Rodina predstavuje základnú bunku spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov, najmä detí. V rámci rodinného prostredia existuje celý rad činiteľov, ktoré ovplyvňujú vývin detskej osobnosti, jeho súčasný i budúci životný štandard. Je všeobecne známe a nespochybniteľné, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou.
Právny rámec rodičovských práv a povinností
Pojem „rodičovské práva a povinnosti“ je zakotvený v Občianskom zákonníku. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú narodením dieťaťa a zanikajú, keď dieťa dosiahne spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Trvanie a rozsah týchto práv a povinností môže zmeniť jedine súd. Rodičovské práva a povinnosti vykonávajú rodičia v súlade so záujmami dieťaťa. Pred rozhodnutím, ktoré sa týka záujmov dieťaťa, oznámia rodičia dieťaťu všetko potrebné, aby si mohlo vytvoriť vlastný názor na danú záležitosť a rodičom ho oznámiť; to neplatí, ak dieťa nie je schopné oznámenie patrične prijať alebo nie je schopné vytvoriť si vlastný názor, alebo nie je schopné tento názor rodičom oznámiť. Názoru dieťaťa venujú rodičia náležitú pozornosť a berú ho pri rozhodovaní do úvahy.
Kým dieťa nedosiahne plnú spôsobilosť na právne úkony, rodičia majú právo usmerňovať svoje dieťa pomocou výchovných opatrení, ktoré zodpovedajú jeho rozvíjajúcim sa schopnostiam, vrátane obmedzení sledujúcich ochranu morálky, zdravia a práv dieťaťa, ako aj práv iných osôb a verejného poriadku. Dieťa je povinné sa týmto opatreniam podriadiť. Rodičia majú povinnosť a právo zastupovať dieťa pri právnych úkonoch, na výkon ktorých nie je plnoleté. Rodičia zastupujú dieťa spoločne, konať však môže každý z nich; ak v záležitosti dieťaťa koná jeden z rodičov sám voči tretej osobe, ktorá je v dobrej viere, považuje sa to za konanie so súhlasom druhého rodiča. Rodič nemôže dieťa zastupovať, pokiaľ by mohlo dôjsť ku konfliktu záujmov medzi ním a dieťaťom alebo medzi deťmi tých istých rodičov. V takom prípade súd určí dieťaťu opatrovníka.
Správa majetku dieťaťa
Rodičia majú povinnosť a právo starať sa o majetok dieťaťa, predovšetkým ho ako riadni hospodári spravovať. S peňažnými prostriedkami, pri ktorých sa dá predpokladať, že nebudú potrebné na úhradu výdavkov súvisiacich s majetkom dieťaťa, musia narábať bezpečným spôsobom. Pri právnych úkonoch, ktoré sa týkajú jednotlivých častí majetku dieťaťa, vystupujú rodičia ako jeho zástupcovia. Ak rodičia porušia povinnosť starať sa o majetok dieťaťa ako riadni hospodári, nahradia dieťaťu vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne. Ak sa pri starostlivosti o majetok dieťaťa rodičia nedohodnú na podstatných veciach, rozhodne na návrh rodiča súd.
Výkon rodičovských práv v prípade rozchodu alebo rozvodu
Rodičovské práva a povinnosti prislúchajú rovnako obom rodičom. Vykonávajú ich vo vzájomnej zhode. Ak pri rozhodovaní o záležitosti dieťaťa hrozí nebezpečenstvo z omeškania, môže jeden z rodičov rozhodnúť alebo dať súhlas sám; je však povinný bezodkladne informovať druhého rodiča o stave vecí. Ak sa rodičia nedohodnú v záležitosti, ktorá je pre dieťa dôležitá predovšetkým s ohľadom na jeho záujem, rozhodne súd na návrh rodiča; to platí aj vtedy, keď jeden rodič vylúčil z rozhodovania o významnej záležitosti dieťaťa druhého rodiča.
