Termín „vyňatie dieťaťa“ v praxi označuje situáciu, keď dieťa na základe rozhodnutia súdu opúšťa svoju vlastnú rodinu a je umiestnené do náhradnej starostlivosti. Táto realita je na Slovensku čoraz alarmujúcejšia, keďže spoločnosť čelí nelichotivej preplnenosti detských domovov. Súčasná situácia si vyžaduje presmerovanie pozornosti a úsilia do prevencie, čo znamená intenzívnu prácu s ohrozenými rodinami. Cieľom takejto práce je, aby sa rodičia dokázali o svoje deti adekvátne postarať a aby deti nemuseli do systému náhradnej starostlivosti vôbec vstupovať. Aby však prevencia bola efektívna, musí reflektovať skutočné príčiny, ktoré k vyňatiu dieťaťa vedú, a rovnako aj skutočné podmienky návratu dieťaťa späť do rodiny. Tento článok prináša podrobný pohľad na túto problematiku, opierajúc sa o rozsiahle výskumy a skúsenosti z praxe.
Dynamika vyňatia detí z prirodzeného prostredia: Zistenia a trendy
Koncom novembra 2013 Spoločnosť priateľov detí z detských domovov vyhodnotila výsledky výskumu Ohrozená rodina 2013, ktorý skúmal kontext vyňatia detí z ich prirodzeného prostredia, teda z ich vlastnej rodiny. Výskum sa realizoval v spolupráci s Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Základné otázky aktuálneho ročníka výskumu Ohrozená rodina na Slovensku zneli: prečo sú deti vynímané z rodín, z akých rodín sú vynímané a aké sú podmienky ich návratu do biologickej rodiny.
Zber údajov sa realizoval formou dotazníka administrovaného prostredníctvom oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v každom prípade vyňatia dieťaťa počas prvého polroka 2013. Spolu bolo vyhodnotených 851 dotazníkov. Vyhodnotené výsledky boli porovnané s údajmi z minulých rokov, aby sa identifikovali aktuálne trendy a nové súvislosti v kontexte vynímania detí z prirodzeného prostredia.
Podľa tohto výskumu počet vyňatých detí v porovnaní s minulými rokmi výrazne narástol. Zatiaľ čo v roku 2006 to bolo 482 detí, v roku 2007 493 detí a v roku 2010 553 detí, v roku 2013 to bolo za to isté časové obdobie až 851 detí. Tento nárast poukazuje na prehlbujúce sa problémy v rodinách, ktoré vedú k nútenej separácii. Markantne tiež stúpol počet detí vynímaných vo veku 10 až 15 rokov, čo kladie špeciálne nároky na prípravu pracovníkov detských domovov práve pre túto cieľovú skupinu. Okrem detí v pubertálnom veku patria medzi najohrozenejšie skupiny detí z hľadiska veku aj deti od 0 do 3 rokov. Zaujímavý je fakt, že až 40,70 % detí je vynímaných osamote, pričom ich súrodenci v rodine zostávajú. Táto selektívnosť v odňatí detí môže naznačovať rôzne úrovne ohrozenia v rámci jednej rodiny, alebo špecifické faktory, ktoré sú relevantné len pre konkrétne dieťa.
Kľúčové dôvody vedúce k vyňatiu dieťaťa
Výskum Ohrozená rodina identifikoval najčastejšie dôvody vedúce k vyňatiu dieťaťa, ktoré sa líšia podľa toho, či pochádzajú zo strany dieťaťa alebo rodičov. Najčastejším dôvodom vedúcim k vyňatiu na strane dieťaťa je zanedbávanie školskej dochádzky. K tomuto sa pridružujú ďalšie problémy v správaní, ako sú úteky a túlanie z domu, páchanie trestnej činnosti, členstvo v nevhodnej partii a poruchy správania v škole, vo vzťahu k rodičovi a vo vzťahu s inými deťmi. Tieto skutočnosti naznačujú, že v určitom veku, predovšetkým u starších detí, prevládajú problémy v správaní na strane dieťaťa ako primárna príčina zásahu.
