Prvý rok života dieťaťa je obdobím mimoriadnej transformácie, kedy sa z bezmocného novorodenca stáva aktívny, zvedavý a čoraz samostatnejší človiečik. Prechod do batoliaceho veku, ktorý sa začína približne v dvanástich mesiacoch, prináša ďalšie závratné zmeny nielen v pohybe a reči, ale aj v stravovacích návykoch a sociálnom správaní. Je kľúčové akceptovať individuálne tempo vývoja vášho dieťaťa, pretože deti sa nesprávajú podľa kalendára a každé dieťa má svoje vlastné jedinečné míľniky a cestu rastu. Nie je dobré sa riadiť susedovým synom alebo dcérou, ale akceptovať individualitu svojho dieťaťa. Jedine tak budete mať radosť z toho, ako rastie a čo všetko sa postupne naučí. Sledovanie jeho pokrokov a poskytovanie správnej podpory je nevyhnutné pre zdravý a harmonický rozvoj.
Vývojové míľniky v prvom roku a po ňom: Od bábätka k samostatnému batoľaťu
Batoliaci vek je úžasné obdobie, kedy máte šancu sledovať každodenné pokroky dieťaťa. V tomto období sa dieťatko mení z bábätka na samostatne mysliaceho človiečika, ktorý má už svoju vlastnú vôľu a vízie. Jeho potreby a túžby sa značne rozšíria z maminky a najbližšej rodiny na prostredie okolo neho. S pribúdajúcimi dníčkami sa tie hranice okolia, ktoré tak veľmi túži preskúmať, postupne zväčšujú. Tieto hranice sa zväčšujú vďaka pohybovým schopnostiam, ktoré sa v prvom roku menia závratnou rýchlosťou. Prelomovým bodom je práve obdobie prvých narodenín, keď sa väčšina detí začína samostatne pohybovať a vychutnávať si čas strávený vo vzpriamenej polohe. Zmeny nastávajú nielen v osamostatnení sa v pohybe, ale aj v osamostatnení sa v zmýšľaní. Sami sa rozhodujú, ktorým smerom sa vyberú; aký predmet budú skúmať a akým spôsobom; všetko ich zaujíma a vyslovene potrebujú preskúmať všetko neznáme - a nie je to len chcenie, ale skutočná potreba, pre nich tak veľmi dôležitá a aj prospešná. Sú to nádherné chvíle, keď má maminka možnosť okúsiť po niekoľkých mesiacoch nový pocit, a to pocit, že jej dieťatko nie je na nej tak závislé, že ju pri svojich „prieskumoch“ po okolí nepotrebuje mať v bezprostrednej blízkosti, že mu postačuje mať ju len na dohľad a pohľadom sa ubezpečiť, že je nablízku.
Fyzický vývoj: Rast, váha, dĺžka a motorika
V 12. mesiaci života dieťaťa môžeme pozorovať už značné pokroky vo fyzickom vývoji. Ročné dieťa zvyčajne nosí oblečenie vo veľkosti 80 až 86. Váži v priemere 8 900 a 9 600 gramov, čo je obyčajne trojnásobok jeho pôrodnej hmotnosti. Meria 74 až 84 centimetrov, obvod hlavy by mal byť 43 až 49 centimetrov. Tieto čísla sú však len priemerné, a je dôležité mať na pamäti, že každé dieťa rastie a vyvíja sa individuálne. Drobček v 18. mesiaci zvyčajne chodí bez pomoci dospelého viac-menej bezpečne - v závislosti od toho, kedy začal robiť prvé kroky. Do schodov stúpa s pomocou dospelého alebo sa pridŕža zábradlia. Zvyčajne vystúpi na schod oboma nôžkami naraz. V 18. mesiaci sa hmotnosť dieťaťa pohybuje v rozmedzí 10,2 až 10,9 kilogramu, pričom odchýlka môže byť 1 až 2 kilogramy nahor alebo nadol. Vo veku 1,5-2 roky sa dieťatko pozná samo seba v zrkadle. Čo sa týka hrubej motoriky, chodí stále lepšie a dokonca zvládne kopnúť do lopty bez spadnutia, cúvnuť a drepnúť si pri hre. Jemná i hrubá motorika postupuje, dieťa zvládne aj schody bez pomoci a tie šikovnejšie už striedajú aj nožičky.
V 12. mesiaci dieťa zvyčajne vie:
- samostatne sedieť, postaviť sa, pridŕžajúc sa nábytku alebo vás, a znovu sa posadiť,
- uchopiť prštekmi aj drobné predmety vo veľkosti hrášku (kliešťový úchop),
- podávať si predmet z jednej rúčky do druhej, otáčať ho a obzerať si ho zo všetkých strán,
- jesť samostatne rukami a/alebo lyžičkou.
