V dnešnej spoločnosti čoraz viac rodičov čelí výzve výchovy dieťaťa bez partnera. Rozvody, ktoré sa nevyhnutne dotýkajú aj detí, tvoria alarmujúcu štatistiku. Na Slovensku sa rozvádza 41 percent manželstiev a z toho šesť z desiatich prípadov sa týka rodín s maloletými alebo nezaopatrenými deťmi. Počet domácností s jedným rodičom sa tak za posledných 40 rokov zdvojnásobil. Tlak, ktorému sú títo rodičia vystavení, je obrovský. Mnoho ľudí sa čoraz častejšie sťažuje na to, aká je dnešná doba, podobne sa to presúva aj na rodinu. Niekomu vôbec nevadí, že sa pravá rodina dostáva do úzadia a postupne sa ničí. Dookola opakujú tie isté slová: „veď je taká doba“. Zabúdame, aká je dôležitosť rodiny, pretože je to jediné najdôležitejšie miesto s pocitom istoty pre dieťa.
Mýty a realita osamelého rodičovstva
V spoločnosti panuje mnoho mylných predstáv o deťoch vychovávaných len jedným z rodičov. Prevláda názor, že ak dieťa pochádza z neúplnej rodiny, nemôže byť tak úspešné ako to, ktoré pochádza z kompletnej rodiny. Pozornosť sa upriamovala hlavne na štruktúru rodiny a jedným z rozhodujúcich detailov, ktorý bol často vynechávaný pri štúdiách v tejto oblasti, bola stabilita domácnosti. Štúdia Ohio State University však tvrdí, že ak je dieťa vychovávané jedným rodičom, pokiaľ spoločne žijú v stabilnej domácnosti, môže prosperovať úplne rovnako ako dieťa, ktoré vychovávajú mama a otec spoločne. V tejto súvislosti sa preto diskutuje o tom, nakoľko je jeden rodič schopný poskytnúť túto potrebnú stabilitu. Predsa len, pri výchove a starostlivosti o domácnosť na seba berie všetky úlohy, povinnosti a zodpovednosti, čo je veľmi náročná úloha.
Napriek týmto výzvam, z dieťaťa vyrastajúceho s jedným rodičom môže vyrásť rovnako úspešný človek, ako keď ho vychovávajú obaja rodičia. Je úplne jedno, či sa jedná o rodiča, ktorý zostal s dieťaťom sám a s druhým rodičom neboli zobratý alebo ide o rodiča, ktorý sa o dieťa stará sám po rozvode. Rovnako je jedno, či ide o matku alebo otca, ktorí sami vychovávajú dieťa. Záleží od toho, ako rodič k situácii pristupuje a aké prostredie dieťaťu vytvára.
Kľúčové aspekty úspešnej výchovy jedným rodičom
Existuje niekoľko aspektov, ktoré môžete ako osamelý rodič pri výchove svojho dieťaťa použiť a implementovať, aby ste výchovu a všetko, čo s ňou súvisí, zvládali jednoduchšie.
1. Nezabúdajte na starostlivosť o seba
Nech sa deje čokoľvek, musíte myslieť na to, že je potrebné, ba priam nevyhnutné, myslieť aj na seba. Len keď ste vy ako rodič oddýchnutý, zdravý a spokojný, len vtedy sa viete naplno venovať výchove vášho dieťaťa. Veľa rodičov má tendenciu odkladať svoje pocity a potreby, čo vytvára začarovaný kruh pocitov frustrácie, nedostatočnosti a vyčerpanosti. Snažte sa tomu predísť. Vyčleňte si čas pre seba, pre svoje zdravé stravovanie, oddych či šport. Dokonca aj krátka prechádzka z práce a do práce môže vášmu telu nesmierne prospieť. Vaše deti sú na vás závislé a preto musíte byť zodpovedný a pripravený na seba vziať celú starostlivosť a výchovu.
