Reč je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie a zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji osobnosti dieťaťa. Bez reči by sme neboli schopní rozlišovať medzi dobrom a zlom, pravdou a klamstvom, príjemným a nepríjemným. Reč nám umožňuje chápať svet okolo nás a je základom pre rozvoj abstraktného a logického myslenia. Výchova reči je tak kľúčová pre výchovu a rozvíjanie osobnosti v najvyšších ľudských kvalitách. Vzhľadom na to, že hociktorá výchova má najtrvalejšie výsledky, ak sa začína od najútlejšieho veku dieťaťa, preventívna logopedická starostlivosť zohráva nezastupiteľnú úlohu v predškolskom veku. Súčasné štatistiky naznačujú nárast počtu detí s narušenou komunikačnou schopnosťou. Často sa stretávame s pojmami ako „šušlanie“ alebo „račkovanie“, ktoré sú prejavom porúch reči, najčastejšie dyslálie.
Čo je to dyslália a narušenie zvukovej roviny reči?
Dyslália je starší pojem, v súčasnosti sa používa pojem narušenie zvukovej roviny reči. Ide o najčastejšiu poruchu narušenej komunikačnej schopnosti u detí nielen v predškolskom veku. Narušenie zvukovej roviny je neschopnosť správne vysloviť a/alebo používať hlásky materinského jazyka v reči v súlade s príslušnými jazykovými normami. Pri narušení zvukovej roviny hodnotíme fonetickú a fonologickú rovinu. Pri fonetickej rovine rozlišujeme správnu, nesprávnu a chybnú výslovnosť.
Nesprávna výslovnosť sa v 5. roku spontánne upraví. Pri chybnej výslovnosti dieťa tvorí hlásku na nesprávnom mieste alebo nesprávnym spôsobom. Táto chybná výslovnosť môže pretrvávať aj po 7. roku života. Dyslália je porucha artikulácie, ktorá sa vyznačuje neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky, resp. skupiny hlások. V praxi to znamená, že dieťa problematické hlásky vynecháva, zamieňa za iné, alebo chybne vyslovuje. Je dôležité rozlíšiť pravú dysláliu od fyziologickej. Fyziologická dyslália je bežný, vývinový jav objavujúci sa približne do 5. roku života. Medzi 5. a 7. rokom sa môže vyskytovať predĺžená fyziologická dyslália. Ak dieťa po 7. roku života má pretrvávajúci problém s artikuláciou, hovoríme o pravej dyslálii. Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy reči.
Ako spoznáte, že má vaše dieťa problémy s výslovnosťou?
Ako rodič si všimnete, že dieťa nesprávne vyslovuje niektoré hlásky, napríklad najčastejšie š, č, ž, l, r. Môže ich nahrádzať inými hláskami, napríklad hlásku „k“ nahrádza hláskou „t“. Môže byť narušená aj zrozumiteľnosť jeho reči, na ktorú môže upozorniť aj učiteľka v materskej škole. Prejavy dyslálie sa môžu líšiť:
- Vynechávaním hlásky: Dieťa vynecháva určitú hlásku v slove.
- Nahrádzaním hlásky: Dieťa nahrádza jednu hlásku inou.
- Skresľovaním hlásky: Dieťa vyslovuje hlásku nesprávnym spôsobom, takže znie inak, ako by mala.
4 dôvody, prečo má vaše dieťa problémy s výslovnosťou
Aký je výskyt porúch reči v populácii?
Mgr. Denisa Bödöková, logopedička, konzultantka a lektorka, zdôrazňuje, že 70 % celkovej logopedickej klientely tvoria deti s poruchami zvukovej roviny. Na začiatku školskej dochádzky sa tieto poruchy vyskytujú u 40 % detskej populácie. V dospelej populácii je to už len 8 %. Častejší je výskyt u chlapcov v pomere 60:40 %. Niektorí autori uvádzajú až 60 % výskyt okolo štvrtého roku života a 40 % na začiatku školskej dochádzky, častejšie u chlapcov, zhruba v pomere 3:2. Detí, ktorých vývin reči je aj v školskom veku stále narušený, je medzi žiakmi 3 - 10 %. Podľa odhadov klinických logopédov má na Slovensku problémy s rečou viac ako 70 % detí v predškolskom veku. Napriek tomu odbornú pomoc v tomto období vyhľadajú rodičia len necelej polovice z nich.
Hlavné príčiny dyslálie a narušenej výslovnosti
Príčiny dyslálie môžu byť rôznorodé a všeobecne sa delia na orgánové a funkčné. Často ide o kombináciu viacerých faktorov.
Orgánové príčiny
Pod orgánové odchýlky patria anomálie rečových orgánov. Medzi ne patria:
- Poruchy zhryzu a chrupu: Problémy s chrupom, keď dieťa nemá správne vyvinuté zuby, môžu spôsobiť, že dieťa kvôli tomu ukladá v ústach zle jazyk a nesprávne vyslovuje slová.