Kognitívny a sociálny vývoj: Zvedavosť, hra a osamostatnenie
Človiečik je v tomto veku nesmierne zvedavý a živý, potrebuje priestor, pohyb a príležitosť na objavovanie svojho okolia. Batoliaci vek je obdobím, keď máte šancu sledovať každodenné pokroky dieťaťa. Väčšina matiek netuší, že len obyčajným výberom batoľacieho mlieka (s obsahom LCP mastných kyselín) môže ovplyvniť rozvoj dieťaťa. Deti v tomto veku sú malí prieskumníci, ktorí túžia preskúmať celý svet, majú potrebu dotknúť sa nedotknutého, spoznať nepoznané. Zaujme ich čokoľvek a budeme to cítiť aj na našich spoločných stretnutiach. Detičky v tomto veku je ťažšie zorganizovať do spoločnej aktivity, nakoľko v rovnakom čase môže každé dieťatko zaujať niečo rozdielne, za čím si pôjde - zacieli objekt a vyráža na prieskum. Nie je potrebné ho zastaviť a usmerniť na spoločnú aktivitu. Naopak - je nádherné snažiť sa vidieť danú situáciu očami dieťaťa a pochopiť, ako veľmi dôležité je pre neho zrealizovať svoj vlastný prieskum. Dať mu tú možnosť, neochudobniť ho o jeho vlastnú samostatnosť - či už v pohybe alebo v rozhodovaní. Získavajú tým skúsenosti, vďaka ktorým sa neskôr dokážu orientovať už len podľa zrakového vnemu. Aj keď je dieťatko v danej chvíli zamerané na svoj cieľ a prieskum, stále vníma, čo sa deje v jeho okolí a môže sa k organizovanej aktivite kedykoľvek (po úspešnom ukončení svojho prieskumu a naplnení svojich túžob a potrieb) vrátiť, prípadne mu ju môžme ponúknuť neskôr - či už na hodine alebo v domácom prostredí. Pochopením danej situácie zároveň podporíme jeho schopnosť sústrediť sa.
V 12. mesiaci dieťa zvyčajne vie zapamätať si ľudí a veci, ktoré práve nevidí, nepočuje ani necíti (stálosť objektu). Väčšina ročných detí ešte neprespí celú noc v kuse a pri zaspávaní potrebujú mamu či otca. Niektoré sú v 12. mesiaci dokonca vo fáze druhej vlny separačnej úzkosti, bez mamy nikde, všade len s mamou a nedajbože mama nie je v miestnosti s ním, to je plač ako v opere. Ale keď sme vonku, kývame ľuďom, podávame im ruky, ale musí byť pri tom mama.
Rečový vývoj: Prvé slová a jazyková explózia
Vývoj reči je veľmi individuálny. Najprv sa rozvíja porozumenie, až neskôr aktívna slovná zásoba. Samostatná chôdza sa podieľa aj na rozvoji reči a slovnej zásoby, nakoľko spoznávajú množstvo nových predmetov, priradzujú im ich vlastné pomenovania, vytvárajú si svoj vlastný jazyk, ktorému tí najbližší rozumejú. Niektoré deti už okolo svojich prvých narodenín zreteľne vyslovia niekoľko jedno- a dvojslabičných slov, ako napríklad mama, tata, baba, pápá alebo nie, bác či dokonca auto. Iným deťom sa jazýček ešte stále nerozviazal a dohovárajú sa džavotaním a mimikou. Ďalšie si tvoria vlastný slovník, ktorým opisujú ľudí, zvieratá, veci, činnosti či jedlá. Mama a otec rýchlo porozumejú reči svojho miláčika. Menej blízki alebo neznámi ľudia však zvyčajne netušia, čo dieťa hovorí, preto im rodičia musia „tlmočiť“. Dieťaťu sa zlepšuje aj slovná zásoba, pozná približne 10 - 20 zmysluplných slov. V 12. mesiaci vie dieťa cielene počúvať (orientovať sa na konkrétny hlas alebo zvuk) a pospevovať si spolu s vami jednoduché melódie a tlieskať pri nich do rytmu.
V 18. mesiaci dieťa vie aktívne používať 15 a viac slov, ktoré už spája do dvojčlenných viet. Jeho slovná zásoba je čoraz bohatšia. Jeden výraz často použije na označenie konkrétnej veci, človeka alebo činnosti. Napríklad brm-brm môže znamenať auto, ale aj šoférovať. Tata môže byť ocino, ale aj cudzí muž v supermarkete. Pri rozhovore s dieťaťom nešušlite, nenapodobňujte jeho maznavú reč, hovorte jasne. Na chybné slovo či vetu ho neupozorňujte, radšej ju správne zopakujte. V tomto veku už dieťa prejavuje majetnícke správanie. Na všetko hovorí moje, najmä keď sa o to má podeliť so súrodencom alebo s kamarátom z ihriska. Nastáva pokrok v reči. Dieťa už vie povedať okolo 200 - 400 slov, začína tvoriť vety, časovať a skloňovať. Jazyková explózia! To je tá chvíľa, kedy vaše dvojročné dieťa objavuje svet naozaj naplno a je nezastaviteľné.
