Máte doma malého jedáka, ktorý sa zrazu vyhýba jedlu? Nechutenstvo u detí môže byť viac než len obyčajné trucovanie. Niekedy ide o prechodné obdobie, no v iných prípadoch to môže byť signálom zdravotného problému, ktorý môžete nevedomky prehliadnuť. S problémami s jedlom sa u svojho dieťaťa stretol nejeden rodič. Keď dieťa nechce jesť, môžu sa rodičia snažiť akokoľvek, ale jedlo doňho aj tak nedostanú. Tento článok prináša komplexný pohľad na možné príčiny odmietania jedla a ponúka praktické rady, ako túto situáciu zvládnuť, aby stravovanie nebolo len bojom a vaše dieťa malo opäť chuť do jedla.
Čo je nechutenstvo u detí a ako ho rozpoznať?
Nechutenstvo u detí nastáva, keď dieťa zrazu prestane mať záujem o jedlo alebo začne odmietať stravu, ktorá mu predtým chutila. Tento problém môže byť spôsobený rôznymi faktormi a môže byť krátkodobý alebo dlhodobý. Problémy s jedením má podľa vedcov 20 - 35 % zdravých detí, čo naznačuje, že ide o pomerne bežný jav, ktorý nemusí vždy signalizovať vážny problém. Často sa stáva, že deti prechádzajú obdobím, kedy majú menšiu chuť do jedla, čo môže byť spôsobené fyzickými, emocionálnymi alebo psychologickými faktormi.
Nechutenstvo môže byť:
- Krátkodobé - príčinou môžu byť bežné choroby, ako prechladnutie alebo bolesť hrdla, alebo pri prerezávaní zúbkov. Deti môžu mať zníženú chuť do jedla aj keď zažívajú nejakú zmenu, napríklad začiatok škôlky alebo školy. Tento problém zvyčajne zmizne, keď dieťa prekoná chorobu alebo si zvykne na nové prostredie.
- Dlhodobé - ak dieťa odmieta jedlo dlhší čas, môže to byť spôsobené zdravotnými problémami, ako sú napríklad problémy s trávením alebo psychologickými faktormi, ako je stres. V prípade, že to trvá dlhšiu dobu, je potrebné vyhľadať lekára aby zistil príčinu problému a navrhol ďalší postup.
Pridružené problémy a varovné signály
Nechutenstvo u detí môže byť spojené s rôznymi problémami, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Okrem odmietania jedla môžu byť deti podráždené, plačlivé alebo sa vyhýbať aktivitám, ktoré predtým robili s nadšením. Ak sa k tomu pridajú tráviace ťažkosti, ako bolesť brucha, zápcha, hnačka alebo vracanie, môže ísť o zdravotný problém, ktorý si zaslúži pozornosť. Zvýšená teplota alebo horúčka môže signalizovať, že organizmus bojuje s infekciou alebo zápalom. Keď dieťa nechce jesť, ale očividne je v úplnom poriadku, možno je iba prejedené alebo má s jedlom krátkodobý osobný problém. Niekedy sa však k nechutenstvu pridajú aj iné príznaky, a vtedy je načase vyhľadať lekára.
Príčiny nechutenstva u detí v rôznych vekových kategóriách
Za nechuť do jedla u detí sú zodpovedné mnohé faktory, ktoré sa líšia v závislosti od veku dieťaťa. Každé štádium vývoja prináša špecifické situácie, ktoré môžu ovplyvniť stravovacie návyky.
Kojenci (0 - 12 mesiacov)
U kojencov je nechutenstvo často spôsobené fyzickými problémami, napríklad prerezávanie zúbkov, ktoré môže spôsobovať bolesť a nepohodlie pri jedení. V štúdii väčšina matiek uviedla, že jedným z najčastejších príznakov prerezávania zúbkov bolo zlé kŕmenie, ktoré sa vyskytlo u 65 % detí. Tento problém je bežný a môže spôsobiť dočasné nechutenstvo u malých detí. Dobrou správou však je, že prerezávanie zúbkov je len dočasné obdobie, ktoré čoskoro prejde a apetít sa dieťatku opäť vráti. Okrem toho ho môžu vyvolať aj tráviace ťažkosti alebo infekcie, ktoré znižujú chuť do jedla.
