Prehýbanie sa dieťaťa, či už ide o jednorazový prejav alebo opakovaný vzorec správania, môže u rodičov vzbudzovať obavy. Tento článok sa ponorí do hĺbky problematiky prehýbania sa u dojčiat, preskúma jeho možné príčiny, od bežných a neškodných až po tie, ktoré si vyžadujú lekársku pozornosť. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na tento aspekt vývoja dieťaťa, od konkrétnych míľnikov v piatom a šiestom mesiaci života až po širšie súvislosti ako hypertonus, reflux či koliky.
Vývojové míľniky v 5. a 6. mesiaci života
Vývoj dieťaťa je postupný proces, kde každý mesiac prináša nové schopnosti a zručnosti. V piatom a šiestom mesiaci života sa u bábätka odohrávajú významné zmeny, ktoré súvisia s posilňovaním svalstva a koordináciou pohybov.
5. Mesiac: Upevňovanie centrálnej osi a objavovanie tela
V piatom mesiaci by malo dieťa demonštrovať schopnosť udržať svoje telíčko v jednej osi - hlava, trup a nožičky by mali byť v jednej priamke. Táto zručnosť, ktorú si začalo osvojovať už v treťom mesiaci, je kľúčová pre ďalší rozvoj motoriky. Ak sa však dieťa často vracia do asymetrickej polohy, kde jedna strana tela je dominantnejšia, je namieste kontaktovať neurológa, pediatra alebo fyzioterapeuta.
Ďalším dôležitým míľnikom je schopnosť nadvihnúť nožičky do takej výšky, aby si samo dosiahlo na lýtka, členky, či dokonca prsty na nohách. Toto naznačuje posilnenie brušných svalov a schopnosť odlepiť zadoček od podložky, pričom by malo byť zachované symetrické držanie tela.
V polohe na chrbte sa päťmesačné bábätko často hrá s ručičkami. Môžeme pozorovať aj prvé pokusy o pretáčanie, ktoré sú motivované snahou dosiahnuť na hračku. Dieťa sa vtedy snaží siahnuť na hračku jednou ručičkou, pritiahne nožičky k brušku, druhú ručičku položí vedľa seba kolmo k osi tela a dotočí trup do ľahu na bok. Tieto pohyby ešte nie sú plne koordinované, preto sa dieťa často vráti späť na chrbát. V tomto období sa dieťa začína opierať o jednu ruku (lakeť a predlaktie) a druhú ručičku si uvoľňuje na uchopenie hračky.
6. Mesiac: Prechod k rotácii a aktívnemu pohybu
Šiesty mesiac je často považovaný za zlomový pre vývoj bábätka. V tomto období by malo dieťa zvládnuť nielen pretáčanie z polohy na chrbte do polohy na bok, ale do konca šiesteho mesiaca aj dotočenie z ľahu na boku do ľahu na bruško. Tento proces je umožnený postupnou rotáciou jednotlivých úsekov chrbtice, ktorá je iniciovaná siahaním cez strednú rovinu tela. Dieťa začína rotovať aj panvu a zapája šikmé brušné svaly.
Kľúčovým prvkom pre úspešné dotočenie z boku na bruško je schopnosť rozdeliť obe nožičky. Kým doteraz obe nožičky pracovali súčasne pri pritiahnutí k brušku, teraz musí dieťa dokázať vrchnú nožičku viac pokrčiť a spodnú naopak natiahnuť. Rovnako dôležité je aj rozlíšenie a koordinácia pohybu oboch ručičiek.
V polohe na chrbte si šesťmesačné bábätko často siaha na nožičky, potľapkáva ich, začína pozorovať a ohmatávať chodidlá a jednotlivé prsty. Rúčky už siaha po hračke celou dlaňou, pričom dokáže palec maximálne odtiahnuť od ostatných prstov. Dieťa už uchopuje hračky cielenejšie, nie len zo strany.