3 spôsoby, ako prinútiť deti hovoriť
Vývoj predčasne narodených detí: Korigovaný vek
Ak sa dieťatko narodí predčasne, je dôležité korigovať jeho vek, aby sme vedeli správne vyhodnotiť jeho vývin. Korigovaný vek znamená, že vaše predčasne narodené dieťa má dva veky - jeden počítaný odo dňa, keď sa narodilo (chronologický vek alebo dátum narodenia), a druhý odo dňa, keď sa malo narodiť (korigovaný alebo upravený vek, vypočítaný termín narodenia). Korigovaný vek (pôvodne predpokladaný termín narodenia) je vek, ktorý sa používa na sledovanie očakávaného vývinu a rastu vášho dieťaťa. Takže na všetko, čo by vaše dieťa malo robiť, množstvo potrebného spánku, jedenie, kedy začať podávať pevnú stravu a kedy by malo dosahovať vývinové míľniky, by sa malo nazerať vzhľadom na deň, keď sa malo narodiť (korigovaný alebo upravený vek, predpokladaný termín narodenia). Vek sa u predčasne narodených detí zvyčajne koriguje do dovŕšenia 2 rokov. Predčasne narodené dieťa môže mať systém míľnikov, ktorý je odlišný od donosených detí. Predčasný pôrod vášho dieťaťa môže ovplyvniť spôsob, akým sa vyvíja v prvom roku života alebo dlhšie. Deti, ktoré sa narodili veľmi skoro (s ENPH a VNPH), ktoré potrebovali rozsiahlejšiu lekársku pomoc alebo tie, ktoré majú aj iné zdravotné problémy, budú mať s vyššou pravdepodobnosťou väčšie oneskorenie, najmä pokiaľ ide o vývin hrubej a jemnej motoriky a reči. Niektoré typy oneskorenia, napríklad myšlienkové (kognitívne) schopnosti, nemusí byť jednoduché rozpoznať až do školského veku. Vývin všetkých predčasne narodených detí by mal byť sledovaný počas prvých dvoch rokov od ich pôvodne očakávaného termínu narodenia. Jediná vec, ktorá nie je upravená z dôvodu predčasného narodenia, je očkovanie. Vaše dieťa bude očkované podľa času, keď sa narodilo (dátum narodenia, resp. chronologický vek alebo len vek). Na určenie korigovaného veku vášho dieťaťa zoberte počet mesiacov od narodenia (vek) a odrátajte počet mesiacov, o ktoré sa dieťa narodilo predčasne.
Charakteristika batoliaceho veku (13-24 mesiacov): Kľúčové fázy rastu a učenia
Batoliaci vek je dynamické obdobie plné nových objavov a rýchleho napredovania. Každý mesiac prináša nové zručnosti a výzvy pre dieťa aj pre rodičov.
13. - 15. mesiac: Prvé samostatné kroky a zjemnenie motoriky
Väčšina detí už začína chodiť, postupne sa zlepšuje stabilita v stoji a zdokonaľuje sa chôdza. Deti, ktoré doteraz chodili len okolo nábytku, sa pomaly púšťajú do sveta. Objavovanie nových priestorov však predstavuje aj veľké riziko a mamy si často ani neuvedomia, aké nástrahy deťom okolie pripravuje (ostré rohy, nezabezpečené schody, skrinky, zásuvky a pod.). V tomto veku je vždy lepšie byť o krok vpred, aby vás jeho schopnosti nepríjemne neprekvapili. Zdokonaľuje sa aj jemná motorika a niektoré deti sa pokúšajú samostatne jesť lyžičkou. Zatiaľ sa im síce skôr nedarí, ale snažte sa ich zručnosti rozvíjať - uprednostňujte hračky, kde môže dieťa vkladať malé predmety do otvorov a pod. Opäť pozor na malé predmety, aby ich dieťa nevdýchlo, neprehltlo a pod., preto kupujte hračky určené pre tento vek.
15. - 18. mesiac: Objavovanie schodov a rozširovanie slovnej zásoby
V tomto veku deti už zvyčajne chodia stabilne a postupne začínajú objavovať schody. Ešte síce potrebujú pomoc a pri ceste hore schodmi nestriedajú nohy, ale aj tak dávajte pozor. Jedenapolročné dieťa vie vyliezť na malú stoličku (niekedy aj vyššie), takže hrozí pád. Šikovnejšie deti už začínajú behať a zrýchlený bezhlavý pohyb po priestore zvyšuje riziko úrazu. Slovná zásoba už obsahuje okolo 50 slov. Dieťa začína používať vlastný jazyk a niekedy už spojí dve slová do vety. Rozumie slovám ako „nesmieš“ atď., ale nemôžete očakávať výraznejšiu poslušnosť. Dieťa sa ešte nevie samo hrať, tak sa hrá s vami a počas hry sa učí (keď mu hovoríte básničky súvisiace s obrázkom, učí sa pomenúvať farby, spolu s vami stavia vežu, skladá puzzle). Väčšina detí už vie jesť samostatne lyžičkou a napiť sa z hrnčeka.