Batoľa (1 - 3 roky)
Nechutenstvo u batoliat môže byť spôsobené rastovými špurtmi, kedy dieťa rýchlo rastie a môže mať dočasne menšiu chuť do jedla. Ako uvádzajú odborníci, počas prvých dvoch rokov života dieťa narastie o približne 25 cm a jeho hmotnosť sa strojnásobí. Táto rýchla zmena v raste môže ovplyvniť aj jeho apetít. Okrem toho, deti v tomto období začínajú byť náročnejšie na výber jedál a môžu odmietnuť nové alebo nezvyčajné potraviny. Batoľa sa tiež vyvíja bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo.
Ako sa uvádza, prerezávanie zubov je samostatná kapitola, ktorú majú všetci rodičia veľmi dobre prečítanú. V tomto období deti často plačú, sú unavené, ubolené a, hádate správne, nechutí im. Keď 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť. Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla. Preto je dôležité vylúčiť zdravotné dôvody, čo môžeme konzultovať s detským lekárom.
Predškoláci (3 - 5 rokov)
U predškolákov je znížená chuť do jedla najčastejšie spôsobená psychologickými faktormi, ako je stres z nového prostredia - napríklad nástup do škôlky, kde sa musia prispôsobiť novým pravidlám a rutine. Ak máte doma škôlkara, určite viete, že si zo škôlky môžu priniesť domov okrem zážitkov aj choroby, pretože v kolektíve sú viac vystavené rôznym vírusom a baktériám. Tieto faktory môžu ovplyvniť ich apetít, ale väčšinou ide o prechodný problém, ktorý vymizne, keď sa dieťa zotaví.
Školáci (6 - 12 rokov)
V školskom veku môže nechutenstvo u detí vzniknúť z rôznych dôvodov - stres v škole, problémy medzi kamarátmi alebo obavy z prospechu - aj to môže ovplyvniť ich chuť do jedla. S tým môžu súvisieť aj tráviace problémy, ako napríklad bolesti brucha alebo reflux. Okrem toho deti v tomto veku zažívajú obdobia rýchleho rastu, čo môže spôsobiť pokles apetítu. Po čase sa to však zvyčajne upraví, keď sa ich telo prispôsobí týmto zmenám.
Tínedžeri (12 a viac rokov)
V puberte sú najčastejšími príčinami nechutenstva u detí hormonálne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť chuť do jedla. Toto obdobie je priam kokteil fyzických a emocionálnych zmien, ktoré spôsobujú dočasné zníženie chuti do jedla. Pridať sa môžu aj ďalšie príčiny, ako stres zo školy, rodinné problémy alebo nezhody v medziľudských vzťahoch. Tínedžeri si často nepotrpia na zdravú stravu a dostatok spánku, práve naopak, čo môže oslabiť ich imunitný systém.
Špecifické aspekty odmietania jedla a dojčenia
Dojčenie je pre dieťa nielen zdrojom výživy, ale aj spôsobom, ako sa cítiť v bezpečí a v spojení s matkou. Čo však robiť, keď dieťa začne odmietať prsník? Táto situácia môže byť pre rodičov veľmi stresujúca a vyvolávať množstvo otázok. Prečo sa to deje? Ako to riešiť? Je to už odstavenie? Tento článok sa zameriava na možné príčiny odmietania dojčenia u detí a ponúka praktické rady, ako túto situáciu zvládnuť.
Možné príčiny odmietania dojčenia
- Reakcia na tok mlieka: Správanie bábätiek, ktoré matky popisujú, môže súvisieť s reakciou na tok mlieka, ktorý bábätko vníma ako nedostatočný. Táto situácia sa paradoxne často stáva ženám, ktorých bábätká vynikajúco priberajú a ktoré majú od začiatku veľmi veľa mlieka.
