Novorodenec predstavuje bytosť, ktorá v prvých týždňoch svojho života prechádza jednou z najzásadnejších transformácií. Obdobie od narodenia po 28. deň života dieťaťa, známe ako novorodenecký vek, je kľúčové pre adaptáciu na mimomaternicový život a pre ďalší rast a rozvoj. Toto obdobie úzko naväzuje na vnútromaternicový vývin, ktorý je sám ovplyvňovaný rôznymi faktormi.
Vnútromaternicový vývin a jeho vplyvy
Rast a vývoj dieťaťa v maternici ovplyvňujú genetické predpoklady, ako je stavba tela matky, a tiež jej zdravie pred a počas tehotenstva. Správna výživa pred a počas tehotenstva, vek matky v čase otehotnenia, počet tehotenstiev a funkcia placenty sú ďalšie vnútromaternicové vplyvy, ktoré formujú budúceho novorodenca. Obdobie od počatia po pôrod sa delí na niekoľko fáz. Blastocytné obdobie trvá od oplodnenia až po 3. týždeň tehotenstva, kedy sa vytvárajú tri zárodočné listy, z ktorých postupne vznikajú orgány, a tiež nervová trubica. Embryonálne obdobie, od 4. týždňa do 4. mesiaca, je rizikovým obdobím, ak matka nedodržiava správnu životosprávu. V tomto čase sú už viditeľné proporcie a vytvárajú sa jednotlivé orgány. Matka by nemala byť vystavená zvukovým nebezpečenstvám ani stresu, keďže v tomto období je veľký vplyv na mentálnu stránku vývoja. Fetálne obdobie, od 5. mesiaca až po pôrod, je časom dozrievania orgánov a vytvárania základu sacieho reflexu. Už na konci 2. mesiaca sú pozorovateľné reakcie plodu v podobe drobných zášklbov. Začiatkom 3. mesiaca plod spontánne otáča hlavičku, pohybuje končatinami a objavujú sa náznaky úchopového reflexu. V 4. mesiaci sa objavujú reakčné pohyby na rôzne podnety z okolia. Od 4. mesiaca plod reaguje na dotykové podnety a je citlivý i na teplo, chlad, tlak a bolesť. V 5.-6. mesiaci reaguje dieťa na celý rad zvukových podnetov a čoskoro na to začína odlišovať ľudskú reč od iných zvukov. Ku koncu tehotenstva s veľkou pravdepodobnosťou rozlišuje i hlas svojej matky a jeho rozličné emocionálne odtiene. Podnety, ktoré prichádzajú k plodu, dieťa ďalej spracúva a dokáže si ich aspoň krátkodobo pamätať; prvé znaky pamäťových stôp sa vytvárajú pravdepodobne v 7.-9. mesiaci.
Definícia novorodeneckého a perinatálneho obdobia
Novorodenecký vek sa počíta odo dňa narodenia po 28. deň života dieťaťa. Obdobie pôrodu a prvých sedem dní života dieťaťa sa nazýva perinatálnym obdobím. Je to dôležité obdobie v živote človeka, ktorý sa ocitá mimo tela matky a musí sa adaptovať na mimomaternicový život.
Gestačný vek a klasifikácia novorodencov
Dieťa sa považuje za narodené v termíne, ak gravidita trvala od 38 do 42 týždňov, v ideálnom prípade presne 40 týždňov. Bábätko narodené pred 38. týždňom sa označuje za predčasne narodené a po 42. týždni za prenášané. Základné členenie novorodencov podľa hmotnosti pozná tri kategórie: novorodenci s normálnou pôrodnou hmotnosťou, novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou a novorodenci s nadmernou pôrodnou hmotnosťou. Tieto hmotnostné kategórie sa u nás delia podľa Poláčka, kde sa nameraná hmotnosť bábätka v gramoch vyjadruje v percentuálnom zastúpení k určitému gestačnému veku a pohlaviu. Zrelosť novorodenca, teda gestačný vek, sa určuje podľa nasledovných piatich hlavných znakov: ušnica u donoseného novorodenca je formovaná, tuhá a chrupavka je úplne vyvinutá; veľkosť dvorca prsných bradaviek je väčšia ako 5 mm; koža je ružová, nepriesvitná a elastická; genitálie - u dievčatka veľké pysky prekrývajú malé pysky, u chlapčeka sú semenníky uložené v miešku a koža mieška je ryhovaná; celá plocha chodidiel je ryhovaná.