Na strane rodičov je najfrekventovanejším dôvodom vyňatia celkové zanedbávanie. Medzi najčastejšie konkrétne príčiny patrí strata bývania, alkoholizmus matky a otca a strata zamestnania rodičov. Medzi dôvody vyňatia patrí aj zdravotný stav rodičov alebo dieťaťa, týranie v rodine alebo agresívne správanie. Je dôležité poznamenať, že dôvody vyňatia sa líšili podľa veku dieťaťa. Čím bolo dieťa mladšie, tým viac za jeho vyňatie zodpovedala neochota rodičov sa o neho postarať. Naopak, u starších detí, ako už bolo spomenuté, prevažovali problémy v správaní na strane dieťaťa.
Profil rizikových rodičov a faktor prenesenej traumy
Z výsledkov výskumu je možné vytvoriť aj profil rizikových rodičov. Matka väčšinou žije osamelo bez stabilného partnera, bez stáleho bývania, s viacerými deťmi. Má nad 30 rokov, nízke vzdelanie, je dlhodobo nezamestnaná alebo na materskej dovolenke. Medzi rizikové charakteristiky na strane otca patria nízke vzdelanie, dlhodobá nezamestnanosť, vek nad 40 rokov a najmä neprijatie zodpovednosti za výchovu detí. Z profilov rodičov sa zdá, že vyňatie dieťaťa a jemu predchádzajúca neschopnosť alebo neochota sa o dieťa postarať nie je dôsledkom výlučne nezamestnanosti alebo nízkeho vzdelania. Ide skôr o určitý komplex osobnostných charakteristík, ktoré opisujú daného rodiča ako nedostatočne schopného postarať sa o seba a o iných a efektívne riešiť svoje vlastné životné výzvy, medzi ktoré postupne patria školské vzdelanie, zamestnanie a neskôr výchova vlastných detí.
Významným zistením je údaj o počte otcov a matiek, ktorým bola v minulosti nariadená ústavná starostlivosť. Matky, ktorým bola v minulosti nariadená ústavná starostlivosť, majú 53-krát vyššiu pravdepodobnosť, že ich dieťa bude vyňaté, ako ostatné matky. U otcov, ktorým bola nariadená v minulosti ústavná starostlivosť, je táto pravdepodobnosť 19-krát vyššia. Tento fakt silne naznačuje prenos generačnej traumy a potrebu komplexnejšej podpory pre dospelých, ktorí sami prešli systémom náhradnej starostlivosti. Viacero údajov zistených vo výskume naznačuje narastajúcu rezignáciu rodičov na riešenie svojich problémov a problémov svojich detí. V určitom veku môže dôjsť u rodičov k stavu, že nevedia sami riešiť problémy a potrebujú pomoc. Krízy, problémy vo vzťahu k partnerovi, problémy detí a patologické vzorce v rodine sa postupne kumulujú, až im prerastú cez hlavu. Postupne môže dôjsť k rozpadu rodiny, čoho konečným, no často predvídateľným dôsledkom, je vyňatie dieťaťa.
Ekonomické faktory a systémové prekážky v procese vyňatia
Závažným zistením výskumu je vynímanie detí z rodín na základe dôvodov, ktoré súvisia s ekonomickou situáciou, napriek tomu, že tie samé o sebe by nemali byť dôvodmi vyňatia. Ukázalo sa, že až polovica rodín nemala vlastné alebo aspoň prenajaté osobitné bývanie. Táto realita potvrdzuje, že hoci zákon dovoľuje odňať dieťa len v prípade vážneho ohrozenia života či vývinu, v praxi býva veľmi častým dôvodom rozdelenia rodiny práve strata bývania. Rodičia sa v takejto situácii ocitnú v bludnom kruhu tlaku, únavy a bezmocnosti. Chudoba na Slovensku je realitou, ktorej čelí mnoho rodín. Podľa najnovšej Správy o chudobe na Slovensku žije v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia 18,3 % obyvateľov Slovenska, teda približne 980-tisíc ľudí, čo je najviac od roku 2015. Najviac ohrozené sú jednorodičovské rodiny (37,8 %), domácnosti s troma a viac deťmi (32,7 %) a osamelo žijúce seniorky nad 65 rokov (30,3 %). Výrazné sú aj regionálne rozdiely: zatiaľ čo v Bratislavskom kraji žije v chudobe 8,6 % obyvateľov, v Prešovskom kraji je to 28 % a v Košickom kraji 23,3 %. Tieto štatistiky podčiarkujú hlbokú prepojenosť sociálno-ekonomických problémov s rizikom vyňatia detí.