- Používanie cumlíka, fľaše a klobúčikov: Používanie cumlíka, fľaše a klobúčikov pri dojčení môže znížiť tvorbu mlieka a spôsobiť, že bábätko bude odmietať prsník.
- Hormonálna antikoncepcia: Začatie užívania hormonálnej antikoncepcie môže u niektorých žien znížiť tvorbu mlieka.
- Ochorenie: Ochorenie spojené s horúčkou, ako napríklad črevná viróza, môže spôsobiť pokles tvorby mlieka.
- Príliš veľké množstvá príkrmov: Pri deťoch, ktoré sú staršie ako 6 mesiacov, je jednou z častých príčin, že bábätko papá príliš veľké množstvá príkrmov príliš často.
- Zásahy znižujúce frekvenciu dojčenia: Ďalším faktorom, ktorý po 6. mesiaci často znižuje tvorbu mlieka sú zásahy, ktoré znižujú častosť dojčenia - napr. učenie bábätka, aby prespalo celú noc, snaha o väčšie intervaly medzi dojčeniami a podobne.
- Znížená tvorba mlieka: Matky niekedy cítia zníženú tvorbu mlieka, napríklad po začatí užívania antikoncepcie.
Ako zachrániť dojčenie?
Ak bábätko odmieta prsník, je dôležité zachovať pokoj a skúsiť rôzne stratégie, ktoré môžu pomôcť obnoviť dojčenie.
- Fyzický kontakt s bábätkom: Využívajte fyzický kontakt s bábätkom, najmä kontakt koža na kožu a spoločné spanie. Je pravdepodobné, že dieťatko sa prisaje, ak bude blízko vášho prsníka, keď bude rozospaté v polospánku pri zaspávaní alebo prebúdzaní.
- Ponúkajte dojčenie pri prebúdzaní a pri zaspávaní.
- Dojčenie bez obmedzenia: Bábätko je dobré dojčiť bez obmedzenia, to znamená, ak má chuť tak, aj pred jedlom, aj po jedle a kedykoľvek inokedy, keď má záujem. Ak si bábätko dojčenie nepýta, tak mu ho ponúkať.
- Dojčenie v šatke alebo nosiči: Dajte si bábätko do šatky alebo do nosiča a dojčite v ňom.
- Správne prisatie: Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka.
- Zvýšenie tvorby mlieka: Ak má bábätko už viac ako 4. mesiace - v medzičase, kým sa zvýši tvorba mlieka - je najlepším riešením podávanie jedla; toho, čo dieťatku chutí.
- Zníženie množstva príkrmov: Ak to je tak, skúste znížiť množstvo jedla. Prikrmovať bábätko je vhodné primeranými dávkami jedla tak, aby sa neznížilo množstvo a výdatnosť dojčení. Príkrmy sa k dojčeniu PRIdávajú, príkrmy dojčenie nenahrádzajú.
- Vyhnite sa cumlíkom a fľašiam: Jednou z častých príčin, pre ktoré sa zníži tvorba mlieka, je používanie cumlíka, fľaše a klobúčikov pri dojčení.
- Trpezlivosť: Skúšajte to, ale bez toho, aby ste ho do dojčenia nútili.
Prikrmovanie a odmietanie prsníka
Často sa stáva, že po zavedení príkrmov začne dieťa odmietať prsník. Je dôležité si uvedomiť, že príkrmy by mali dopĺňať dojčenie, nie ho nahrádzať.
- Primerané dávky jedla: Prikrmovať bábätko je vhodné primeranými dávkami jedla tak, aby sa neznížilo množstvo a výdatnosť dojčení.
- Kalorické jedlo: Ak má bábätko už viac ako 4. mesiace - v medzičase, kým sa zvýši tvorba mlieka - je najlepším riešením podávanie jedla; toho, čo dieťatku chutí. Umelé mlieko v tejto situácii už nie je potrebné. V tomto veku je omnoho vhodnejšie zaviesť kalorické jedlo (čerstvé jedlo), ktoré je vhodnejšie než umelé mlieko.