2. Spojte sily s ostatnými rodičmi a vybudujte komunitu
Určite mávate pocit, že ste na celom svete jediný, kto vychováva dieťa bez partnera a že len vy viete, aké ťažké to naozaj je. Opak je však pravdou. Štatistiky uvádzajú, že ľudí podobných vám je čoraz viac. Preto neváhajte a hľadajte. Snažte sa nájsť podobných rodičov ako ste vy, spojte sa s nimi a vytvorte komunitu. Hľadať môžete v škole vášho dieťaťa, v rámci mimoškolskej aktivity či na internete. Vytvorte komunitu a raďte si, inšpirujte sa, diskutujte, prípadne trávte spolu čas. Prinesie vám to nielen nové poznatky a spôsoby, ako na výchovu detí, ale aj priateľstvá a novú perspektívu do života. Spojiť sily a v dobrom sa inšpirovať, ako takýto život zvládať, je to najjednoduchšie a pritom najlepšie, čo môžete urobiť.
3. Prijmite pomoc
Nesnažte sa byť superhrdinom, ktorý všetko zvláda na úkor vlastného zdravia. Nestojí to za to. Vo vašom živote je určite veľa ľudí, ktorým na vás a vašom dieťati záleží a chcú vám pomôcť. Dajte im najavo, s čím vám môžu pomôcť, lebo vy sami najlepšie viete, čo vaša rodina a domácnosť potrebuje. Zapamätajte si - žiadať o pomoc a prijať pomoc od blízkych nie je hanba. Nebudete vnímaný ani ako slabý, ani ako nekompetentný rodič. Naopak, ste zodpovedným rodičom, ktorý myslí na to, ako vychovať svoje dieťa čo najlepšie a chce mu poskytnúť všetko, čo potrebuje, aj keď na to vy sami občas nestačíte.
4. Buďte pripravený na núdzové situácie
Ako osamelý rodič potrebujete mať k dispozícii vždy dva či tri núdzové plány, ak sa stane nejaká neočakávaná situácia. Začnite napríklad zoznamom ľudí, o ktorých viete, že sa na nich môžete kedykoľvek obrátiť. Buďte si vedomý toho, že nastanú chvíle, kedy budete potrebovať pomoc a je dobré byť na tieto situácie pripravený.
5. Vytvorte si rutinu
Rutiny sú pre deti, najmä tie malé, rozhodujúce. Vďaka nim vedia, čo očakávať a majú akési zdanie istoty a kontroly. Je to o to dôležitejšie, ak dieťa vychovávate bez cudzej pomoci. Ak dieťa migruje medzi dvoma domácnosťami, poprípade z domu k opatrovateľke, môže sa mu život zdať ako veľmi chaotický a nepredvídateľný. Svojmu dieťaťu pomôžte, ak mu vytvoríte nejaký harmonogram alebo spomenutú rutinu. Môže sa to týkať školských i mimoškolských aktivít, pomoci v domácnosti či spoločného trávenia voľného času. Rutina však neznamená, že sa veci nemôžu v prípade potreby zmeniť.
7 dôsledkov vyrastania s jedným rodičom
6. Buďte konzistentný ohľadom pravidiel a disciplíny
Ak sa o vaše dieťa stará aj jeho druhý rodič, poprípade starý rodič či opatrovateľka, jasne informujte o tom, ako sa bude zaobchádzať s disciplínou a pravidlami. Komunikujte so všetkými zúčastnenými stranami ohľadom výchovy vášho dieťaťa. Ak dieťa zistí, že môže s pravidlami manipulovať, bude ich využívať vo svoj prospech a problémy so správaním na seba nenechajú dlho čakať.
7. Zostaňte pozitívny
Nezúfajte. To, že ste na výchovu dieťaťa a starostlivosť o domácnosť sám/sama, je naozaj ťažká úloha. Nenechajte sa však problémami prevalcovať. Zostaňte pozitívnym a optimistickým rodičom plným nádeje. Naučíte to aj vaše dieťa a bude život brať ako dar, nie ako komplikáciu. A, samozrejme, nezabudnite na humor. Ten je liekom na akúkoľvek zložitú situáciu či problém.