18. - 24. mesiac: Rečový boom, nočník a prvé prejavy vzdoru
Nastáva pokrok v reči. Dieťa už vie povedať okolo 200 - 400 slov, začína tvoriť vety, časovať a skloňovať. Jemná i hrubá motorika postupuje, dieťa zvládne aj schody bez pomoci a tie šikovnejšie už striedajú aj nožičky. V tomto veku sa deti tiež učia udržiavať čistotu - chodiť na nočník. Nácvik by sa nemal robiť pod nátlakom. Voľte radšej metódu pochvaly. V tomto veku sa z dieťatka stáva taký malý „sebec“, ktorý má trochu problém sa o niečo deliť - od hračiek až po rodičov. A zároveň sa k slovu dostáva jeho rebelské ja, takže skúša prekračovať stanovené hranice a občas neposlúcha. Tento vek má aj mnoho kladných stránok. Keď dieťatko vidí niekoho plakať, pokúsi sa ho utešiť. Na úrovni jemnej motoriky si dokáže vyzliecť oblečenie, vložiť predmet do iného, poskladať kocky alebo sa napiť z hrnčeka. S jedením je to rôzne, keď nás netrápia zúbky, ktoré sa už konečne rozbehli a máme ich 6 ks, tak aj zjeme všetko, čo maminka uvarí. Ale keď nás trápia, tak nejeme nič. Nastúpilo aj obdobie vzdoru - akonáhle nedostane malý čo chce alebo sa mu neurobí niečo po vôli, nastupuje krik, zlosť, plač, sadne si na zem a zlostí sa. Vtedy sa mama robí neviditeľná, resp. že ho nevidí a po chvíľke je pokoj, ale nie nadlho. Rozumie aj zákazom, ale samozrejme že ho teší ich porušovať. V tomto veku deti tiež začínajú intenzívnejšie zaoberať vlastným telom, vedia ukazovať jeho jednotlivé časti, hoci ich ešte nedokážu pomenovať. Snažia sa vyzliekať a obliekať.
Strava a výživa batoľaťa: Kľúč k zdravému rastu
Správna výživa je základom pre zdravý rast a vývoj dieťaťa, obzvlášť v období, keď sa jeho telo a mozog intenzívne vyvíjajú. Prechod z dojčenskej stravy na pevnú potravu a rodinné jedlá je dôležitým krokom.
Prechod na „dospelácku“ stravu a dôležitosť pokračovacieho mlieka
Strava ročného dieťaťa má byť vyvážená a čo najčerstvejšia. Pokrmy pripravujte tak, aby obsahovali menšie aj väčšie kúsky, ktoré si malý jedák sám chytí do prštekov - od hrášku a rezancov cez krajček chleba či plátok jablka až po hrubšie kúsky mäsa. Jedálny lístok poldruharočného batoľaťa je už pomerne bohatý. Zvyčajne pozostáva z raňajok, obeda a večere, ako aj z desiatej a olovrantu. Má už dostatok zúbkov, aby stravu rozhrýzlo a požulo. Kompletný detský chrup sa skladá z 20 mliečnych zubov.
Vo veku 1,5-2 roky môže dieťatko konzumovať všetku zeleninu (varenú aj surovú) a objavuje drobné červené a sušené ovocie. Buď sa stále ešte necháva dojčiť alebo pije 500ml pokračovacieho mlieka denne. To by malo byť preferované oproti kravskému mlieku - jeho zloženie je dokonale prispôsobené pre správny vývoj detí do 3 rokov. Väčšina matiek netuší, že len obyčajným výberom batoľacieho mlieka (s obsahom LCP mastných kyselín) môže ovplyvniť rozvoj dieťaťa. Dieťatko je taktiež všetky syry a mliečne dezerty. Ale pozor! Pokiaľ ide o bielkoviny, je potrebné počítať s 25-30g mäsa, rýb alebo vajec denne. Dieťatko miluje cereálie pre deti, chlieb, sušienky, cestoviny a ryžu.
Strava by mala obsahovať:
- čerstvé ovocie a zeleninu,
- varené zemiaky či zemiakovo-zeleninové pyré ako prílohu k mäsu,
- ryžu a cestoviny (cestoviny môžu byť celozrnné),
- pšenično-ražný chlieb bez zrniečok, ktoré by mohlo dieťa vdýchnuť, a ideálne vždy z predchádzajúceho dňa, pretože starší chlebík sa ľahšie trávi a nenafukuje,
- mäso, ktoré raz do týždňa nahrádza ryba a raz do týždňa vajce,
- na dennej báze ešte zostáva mlieko vo forme materského alebo dojčenského, ale čoraz viac ho dopĺňajú mliečne výrobky (jogurty, syry, tvaroh).