- Vyhnite sa fľaši: Podávanie umelého mlieka (alebo akejkoľvek inej tekutiny) fľašou môže postupne ešte viac zhoršovať dojčenie, čo je o dôvod naviac, aby ste prešli z dokrmovania fľašou na prikrmovanie kalorickým jedlom.
- Zmena v stolovaní: Dobrým nápadom je aj zmena v stolovaní. Dieťaťu možno vadí umiestnenie stoličky alebo sa mu s ňou spájajú nie príliš príjemné spomienky. Skúste ho posadiť k oknu, na balkón alebo na záhradu.
MAMILA: ako poznať, či bábätko vypije dostatok mlieka l Jak poznat, že miminko vypije dostatek mléka
Praktické riešenia a podpora chuti do jedla
Nechutenstvo je častý problém, ale máme pre vás dobrú správu - môžete ho hravo zvládnuť jednoduchými krokmi.
Vyvážený jedálniček a úloha sladkostí
Deti, ktoré jedia príliš veľa sladkostí a spracovaných potravín, môžu mať zníženú chuť na výživné jedlá. Rafinovaný cukor v sladkostiach totiž spôsobuje rýchle výkyvy hladiny energie a môže narušiť prirodzený pocit hladu. Dbajte tiež na to, aby deti mali dostatočný príjem zeleniny, bielkovín a zdravých tukov. Podávanie menších jedál v pravidelných intervaloch počas dňa pomáha udržiavať stabilný pocit hladu a môže podporiť prirodzenú chuť do jedla. Do detského jedálnička nepatrí nadbytok sladkostí.
Dostatok pohybu pre zdravý apetít
Podľa odborníkov fyzická aktivita podporuje trávenie a prispieva k lepšej črevnej rovnováhe, čím pomáha udržiavať prirodzenú chuť do jedla. Deti by sa mali venovať aspoň 60 minút mierne až intenzívne náročnej pohybovej aktivity denne - ideálne formou hier, športu alebo prechádzok na čerstvom vzduchu. Pravidelný pohyb zvyšuje hladinu energie, zlepšuje náladu a podporuje prirodzený pocit hladu. Dôležité je obmedziť dlhé sedenie pri obrazovkách, ako sú televízor, tablet či mobil. Namiesto toho deti povzbuďte, aby sa hýbali. Deti spravidla milujú pohyb, či už ide o skákanie, tanec, beh, plávanie, jazdenie na odrážadle alebo kolobežke… pohyb je pre ne jednoducho prirodzený a na vás je, aby ste ho podporovali.
Tekutá a kašovitá strava v náročných obdobiach
V obdobiach, keď dieťa nechce jesť - napríklad pri prerezávaní zúbkov, počas choroby alebo pri celkovej únave - môže byť ťažké dostať do neho klasické jedlo. Vtedy mu môžete ponúknuť výživnú tekutú alebo kašovitú stravu, ktorá je ľahšie stráviteľná. Môže to byť napríklad polievka, zeleninové pyré alebo ovocné smoothie. Takéto jedlo je šetrnejšie k podráždeným ďasnám či boľavému hrdlu a zároveň môžu zabezpečiť dostatočný prísun výživných látok.
Vitamíny a minerály ako podpora
Ak dieťa odmieta jedlo a nemôžete mu zabezpečiť dostatočný prísun potrebných živín len stravou, môžete zvážiť použitie výživových doplnkov, ako je napríklad multivitamínový sirup Pediakid. Môže pomôcť doplniť potrebné živiny, ale pamätajte, že strava je prvoradá a tento sirup má slúžiť len ako jej doplnok.
- Pivovarské kvasnice: Pivovarské kvasnice majú niekoľko účinkov na zdravie a sú prirodzeným zdrojom B vitamínov. Nedostatok vitamínu B1 však môže byť podľa vedcov spojený s vyšším rizikom nechutenstva, preto by ho deti mali prijímať v dostatočnom množstve. Pangamin je prirodzený zdroj vitamínov skupiny B. Ide o jedinečný produkt pre náročných spotrebiteľov a pre všetkých, ktorí vyznávajú zdravý životný štýl. Vhodné pre vegánov a bez éčok.