- Prirastená jazyková uzdička: Táto býva niekedy krátka alebo hrubá a nedovoľuje jazyku natiahnuť sa do špičky (pri vyplazení jazýčka vidíte na konci akoby srdiečko, špička je zospodu ťahaná uzdičkou smerom dovnútra) alebo dvihnúť sa dostatočne hore. V dôsledku toho dieťa nedokáže vyslovovať najmä hlásky tvorené špičkou jazýčka (napr. r, l, c, s, z, č, š, ž). Prirastená uzdička môže byť dôvodom, prečo dieťa nedokáže vysloviť niektoré hlásky. V súčasnosti podstrihnutie uzdičky pod jazykom pokladáme za posledné, „núdzové“ riešenie, resp. odporúčame ho vtedy, keď predpokladáme, že stav sa výraznejšie nezmení ani pri dlhodobejšom cvičení. To je najmä ak je uzdička prirastená bližšie ako 7 milimetrov ku špičke jazýčka, alebo je veľmi hrubá.
- Výrazne zväčšená nosohltanová mandľa.
- Rázštepy.
Funkčné príčiny
Medzi funkčné zaraďujeme:
- Nesprávny rečový vzor: Rodičia by mali s deťmi rozprávať čisto. Nemaznajte sa s nimi, nepoužívajte detské pazvuky a obmedzte používanie zdrobnenín. Rodičia slúžia deťom ako vzor, a zatiaľ čo oni pohodlne prejdú do bežnej reči, deťom bude v ušiach stále znieť štýl predošlej komunikácie, ktorú s nimi mali.
- Nesprávny postoj prostredia - maznanie dospelých.
- Pohybová neobratnosť.
- Myofunkčná porucha: Ide o poruchu funkcie pohybu jazyka. Často sú totiž dôvodom nesprávnej výslovnosti práve svaly jazýčka, ktoré nie sú dosť natiahnuté, alebo dosť pevné.
Ďalšie faktory
- Nespecifická dedičnosť: Na vzniku dyslálie sa môže podieľať aj dedičnosť. Nededí sa však samotné „račkovanie“, no dedí sa tzv. rečová neobratnosť. Genetická predispozícia je významným faktorom; ak sa v rodine vyskytli rečové poruchy napr. u rodičov, je vyššia pravdepodobnosť, že sa objavia aj u dieťaťa.
- Hypopodnetné prostredie: Nedostatočná komunikácia rodičov s dieťaťom môže mať podiel na vzniku dyslálie. Častou príčinou poruchy reči je slabá komunikácia v rodine.
- Problémy počas tehotenstva a pôrodu: Ťažký pôrod mohol ovplyvniť vývin mozgu a tým aj reči.
- Problémy so sluchom: Ak dieťa dobre nepočuje, nemôže správne napodobňovať zvuky a slová. Niekedy je chybná výslovnosť spôsobená tým, že dieťa dané hlásky zle počuje. V takom prípade je vhodné obrátiť sa na foniatra.
- Bilingvizmus (viacjazyčnosť): Vplyv na problém s výslovnosťou môže mať aj bilingvizmus, či príliš skoré učenie sa náročných hlások (napr. učenie písmenka „r“ v 3 rokoch).
- Silné negatívne zážitky: Tieto poruchy sú často spustené po nejakom silnom negatívnom zážitku. Okrem rečových cvičení je nutné navštíviť aj psychológa a odstrániť celý problém. Ak dieťa už prešlo logopedickou terapiou a u logopéda alebo pri cielenom domácom nácviku dokáže byť plynulé, ale keď rozpráva spontánne v bežných situáciách, rozpráva neplynulo, môže ísť o prejav vplyvu prostredia alebo psychického stavu.
Prečo má dnes toľko detí problém s rečou?
Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná ani dokázaná, môžeme uviesť iba vlastnú úvahu. Dojem, že dnes potrebuje logopéda omnoho viac detí ako kedysi, môže vytvárať nasledovné faktory:
- Väčšia informovanosť rodičov: Rodičia sú informovanejší, majú lepší prístup k informáciám a sami vyhľadávajú logopedickú starostlivosť.
- Lepšie vedecké poznatky: Vedecké poznatky z posledných desaťročí umožňujú lepšie vyhľadať a odlíšiť tieto deti, a to v skoršom veku.
- Zmena v práci s pozornosťou: Dnešná doba vyžaduje od detí, ale i dospelých odlišný spôsob práce s pozornosťou. Pracujeme v prostredí s mnohými podnetmi a potrebujeme sa sústrediť inak. Deti sú od útleho veku vystavované vplyvom, ktoré sústredenosť roztriešťujú, čo sa odráža aj na spôsobe, akým sa rozvíja reč.