V polohe na brušku dochádza k výraznému pokroku. Dieťa sa dokáže oprieť o obe v lakťoch vystreté ručičky, pričom sa opiera o otvorené dlane. Dostáva sa tak do tzv. "druhého poschodia", odkiaľ má lepší výhľad na svoje okolie. Aj v tejto polohe dokáže krátkodobo uvoľniť jednu ručičku na uchopenie hračky. Charakteristickým pre toto obdobie je aj tzv. "plávanie" alebo "lietadlo". Ak dieťa vidí hračku a nedosiahne na ňu, kope nožičkami, zakláňa sa v chrbátiku, slintá, otvára ústa a máva ručičkami. V tomto štádiu sa ešte nevie plaziť a netuší, ako na hračku dosiahnuť.
Pri takzvanom trakčnom teste, kedy sa dieťa ležiace na chrbte uchopí za ručičky a mierne potiahne do polosedu, sa šesťmesačné dieťa krásne zabalí do klbka.
Prehýbanie sa dieťaťa: Čo to znamená a aké sú bežné príčiny?
Prehýbanie sa, naťahovanie a napínanie nožičiek je pomerne bežné u dojčiat a môže mať viacero príčin, ktoré nie vždy signalizujú problém.
Objavovanie tela: Jednou z najčastejších príčin je prirodzená fáza vývoja, kedy si dieťa uvedomuje svoje telo a skúša nové pohyby. Tieto pohyby sú súčasťou učenia sa kontrolovať svoje svaly a koordinovať pohyby.
Snaha o odgrgnutie: Prehýbanie sa môže byť tiež spojené s potrebou uvoľniť vzduch z bruška po jedle. Dieťa sa môže napínať, aby si pomohlo s odgrgnutím.
Nepohodlie: Dieťaťu môže byť jednoducho nepohodlná poloha, v ktorej sa nachádza. Môže to byť spôsobené mokrou plienkou, príliš tesným oblečením, alebo nepríjemnou teplotou.
Nespokojnosť alebo frustrácia: Niekedy je prehýbanie sa prejavom nudy, únavy alebo potreby zmeny. Dieťa sa takýmto spôsobom snaží upútať pozornosť alebo vyjadriť svoju nespokojnosť.
Prejavy súvisiace s trávením: Kŕče v brušku alebo pálenie záhy pri refluxe môžu bábätko veľmi znepokojovať. V prípade bolesti brucha dieťa zdvíha nohy, má tvrdé bruško a môže byť počuť aj zvuky z čriev. Tieto prejavy môžu viesť k napätiu a prehýbaniu sa.
Citlivosť na podnety: Deti sú veľmi citlivé na pohyby, zvuky a drobné podnety, ktoré sú odlišné od tých, na ktoré sú zvyknuté od rodičov. Nečakaná situácia, hlasný zvuk alebo neznáma tvár môžu vyvolať napätie a prehýbanie sa ako reakciu.
Reflexné pohyby: Niektoré reflexy, ako napríklad Moro reflex, môžu pripomínať napínanie tela. Moro reflex je reflexné roztiahnutie rúk, ktoré sa objavuje pri pocite zníženého bezpečia.
Landau reflex: Okolo štvrtého mesiaca sa objavuje Landau reflex, známy aj ako "lietanie". Dieťa v polohe na brušku sa napína a vystrie ruky a nohy, pričom sa pozerá dopredu. Tento pohyb je dôležitý pre posilnenie chrbtových svalov a prípravu na ďalší pohybový vývoj.
Hypertonus: Zvýšené svalové napätie a jeho dôsledky
Hypertonus je stav, kedy sú svaly dieťaťa nadmerne napäté. Toto zvýšené svalové napätie sa môže prejavovať prehýbaním do luku, naťahovaním nožičiek, zovretím ručičiek v päsť a ťažkosťami s uvoľnením svalov.
Príčiny hypertonusu:
- Dysbalancia vnútorného prostredia: Môže ísť o novorodenecký abstinenčný syndróm, gastrointestinálne problémy ako gastroezofageálny reflux (GER) či kojenecké koliky.