- Zinok: Zinok je dôležitý minerál, ktorý prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému a tiež k udržaniu zdravých kostí, pokožky a dobrého zraku. Ako uvádza štúdia, nízka hladina zinku u dojčiat a detí môže narušiť rast a viesť k strate chuti do jedla. K dispozícii sú vegánske výživové doplnky s obsahom zinku a vitamínu C pre imunitu vášho dieťaťa, často s lahodnou sladkou citrusovou príchuťou, ktorú si deti zamilujú. Odporúčaný vek je 1-13 rokov.
Riešenie bežných stravovacích problémov - Rady od odborníčky RNDr. Barbary Svieženej, PhD.
Kolísanie apetítu u detí je prirodzené a stretávajú sa s tým aj dospelí. Detský apetít dokáže rodičov poriadne potrápiť. Mnohí rodičia sa však trápia s nechutenstvom v špecifickom veku od jedného do troch rokov. Obdobie batoľaťa so sebou prináša rôzne úskalia a odmietanie jedla je jedným z nich. RNDr. Barbara Sviežená, PhD., lektorka a nutričná poradkyňa, ponúka pohľad na najčastejšie "papkacie" problémy a ich riešenia.
1. Problém: Dieťa jedlo iba s tabletom či TV
Dnes sa stretávame veľmi často s javom, kedy deti pri prežúvaní jedla sústreďujú svoju pozornosť na sledovanie programu v televízii či na tablete/mobile. Takéto jedenie vyvoláva úplne inú fyziologickú a hormonálnu reakciu tela v porovnaní so štandardným jedením. Deti, ktoré sa sústredia na pozeranie rozprávky, nevnímajú jedlo, jeho chuť, vôňu, konzistenciu a majú plne odpútanú pozornosť. Nedokážu správne vyhodnotiť pocit nasýtenia a je tu vyššia pravdepodobnosť nadváhy a obezity vo vyššom veku. Taktiež nevnímajú, aké jedlo vkladajú do úst a v akom množstve. Znižuje sa počet prežutí a majú tendenciu rýchlejšie prehĺtať väčšie sústa, čo môže sťažiť trávenie jedla a vyvolávať problémy s tráviacim traktom.
Aby sme sa vyhli negatívnym dôsledkom popísaným vyššie, snažme sa:
- Stravovať spoločne s aspoň jedným rodinným členom pri stole.
- Komunikovať s dieťaťom, namiesto rozprávky v elektronickom médiu si hovorme rozprávky vzájomne.
- Pripravovať jedlo zaujímavo a atraktívne tak, aby sme si mohli hovoriť o jednotlivých potravinách rozprávky/príbehy.
- Vysvetliť dieťaťu (ak je už väčšie), čo sa deje s jeho telom, keď nevníma čo je.
- Dohodnúť sa v rámci celej rodiny, že pri stolovaní sa mobily, tablety a notebooky zatvárajú či prenesú do inej miestnosti a nebudeme reagovať na žiadne pípnutia, správy či hovory. Čas obeda či večere je proste čas na rodinu a lásku.
- Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák, bez ktorého neurobia ani krok, poprípade bábika alebo plyšový maznáčik.
2. Problém: Kojím a dieťa papá veľmi málo
Dojčenie je proces ovplyvnený hormonálne (endokrinne) a neskôr autokrinne. Niečo ako slabé materské mlieko alebo nedostatok mlieka neexistuje. Množstvo a vypudzovanie mlieka je ovplyvnené vylučovaním hormónu prolaktínu z adenohypofýzy a oxytocínu z neurohypofýzy. Ak dieťa plače, málokedy to súvisí s nedostatkom mlieka, ale skôr so psychickým nastavením mamičky alebo s jej skladbou stravy.