- Zmena sociálnej komunikácie: Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, používa odlišné pravidlá sociálnej komunikácie ako kedysi. Deti netrávia toľko času s dospelými v práci či s inými staršími i mladšími deťmi, ale prevažne len s jedným dospelým alebo len s rovesníkmi. To im uberá príležitosť učiť sa reč prirodzene odpozorovaním z rozhovorov dospelých a starších detí.
- Zmena spôsobu hry detí: Čiastočne sa mení aj spôsob hry detí. Na trhu sú hračky, rozprávky a interaktívne CD-čka, ktoré sľubujú, že rozvíjajú reč dieťaťa. Hračky a rozprávky však neučia deti rozprávať. Rozprávanie učí deti rozprávať. Rozprávka či hovoriaca hračka neodpovedá (alebo odpovedá vždy rovnako), nežiada od vás hovoriť, neopraví vás. Ak sa hráte s elektronickou hračkou, hovoríte menej. A to, koľko a ako hovoríte počas hry (alebo bežnej rutiny) s dieťaťom, je pre vývin reči zásadné.
- Rozvinutá zdravotná starostlivosť: Predpôrodná, aj starostlivosť o rizikových a predčasne narodených novorodencov. Určitú časť logopedickej klientely tvoria predčasne narodené deti a deti s vývinovými syndrómami. Keďže toto percento detí vďaka lepšej lekárskej starostlivosti vlastne stúpa, stúpa aj počet detí v logopedických ambulanciách.
Reč a jazyk: Základné rozdiely
Reč je súčasťou oznamovacieho procesu v medziľudskej komunikácii. Pokladá sa za všeobecnú ľudskú schopnosť užívať výrazových a oznamovacích prostriedkov. Reč ako špecificky ľudská schopnosť nie je človeku vrodená, ale musí sa ju naučiť. Novorodenec si síce prináša na svet vrodenú dispozíciu naučiť sa reč, ale bez rečového kontaktu s hovoriacim okolím by sa táto vrodená schopnosť ďalej nerozvinula - človek by nehovoril. Rozhovor je spôsob, ako sa reč používa. Jazyk je súhrn slovných i neslovných prostriedkov užívaných v danom národe. Zatiaľ čo reč je výkon jednotlivca, jazyk je výtvor spoločenský. Nutným predpokladom reči je počutie. Reč je produktom vyššej nervovej sústavy ľudského jedinca a je viazaná na vývojovo najvyššiu oblasť šedej kôry veľkého mozgu, na určité funkčné oblasti dominantnej hemisféry. Spomínané oblasti sa označujú ako centrá reči. Výkonnými orgánmi hovorenej reči sú hovoridlá.
Kedy vyhľadať logopéda? Vývinové míľniky
Vývin detskej reči má svoju postupnosť, ale i tak sa dnes u detí stretávame s mnohými rečovými chybami. Deti chytajú počas svojho vývoja viacero rečových zlozvykov. Horná veková hranica úpravy rečových chýb neexistuje, úspešnosť potom síce trochu klesá, no problém sa dá z veľkej časti napraviť. Návštevu logopéda netreba v žiadnom prípade odkladať. Zbytočne nečakajte, pokiaľ vám vaše domnienky potvrdí učiteľka po nástupe do školy alebo detský lekár pri nejakej preventívnej kontrole. Rovnako by ste mali k odborníkovi zájsť aj v prípade, ak zlyhali niektoré vaše snahy na nápravu. Ak má vaše dieťa výrazný rečový problém, alebo nerozpráva, s dieťaťom je možné navštíviť logopéda už od jeho troch rokov. Vo výnimočných prípadoch aj skôr.
Orientačné normy fyziologického zvládnutia jednotlivých hlások
- Do 3 rokov (tolerancia do 4 rokov): samohlásky, dvojhlásky „au, ou, eu“, spoluhlásky „p, b, m, t, d, n, k, g, j, ch, h“.
- Do detského slovníka pribúdajú prvé slová. Dieťa by už malo vysloviť povestné prvé slovko „mama“ a k tomu pridať ostatné, ktoré sú zložené z jednoduchých slabík.
- Váš potomok by už mal rozprávať viacero slov. Ich výslovnosť ešte nie je čistá a pomaly začína tvoriť krátke vety zložené maximálne z dvoch slov.
- Do 4 rokov (tolerancia do 5 rokov): „f, v, ď, ť, ň“.
- Slovná zásoba je už širšia a dieťa si pamätá čoraz ťažšie slová. Pomaly ho môžete začať opravovať a zlepšovať tak jeho výslovnosť.
- Slová, ktoré hovorí najdlhšie, by už mali byť jasne vyslovované a hlavne by už nemalo komoliť jednotlivé hlásky.
- V tomto období by ste mali venovať dieťaťu z hľadiska reči najviac pozornosti, pretože sa práve teraz učí normálne rozprávať a chytá najviac návykov.