Neodkladné opatrenia a volanie po systémových zmenách
Na Slovensku žije niekoľko tisíc detí a ich rodín v ohrození, pričom podľa štatistík Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je v posledných rokoch umiestnených do detského domova viac ako 1000 detí ročne. V priemere sú každý deň do detského domova umiestnené 3 deti. Dôvodom tohto stavu je často nedostatočne fungujúca včasná podpora rodín v ohrození a ich vyhľadávanie. Počet detí vyrastajúcich v CDR (centrum pre deti a rodiny, bývalé detské domovy) sa už niekoľko rokov neznižuje.
Komisár pre deti Jozef Mikloško poukázal na znepokojivú skutočnosť, že až 90 percent prípadov vynímania detí na Slovensku sa realizuje prostredníctvom neodkladných opatrení. V roku 2023 bolo podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny takto umiestnených 1 252 detí z celkového počtu 1 359 vyňatých detí. „Tieto opatrenia sa prijímajú v skrátených lehotách - často do 24 hodín od podania návrhu - bez podrobného dokazovania,“ ozrejmil komisár. Táto prax môže viesť k pochybeniam a pochybnostiam, ktoré v tejto oblasti dlhodobo pretrvávajú.
S cieľom hľadať systémové zmeny pri procesoch vynímania detí z rodinného prostredia a predchádzať spomínaným pochybnostiam bola obnovená Komisia pre vynímanie detí. Úrad komisára pre deti v spolupráci s odbornou komisiou preto pripravil materiál, ktorý bol doručený ministrovi práce Erikovi Tomášovi a ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi. Dokument obsahuje základné body, ktoré by mal návrh na vyňatie dieťaťa obsahovať, aby bol pre súd dostatočne presvedčivý aj v rámci neodkladného konania. „Cieľom je, aby orgány sociálnoprávnej ochrany detí predkladali súdom komplexné a kvalitne zdôvodnené návrhy, ktoré reflektujú vykonané kroky pred samotným zásahom, a aby boli jednotné na celom Slovensku,“ vysvetlil Mikloško. Komisia sa stretáva každé dva mesiace a má do 20 členov z rôznych odborných inštitúcií a rezortov, pričom jej činnosť koordinuje Úrad komisára pre deti s cieľom zjednotiť prístup všetkých subjektov, ktoré sa na procese vynímania detí podieľajú.
Medzinárodné aspekty vynímania detí
Komisia sa na svojom poslednom stretnutí venovala aj problematike medzinárodného vynímania detí, najmä prípadom slovenských rodín v zahraničí. Účastníci informovali o špecifikách systému v Spojenom kráľovstve, kde v niektorých prípadoch dochádza k odobratiu dieťaťa aj bez zavinenia rodiča, napríklad po drobnom úraze. „Rodičia sa následne často nedokážu spätne domôcť kontaktu s dieťaťom,“ povedal Mikloško. Vyzval preto na vytvorenie medzištátnych pravidiel a mechanizmov, ktoré by pomohli slovenským rodičom v zahraničí pri ochrane ich detí a zlepšili spoluprácu medzi krajinami. To podčiarkuje dôležitosť medzinárodnej spolupráce a harmonizácie právnych postupov v oblasti ochrany detí.
Právo na návrat a kľúč k efektívnej prevencii
Azda najdôležitejším zistením výskumu Ohrozená rodina 2013 je, že až 54,70 % (neskôr upresnené na 56 %) detí má reálnu šancu na návrat do biologickej rodiny, pokiaľ by sa s rodinou intenzívne pracovalo a splnili sa určité predpoklady. Reálne sa však do rodín vracia len 5,5 % detí, čo je alarmujúco málo. Táto disproporcia poukazuje na kritickú medzeru medzi potenciálom a skutočnosťou v oblasti sanácie rodinného prostredia a opätovnej integrácie detí. Nádejou je fakt, že viac ako polovica matiek spolupracovala s úradmi pred vyňatím dieťaťa. Naopak alarmujúcim zistením je malý záujem otcov vyňatých detí o spoluprácu s úradmi pred aj po vyňatí.