8. Odpovedajte pravdivo na všetky detské otázky
U detí je známe, že sú zvedavé. Budú sa vás preto pýtať veľa otázok typu „Prečo bývame doma sami bez ocka?“ „Prečo nemáme doma maminku ako Janko?“ Sú to naozaj náročné otázky na zodpovedanie, avšak aj napriek tomu musíte pri odpovediach zostať úprimný. V závislosti od ich veku priblížte deťom pravdu o vašej situácii, vysvetlite im súvislosti. Myslite tiež na to, že o druhom rodičovi nie je správne hovoriť v zlom. Hovorte iba pravdu. To je najcennejšie a deti si vás za to budú vážiť.
Rodina ako pevný prístav: Dôležitosť stability a lásky
Rodina nesmierne vplýva na citový vývin dieťaťa. Dieťa dokáže veľmi vnímať udalosti v rodine, pretože sa v nej pohybuje každý deň. Je základom pre rozvoj jeho osobnosti. Rodina pomáha dieťaťu začleniť sa do spoločnosti, pomáha mu osvojiť si kultúrne návyky, učiť sa tolerancii. Pomáha mu určovať si vlastné hodnoty, ale taktiež ho vystavuje aj istým konfliktom, aby sa naučilo zvládať svoje budúce nezhody s priateľmi, partnermi, ale i vo svojej budúcej rodine. V každej rodine je normálne, ak sa v nej prežíva „vojna“ a „mier“. Či už medzi rodičmi alebo medzi rodičmi a ich deťmi. Pre dieťa je veľmi poučné, keď vidí, ako sa v rodine podarilo zvládnuť konflikt a rodičia sa zmierili.
Pre správne fungovanie v rodine by mali platiť isté pravidlá. Okrem pravidiel má rodina aj svoje vlastné „rituály“, ktoré sú jedinečné. Ako prvým rituálom môže byť návrat každého člena domov z práce, či školy, alebo z nejakej zábavy. Ak niekto z členov rodiny chýba, pociťujeme to ako neúplnosť celku. Tu sa vynára priestor na otázky: „Ako rodičia vítajú dieťa zo školy? Ako víta manželka manžela z práce a naopak?“ Mali by sa navzájom radovať z príchodu toho druhého, aby bolo cítiť dôležitosť konkrétneho človeka.
Výchova ako umenie rovnováhy: Láska a hranice
Výchova je ako keď sa k stromu priviaže z jednej aj z druhej strany palica. Obidve sú dôležité, aby mohol strom začať rásť rovno. Pri výchove je jedna palica nahradená láskou a druhá trestom. Ani bez jednej palice, nemôže byť človek správne vychovaný. Ak by sa vychovával bez lásky, vyrastie z dieťaťa bezcitný človek. Ak zasa bez trestu, môže z neho vyrásť človek, ktorý si nikdy nič v živote nebude vážiť. Rodina musí byť skutočne tým miestom, kde sa dieťa cíti spokojné, kde cíti pevný rodinný prístav, do ktorého sa vždy môže s istotou vrátiť.
Pre správnu výchovu je podstatné, aby sa dieťa naučilo pochopiť, čo znamená ÁNO a čo NIE. Situácia, kedy sa rodičia nevedia zhodnúť na jednom spôsobe výchovy, kde matka tvrdí jedno, otec zasa druhé, spôsobuje u dieťaťa nerozhodnosť. Nevie koho má poslúchať a upadá do obrovského smútku. Rodič by si mal položiť otázku, „prečo to tak je?“ a pátrať po jej odpovedi.
Existujú rôzne výchovné štýly. Autoritársky štýl sa charakterizuje prísnymi pravidlami a vysokými očakávaniami, kde deti bezhranične poslúchajú. Permisívny štýl je opakom, bez akýchkoľvek hraníc, kde dieťa robí, čo chce. Nezúčastnený štýl znamená minimálnu angažovanosť rodičov v živote dieťaťa, často kvôli okolnostiam. Rešpektujúca výchova je založená na vzájomnom rešpekte, kde sú stanovené jasné a primerané hranice. Dôsledkami tohto štýlu sú nezávislí, sebestační a úspešní dospelí.