- Do 5 rokov (tolerancia do 7 rokov): „l“, sykavky „c, s, z, č, š, ž“, „r“.
- Postupne už musí samostatne hovoriť, tvoriť dlhšie vety a komunikovať bez väčších problémov.
- Teraz už musí váš potomok zvládnuť aj ťažšie slová. Jeho slovná zásoba je bohatá a nemá problém s tvorbou súvetí. Z reči sa odstraňujú posledné chybičky.
- V tomto období sa profiluje vyslovovanie náročnejších písmen ako napríklad L, R, G a K.
- Po piatom roku života by dieťa bez poruchy reči malo správne vyslovovať a používať všetky hlásky, aj sykavky (S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ), L a R. Správna výslovnosť L a R sa môže ustáliť do siedmich rokov. Zároveň by všetky mali byť tvorené správne (teda nie tzv. „francúzske R“ či jazyk vybiehajúci medzi zúbky pri vyslovovaní sykaviek).
Kedy je vhodné navštíviť logopéda?
Ak vaše dieťa:
- má problémy s výslovnosťou hlások,
- nie je schopné vytvárať súvislé vety,
- nevie odpovedať na otázky,
- nepozná základné farby, tvary alebo predmety,
- nesprávne skloňuje a časuje,
- robí pauzy, kým ho napadne dané slovo.
Optimálnym vekom na nápravu dyslálie je predškolský vek. Čím viac sa návšteva logopéda odkladá, tým bude proces terapie náročnejší, zdĺhavejší a nie vždy úspešný. Ak je reč a artikulácia nezrozumiteľná, návšteva logopéda by sa nemala odkladať už od 3 rokov dieťaťa. Detská výslovnosť sa do piateho až siedmeho roku života stále vyvíja. Je prirodzené a normálne, že väčšina detí do štyroch rokov vyslovuje nesprávne. Z tohto pohľadu by takéto usmernenie stačilo. Jazyk, reč a celkovo komunikácia však nie je len o výslovnosti. Existujú aj iné problémy, ktoré je potrebné riešiť bez ohľadu na vek, napr. zajakavosť, oneskorovanie v reči, porucha hlasu a i. Tiež sa môže stať, že za nesprávnou výslovnosťou nestojí prirodzený vývin, ale iný organický problém (zlá inervácia, fyzická prekážka v ústach) alebo že dieťa vyslovuje niektorú hlásku už chybne, patologicky, napr. tzv. „francúzske R“. Vtedy je vhodné začať logopedickú starostlivosť aj pred štvrtým rokom.
Martina Bezpalcová, detská psychologička, upozorňuje: „V predškolskom veku je totiž reč ešte premenlivá a tvárna, v tej dobe je nesprávna výslovnosť normálna (fyziologická) a postupne sa približuje norme.“ Ľahko sa tak môže stať, že si na chybnú výslovnosť svojho dieťaťa zvykneme natoľko, že už nevnímame, že je niečo v neporiadku. Prípad, keď pani Janu na zápise do školy upozornili, že Dominik zle vyslovuje, nebol podľa Bezpalcovej zďaleka ojedinelý a jasne demonštruje, ako ľahko sa môže stať, že niečo zanedbáme. „Pochopiteľne nejde iba o spomínané mäkčenie. Podobné nedostatky, ktoré rodičia takmer neregistrujú, sa môžu prejaviť aj pri výslovnosti iných hlások. Niektoré deti napríklad zamieňajú hlásky c, č, s a š alebo napríklad aj r a l,“ vysvetľuje psychologička a dodáva, že práve toto šušlanie sa neskôr môže prejaviť pri písaní.
Ak vaše dieťa ešte tesne pred nástupom do školy šušle, nie je to podľa Martiny Bezpalcovej určite dôvod na paniku. „U mnohých detí sa rečové schopnosti fyziologicky vyvíjajú až do siedmeho roku a niektoré, ak nie je zlá výslovnosť zapríčinená poruchou sluchu, si naopak dokonca správnu výslovnosť osvoja v priebehu prvopočiatočného čítania a písania, pri ktorom dochádza k spresňovaniu artikulácie, a to najmä sykaviek,“ hovorí psychologička a jedným dychom dodáva, že to však v žiadnom prípade neznamená, že by sme mali zlú výslovnosť dieťaťa ignorovať, pretože čím neskôr sa začnú problémy s výslovnosťou riešiť, tým ťažšie je ich odstraňovanie. „Ak má vaše dieťa ešte pred nástupom do školy problémy s výslovnosťou, určite sa obráťte na logopéda a nespoliehajte na to, že sa to nejako upraví samo.“
Logopedická terapia dyslálie: Individuálny prístup a etapy
Logopedická terapia dyslálie je u každého dieťaťa individuálna aj časovo. Vo všeobecnosti ide o komplexný proces, ktorý zahŕňa viacero etáp a vyžaduje si aktívnu účasť dieťaťa aj rodičov.