Poznanie reálnej situácie vyňatých detí a ich rodín tvorí predpoklad efektívnej prevencie. Okrem potreby prioritizácie problémov, ktorá býva v takejto situácii neľahká, je efektivita pomoci ohrozená tým, že rodina býva často z problémov vyčerpaná. U rodín v ohrození sa totiž nemôžeme spoliehať na svojpomoc. Na Slovensku by sa mala väčšia pozornosť sústrediť na podporné a preventívne aktivity v rodinách, aby rodiny ani ,,nepadli“ do systému pomoci.
Význam včasnej intervencie a podpory
Cieľom včasnej intervencie v rodine je pokúsiť sa odvrátiť ohrozenie dieťaťa. Rodiny sa však k pomoci dostávajú až v čase, keď sú v nich vypuklé a spravidla zoskupené viaceré problémy. V takomto prípade je pomoc náročná. Preto má veľký význam prepojenie tzv. prvej signálnej pomoci ešte tehotným ženám v ohrození. Prvým záchytným odborníkom, ktorý môže pomôcť vo vyhľadávaní týchto rodín, môže byť už gynekológ, ktorý má v rámci poradní príležitosť vnímať, aké podmienky sú vytvorené pre narodenie bábätka a v prípade potreby - keď hrozí bábätku alebo mame ohrozenie - môže už v tomto čase pomôcť aktivovať ďalšiu podporu. Túto úlohu zastávali v minulosti ,,babice”, ktoré okrem zdravotnej pomoci, poskytovali budúcej rodičke aj sociálno-psychologickú podporu počas tehotenstva.
Významné postavenie vo vyhľadávaní takýchto rodín má aj samotná obec. V mnohých obciach nie je uvítavanie detí do života prežitkom a ďalej v nich, i keď v upravenej forme, prebieha. V neposlednom rade aj sociálne subjekty a komunita či susedia vedia nielen zistiť a poukázať na to, keď rodine niečo chýba, ale sa aj do pomoci zapojiť. Vždy sa však každý z nás vie okrem poukázania na problémy susednej rodiny aj zamyslieť a hľadať spôsoby, ako by jej mohol pomôcť.
Samostatnou otázkou v rámci podporných a preventívnych aktivít je učenie sa rodičovstvu, ktoré v školách absentuje. Veľký význam má najmä u rodičov, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia a sami nemali bezpečné detstvo. Prítomnosť milujúcich rodičov, ktorí deťom poskytnú oporu, je nevyhnutná pre ich bezpečné miesto na rozvoj a vzdelávanie. Každý jeden deň, ktorý dieťa strávi strachom, že príde o svoju rodinu a skončí v detskom domove, môže mať vážne traumatické následky na jeho psychický a emocionálny vývoj.
Modely úspešnej podpory rodín v kríze
Organizácia Návrat pracuje s rodinami z rozličných sociálnych prostredí - od Malaciek až po Bardejov, v 11 okresoch Slovenska, v mestách, dedinách aj izolovaných osadách. Získava ich do starostlivosti na základe verejných obstarávaní, ale aj na základe podnetov z okolia rodín v ohrození či ich samotných. „Naša práca je vždy o tom, že okrem priamej práce v rodine (terénna sociálna práca), pracujeme aj so sociálnym prostredím rodiny, lebo dôležité je aktivovať rodinu v jej sociálnom prostredí, naviazať ju na všetky podporné a sociálne zdroje a iné ďalšie služby, ktoré v danej lokalite existujú,“ uvádzajú zástupcovia organizácie. S pribúdajúcimi skúsenosťami terénnych pracovníkov používajú veľmi rozmanitú paletu nástrojov sociálnej práce s rodinou. Rodinám v kríze poskytujú systematickú sociálno-psychologickú pomoc, ale aj výchovné a finančné poradenstvo priamo u nich doma. Je to beh na dlhé trate, od nadviazania kontaktu, cez získanie dôvery, spoločné premýšľanie, čo rodine chýba a čo by jej pomohlo, až k realizácii riešení. Rodinám preto radia, ale ich aj sprevádzajú pri kontakte s úradmi, aby čo najviac krokov urobili sami. Vyjednávajú a obhajujú záujmy dieťaťa a jeho rodiny na úradoch, v škole, pred súdmi, riešia konflikty v rodine a facilitujú stretnutia s odborníkmi. Poskytujú dlhodobú podporu a pomoc aj tehotným ženám, ktoré prežívajú ťažké životné obdobie a hrozí, že si dieťa nechajú vziať, vzdajú sa ho alebo im bude odňaté pre nedostatočnú starostlivosť. Rodinám, ktoré majú deti v centre pre deti a rodiny alebo v pestúnskej rodine, pomáhajú s nimi udržovať kontakt tak, aby to bolo pre deti pozitívne alebo im pomáhajú vytvoriť také podmienky, aby sa deti mohli vrátiť domov.