Výchova dieťaťa je proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, lásku a pochopenie. Je dôležité vytvoriť bezpečné prostredie, kde dieťa slobodne vyjadruje emócie, má možnosť zlyhať a poučiť sa, má vlastnú identitu a rešpektuje sa jeho osobný priestor. Dôraz by sa nemal klásť len na známky, ale aj na mimoškolské aktivity. Učenie bez kritiky a zosmiešňovania, schopnosť priznať si chybu a ospravedlniť sa, a byť vhodným vzorom sú kľúčové pre formovanie zodpovedného dieťaťa.
Výzvy a podpora v procese rozvodu a spoluvýchovy
Čoraz častejšie sa stretávame so situáciami, kedy sa rodičia po rozvode snažia spoločne starať o dieťa. Tento proces je obrovsky psychicky náročný a vyžaduje si obrovskú dôveru v toho druhého, že chcú pre dieťa to najlepšie. Ak sa manžel zaujíma, netreba mu brániť, ale jednoznačne trvať na pravidelnosti. Ak nastane situácia, že exmanžel nemôže, treba nájsť náhradný termín, aby dieťa vedelo, že ho otec chce vidieť.
Pri výchove dieťaťa po rozvode je dôležité myslieť na jeho emócie. Dieťa by najradšej všetkých spojilo do jednej rodiny, aby sa mama poznala s novým partnerom otca, otec s priateľkou mamy a aby sa všetci spolu hrali. Pre nového partnera je potrebné mať veľké srdce a toleranciu, aby nebránil dieťaťu v stretávaní sa s pôvodným rodičom, aj keď má strach, že dieťa bude mať radšej toho druhého. Deti sú bezprostredné a často o nových ľuďoch doma rozprávajú. Preto je dôležité absolútne rešpektovať názory a stanoviská všetkých zúčastnených.
Pre priateľovu exmanželku je dôležité mať stanovené presné pravidlá, čo sa môže a čo nie, a nikdy sa nestalo, že by jej priateľ povedal „nestaraj sa, ja budem vychovávať malého ako chcem ja“. Všetci zúčastnení by si mali v tomto smere stanoviť jasné pravidlá.
Výchova dieťaťa v rôznych rodinných štruktúrach
Byť rodičom, ktorý sám vychováva dieťa, je zložité. Či už ide o rodiča, ktorý zostal s dieťaťom sám po rozvode, alebo o rodiča, ktorý sa o dieťa stará sám po strate partnera. Dôležité je, aby rodič, ktorý zostane s dieťaťom, bol dostatočne silný a veril si. To je základ, ktorým dieťaťu pomôže, aby všetko zvládlo. Pre rodiča je dôležité nájsť si systém, ktorý si presne stanoví s dieťaťom a hlavne sa musí naučiť vedieť byť aj „prísnym, čiže zlým“, ale aj „ústretovým, teda dobrým“ rodičom. Zároveň takýto rodič musí byť často aj matkou aj otcom. Všetko sa odvíja aj od skutočnosti, či druhý rodič dieťa kontaktuje a stretáva sa s ním alebo nie.
Ak druhý rodič neukončí kontakt s dieťaťom, je to dobré aj pre rodiča. V takom prípade aspoň keď príde druhý rodič, tak ten, ktorý má dieťa zverené nemusí zastúpiť rolu aj toho druhého rodiča, ale ten si svoju rolu plní sám. Otázne je, či si to plní správne alebo nie. V každom prípade je veľmi prospešné tak pre rodičov, ako aj pre deti, ak sú rodičia ohľadne výchovy „naladení na rovnakú vlnovú dĺžku“. Mali by teda postupovať rovnako a rozhodnutia toho druhého rodiča podporovať. Ak s niečím nesúhlasia, zásadne musia riešiť vzniknuté problémy mimo blízkosti dieťaťa.