Etapy terapie
Náprava chybnej výslovnosti má viacero etáp.
- Oromotorické cvičenia: Prvou fázou sú cvičenia oromotoriky, teda príprava rečových orgánov na vyvodenie danej hlásky. Po posilnení rečových svalov nasleduje samotné vyvodenie danej hlásky.
- Vyvodenie hlásky: Ide o správne naučenie dieťaťa, ako hlásku tvoriť. V prípade väčších ťažkostí pri vyvodzovaní hlások používame v rámci terapie pomôcky ako sú rotavibrátor, či logopedické sondy.
- Fixácia hlásky: Fixácia hlásky prebieha v slabikách, slovách a vetách, básničkách.
- Automatizácia hlásky: Posledným krokom je automatizácia a teda správne používanie hlásky v bežnej reči.
- Rozvoj sluchového vnímania: V neposlednom rade rozvíjame aj sluchové vnímanie, rozlišovanie hlások, zvukov.K tomu je potrebné mať veľa obrázkového materiálu, hier, aby cvičenia boli pre dieťa zábavné a aby ho stimulovali k spolupráci a náprave. Logopéd musí svoj repertoár pomôcok stále inovovať a obnovovať.
Zásady terapie a domáca spolupráca
- Aktívna účasť dieťaťa na terapii: Je kľúčová pre úspech.
- Dobrá stimulácia k aktivite a príprava pomôcok: Podľa kritérií logopéda.
- Vnútorná motivácia: Je dôležitá, najmä u detí predškolského veku.
- Spolupráca rodičov: Je nevyhnutná. Logopédom stanovená práca v domácom prostredí je neoddeliteľnou súčasťou procesu.
- Logopedická terapia je dlhý proces, ktorý môže trvať mesiace, či dokonca roky.
Špecifické prípady v terapii
- Zajakavosť: Iné problémy ako napríklad zajakávanie si vyžadujú dlhodobejšiu prácu s dieťaťom. Zajakavosť je porucha plynulosti reči, ktorá sa prejavuje nedobrovoľnými opakovaniami hlások, slabík alebo slov, predlžovaním hlások alebo neistými pauzami v reči. U predškolákov môže mať rôzne formy a intenzitu. Niekedy sa objavuje len v určitých situáciách. Stretla som sa s prípadmi, keď sa dieťa s cudzím človekom rozprávalo celkom plynulo, hoci rodič doma postrehol výraznú neplynulosť. Ak to bude potrebné, prineste logopédovi videonahrávku z domáceho prostredia, z ktorej môže analyzovať jednotlivé príznaky. Zajakavosť ich má veľmi variabilné. Môžu sa meniť v závislosti od prostredia, situácie, osoby, s ktorou sa dieťa rozpráva. Menia sa tiež v čase. Logopedickú starostlivosť je potrebné začať napriek tomu, že dieťa v jednom prostredí hovorí plynulejšie ako v inom. Iná situácia môže byť, ak dieťa už prešlo logopedickou terapiou a u logopéda alebo pri cielenom domácom nácviku dokáže byť plynulé. Keď však rozpráva spontánne v bežných situáciách, rozpráva neplynulo. Nedokáže ešte naučené stratégie uplatniť v bežnom živote; neprebehol tzv. „transfer“ naučeného do prirodzeného prostredia dieťaťa.
- Stopnutie rozprávania: Ak sa už dieťa raz naučí rozprávať, no potom sa zatne a komunikuje iba gestikuláciou, v žiadnom prípade za tým nie je vývojová chyba alebo zanedbanie jeho rečového vývoja. Ide o silný emotívny zážitok, ktorý ho vykoľají natoľko, že zvolí takúto neprimeranú reakciu. I s týmto problémom vám môže pomôcť logopéd, ktorý zistí, či nejde o nejaký vážnejší problém.
Prevencia a podpora správneho vývinu reči v domácom prostredí
Preventívna logopedická starostlivosť zohráva nezastupiteľnú úlohu v predškolskom veku. Mgr. Marcel Kubinský, odborný garant projektu, zdôrazňuje, že reč je jedným zo spôsobov, akým sa prejavujeme a pokúšame sa prežiť v sociálnom prostredí. To, ako zdatne a akým spôsobom sa vyjadrujeme, je čoraz dôležitejšie pre dosiahnutie úspechu v našej spoločnosti. Okrem toho reč veľmi úzko súvisí aj s myslením.
Ako predchádzať nesprávnej výslovnosti a ďalším zlozvykom?