3. Problém: Dieťa je veľmi prieberčivé (picky eater)
Prieberčivosť dieťaťa môže byť vážnejší problém ovplyvnený niektorými faktormi - ako je vnímanie jedla, rozvoj svalov v oblasti tváre a sánky, spojenie jedenia s bolesťami po prekonanej chorobe (hnačky, bolesti brucha a podobne), prípadne aj nedostatkom niektorých minerálov (napr. zinok). Na druhej strane môže byť prieberčivosť spôsobená aj prílišným tlakom rodiny (matky) na jedenie dieťaťa, nalomením pocitu sýtivosti, istou formou manipulácie zo strany rodiny alebo dieťaťa a podobne. Detský apetít dokáže rodičov poriadne potrápiť. Kolísanie apetítu u detí je prirodzené a stretávajú sa s tým aj dospelí. U detí je bežné, že jeden deň si neustále pýtajú niečo na jedenie a hneď nasledujúci deň od seba odsunú všetko, čo im naservírujete.
Dieťaťu treba venovať viac nenásilnej pozornosti. Jedlo nie je to najdôležitejšie, čomu sa máme venovať a nemá byť stredobodom nášho záujmu. Jeme, aby sme žili a nie naopak. S dieťaťom nakupujme, hrajme sa s potravinami a vysvetľujme mu, čo pre nás znamenajú, čo nám prinášajú a vďaka ktorým sme zdraví. Nesiľme dieťa do extrémne veľkého repertoára, ponúkajme zdravé jedlá, ale nie v širokej palete potravín. Dieťa v troch rokoch prechádza neofóbiou, strachom z nového, a mnohé potraviny odmieta práve z toho dôvodu, že sa s nimi ešte nezoznámilo. Môže sa stať, že dieťa má jednoducho „nehladné“ obdobie a nejde o trvalý stav. V takom prípade sa netreba obávať, že by dieťa skolabovalo od hladu. Ak však dieťa jedlo pravidelne bojkotuje alebo to trvá dlhší čas, je potrebné položiť si otázku: Kde sa stala chyba? Sú deti, ktoré jedia s nechuťou, prípadne jedlo odmietajú, a pritom prospievajú úplne normálne. Deti v tomto ohľade jednoducho problém nemajú. Problém zvyčajne vidia len dospelí, často aj predčasne a zbytočne hľadajú radu odborníka a tému stravovania tak v rodine zbytočne dramatizujú.
4. Problém: Dieťa nevydrží sedieť - treba ho naháňať pri jedení
Naháňanie dieťaťa nikam nevedie a je jednou z častých chýb pri stravovaní malých detí. Predstavte si, že v škôlke deti pekne sedia za stolíkmi a nikto ich nemusí naháňať, zaujímavé že? Dieťaťu vysvetlíme, že sa je len v kuchyni za stolom a nikde inde. Dodržiavajte to však celá rodina. Ak dieťa nevydrží a odbehne, nechajte mu ešte chvíľu tanier na stole, kým sa naje celá rodina a potom to odložte na neskôr. Neponúkajte mu žiadne jedlo medzitým. Dohodnite sa, že raz za čas si spolu urobíte piknik v prírode, na záhrade alebo len na balkóne, prípadne v zimnom období aj v jeho izbe na deke - ale okrem týchto prípadov budete jesť vždy pri stole.
5. Problém: Dieťa nechce jesť zeleninu
Deti majú často problém s čerstvou zeleninou. Netreba podceňovať varenú, dusenú, blanšírovanú či pečenú zeleninu. Ak neje čerstvú, existuje množstvo spôsobov ako vitamíny doplniť varenou. Taká dobrá hustá zeleninová polievka, zeleninové kroketky pečené v rúre, či zeleninové nátierky sú taktiež dobrým zdrojom potrebných vitamínov a minerálov. Nemá rado zeleninu? Skúste ju rozmixovať a pridať do polievky tak, aby to dieťa nezistilo. Choďte príkladom, jedzte zeleninu a vychvaľujte jej chuť. Navyše, z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky, čo môže zvýšiť záujem dieťaťa.