- Porucha centrálnej nervovej sústavy: Závažnejšie príčiny zahŕňajú hypoxicko-ischemickú encefalopatiu (u donosených novorodencov) alebo krvácanie do mozgu (u nedonosených novorodencov).
- Rizikové tehotenstvo a nízka pôrodná hmotnosť: Tieto faktory môžu zvyšovať riziko vzniku hypertonusu.
- Perinatálne problémy a problémy pohybu svalov: Komplikácie počas pôrodu alebo problémy s vývojom svalov.
- Nesprávne nosenie a manipulácia s dieťaťom: Nevhodná manipulácia môže prispieť k neprimeranému napätiu svalov.
Prejavy hypertonusu:
- Napätie vychádzajúce od krčnej chrbtice a šije, ramená pritiahnuté k ušiam.
- Dlane zovreté v pästičkách, paže natiahnuté do strán alebo pritiahnuté k hrudníku.
- Nohy v extenzii a natiahnuté do dĺžky.
- Hlava často v záklone, spolu s telom sa dieťa prehýba do luku (opistotonus).
- Hrudník v inspiračnom postavení, prítomné rýchle, povrchové dýchanie.
- Dieťa je predráždené, hyperexcitabilné, vyruší ho každá zmena polohy.
- Je plačlivé, nepokojné, má rýchle a nekoordinované pohyby rúk a nôh.
- Často má problémy s dojčením, zaspávaním, častejšie sa budí.
- Prítomné sú aj novorodenecké koliky.
- Oneskorený psycho-motorický vývin, opora o predlaktia v polohe na bruchu je nedostatočná.
- Dieťa sa pretáča z chrbátika na bruško a späť cez záklony hlavy, často nedokáže plaziť a lezenie mu robí problém.
- V stoji zotrváva väčšinu času na špičkách, alebo vytáča nohy von do strán, nedokáže došliapnuť na celé chodidlo.
Dôsledky neriešeného hypertonusu:
- Spomalený detský vývoj.
- Neideálne pohybové stereotypy (záklon hlavy, prehýbanie do záklonu).
- Asymetria (otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu, asymetrické plazenie, absencia lezenia po štyroch).
- Stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany.
- Citlivosť na dotyky (krk, chrbát, chodidlá).
- Poruchy učenia, nesústredenosť, sklony k hyperaktivite.
Gastroezofageálny reflux (GER) a Koliky: Bežné príčiny nepohodlia
Reflux: Gastroezofageálny reflux (GER) je stav, kedy sa žalúdočný obsah vracia späť do pažeráka. Môže spôsobiť podráždenie a bolesť, čo vedie k prehýbaniu sa dieťaťa ako k snaha o úľavu.
Koliky: Kojenecké koliky sú definované ako neutíšiteľný plač trvajúci viac ako 3 hodiny denne, viac ako 3 dni v týždni a viac ako 3 týždne. Príčiny kolík nie sú úplne známe, ale predpokladá sa, že súvisia s tráviacimi ťažkosťami, precitlivenosťou na podnety alebo psychologickými faktormi. Bolesť spojená s kolikami môže viesť k napätiu a prehýbaniu sa dieťaťa.
Očkovanie a prehýbanie sa
V zriedkavých prípadoch môže byť prehýbanie sa dieťaťa vedľajším účinkom očkovania, napríklad hexavakcíny. V takýchto prípadoch je dôležité sledovať reakciu dieťaťa a v prípade akýchkoľvek obáv konzultovať situáciu s pediatrom.
Čo robiť, keď sa dieťa prehne?
Ak vaše dieťa prejavuje tendenciu k prehýbaniu sa, existujú kroky, ktoré môžete podniknúť na zmiernenie jeho nepohodlia a podporu relaxácie.
- Uistite sa, že dieťa je v pohodlí: Skontrolujte, či nemá mokrú plienku, či mu nie je príliš teplo alebo zima, a či mu oblečenie nie je nepohodlné.
- Skúste dieťa odgrgnúť: Počas a po kŕmení nechajte dieťa odgrgnúť, aby sa uvoľnil prebytočný vzduch z bruška.