- Cumeľ a fľaška: Logopéd sa vás pri prvej návšteve s dieťaťom môže spýtať, či ešte stále používa cumeľ. Čoraz viacej sa stretávame s deťmi, ktoré nemajú dobre vyvinuté žuvacie svaly. Je to dôsledkom dlhodobého používania fľaše namiesto tuhej potravy. Takéto deti majú pri rozprávaní stuhnutú sánku, ťažko artikulujú. Obed, na ktorý sa tešia, jedia s námahou aj trištvrte hodiny.
- Čistá reč bez maznania: Nešušlite a neprihovárajte sa maznavou rečou ani dieťaťu, ktoré ešte nerozpráva. Ste pre dieťa rečový vzor, ktorý napodobňuje. Práve teraz totiž „nasáva“ reč a utvára si pasívnu slovnú zásobu. Nečakajte, že sa chyby z ich reči odstránia samé. Po treťom roku ich začnite intenzívnejšie opravovať, robte to priateľsky a milou materinskou formou, aby to v nich nezanechalo zlý pocit. Mnohokrát ani samotní rodičia nevedia, že hláska je v skutočnosti tvorená nesprávne (napríklad bočné R). Potom sú prekvapení, ak ich na to upozorní pani učiteľka v škole.
- Aktívna komunikácia a komentovanie: Opatrovateľka raz sledovala mamičku, ktorá prezliekala svojho dvojročného synčeka a vôbec sa s ním nerozprávala. Poradila jej, aby každý predmet synovi popísala a každú situáciu dieťaťu komentovala. Častou príčinou poruchy reči je slabá komunikácia v rodine.
- Obrázky, knižky, rozprávky, básničky, riekanky, pesničky, divadlo: Pre malé deti sú veľmi dôležité obrázkové knižky. Obrázky deťom ukazujeme, popisujeme, čo je na nich a neskôr si úlohy s deťmi vymeníme. Je dobré, aby dieťa so zvieratkami, ktoré sú na obrázku, najskôr prišlo do kontaktu, lebo z obrázkov bez skúsenosti môže mať skreslené predstavy. Okrem obrázkových knižiek sú dôležité aj rozprávky, básničky, riekanky a pesničky. Deti pri nich vnímajú melódiu, rytmus, rým, posilňujú si pamäť, rozvíjajú slovnú zásobu a mnoho ďalšieho. Ak má vaše dieťa súrodenca, skúste si niekedy s nimi zahrať divadlo. Niektoré deti majú problém počúvať s porozumením aj krátku rozprávku. Preto je dôležité čítať príbehy pred spaním alebo skúsiť prerušované čítanie.
- Kreslenie: Špecifickým spôsobom dorozumievania nie je len reč, ale i čítanie a písanie. Predškolák zväčša ešte nevie písať, tak kreslí. Detská kresba sa často používa aj ako diagnostický prostriedok, pretože nám veľa povie o kognitívnych, emocionálnych postojoch dieťaťa, aj o rodinnej situácii.
- Pohyb a zmyslová stimulácia: Vedci uskutočnili výskum, ktorý ukázal, že deti s dostatkom pohybu a zmyslovej stimulácie sú úspešnejšie v jemnej motorike. Ideálne je, keď dieťa môže čo najviac chodiť (5-ročné dieťa by malo prejsť za deň 5 km), skákať, liezť, trénovať si rovnováhu, rotovať okolo vlastnej osi a podobne. Aby sa mozog predškoláka primerane rozvíjal, mal by zapájať pri činnostiach všetky zmysly. Dieťa nám môže pomôcť piecť koláče, umývať auto, leštiť topánky, upratovať izbu, kŕmiť domáce zvieratá a tak ďalej. Rodičia, ktorí „pripravovali“ svoju dcéru po dňoch strávených v škôlke na základnú školu tým, že ju nútili vypracovávať pracovné listy a zošity na precvičovanie písmeniek abecedy, ju ochudobňovali o dôležitý pohybový rozvoj.
Cvičenie a domáca úloha
Dbajte na precízne cvičenie úloh, ktoré dostanú od logopéda. Venujte im denne aspoň desať minút a vždy dozerajte na to, ako ich deti prevádzajú, aby ste ich mohli opravovať a usmerňovať. Ak dieťa nevie vysloviť niektorú z hlások správne, odporúčame radšej prísť konzultovať postup ako dieťa hlásku naučiť s logopédom, než to zobrať do vlastných rúk. Často sa nesprávnymi, laickými postupmi stav skôr zhorší (dieťa sa naučí hlásku nesprávne) ako zlepší. Môžete vyskúšať aj vlastnú pomoc, keď si na internete nájdete logopedické texty, ktoré naprávajú tieto problémy.
Dôležitosť správnej výslovnosti pre budúcnosť dieťaťa
Zrozumiteľná reč je pre škôlkara naozaj dôležitá. Otvára mu dvere k hrám, kamarátstvam a buduje zdravé sebavedomie. Ako učiteľka v materskej škole si všímam, že počet detí s narušenou komunikačnou schopnosťou stále narastá. Prečo by ste nesprávnej výslovnosti mali venovať pozornosť?