Rodina v ohrození by mala dostať to, čo konkrétne potrebuje. Na Slovensku to v súčasnosti funguje tak, že pracovníci úradu práce vyberajú iba z obmedzenej ponuky služieb od subjektov, ktoré sú na dané obdobie zazmluvnené. Z praxe zo zahraničia však vieme, že je možné fungovanie aj systémovejšie - keď existuje spektrum služieb, ktoré sú k dispozícii a odborník má k dispozícii rozpočet na danú rodinu. Dobrým príkladom bola pomoc rodine žijúcej v jednom meste v Rakúsku, kde hrozilo odňatie troch detí pre nedostatočné zabezpečenie starostlivosti o ne zo strany rodičov z dôvodu užívania alkoholu. Po hĺbkovej analýze a motivačnej fáze sa otec rozhodol pre liečenie a matka, ktorá túto alternatívu odmietla, absolvovala program podpory. Otec zahájil pobytovú trojmesačnú liečbu, matke bola zo strany mesta ponúknutá práca v chránenej dielni pod dohľadom. Mladším dvom deťom (v tom čase vo veku 3 a 5 rokov) bola zabezpečená podpora od príbuznej a najstaršiemu 10-ročnému chlapcovi dohodnutý denný pobyt v krízovom centre. V centre mu bola poskytnutá aj odborná podpora vo forme spracovania zážitkov a posilnenia mechanizmov na zvládanie náročnej situácie súvisiacej s užívaním alkoholu rodičmi. Nakoľko bol najstarší chlapec dostatočne silný a tím vyhodnotil, že jeho pobyt doma ho neohrozuje, vždy na víkendy mohol byť doma s matkou (samozrejme za predpokladu triezvosti), čo bolo pre chlapca aj rodičov veľmi posilňujúce. Zároveň bol dohodnutý režim času, počas ktorého boli s rodičmi priamo v kontakte aj mladšie deti a stanovený bezpečný režim kontaktu detí s liečiacim sa otcom za podpory odborníkov. Cieľom bolo, aby aj v tejto náročnej situácii bola rodina čo najviac spolu a aby sa jej fungovanie nastavilo tak, nech problémy, ktoré rodičia riešili, čo najmenej ohrozovali ich deti.
Dôležité je prekonať predstavu niektorých rodičov, že v detskom domove bude o ich deti lepšie postarané, ako je to v rámci ich schopností doma. Dôležité je tiež poukázať na dočasnosť akéhokoľvek riešenia, pri ktorom je dieťa vyňaté z rodiny. Čím kratšie trvá separácia dieťaťa od rodiny, tým je väčšia ochota rodičov spolupracovať a tým je väčšia pravdepodobnosť návratu dieťaťa do rodiny.
Právny rámec a rodičovské práva a povinnosti
Základom pre starostlivosť o deti je Zákon o rodine, ktorý jasne stanovuje povinnosti rodičov. Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine). Ohrozenie vývinu a výchovy dieťaťa nemusí znamenať len to, že rodič zneužíva svoje rodičovské práva. V rodine, kde muž pácha násilie na žene, čím ohrozuje aj vývin a výchovu detí, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k deťom, najmä rozhodnúť o zverení dieťaťa do výchovy jedného (nenásilníckeho) rodiča. Návrh môže podať rodič dieťaťa alebo odbor sociálnych vecí ÚPSVaR.
Úprava rodičovských práv a povinností
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča.
Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy).
Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Pri rozvode manželstva je súčasťou rozsudku aj úprava styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s dieťaťom. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, súd styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo zakáže (§ 25 Zákona o rodine).