Rozhodnutie o starostlivosti o dieťa je nevyhnutnou podmienkou rozvodu manželstva jeho rodičov. Pri rozhodovaní súd vezme do úvahy záujem dieťaťa; od súhlasného stanoviska rodičov sa súd odchýli len v prípade, že si to vyžaduje záujem dieťaťa. Súd môže zveriť dieťa do starostlivosti jedného z rodičov, do striedavej starostlivosti alebo do spoločnej starostlivosti. Pri spoločnej starostlivosti sa obaja rodičia podieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti a materiálnych potrieb dieťaťa, akými sú varenie, upratovanie, ošatenie atď. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa sa zverí do výchovy striedavo jednému z rodičov na presne stanovené časové obdobie.
Náhradné formy starostlivosti
Ak žiadny z rodičov nemá rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu, alebo ak je výkon rodičovských práv a povinností oboch rodičov pozastavený, súd určí dieťaťu poručníka. Poručník má voči dieťaťu v zásade všetky povinnosti a práva ako rodič, ale nemá voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť. Ďalšou možnosťou je zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Pestúnska starostlivosť je osobná starostlivosť o dieťa treťou osobou; nedochádza však pri nej k prijatiu cudzieho dieťaťa za svoje ako v prípade osvojenia. Aby sa znížil počet detí umiestňovaných do ústavov alebo do zariadení ústavného typu, pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou výchovou.
Čo môžete očakávať na súdnom pojednávaní o zverení dieťaťa do starostlivosti
Socioekonomické faktory a ich vplyv na vývoj dieťaťa
Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti. Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe prestíže svojho povolania, príjmu a vzdelania. Sociológ I. Možný uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov:
- Kultúrny kapitál: vzdelanie a kultivovanosť rodičov, schopnosť stimulovať a podporovať deti.
- Ekonomický kapitál: schopnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, kvalitnejšie stravovacie návyky a prostredie na štúdium.
- Sociálny kapitál: kontakty, známosti či priateľstvá, zdroje, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách.
Deti z rodín s nižším socioekonomickým statusom môžu čeliť rizikám, ktoré sa týkajú nielen ich telesného a duševného vývoja, ale aj budúceho zaradenia do spoločnosti. V oblasti výchovy detí je v týchto rodinách častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, častejšie je hierarchické usporiadanie rodiny, citový chlad rodičov, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie.
Praktické aspekty starostlivosti v domácom prostredí
Mnoho rodičov sa pri hľadaní alternatív k štátnym zariadeniam obracia na opatrovateľky v domácom prostredí. Pre deti do troch rokov je podľa mnohých názorov ideálna jedna konkrétna osoba, ktorá sa o ne postará v domácom prostredí, čo je často lepšie riešenie než veľké kolektívy v jasliach či škôlkach, kde je vyššie riziko chorobnosti. Financovanie takejto opatery sa líši podľa lokality a dohody medzi rodičmi. V praxi sa často stretávame s hodinovou sadzbou, pričom rodičia si individuálne dohadujú aj otázku stravy - či bude dieťa stravu dostávať u opatrovateľky, alebo si bude nosiť vlastnú.
Rodina by mala byť v dnešnom svete oázou pokoja a šťastia. Životnou potrebou všetkých ľudí je cítiť ocenenie a úctu. V šťastných rodinách je stupeň vzájomnej úcty veľmi vysoký. Rodičia fungujú ako modely, ktoré je možné napodobňovať. Deti dokonale napodobňujú svojich rodičov; často podobne komunikujú, majú podobné názory a podobne sa socializujú. Ideálne je, keď je rodič prosociálny, empatický a asertívny. Potom tieto spôsoby správania automaticky učí aj deti.
Medzinárodné garancie práv dieťaťa
Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 uznáva, že dieťa pre svoju telesnú a duševnú nezrelosť potrebuje osobitné záruky, starostlivosť a zodpovedajúcu právnu ochranu pred narodením aj po ňom. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať a zabezpečiť práva ustanovené týmto Dohovorom každému dieťaťu nachádzajúcemu sa pod ich jurisdikciou bez akejkoľvek diskriminácie. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Každé dieťa má prirodzené právo na život a štáty zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. Dieťa má právo na slobodu prejavu, slobodu myslenia, svedomia a náboženstva, a nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie.
tags: #dieta #v #rodinnom #prostredi