Vyvážená strava by stále mala mať minimálny obsah soli a cukru.
Nevhodné potraviny pre batoľatá
Je dôležité vedieť, ktoré potraviny sú pre batoľatá nevhodné a môžu predstavovať riziko pre ich zdravie alebo bezpečnosť:
- malé tvrdé ovocie alebo oriešky, ktoré by mohli vdýchnuť (nebezpečenstvo udusenia),
- korenené a slané jedlá,
- vyprážané a restované jedlá,
- priemyselne spracované polotovary a hotové výrobky,
- údeniny, salámy, čipsy, hranolčeky,
- kofeín, alkohol, cukry a sladidlá, farbivá, stabilizátory.
Praktické tipy pri jedle a riešenie výziev
Materstvo prináša množstvo otázok ohľadne výživy, napríklad akú zvoliť dojčenskú výživu, ako nakŕmiť alergika alebo koľko jedla by malo dieťatko zjesť. Pre tento účel je možné nahliadnuť do brožúry receptov, ktorú zostavili odborníci na výživu a objaviť všetky odpovede na jednom mieste. Niektoré deti dávajú prednosť jedlám, v ktorých sa potraviny nekombinujú, napríklad dnes zjedia len cestoviny bez omáčky, zajtra len omáčku alebo mäso. Ponúkajte malému jedákovi čo najviac zdravých, čerstvých a priemyselne neupravených potravín. Vaše batoľa môže váhať pri zoznamovaní sa s novými potravinami. Neklesajte však na mysli a skúšajte mu servírovať „novinky“ pomaly a nenásilne. A taktiež dieťatko nenúťte sa prejedať. Má svoje vlastné inštinkty. Deti sa radi predvádzajú a pokiaľ ide o prehnané prežúvanie, sú v tom majstri. Takže sliny a jedlo sú všade, len nie tam, kde majú byť. Neriešte to. To prejde. Aspoň teda dúfajte. Deti pri jedle milujú rutinu - starý známy podbradník, obľúbená miska s obrázkom na dne alebo lyžička s obrázkom psa. Pre vás sú to možno detaily, ale pre dieťa sú to upokojujúci pomocníci. Rastú ako z vody alebo ako huby po daždi? Každopádne detský rast je ako rýchlik. Takže sa lúčte s vysokou detskou stoličkou pre bábätká a privítajte malého gurmána na poriadnej dospeláckej stoličke. Každé batoľa rado trénuje jedenie príborom a skúma pitie z otvoreného hrnčeka. A čo ak vaše dieťa ešte pije z fľaše a vidličku ani neudrží? Nebojte sa, každé dieťa má iné načasovanie a ten správny okamih určite čoskoro príde. Pokiaľ však máte väčšie pochybnosti o jeho vývoji, konzultujte to so svojím pediatrom.
3 spôsoby, ako prinútiť deti hovoriť
Bezpečné prostredie pre zvedavé batoľa: O krok vpred pred objavmi
Objavovanie nových priestorov pre deti predstavuje aj veľké riziko a mamy si často ani neuvedomia, aké nástrahy deťom okolie pripravuje (ostré rohy, nezabezpečené schody, skrinky, zásuvky a pod.). V tomto veku je vždy lepšie byť o krok vpred, aby vás jeho schopnosti nepríjemne neprekvapili. Okolie, v ktorom sa dieťa pohybuje, však musí byť bezpečné. Nikdy ho nenechávajte bez dozoru - najmä nie v kuchyni pri varení, v kúpeľni pri kúpaní a určite nie na balkóne. Vytvorte mu priestor na hranie, na ktorý dovidíte aj z kuchyne. Učte ho, čo je nebezpečné, vysvetľujte mu, prečo musí byť opatrný. Nehodám a úrazom sa nedá vyhnúť na sto percent, spravte však všetko pre zníženie ich rizika.
Prečítajte si niekoľko ďalších rád na vytvorenie bezpečného domova:
- Zabezpečte elektrické zásuvky špeciálnymi poistkami.
- Zaistite nábytkové zásuvky a skrinky, ako aj okná detskými chráničmi.
- Na schodisko nainštalujte ochranné dvierka.
- Pripevnite skrine a skrinky k stene tak, aby nemohli na dieťa spadnúť, keď sa ich chytí.
- Zabezpečte nábytok proti posúvaniu.
- Zaistite alebo odstráňte káble, ktoré voľne ležia na zemi.
- Pri kúpaní a sprchovaní dieťaťa používajte protišmykovú podložku do vane.
- Pri varení v prítomnosti dieťaťa používajte len zadné platne. Rukoväte hrncov a panvíc otočte smerom dozadu.
- Odstráňte z dosahu dieťaťa zapojený elektrospotrebič či kanvicu.