- Problémy pri písaní i čítaní: Nesprávna artikulácia môže zapríčiniť problémy pri písaní i čítaní. Môže sa objaviť nepravá dyslexia. Žiak, ktorý ešte v prvej triede nevyslovuje správne, môže byť v nevýhode, pretože zlá výslovnosť nezriedka ovplyvňuje čítanie i písanie. Ak si dieťa napríklad niektoré hlásky zafixuje zle alebo ich sluchovo nerozlišuje, môže mať problémy s ich písaním aj čítaním. Také dieťa potom môže miesto „hravý“ písať „hlavý“, miesto „miska“ môže zase písať „Micka“ či „miška“. Podobný problém pri písaní môže vzniknúť aj vtedy, ak dieťa niektoré hlásky pri reči vynecháva.
- Problémy v sociálnej oblasti: Problémy sa môžu objaviť aj v sociálnej interakcii s kamarátmi. Ak bude dieťa vystavené posmechu okolia kvôli zlej výslovnosti, môže sa to významne odraziť na jeho psychike a následne aj na školských výsledkoch. Prípadná tenzia sa môže prejaviť aj na úrovni grafomotorických schopností dieťaťa.
- Problémy v ďalšom živote a profesii: Pre výkon niektorých profesií je nevyhnutné, aby ich vykonávatelia mali čistú výslovnosť. Napríklad moderátor, herec, spevák, učiteľ, prekladateľ a podobne.
Logopedické zručnosti predškolákov: Čo by mali rodičia vedieť?
Predškolský vek je obdobie, keď sa dieťaťu výrazne rozvíjajú jazykové schopnosti. Práve v tomto čase sa vytvára pevný základ pre budúce čítanie a písanie. Ako rodičia môžete svojmu dieťaťu pomôcť rozvíjať schopnosti prostredníctvom jednoduchých, no efektívnych aktivít. Rozvoj reči u predškolákov je kľúčovým predpokladom úspešného nástupu do školy. Správne logopedické zručnosti ovplyvňujú nielen výslovnosť, ale aj porozumenie, vyjadrovanie a celkový jazykový vývin dieťaťa.
Ktoré logopedické zručnosti by mal predškolák ovládať?
- Výslovnosť hlások a slov: V predškolskom veku by malo dieťa zvládnuť správnu výslovnosť všetkých hlások, vrátane zložitejších ako S, Z, C, Š, Č, Ž, R a L. Ak má dieťa problémy s výslovnosťou týchto hlások, je vhodné venovať sa ich precvičovaniu.
- Rozlišovanie zvukov a sluchová analýza slov:
- Dieťa by malo vedieť rozdeliť slová na slabiky (vytlieskavaním).
- Dieťa by malo vedieť rozpoznať prvú hlásku v slove, ideálne aj poslednú.
- Hry na rozpoznávanie prvej a poslednej hlásky v slove, počítanie hlások a slabík pomáhajú rozvíjať sluchovú diferenciáciu.
- Slovná zásoba a tvorenie viet: V predškolskom veku by malo dieťa dokázať tvoriť jednoduché i zložité vety, opísať predmety a vysvetliť jednoduché situácie.
- Dieťa by malo vedieť uhádnuť predmet, zviera podľa inštrukcií. (Skvelým spôsobom, ako u detí rozvíjať schopnosť porozumieť inštrukciám je hra „Hádaj, kto som“. Táto hra nielen baví, ale tiež rozvíja slovnú zásobu, logické myslenie a schopnosť vnímať a spracovávať informácie).
- Malo by vedieť triediť slová do kategórií (čo je ovocie, zelenina, nábytok) a vymenovať viacero vecí z danej kategórie (vymenuj 5 druhov zeleniny).
- Gramatika a skladanie viet:
- Dieťa by malo vedieť správne skloňovať podstatné mená, prídavné mená a časovať slovesá.
- Dieťa by malo vedieť používať zápor, vedieť množné číslo.
- Dieťa by malo vedieť správne poskladať jednoduchú vetu podľa slovosledu.
- Porozumenie reči: Dieťa by malo vedieť pochopiť aj zložitejšie inštrukcie (Sadni si a zavri oči. Namiesto psíka mi ukáž mačku).
- Veľmi dôležité je čítať kratšie rozprávky alebo príbehy a pýtať sa dieťaťa, čo sa stalo na začiatku, v strede a na konci príbehu.
Hry a cvičenia pre predškolákov
- Hádaj, na čo myslím: Výborné na kladenie otázok, porozumenie.
- Vymenuj mi…: (5 lesných zvierat, 5 druhov oblečenia, 6 hračiek). Podpora slovnej zásoby a kategorizácie.
- Oprav vetu po robotovi: Rodič povie jednoduchú vetu v neurčitku a dieťa ju musí opraviť. (Mama-jesť-polievka). Gramatické zručnosti.