Vyživovacia povinnosť a právo na informácie
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine). Súdne konanie o určení výživného pre dieťa (do 18 rokov) sa môže začať aj bez návrhu (ex offo), po dosiahnutí plnoletosti len na návrh oprávneného, t. j. samotného dieťaťa. Výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Vzhľadom na vymedzenie postavenia štátnych orgánov v čl. 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately povinné konať vždy, ak si to vyžaduje záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 5 prvá veta zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Podľa čl. 4 zákona o rodine: Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. V prípade, ak rodič, ktorý má dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, odmieta informovať druhého rodiča a nevedia nájsť konsenzus, je ďalšou možnosťou súd. Predtým sa, samozrejme, odporúča vyzvať rodiča písomne (preukázateľným spôsobom), aby informoval o dieťati. Podľa § 24 ods. 5 druhá veta zákona o rodine, rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Je potrebné podať návrh na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Informačná povinnosť býva niekedy priamo súčasťou súdnych konaní o určenie rodičovských práv a povinnosti a nemusí byť riešená v osobitnom konaní. Matka je povinná písomne informovať otca o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho-ktorého mesiaca. Po podaní návrhu o uloženie informačnej povinnosti súd vyzve povinného rodiča, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Dieťa je v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom (ÚPSVAR).
Príspevky na dieťa a ich úprava
Zákon č. 600/2003 o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. stanovuje podmienky pre nárok na príspevok. Ak oprávnená osoba prestala spĺňať podmienky nároku na príspevok alebo sa zistí, že sa príspevok priznal neoprávnene, príspevok sa odníme. Ak sa príspevok vypláca neprávom, hoci oprávnená osoba splnila povinnosti žiadateľa, príspevok sa odníme od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa príspevok poslednýkrát neoprávnene vyplatil. Ak sa príspevok nevyplácal, hoci oprávnená osoba splnila podmienky nároku na príspevok a na jeho výplatu, alebo sa vyplácal v nižšej sume, príspevok sa vyplatí za čas, za ktorý sa nevyplácal alebo sa vyplácal v nižšej sume, najviac za obdobie jedného roka od posledného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa mal príspevok vyplatiť. Dôležité je, že príspevok nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považuje aj iné štúdium alebo výučba, ak svojim rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia MŠVVŠ SR (posúdenie rovnocennosti štúdia) je postavené na úroveň štúdia na SŠ a VŠ. V zmysle predmetného rozhodnutia, MŠVVŠ SR sa vyjadruje k rovnocennosti štúdia, nie k sústavnej príprave dieťaťa na povolanie.
Dôvody pre odňatie alebo nevyplácanie príspevku môžu zahŕňať situácie, keď podľa oznámenia príslušného orgánu: dieťa nebolo prihlásené na plnenie povinného predprimárneho vzdelávania alebo na plnenie povinnej školskej dochádzky, dieťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie vynechá viac ako 5 dní v mesiaci, alebo ak dôjde v porovnaní s už oznámeným spôsobom a miestom zabezpečenia starostlivosti o dieťa k podstatnej zmene spôsobu a miesta vykonávania starostlivosti, napr. presťahovanie.
Od 1.9.2019 má dieťa, ktoré nastúpilo prvýkrát do prvého ročníka základnej školy, nárok na zvýšený prídavok, čím sa rozšíril účel prídavku o čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. V praxi to znamená, že rodičovi, ktorého dieťa v príslušnom školskom roku nastúpi prvýkrát do 1. ročníka ZŠ, sa prídavok na dieťa zvyšuje o sumu 110 Eur za mesiac september, ktorý bude rodičom vyplatený v mesiaci október. Nie je potrebné, aby rodič žiadal o tento zvýšený príspevok na úrade, práce, sociálnych vecí a rodiny - bude vyplácaný automaticky, keďže úrady získavajú údaje o nezaopatrených deťoch, ktoré nastúpili do 1. ročníka ZŠ, z rezortného informačného systému Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Cesty k podpore rodín a systémové riešenia
Popri systematickej a praktickej podpore konkrétnym rodinám nemožno zabúdať na podporu rodiny ako inštitúcie. Pod ňou myslíme najmä funkčnú biologickú rodinu založenú na stabilnom manželskom zväzku muža a ženy, ktorá je najvhodnejším miestom na výchovu detí. Výchova k manželstvu a rodičovstvu musí mať pevné miesto v učebných osnovách, najmä tam, kde zlyhali rodičia a nemôžu slúžiť ako príklad. O to viac to platí pre deti v ústavnej starostlivosti, ktoré potrebujú získať zdravé vzorce pre budúce vlastné rodičovstvo.