6. Problém: Chce jesť aj po večeri a po umytí zubov
Opäť treba zvážiť, či v tomto prípade ide o skutočný hlad, alebo len chuť či istú formu manipulácie kvôli nedostatku pozornosti. Zamyslime sa nad tým, koľko dieťa reálne je, aké porcie má, či má dostatok všetkých živín a v akom pomere. Skúsme si niekoľko dní podrobne písať, čo všetko dieťa zje a či v strave nemá príliš veľa jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým glykemickým indexom (GI), ktoré zbytočne provokujú inzulín. Pri takejto strave môže dochádzať k rozpojeniu metabolických a fyziologických dráh, dokonca až k vzniku leptínovej rezistencie, kedy má dieťa chuť jesť, pretože nesprávne vyhodnocuje vlastný apetít. Pokiaľ má dieťa dobrú zdravú stravu s dostatkom komplexných sacharidov a vlákniny, nie je dôvod sa obávať, že nám po večernom umytí zomrie hladom. Iné je to v období rastového skoku, v období dospievania, kedy je druhá večera na mieste, opäť však v správnom čase a s dostatočným odstupom pred spánkom.
7. Problém: Neustále má chuť na sladké
Ak má dieťa neustále chuť na sladké, treba zvážiť, či nejde o vážnejší problém, alebo či jeho strava nie je plná jednoduchých sacharidov, cukrov či škrobu, v kombinácii s tukmi. Sladkosti, slané či sladké pochutiny, biela ryža, biele cestoviny, biele pečivo, zemiaková kaša - to všetko môžeme zaradiť k potravinám s vysokým GI, ktoré zbytočne provokujú inzulín. Chuť na sladké vieme upokojiť ovocím, sušeným ovocím v bio kvalite, horkou čokoládou, sladkými, ale zdravými jedlami (obilninové kaše, jogurt s medom, placky či palacinky v zdravej verzii). Ak napriek zaradeniu aj zdravých sladkých jedál má dieťa chuť na sladké, musíme situáciu riešiť komplexnejšie.
8. Problém: Starí rodičia ho kŕmia nezdravými vecami
Záleží od toho, nakoľko sú ochotní s nami starí rodičia komunikovať, diskutovať o problematike zdravej výživy a čo my považujeme za nezdravé veci. Pokiaľ dieťaťu starí rodičia pripravia domáci koláč s cukrom alebo parené buchty, rozhodne by sme to tak mali nechať, ak je to skôr sporadické. Pokiaľ mu však ponúkajú kupované sladkosti a priemyselne spracované pochutiny, skúsme sa s nimi porozprávať a nájsť spoločný kompromis - teda radšej ten domáci koláč ako horalky. Argumentujme logicky, bez hnevu, poďakujme sa, ale v záujme zdravia dieťaťa trvajme na svojom rozhodnutí.
9. Problém: Dieťa zje toho veľmi veľa - mám pocit, že nevie, kedy dosť
Zdravé dieťa sa neprejedá! Zdravé dieťa, s dobre vyvinutou reguláciou príjmu potravy, má vnútorné nastavenie naladené na svoje vlastné potreby. To znamená, že vie koľko, čo a kedy jesť. Táto schopnosť, s ktorou sa dieťa rodí, môže byť narušená:
- Ak bolo dieťa prikrmované alebo kŕmené umelou formulou v pravidelných intervaloch a s rovnakým objemom mlieka.
- Ak sme v batolivom období dieťa nútili dojedať celé porcie.
- Ak sme dieťa nútili do jedenia vo všeobecnosti.
- Ak sme používali zavádzanie či manipuláciu na to, aby sme dieťa prinútili jesť.
- Ak dieťa žije v stresujúcom prostredí.
- Ak je dieťa pod veľkým tlakom/nátlakom alebo prežíva emocionálne ťaživé obdobie.