- Upokojte dieťa: Hojdajte dieťa, spievajte mu, hovorte naňho jemným hlasom alebo mu dajte cumlík.
- Zmeňte polohu: Niekedy pomôže zmena polohy, napríklad nosenie v náručí, v šatke alebo v nosiči.
- Masáž: Jemná masáž bruška môže pomôcť uvoľniť svaly a zmierniť nepohodlie.
- Cvičenie a hry: Bezpečné cvičenia vo forme hier môžu byť veľmi prospešné.
- Masáž a dotyky: Masáž, ktorá odstraňuje abnormálne svalové napätie u bábätka, dotýkanie sa, hladkanie, ľahké stláčanie nožičiek či ramien umožňuje bábätku zvyknúť si na dotyk. Odporúča sa položiť dieťa na vaše spojené lono tvárou k tvári a jemne ho pohojdať. Položte mu nôžky na hruď a potom mu masírujte ramená a ruky. Pohyby by mali byť rytmické, pokojné a nie náhle.
- Jemné kotúľanie: Jemné kotúľanie dieťaťa na bezpečnom povrchu je ďalšou hrou, ktorá môže pomôcť. Všetko treba robiť pokojne, bez násilia a je nutné pozorovať reakciu dieťaťa. Vďaka váľaniu dieťa spoznáva svoje telo a vníma polohy vo vzťahu k okoliu.
- Hojdanie na lopte: Hojdanie dieťaťa na lopte, kedy si sadnete na loptu s bábätkom a jemne sa hojdáte zo strany na stranu. Dávajte pozor, aby sa bábätko príliš nenakláňalo do strán. Mierne pohupovanie stačí na rozvoj pohybovej koordinácie.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Ak sa prehýbanie vyskytuje často, je spojené s plačom, zvracaním, problémami s kŕmením alebo inými znepokojujúcimi príznakmi, je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc.
Kedy spozornieť:
- Dieťa sa príliš nakláňa, jeho telo je v polohe pripomínajúcej prehnutý luk.
- Často zoviera päste a naťahuje nožičky.
- Príznaky sa zjavujú približne vo veku 3 mesiacov a môžu sa meniť.
- Dieťa preferuje oporu len o jedno predlaktie a uvoľňuje k hre len jednu ručičku.
- Ak máte akékoľvek pochybnosti o vývoji vášho dieťaťa, je vždy lepšie konzultovať situáciu s pediatrom alebo iným odborníkom. Spraviť videozáznam správania dieťaťa môže byť užitočné pre lekára pri diagnostike.
Terapia hypertonického syndrómu
Terapia hypertonického syndrómu závisí od správnej diagnostiky a liečby príčiny vyvolávajúcej hypertonus. Medzi používané techniky patria:
- Polohovanie
- Handling (špecifické techniky manipulácie s dieťaťom)
- Respiračná fyzioterapia
- Kontaktné dýchanie
- Bobath koncept
- Kojenecké masáže
- Bazálna stimulácia
- Exteroreceptívna facilitácia a inhibícia podľa Hermachovej
- Techniky na uvoľnenie mäkkých tkanív
- Vojtova metóda (najčastejšie pri centrálnej tonusovej a koordinačnej poruche - CKP)
Vývoj dieťaťa v 5. mesiaci #tehotenstva | Rast a vývoj plodu | 5 mesiacov #tehotná
Dôležitá je 24-hodinová manipulácia s novorodencom, láskyplný dotyk (plošný a hrejivý) a príjemný hlas rodiča. Podpora aktivity dieťaťa, najmä v prvom roku života, je kľúčová pre jeho správny psychomotorický vývoj. Ranné skúsenosti, pozitívna stimulácia a individuálny prístup rodičov formujú základ pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho interakciu so svetom.
