontrolovaný pohyb: Skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania. Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Stravovanie: V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD. Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu.
Pozitívne aspekty ADHD: Sila v odlišnosti
Aj keď ADHD predstavuje pre dieťa aj jeho okolie výzvu, neznamená to, že sa mu nebude dariť. Vyžaduje si to len trochu iný prístup. A nezabúdajte, je to len časť jeho osobnosti, ktorá má aj pozitívne zložky. ADHD zvykne byť spájané s lepším vnímaním okolia, väčšou kreativitou a predstavivosťou, energickosťou, dieťa získa väčšiu odolnosť a adaptabilitu, rýchlejšie zvykne nájsť riešenia problémov a dokáže ľahšie prevziať na seba riziko. Aj keď nedokáže dávať dlho pozor pri pre neho nudných a opakovaných úlohách, pri veciach, ktoré takéto dieťa zaujmú, dokážu vyvinúť prekvapujúco intenzívnu pozornosť.
Spoločnosť a ADHD: Výzvy a možnosti
V súčasnosti žiaľ naša spoločnosť nie je pripravená (personálne ani materiálne) týmto deťom dostatočne pomôcť. Školenie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať. Podľa viacerých zdrojov by deti s ADHD nemali byť vyčleňované zo spoločnosti, ako je to v mnohých prípadoch, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi. Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa. Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt.
Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správania je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD. Komorbidita označuje prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia. Odhalenie poruchy pozornosti a hyperaktivity je často odďaľované, pretože spoločnosť tieto deti „škatuľkuje“ ako neposlušné a nevychované.
Včasnou diagnostikou, pochopením zo strany rodiny a vhodným prístupom učiteľa, vieme dieťaťu pomôcť najviac. ADHD síce bude súčasťou života vášho dieťaťa, ale nemusí to znamenať, že sa mu nebude dariť.
tags: #dieta #v #neustalm #pohybe