Pokiaľ máme pocit, že dieťa je veľa: Píšme si presné záznamy stravovania, jeho aktivity, spánok, pitný režim a aj vyprázdňovanie. Všímajme si všetko, čo nie je v súlade s našou predstavou. Poraďme sa potom s odborníkom a predložme tieto záznamy, alebo si skúsme reálne spočítať koľko vlastne zjedlo. V období rastových špurtov môže dieťa zjesť viac, inokedy je menej. Sledujme aj čas, obdobie, kedy sa to deje a dĺžku trvania takéhoto obdobia. Opačným problémom môže byť, ak dieťaťu veľmi chutí, zje veľa, má nadváhu a perspektíva zdravej životosprávy je vzdialená. Aj tu treba najskôr vylúčiť zdravotné dôvody, či zvládnuť ich za pomoci lekára. Následne zostavovať jedálniček tak, aby sa v ňom nachádzali veku primerané potraviny, s dôrazom na ich menšiu kalorickú hodnotu; sýtejšie druhy nahrádzať menej výdatnými, dopĺňať viac tekutín.
MAMILA: ako poznať, či bábätko vypije dostatok mlieka l Jak poznat, že miminko vypije dostatek mléka
10. Problém: Dieťa odmieta piť čistú vodu
Ponúkajme mu ovocné čaje so sladkastou príchuťou, bylinné čaje jemne dosladené medom, odšťavené šťavy riedené vodou. Vyhnime sa akýmkoľvek sladeným nápojom alebo cukrom osladenému čaju. Postupne rieďme viac vodou, dávajme menej medu. Prechod zo sladkých nápojov na vodu môže trvať aj niekoľko mesiacov, uvedené typy sú však vhodnou alternatívou k čistej vode.
Dôležité aspekty rodičovského prístupu a stravovacie návyky
Detský apetít dokáže rodičov poriadne potrápiť. Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni. Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
- Nenúťte dieťa do jedla: Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla. Neponúkajte deťom alternatívne možnosti pri každom odmietnutí jedla. Občas sa stane, že dieťa z rôznych dôvodov (alebo bezdôvodne) odmieta jesť to, čo ste pripravili. Neponúkajte deťom v každej takejto situácii niečo iné, pretože tak stratia motiváciu jesť to, čo majú pred sebou a budú neustále vymýšľať. U menších detí, ak odmietajú jesť, sa dá využiť odpútanie pozornosti od jedla, napríklad porozprávať aktuálne prispôsobenú krátku rozprávku, príbeh o deťoch, zvieratkách, zahrať scénky s obľúbenými postavičkami, kresliť obľúbené predmety. Vyvarujeme sa nútenia do jedla, striktného či úzkostného dodržiavania času na obed, večeru, nervozite, ak dieťa vymýšľa, trucuje, plače. Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla. Ak iba vymýšľa, týmto správaním si vydobýja pozornosť alebo nejakú výhodu či odmenu, taktiež treba zachovať pokoj, ale nepristúpiť na „vydieranie“.
- Buďte trpezliví a akceptujte preferencie: Ak dieťaťu skutočne niečo nechutí, upravíme výber a zloženie stravy, jedla. Dieťaťu ponúknite pestrý jedálny lístok. Nechutia mu zemiaky? Nevadí, skúste cestoviny. Nechutí mu ryža? Dajte mu zemiakovú kašu. Nechce piť mlieko? Dajte mu jogurt alebo mu uvarte detský puding.
- Choďte príkladom: Stravovanie dieťaťa by malo byť rozdelené do obvyklých piatich jedál (raňajky, desiata, obed, olovrant, večera). Aj v stravovaní by sme mali ísť dieťaťu „vzorom“ - jedávať podobným systémom.
- Rituály pri stolovaní a spoločné jedenie: Ideálny prípad je, ak rodina stoluje spoločne. Jedzte vždy v rovnakom čase. Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami. Podporujte u nich už od útleho veku zdravé stravovacie návyky a stolujte spolu ako rodina. Dovoľte deťom vybrať taniere, poháre a príbory a naučte ich pripraviť stôl. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich. Počas jedla sa rozprávajte a užívajte si tieto
tags: #dieta #z #nicoho #nic #nechce #papat