V období prvého roku života, nazývanom kojenecké obdobie, prebieha u dieťaťa rýchly vývoj. Už v treťom mesiaci života sú viditeľné individuálne rozdiely medzi deťmi v správaní, prežívaní a celkovom vývinovom trende. Ranné skúsenosti, s ktorými sa dieťa stretáva, prispievajú k vytváraniu základov potrebných pre ďalší rozvoj jeho vzájomnej interakcie so svetom. Tieto skúsenosti sú podmienené aj vrodenými predispozíciami a vedú k formovaniu typických prejavov dieťaťa. Napríklad, nepokojné a živé dieťa bude vyvolávať iné rodičovské reakcie ako dieťa pasívne a apatické, čo ovplyvní ich vzájomné skúsenosti. Samozrejme, veľa závisí od osobnosti rodičov, ich správania voči dieťaťu a ich očakávaní.
Dieťatko v období tretieho mesiaca je veľmi motivované prijímať podnety zo svojho okolia. Je otvorené všetkému, čo k nemu prichádza, aj keď nie všetky podnety ho zaujmú rovnako. Prvotné zážitky dieťaťa a reakcia na ne, spolu s citovou odozvou, môžu utlmiť alebo posilniť vrodenú zvedavosť dieťaťa. Preto je veľmi dôležité, aby prevažovala u dieťaťa pozitívna stimulácia, ktorá by podporovala jeho otvorenosť a dôveru k svetu a podnecovala ho, aby ochotne akceptovalo podnety z okolia.
Oproti novorodeneckému obdobiu mizne ohnutie končatín - paže sú stále častejšie natiahnuté a ručičky sa viac otvárajú. Pohyby dieťaťa sa stávajú plynulejšie a vláčnejšie v porovnaní s trhavým pohybom novorodenca, a sú stále viac cielenejšie a zámernejšie. Koncom 3. mesiaca sa dieťa naučí ovládať pohyby hlavy. V dobe bdenia prevláda poloha hlavy v strednej línii. Dieťatko má hlavu otočenú na jednu stranu len v spánku. V polohe na brušku dokáže dieťa zdvihnúť hlavu asi o 90° a udrží ju viac ako 10 minút. Tiež dokáže otáčať hlavičku zo strany na stranu v ktorejkoľvek polohe. Keď necháme dieťatko „pásť baránky“, v období troch mesiacov sa dokáže vzoprieť na ručičkách bez toho, aby sa lakťami dotýkalo podložky - paže má úplne alebo takmer úplne natiahnuté, takže ramená aj horná časť hrudníka sú nad podložkou a hlava je vztýčená. Tento mesiac je zaujímavý aj tým, že dieťa objavuje ruku rukou - jednou ručičkou často uchopí druhú. Navzájom si ich chytá, ohmatáva - hrá sa s nimi. Je to veľmi dôležitý vývinový krok, pretože to znamená, že ruky sú aj aktívne - objavujú, vnímajú a manipulujú - aj pasívne - sú objavované, vnímané a manipulované. Veľmi skoro potom začne dieťa objavovať ruky aj očami. To je dôležitý krok k tomu, aby dieťa začalo objavovať samé seba. Tým, že dieťa objaví svoju ručičku, jeho vývin „poskočí“, pretože následne sa naučí rýchlo viesť ruku k videným predmetom a uchopiť ich. V tomto období slabne pôvodný silný úchop. Dieťa sa už neudrží, keď ho ťaháme za ručičky do sedu. Koncom tretieho mesiaca sa dieťa naučí ovládať i svalstvo hornej časti trupu a niektoré deti sa dokážu otočiť z ľahu na chrbte do ľahu na boku.
Čo sa týka zmyslového vývinu, v treťom mesiaci už dieťa fixuje predmet zrakom oboma očami a dokáže sledovať aj rýchlo sa pohybujúci predmet vo všetkých smeroch. Pohyby očí sú sprevádzané pohybmi hlavy. Tiež dokáže nájsť zdroj zvuku a otáča hlavu tam, odkiaľ zvuk prichádza. Objavuje sa u neho reakcia, ktorou odpovedá na ľudskú reč - začína aktívne mrnkať.