- Odstráňte z kvetináčov okrasné kamienky, kvety s jedovatými listami niekomu venujte.
- Dekorácie, knihy a iné predmety, ktoré sú pre dieťa nebezpečné, preložte na vyššie položené skrinky a poličky alebo ich jednoducho odložte.
- Lieky, čistiace prostriedky a kozmetiku skladujte mimo dosahu dieťaťa.
- Nenechávajte voľne ležať mobilné telefóny, ovládače, zapaľovače, cigarety, zápalky a nože.
- Zamykajte vstupné dvere.
Sledovanie rastu a vývoja: Dôležitosť meraní a tabuliek
Starostlivo sledujete, ako dieťatko priberá, koľko váži a meria? Či je všetko tak, ako má byť? Pripravili sme pre vás oficiálne tabuľky s údajmi o hmotnosti a dĺžke-výške vášho dieťaťa od narodenia až po 20 rokov.
Pravidelné merania a váženia: Čo nám hovoria čísla
Keď sa narodí bábätko, býva ihneď zmerané a vážené. Od tohto momentu vás čakajú pravidelné lekárske prehliadky, na ktorých budú pediatri a pediatričky pokračovať v sledovaní prírastkov váhy a dĺžky, neskôr výšky, vývoja a rovnako v meraní obvodu hlavičky. Tieto prírastky nie sú smerodajné len pre upokojenie mamičiek, že všetko je, ako má byť, teda dieťa v poriadku priberá a rastie. Ale aj pre zhodnotenie zdravotného stavu dieťatka. Pri jeho určovaní sa používajú štandardizované tabuľky a grafy. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a CDC (Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) majú tieto grafy platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobované konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám.
Štandardizované tabuľky a grafy berte vždy s rezervou. Hneď na začiatku treba spomenúť, že ide len o orientačné údaje ukazujúce len priemerné hodnoty, teda priemerné prírastky u novorodencov a starších detí (mesačné či ročné). Nikdy z pár meraní nerobte unáhlené závery. Do úvahy sa berie aj jedinečné tempo vášho dieťaťa a dynamika jeho vývoja. Do prospievania vstupuje aj množstvo premenných - faktory, ktoré ovplyvňujú ako rast, priberanie, tak vývoj. Pediatri a pediatričky najlepšie vedia, kedy zdvihnúť varovný prst. Každá priemerná hodnota v grafoch a tabuľkách má aj svoju spodnú a vrchnú hranicu, do ktorej veľká väčšina detí spadá. Tieto prírastky sú jedným zo základných ukazovateľov, či dieťa prospieva, teda či extrémy v priberaní alebo raste nie sú príznakom - príčinou alebo dôsledkom - zdravotných problémov. Sledovanie pomáha odhaliť zdravotné riziká súvisiace napríklad s nevhodnou stravou, stresom, či fyzickou záťažou.
Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37.-42. týždňom tehotenstva je od 2500 do 4000 gramov. Priemerná dĺžka sa pohybuje okolo cca 50 cm. Ako optimálnu nájdete váhu novorodenca s 3200 gramov, novorodenec pod 2,5kg sa považuje za nedonoseného, nezrelého. Po pôrode stratí novorodenec časť svojej hmotnosti - zvyčajne do 10% pôvodnej váhy (býva to tak u väčšiny novorodencov, len cca 5% detí stratí viac ako 10%). Je teda prirodzené, ak napríklad dieťa narodené s váhou 3500 gramov stratí za 5 dní po pôrode 10% svojej hmotnosti - 350 gramov. Váži teda cca 3 150 gramov. Do 2 týždňov sa ale zvyčajne bábätká dostanú na svoju pôrodnú váhu. Telo matky začne optimálne produkovať materské mliečko, dojčenie sa postupne stabilizuje a dieťa sa dojčí (alebo sa v prípade komplikácií či z iných dôvodov kŕmi umelým mliečkom). Prvé týždne života priberá dieťa každý týždeň 150-250 gramov. Vo veku 6 mesiacov (niektoré deti už v 4. mesiacoch) sa dostávajú na dvojnásobok pôrodnej váhy a ročné bábätko dokonca trojnásobok.V prvých mesiacoch sa môže zdať, že dieťatko málo priberá - to býva prípad detí na umelom mliečku. Kým mamička príde na to, ktoré mliečko dieťatku najlepšie vyhovuje, a kým si zvykne jeho tráviaci systém, chvíľu trvá. Za slabým priberaním môže stáť aj choroba, alebo prvý rastový špurt - ktorým dieťa prejde, keď sa z novorodenca stáva dojčiatko. Niekedy mamičky prechádzajú na umelé mliečko neskôr a dieťa odstavia, aj vtedy prírastky váhy zakolísajú. Dieťa môže mať problémy s prijímaním tuhej stravy po zavedení prvých príkrmov. Aj tak však väčšina detí svojich rovesníkov dobehne.
Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa (vyberajte ale starostlivo!). A samozrejme strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín. Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov ako stres, spánok, kontakt koža na kožu (alebo klokankovanie) atď. Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť - stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice - ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku či pediatra. Voľakedy sa tiež mylne odporúčalo, aby mamičky dojčili v pravidelných intervaloch - ide o prežitok, keďže dieťa vypije toľko, koľko žalúdok potrebuje a materské mlieko sa rýchlo (na rozdiel od umelého) trávi.
Ako priberanie, tak aj rast je v prvých týždňoch života veľmi rýchly - za prvý rok rastie dieťatko vlastne najrýchlejšie z celého svojho života. Do 6 mesiacov majú deti priemerne okolo 65 cm, potom sa rast trochu spomalí, no do roka sa ich telíčko predĺži o 50% pôrodnej výšky/dĺžky. Za prvý rok života teda narastie o cca 20-25 cm (priemerne), v 2. roku o ďalších 10-12 cm, medzi 2. a 3. rokom priemerne o 8 cm a medzi 3. a 4. rokom o cca 5-7 cm ročne. Až do puberty tak deti narastú ročne o približne 5-8 cm a na váhe priberajú ročne priemerne o 2-3 kg. Možno sa to nezdá, ale väčšinou platí, že v 2 rokoch (cca 24-30 mesiacoch) dieťatko dosiahne približne dvojnásobok svojej výšky v dospelosti.
Rastové špurty: Kedy očakávať zrýchlený rast
Rast detí nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty - teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy (objavujú sa v rôznych fázach života, ale sú menej viditeľné). Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo. U iných nám „špurt“ signalizuje správanie: náhla chuť do jedla, vlčí hlad, mrzutosť, rastové bolesti (spôsobené rýchlejším rastom kostí než svalovej hmoty, ktorá sa nestíha tak rýchlo prispôsobiť - netreba im ale venovať zvláštnu pozornosť) najmä počas spánku. Ďalej dlhší spánok a samozrejme - oblečenie, keď deťom trčia z nohavíc a rukávov končatiny. Špurty trvajú len niekoľko dní.
Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov - veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku a z 3,5 kg a 49 cm sa zrazu stane dieťa s váhou 9 kg a výškou 75 cm! Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac. Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok. Čo sa puberty týka, väčšina dievčat sa sexuálne začne vyvíjať vo veku medzi 8-13 rokov, priemerne je to 12 rokov a rastový špurt ich zastihne vo veku medzi 10.-14. rokom (môžu narásť až o 8-9 cm). Chlapci sa začínajú sexuálne vyvíjať vo veku medzi 9.-14. rokom a v raste pokračujú do cca 16 rokov (u každého individuálne, niektorí sa „vytiahnu“ neskôr, priemerne však dokážu narásť až o 12 cm). Dramatické zmeny hmotnosti nastávajú s príchodom puberty najmä u dievčat, a to vplyvom hormónov. Počas niekoľkých málo rokov môžu v niektorých prípadoch pribrať až polovicu svojej doterajšej hmotnosti.
Percentilové grafy a BMI u detí: Štatistické nástroje pre sledovanie vývoja
Okrem tabuliek s prírastkami váhy a ideálnymi či priemernými výškami a váhou sa pediatri a pediatričky riadia pri posudzovaní zdravotného stavu tzv. rastovými grafmi. Ich hodnoty získavajú prepojením výšky v cm a váhy v kg a líšia sa nielen pri dievčatách a chlapcoch, ale aj podľa krajiny. Hodnoty sa rátajú v percentilách - vďaka nim hodnotíte telesnú výšku a hmotnosť dieťaťa vzhľadom k vrstovníkom - deťom rovnakého veku aj pohlavia. V dlhodobom hľadisku takto sledujete rastové tempo dieťaťa. Orientačne je možné podľa grafov stanoviť aj približnú konečnú výšku. Do úvahy berte aj rýchlosť rastu, ktorý sa prejavuje v grafoch sklonom rastovej krivky (strmo nahor - rastie rýchlo, plochá - rastie pomaly). Aj na ich základe lekári a lekárky určujú poruchy rastu.