V prípade, že dieťa žije s jedným rodičom a s druhým sa len stretáva, je veľmi dôležité, aby sa rodičia vedeli dohodnúť na veciach týkajúcich sa výchovy dieťaťa. V praxi je to dosť zložité, ale pre správnu výchovu dieťaťa veľmi podstatné. Existujú však aj prípady, kedy sa rodičia nevedia dohodnúť. V takom prípade to má rodič, s ktorým dieťa žije, veľmi zložité. V tejto situácii treba takémuto rodičovi len držať palce, aby všetko zvládol a hlavne mal pevné nervy - aby dokázal riešiť veci alebo aspoň väčšinu z nich s chladnou hlavou.
Je to zložité, ale nie nemožné. A ako všetko, chce aj toto čas. Každý prípad má svoje úskalia, svoje pre a proti. Zložitá je situácia aj v prípade, ak sa jedná o osamelého rodiča, kde druhý rodič nemá záujem o kontaktovanie svojho dieťaťa. Je to prípad, kedy všetka zodpovednosť zostáva na jednom rodičovi, a to na tom, ktorý má dieťa. Niekedy je to dobre, nakoľko druhý rodič nenarúša výchovu a tak nevzniká chaos v hlavičke dieťaťa. Zároveň však to má tento rodič o to ťažšie, že je na všetko sám. Takýto rodič nielenže musí byť pre dieťa súčasne otcom aj mamou, ale sa musí sám rozhodovať vo všetkých veciach týkajúcich sa dieťaťa.
Výhodou, že dieťa žije s jedným rodičom, či už sa s druhým stretáva alebo nie, je skutočnosť, že má pocit domova. Má svoje stabilné miesto, ktoré je jeho domovom, jeho útočiskom, do ktorého sa môže kedykoľvek vrátiť. Toto je skutočnosť, na ktorú treba myslieť, či už pri rozchode alebo rozvode a ktorá je dosť podstatnou skutočnosťou, ovplyvňujúcou budúcnosť dieťaťa a jeho správanie. Dieťa za každých podmienok potrebuje stabilitu, svoje zázemie, svoje miesto, ktoré mu za každých okolností bude útočiskom.
Výchova ako proces neustáleho učenia a adaptácie
Rodičia k výchove svojich detí spravidla nedostávajú žiaden manuál. Väčšina rodičov preto vychováva svoje deti a rieši rodinné problémy práve tak, ako to robili ich rodičia. Ide o predávanie si spôsobu výchovy z generácie na generáciu. Výchova dieťaťa je proces, kde pozitívny príklad zo života rodičov je určite tým najpôsobivejším kladným činiteľom, ktorý formuje osobnosť dieťaťa. Vzťahy medzi rodičmi silno pôsobia na jeho psychiku. Pokojné rodinné prostredie je teda prvým predpokladom na to, aby deti vyrástli vyrovnané, spokojné. Starostlivosť rodičov o dieťa a ich prejavy lásky sú nevyhnutnou podmienkou jeho zdravého vývinu.
„Výchova sa nezačína u dieťaťa, ale u jeho rodičov. Ak chceme formovať osobnosť svojej dcéry alebo syna, najprv musíme sformovať samých seba.“ Je dôležité si uvedomiť, že zmyslom rodičovského úsilia by nemalo byť vybudovanie autority za každú cenu, ale viesť dieťa k dobrému. Je nevyhnutné zamyslieť sa nad ďalšou budúcnosťou detí, nielen nad okamžitým úspechom svojich zásad. Každý milujúci rodič sa snaží dať svojmu dieťaťu len to najlepšie. Neexistuje najlepší rodič vo svete, ale je možné byť najlepším rodičom svojmu dieťaťu, nakoľko len on sám mu rozumie tak ako nikto iný a je pre neho nenahraditeľným. Prvoradou úlohou rodiča je vypestovať si vedomie spolupatričnosti s dieťaťom a dávať mu ho dostatočne najavo.