Organizácia Úsmev ako dar ukazuje, že v mnohých prípadoch možno situáciám vyňatia detí predísť. „Chudoba na Slovensku je realitou, ktorej čelí mnoho rodín. Deti, ako naša budúcnosť, si zaslúžia bezpečné miesto na rozvoj a vzdelávanie. Každý jeden deň, ktorý dieťa strávi strachom, že príde o svoju rodinu a skončí v detskom domove, môže mať vážne traumatické následky na jeho psychický a emocionálny vývoj. Je nevyhnutné, aby mali prístup k stabilnému a podpornému prostrediu, kde môžu rásť a rozvíjať sa. Predovšetkým deti potrebujú prítomnosť milujúcich rodičov, ktorí im poskytnú oporu,“ hovorí Štefan Adamjak, výkonný riaditeľ Úsmev ako dar. Výskumy Úsmevu ako dar ukazujú, že viac ako polovica detí by sa mohla vrátiť domov, keby sa s ich rodinou systematicky pracovalo. Podporiť mnohé rodiny s deťmi môžu opäť aj Slováci. Úsmev ako dar pokračuje v celoslovenskej kampani „Rodina sa počíta“, ktorá upozorňuje na rastúcu chudobu a potrebu systémovej pomoci.
„Úsmev ako dar je vlajkovou loďou na Slovensku a ukazuje niekoľko ciest, ako rodinám pomáhať. Či už ide o Stretnutia rodinného kruhu, prípravu a sprevádzanie náhradných rodín, zabezpečenie sociálneho nájomného bývania alebo odborné poradenstvo pre rodiny v kríze a náhradné rodiny. Dohovor o právach dieťaťa jednoznačne hovorí, že spoločnosť je povinná urobiť všetko preto, aby deti mohli vyrastať vo svojich rodinách,“ zdôrazňuje sa v súvislosti s prácou tejto organizácie. Dôležitá je aj rýchla pomoc v krízových situáciách, ako demonštruje príklad Sociálneho domu sv. Norberta v Jasove, ktorý dlhodobo poskytuje útočisko rodinám v núdzi. Po havárii kanalizácie tu štyri rodiny zo dňa na deň stratili strechu nad hlavou. Vďaka pomoci sa byty vybavili kompletne novým nábytkom, kuchynským zariadením a písacími stolmi pre deti, aby v nich mohli ihneď dôstojne bývať. Vďaka tejto pomoci tu dnes býva šesť rodín s devätnástimi deťmi. „Bez stabilného bývania sa rodiny nemajú od čoho odraziť. Preto neváhame podporiť partnerstvá, ktoré spájajú rýchlu pomoc s dlhodobou víziou,“ dodávajú odborníci.
Osobitnú podporu si vyžadujú rómske komunity. Ukazuje sa, že najlepším prostriedkom pre riešenie situácie v týchto komunitách je terénna sociálna práca, zvlášť vo forme misijnej práce. Výsledky potvrdzujú dôležitosť podpory zamestnanosti a bývania pre všetky ohrozené rodiny. Medzi najsilnejšie zdroje podpory rodiny je zapojenie širšej rodiny a susedstva, ktoré môžu poskytnúť nielen materiálnu, ale aj sociálnu a emocionálnu oporu. Na úrovni obce predstavujú účinnú pomoc komunitné centrá, v ktorých môžu jednotlivé generácie aj celé rodiny spolu tráviť svoj čas, vzdelávať sa, rozvíjať rodičovské zručnosti, stretávať sa s odborníkmi a ďalšími spoluobčanmi.
Osobitne vhodnou formou pomoci rodine sú rodinné konferencie, ktoré predstavujú nový prístup v práci s rodinou, zameraný na riešenie problémov rodiny a jej konkrétneho člena. Na rozdiel od tradičného prístupu, v ktorom je kľúčovou osobou pri hľadaní riešení sociálny pracovník, pri rodinnej konferencii je nositeľom riešení široká rodina a iné dôležité blízke osoby. Tento prístup posilňuje zodpovednosť a angažovanosť celej rodinnej siete, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť udržateľných riešení a minimalizuje potreba zásahu štátnych orgánov. Aktívna účasť rodiny a jej okolia na riešení problémov je kľúčom k zníženiu počtu detí vyňatých z rodín a k podpore ich zdravého vývoja v láskavom a bezpečnom prostredí.
tags: #dieta #vynatee #z #roidny