- Meno, zviera, vec: Vymýšľať na jednotlivé hlásky mená kamarátov, zvieratká alebo veci.
- Hladný jazýček: Dieťa vyplazuje jazyk čo najďalej a potom ho zasunie späť.
- Aký je? (Prídavné mená): Keď dieťa pomenuje predmet, pridajte otázku: "Aká je tá loptička?" Navádzajte ho k použitiu prídavných mien.
- Slová z tej istej rozprávky: Z vybranej rozprávky vymenuje dieťa slová.
- Hádanky: Hádajte si navzájom jednoduché hádanky, ktoré opisujú predmety alebo zvieratá. Napríklad: "Mám kolesá a jazdím po ceste."
- Kartičky rapotačky: Sú navrhnuté na základe odporúčaní logopédov, tak, aby deti nové slová priam hltali. Drobci si vďaka zábavnej forme ani neuvedomia, že sa učia a vy sa po krátkom čase budete tešiť z ich pokrokov.
Vyššie opísané schopnosti sú pre predškolákov kľúčové pre ich budúci akademický aj sociálny úspech. Ako rodičia môžete svojmu dieťaťu pomôcť prostredníctvom jednoduchých hier a cvičení, ktoré prirodzene rozvíjajú reč, slovnú zásobu a porozumenie.
Dýchanie a jeho súvislosť s rečou: Prečo fúkame do vrtuľky?
Dýchanie sa počas rozprávania mení. Skúste si zrátať, koľko sekúnd vám trvá bežný nádych a koľko výdych. Tento pomer je u väčšiny ľudí približne 4:6. Pri rozprávaní kontrolujeme napätie dýchacích svalov, bránicu uvoľňujeme pomalšie a dych meníme. S dýchaním úzko súvisí i tvorba hlasu, plynulosť reči a výslovnosť. Väčšina spoluhlások okrem M, H, J, Ň, N vyžaduje, aby sme vytvorili silný tlak vzduchu. Aby sa nám vôbec podarilo otvoriť hlasivky.
Veľmi špecifickými hláskami v slovenčine sú tzv. sykavky S, Z, C, DZ, Š, Ž, Č, DŽ. Sykavkami sa volajú preto, lebo vydávajú „sykavý zvuk“. Pokiaľ poviete napríklad P, celkom pritom zatvoríte pery. Ak však poviete Š, jazyk sa vám síce k podnebiu priblíži, ale celkom sa nezavrie, preto Š znie ako Š a nie ako Ť, ktoré je celkom uzatvorené. To však vyžaduje i umenie hladko a plynulo viesť vzduch smerom von z úst. V neposlednom rade hláska R bez poriadneho fúknutia iba ťažko zaznie. Časté dýchanie ústami môže ovplyvniť výslovnosť i polohu jazyka. Pokiaľ máme stále otvorené ústa, jazyk stráca prirodzené postavenie, ktoré by mal v ústach mať. Ochabuje a nie je dostatočne pripravený na správnu výslovnosť. Vtedy je potrebné nielen posilniť jazyk cvičením, ale naučiť dieťa aj správne dýchať nosom.
Dvojjazyčnosť a vývin reči
Ak jeden z rodičov rozpráva iným jazykom, bude sa reč ich dieťaťa vyvíjať inak ako v slovensky hovoriacich rodinách. Áno, vývin reči viacjazyčného dieťaťa má svoje špecifiká. Prvé slová sa uňho objavujú v podobnom rozmedzí ako u jednojazyčných rovesníkov (12 - 18 mesiacov). Štatistiky však ukazujú, že môže začať hovoriť aj o niečo neskôr, avšak stále v hraniciach normy. Do troch rokov ešte dieťa môže jazyky „miešať“, nesprávne používať slovnú zásobu alebo gramatiku z oboch jazykov. Okrem toho viacjazyčné deti často prechádzajú tzv. obdobím ticha, ktoré zvyčajne trvá 3 - 6 mesiacov. Porozumenie novému jazyku je určitú dobu znateľne lepšie než jeho používanie. Vtedy je vhodné na dieťa netlačiť. Môže sa tiež zdať, že dieťa nové naučené slová z niektorého jazyka „zabúda“. Môže ísť o prechodné obdobie, ktoré podporíte častejším opakovaním novonaučených slov. Po treťom roku si už dieťa osvojí slovníky oboch jazykov a dokáže plynule odpovedať jednému rodičovi v jednom a druhému rodičovi v druhom jazyku. Dávajte pozor na rozprávky nadabované v českom jazyku. Keď ich budú pozerať denne a budú tak s češtinou v častejšom kontakte ako so slovenčinou, časom sa im tieto jazyky budú miešať a slová začnú vyslovovať nesprávne.
tags: #dieta #v #preskolskom #veku #nespravne #vyslovuje