Materské a otcovské úlohy sú predurčené prírodou, a tým sú rozdielne aj výchovné aktivity rodičov. Výchovné postupy otcov a matiek sa líšia, ale dôležitosťou a kvalitou sú obe rovnocenné. Práve ich rozdielnosť a dopĺňanie robí výchovu komplexnou a účinnou. Otcovia sú vlastne mostom medzi vnútorným svetom rodiny a vonkajším svetom. Učia deti vyjadrovať sa a prejavovať navonok a pripravujú ich na svet kamarátov. Otec učí deti tvoriť svoje hranice, byť autoritou. Matka vytvára väzby dieťaťa na domov, ktoré si ono nesie celý život a vďaka týmto väzbám sa aj domov vracia. Matkina láska a pozornosť je nepodmienečná. Pozornosť a lásku otca si deti musia viac získavať.
V súčasnej dobe sa mení správanie matiek a otcov, ale dieťa zostáva dieťaťom. Ženy začínajú loviť mamutov, ale otcovia sa ku krbu až tak nehrnú. Ženy chcú pracovať, ale niekedy sa zamýšľame, či to nebolo pre naše ochorenie poslednou kvapkou. Je naša emancipácia výhrou? V čom sme vlastne emancipované? Áno, doba je iná, aj my sme už iné, ale v našom vnútri zostala tá pradávna sila matky. Archetypy, tieto prírodou dané a rokmi tvorené modely správania, sa menia plynule a nerešpektujú bojkot úloh muža alebo ženy.
Rozdielne mužské a ženské výchovné metódy nás privádzajú k teórii jednotného frontu. Je to časté odporúčanie od niektorých odborníkov - „rodičia musia byť vo výchove jednotní“. Žiadny „jednotný front“ nefunguje. Je to iba hra, ktorú deti prekuknú. Rizikom jednotného frontu je, že vo výchove sa stiera ženský a mužský prístup. Musíme rozlišovať situáciu, kedy sú rodičia vnútorne zladení, aj ako partneri a majú rovnaké základné výchovné princípy.
Spoločnou úlohou otca a matky je dieťa chrániť, je to súčasťou ich rodičovského inštinktu. Vo výchove sa rodičia snažia chrániť deti tak, že im rozprávajú, ako je čo nebezpečné. Je potrebné vrátiť sa k hlboko uloženým inštinktom, a to sú inštinkt boja, úteky ale aj znehybnenia (maskovania). Dieťa k tomu potrebuje prežívať rôzne zážitky, aktivity, dobrodružné hry spojené s fyzickou aktivitou. Ako rodič máte dieťa chrániť, ale máte ho aj naučiť sa chrániť. A naučí sa to, ak bude mať možnosť reagovať - utekať, vyliezť na strom, preskočiť potok. Dieťa má svoj sebazáchovný inštinkt a je potrebné dať mu priestor, kde sa ho naučí využívať. Výchova by mala byť zameraná tak, aby u dieťaťa vytvorila vnútorný pocit „viem sa, a dokážem sa chrániť“. Najlepšou ochranou je naučiť dieťa dôverovať si - „zvládol som to a zvládnem to aj teraz“.
Strach vo výchove by mal byť nahradený výchovou k ostražitosti a opatrnosti. Pred čím má byť dieťa chránené? Pred fyzickým a psychickým týraním a zneužívaním. Upozorňujem aj na ochranu dieťaťa pred rodičom. Je to časté, predovšetkým u matiek, že nevedia brániť dieťa pred otcom, ktorý mu nadáva, kričí naň, ponižuje ho alebo neprimerane trestá. Na druhej strane sú otcovia, ktorí nevedia zastaviť krik matky na deti. „Kričiaci rodič“ by si mal uvedomiť svoje problémy a riešiť ich. Uvedomiť si, že dieťaťu sa môže niečo stať a on bude ľutovať každý deň, keď ho kritizoval, nadával mu a kričal.
Výchova detí je jednou z najdôležitejších úloh, pred ktorou stojí každý rodič. Je to komplexný a náročný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, lásku a pochopenie. Cieľom je vychovať šťastné a vyrovnané dieťa, ktoré bude schopné čeliť výzvam života.
tags: #dieta #vychovava #rodicov