Príklad interpretácie percentilu: Ak je teda vaše dieťa napríklad pre váhu v 75. percentile, znamená to, že 75% detí rovnakého pohlavia a veku vážia rovnako či menej a 25% viac. Ak je vaše 3-mesačné dieťa v 25.percentile pre svoju dĺžku, 25% detí má váhu rovnakú a menšiu, 75% 3-mesačných zase väčšiu. Vyšší alebo nižší percentil neznamená lepší či horší. Lekári posudzujú vzťahy medzi výškou, váhou a obvodom hlavy a rozumejú, že do toho vstupuje aj niekoľko ďalších faktorov (rodinná anamnéza, tempo, strava, gény…). Najideálnejší je percentil 50. Medzi 3.-97. percentilom je pásmo širšej normy, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25.-75. percentilu. Rovnako však ide o orientačnú pomôcku s možnými prirodzenými odchýlkami, ktoré lekári a lekárky vedia zistiť a posúdiť, pretože vaše dieťa budú za roky prehliadok poznať. V norme sú tiež hodnoty od 10 do 90. Ak napríklad váha dieťaťa prekročí hodnotu 90, môže lekár (na základe ďalších faktorov a napr. rodinnej anamnézy, prípadných metabolických komplikácií atď) zhodnotiť, či má dieťa nadváhu („nadhmotnosť“), pri hodnote pod 10 zase podváhu. Podľa vestníka MZ SR z roku 2012 hodnoty nad 97. percentilom vymedzujú obezitu. Pod 3. percentilom sa nachádzajú deti, ktoré majú podvýživu a neprospievajú.
Pomerne presným, ale nepriamym ukazovateľom (štatistickým nástrojom) množstva telesného tuku u detí je BMI - Body Mass Index. Používa sa ako metóda určenia zdravotného rizika obezity (počíta sa ako hmotnosť v kg delená druhou mocninou výšky v metroch). Patrí medzi najpoužívanejšie ukazovatele relatívnej hmotnosti a všeobecne sa vyhodnocuje pre osoby staršie ako 18 rokov - preto tabuľky dostupné na internete pre dospelých nepoužívajte pre deti. Dokonca sa neodporúčajú ani pre tehotné ženy a športovcov, pretože nerátajú s pomerom tukov a svalov v tele. Pri hodnotení BMI u detí sa používajú opäť tzv. percentilové metódy. Opäť je priemernou hodnotou 50. percentil. Ak je teda vaše dieťa napríklad v 70. percentile, znamená to, že 70% rovnako starých dievčat a chlapcov má rovnaké a nižšie BMI, teda nižšiu telesnú hmotnosť a 30% naopak vyššiu.
Spozornite, ale nepanikárte. Aj tu treba spomenúť, že ak namerajú vášmu dieťaťu hodnoty signalizujúce nadváhu alebo naopak podváhu, ešte to nič nemusí znamenať. Mnoho nízkych, štíhlych tínedžerov svojich rovesníkov o niekoľko rokov dobehne, naopak mnoho detí s nadváhou sa vytiahne a hmotnosť prirodzene rozloží. To však neznamená, že sa nič nemusí riešiť. Riziko obezity lekári zvyčajne hodnotia vzhľadom na ďalšie faktory. Neberte to na ľahkú váhu: obéznym deťom hrozí riziko vyvinutia si zdravotných problémov ako vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak-hypertenzia, diabetes 2. typu, komplikácie ako problémy so srdcom, spánkom či astmou.
3 spôsoby, ako prinútiť deti hovoriť
Faktory ovplyvňujúce rast a priberanie na váhe u detí
Rast a vývoj dieťaťa sú komplexné procesy ovplyvnené mnohými vnútornými aj vonkajšími faktormi.
Genetika a životný štýl
Ako vyzerá tvar tela, jeho váha a výška závisí aj od genetiky, teda génov, ktoré sme zdedili. Genetika však nie je „konečná“ a nerozhoduje o všetkom. Okrem génov zdieľame a preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, pravidelný oddych a spánok - to všetko sú veci, ktoré na náš konečný rast aj váhu vplývajú rovnako. Dôležité slovo majú aj genetické poruchy - syndrómy ako Downov, Noonanov, Turnerov, ktoré ovplyvňujú rast. Neočakávajte, že ak má dieťa nižších rodičov aj ďalších rodinných príslušníkov, vytiahne sa do výšky.Kľúčové sú aj environmentálne faktory, ako je kvalita ovzdušia, vystavenie toxínom a prístup k zdravému prostrediu, ktoré môžu ovplyvňovať celkový zdravotný stav a imunitu dieťaťa, čo sa následne prejaví na jeho raste a vývoji. Adekvátna fyzická aktivita a dostatok spánku sú rovnako dôležité pre hormonálnu reguláciu a celkovú regeneráciu organizmu. Stres, či už fyzický alebo emocionálny, môže tiež spomaliť rast a ovplyvniť prírastky na váhe, keďže telo presmeruje energiu na zvládanie stresových situácií namiesto rastových procesov. Je dôležité mať na pamäti, že rast vášho dieťaťa sprevádza mnoho nového - zmeny dĺžky spánku, zlé sny, nevysvetliteľný plač. Hlavne sa nestresovať! Upokojte sa našimi tipmi, aby ste nabudúce vedeli, ako ho utíšiť. Pozorovať, ako dieťa vymení kaše za jedlo pre dospelákov behom niekoľko málo mesiacov a ako sa neustále zlepšuje v chôdzi a hovorení - je to neuveriteľné! Nájdite podporu pri každom malom krôčiku až k druhým narodeninám vášho batoľaťa.