Je dôležité vyhnúť sa chaotickej stimulácii (predvádzanie viacerých hračiek naraz bez vysvetlenia, čo s nimi robiť) a stimulácii s prevahou manipulácie inou osobou (rodičia hračkou manipulujú, ale nenechajú dieťa robiť, čo chce). Dieťa by nemalo byť odsúdené do roly pasívneho príjemcu. V sociálnom kontakte je dôležité nechať dieťa reagovať a rešpektovať jeho reakciu. Lepšie je stimulácia s možnosťou neriadenej, spontánnej aktivity, kedy sú hračky v dosahu dieťaťa a môže sa s nimi hrať podľa vlastnej vôle. Ideálna je variabilná stimulácia s možnosťou vlastnej aktivity, kedy rodičia dieťaťu hračku ukážu, predvedú možnosti a podporujú jeho vlastnú aktivitu. V sociálnej oblasti dospelí iniciujú a rozvíjajú aktivitu dieťaťa.
Príklady stimulácie dieťaťa vo veku 3 mesiacov:
- Pri kúpaní a prebaľovaní: Umožnite dieťaťu dostatok pohybovej aktivity. Nechávajte dieťa nahé na podložke, aby voľne kopalo nožičkami a pohybovalo ručičkami. Podporujte pohyb rúk, nôh aj hlavy stimulovaním pokožky - rozvíjajte hmat dieťaťa. Hlaďte ho po celom telíčku teplými rukami. Môžete použiť aj rôzne mäkké tkaniny či jemné pierko.
- Kontakt na hrudi: Posaďte sa do polosedu, položte dieťa na svoju hruď bruškom dole, aby malo hlavičku opretú a počúvalo vaše srdce. Jemne ho hlaďte po chrbátiku a tichým hlasom spievajte. Motivujte ho, aby dvíhalo hlavičku a pozrelo vám do očí. Každý pokrok dieťaťa pochváľte a pohlaďte.
- Dvíhanie hlavy v ľahu na brušku: Položte dieťa na bruško, paže upravte pokrčené k hrudi. Otočte hlavičku tvárou na podložku. Podnecujte ho k dvíhaniu hlavy napríklad vsunutím ruky pod hrudník. Dieťa bude dvíhať hlavu, aby videlo niečo zaujímavé. Priťahujte ho pohľadom alebo hračkou.
- Stimulácia chrbátika: V ľahu na brušku jemne hladkajte dieťa po chrbátiku a druhou rukou mierne pritlačte zadoček, čím stimulujete dvíhanie hlavičky. Môžete pritom spievať.
- Pohyb hlavy pri nosení: Uchopte dieťa vo vodorovnej polohe do náručia, s hlavičkou vysunutou cez predlaktie. Noste ho takto po byte, aby mohlo sledovať okolie a dvíhať a otáčať hlavičku.
- Prednožovanie: V sede na stoličke položte dieťa zadočkom na svoje dlane tak, aby chrbátikom ležalo na vašich predlaktiach. Pohybmi dlaní dvíhajte a spúšťajte panvu dieťaťa, čím ono dvíha a spúšťa nôžky. Dôležité je, aby sa dieťa aktívne zapájalo.
Poklopkávanie po chodidlách či jemné poklopkávanie bruškami prstov po celom tele dieťaťa sú tiež dobrou stimuláciou. Všetky úkony robíme jemne, nenásilne a sledujeme reakciu dieťaťa. Masáže dieťatka sú tiež výbornou stimuláciou a relaxáciou.
Päťmesačné dieťa by malo už veľmi suverénne dokázať udržať telíčko v osi. Ak sa však stále vracia do asymetrickej polohy, je vhodné kontaktovať lekára. Dieťa by tiež malo byť schopné nadvihnúť nožičky tak, aby si dosiahlo na lýtka či členky, zapojiť brušné svaly a odlepiť zadoček od podložky, pričom by malo zachovať symetrickú polohu tela. V tomto veku sa deti často hrajú s ručičkami a pozorujeme počiatky pretáčania, motivované hračkou. Ak dieťa preferuje oporu len o jedno predlaktie a uvoľňuje k hre len jednu ručičku, je to dôvod na zvýšenú pozornosť.
Šiesty mesiac je zlomový. Dieťa by malo zvládnuť dotočenie z boku na bruško, čo si vyžaduje schopnosť rozdeliť nožičky a rozlíšiť funkciu oboch ručičiek. V polohe na brušku sa opiera o obe vystreté ručičky s otvorenými dlaňami, dostáva sa do tzv. "druhého poschodia" a krátkodobo uvoľňuje jednu ručičku na úchop hračky. Prejavuje sa aj tzv. "plávanie" alebo "lietadlo". Trakčný test v polosede by mal dieťa zvládnuť zabalením sa do klbka.
Bábätká zvyčajne spia a pijú mlieko vtedy, keď to ich rastúce telíčko potrebuje. Denný a nočný rytmus si vytvárajú postupne, ale pomôže im, ak rodičia začnú a ukončia deň v rovnakom čase. Zatemnená izba, večerné rituály a pravidelná uspávanka pomôžu prispôsobiť biologické hodiny. Spánok bábätka sa mení z mesiaca na mesiac. Fázy bdenia sa predlžujú, fázy spánku skracujú. Po jednej až dvoch hodinách pozornosť ochabne a prichádza čas na ďalšie zdriemnutie.
V druhom mesiaci života už dieťa meria priemerne 51 až 56 centimetrov. Oblečenie vo veľkosti 50 alebo 56 mu môže byť už tesné. Odporúča sa kupovať radšej voľnejšie oblečenie.
V druhom mesiaci sa dieťa stáva aktívnejším a chce pochopiť prostredie. Jeho pršteky uchopia všetko v dosahu. Otváranie a zatváranie rúk je nová zručnosť. Stimulujte zmysly prstovými hrami, rytmickými pohybmi, masážami, spevom a hojdaním. Občasné položenie na bruško je tiež prospešné.
V prvých týždňoch po narodení dieťa vidí ostro len predmety či tváre vo vzdialenosti niekoľko centimetrov. V druhom mesiaci jeho oči vedia zaostriť do jedného metra. Vníma základné farby (červenú, modrú, žltú), ale nerozpoznáva jemnejšie odtiene.
Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory. Ak je svalové napätie v norme, hovoríme o normotonuse. Pri polohe na bruchu môžu byť hypertonické deti nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Často sa spája s neutíchajúcim plačom, nepokojom a kopaním rukami a nohami. Príčiny môžu byť rôzne, od detského refluxu a kolík až po závažnejšie poruchy centrálnej nervovej sústavy. Ak sa problém nerieši, môže dôjsť k spomaleniu vývoja, stoju na špičkách, vytáčaniu chodidiel do vonkajšej strany a citlivosti na dotyky. Dôležité je správne nosenie a manipulácia s dieťaťom, jemný dotyk a baby masáž.
Napätie a nepokoj u dieťaťa môžu byť spojené s frustráciou. Nezávisle od pozorovateľného vývoja dochádza k jemným zmenám v nervovom a svalovom systéme, ktoré môžu spôsobiť menšie odchýlky. Tieto sa zvyčajne korigujú posilnením svalov. Prehýbanie, odhrňanie hlavy dozadu a napínanie chrbta s plačom môže pôsobiť nahnevane. "Lietanie" v polohe na bruchu, kedy dieťa vystrie ruky a nohy, je tiež normálny vývojový krok. Ak je napínanie spojené s bolesťou, bude to sprevádzané silným plačom. Kŕče v brušku alebo pálenie záhy pri refluxe môžu dieťa znepokojovať. Moro reflex, hoci nie je napínanie, môže mať podobný prejav. Komplikácie pri pôrode, ako nedostatok kyslíka, môžu ovplyvniť svalový tonus. Deti sú citlivé na nečakané situácie, hlasy či tváre, čo môže vyvolať napätie. "Lietanie" je dôležitý vývinový krok, ktorý posilňuje chrbtové svaly a pripravuje dieťa na ďalší pohybový vývoj.
tags: #dieta #vystiera #rucicky