Charakteristické proporcie tela novorodenca
Pre novorodenca sú charakteristické proporcie tela, ktoré sa významne líšia od proporcií dospelého človeka. Hlavička novorodenca tvorí ¼ dĺžky tela, zatiaľ čo u dospelého je to 1/8. Hlavička má u donoseného novorodenca priemerný obvod 34 cm. Veľkosť nad 38 cm označujeme ako makrocefália, veľkosť pod 31 cm ako mikrocefália. Obvod hlavičky je v tomto veku väčší ako obvod hrudníka, ktorý je priemerne 33 cm. Novorodenec má pomerne dlhý trup, ktorý tvorí 45 % dĺžky tela, a krátke končatiny. So zvyšujúcim sa vekom sa tento pomer mení. Novorodenec má v pomere k telu veľkú hlavu, malú tvár, dlhý trup a krátke končatiny. Jeho kostná sústava ešte nedosiahla konečnú podobu, kosti sú mäkké, skôr chrupavkovité. Najtvrdšími sú kosti lebky, ktoré nie sú pevne zrastené. Na temene hlavy sa nachádza priestor pokrytý len blanou, nazývaný lupienok (fontanela), miesto, kde kosti lebky zrastajú až v 15. mesiaci. Svalové vlákna sú tenké, s malou silou ťahu. Správne svalové napätie sa prejavuje tým, že dieťa nemá natiahnuté, ale zohnuté končatiny.
Adaptácia na mimomaternicový život: fyziologické zmeny
Ako sa dieťa bude adaptovať, závisí hlavne od zrelosti jednotlivých orgánov. Po narodení sa postupne podľa dôležitosti stávajú aktívnymi všetky orgány. Hneď po narodení sú to dýchací a kardiovaskulárny systém. Väčšina detí sa prvýkrát nadýchne do 20 až 30 sekúnd po pôrode a pravidelne dýcha do 90 sekúnd. Spolu so začiatkom dýchania sa uzatvoria srdcové otvory a srdiečko už pracuje tak, ako má. Trochu pomalšie sa adaptuje tráviaci a vylučovací systém, preto v tomto období je najlepšou potravou pre dieťa materské mlieko. Najmenej vyvinutým po narodení je imunitný systém, ktorý je dôležitou obrannou inštitúciou voči infekcii. Taktiež nervový systém sa bude vyvíjať ešte niekoľko mesiacov po narodení. Zdravé, donosené bábätko sa vie dobre adaptovať na mimomaternicový život.
Fyziologické osobitosti a prvé dni života
Pre toto obdobie adaptácie sú charakteristické niektoré osobitosti, ku ktorým patria novorodenecká žltačka, úbytok na hmotnosti a hormonálne reakcie. V novorodeneckom veku (prvé 3-4 dni) je tiež charakteristický mierny úbytok hmotnosti, ktorý by však nemal presiahnuť viac ako 10 %. Tento by sa mal do 10. dňa života vyrovnať. Strata určitého percenta hmotnosti sa bežne používa na hodnotenie efektívnosti dojčenia. Je to však mimoriadne neužitočný prístup pri rozhodovaní, či dojčenie prebieha dobre. Namiesto toho by sa malo sledovať dieťa na prsníku, nie len 10 sekúnd, ale celé jedno dojčenie, a posudzovať, či je dieťa prisaté tak dobre, ako sa len dá a či pije.
Puto medzi matkou a dieťaťom
Príbeh Miška: Realita novorodeneckých výziev
Skúsenosti matiek často prinášajú do medicínskych definícií živý pohľad na realitu. Po pôrode syna Miška sa maminka dozvedela o "syndróme modrej masky", ktorý znamenal, že počas pôrodu bol dlhšie v pôrodných cestách a bol tam trošku pritlačený, pričom sa mu krv nahrnula do hlavy. Hoci to nebolo nič vážne, tvár mal tmavú. Deti po pôrode sú v očiach matky nádherné, no realita môže byť iná, ako opisuje mama: "Bol naj, ale nie práve katalógový typ."
Počas prvých dní sa Miškovi zrazil ranný krvný obraz, aj opätovný krvný obraz, a bol odobratý matke, napojený na infúznu hadičku. Miško bol v tvári veľmi očervenel, až to prekrylo tú tmavú farbu syndrómu modrej masky, čo mal ako dôsledok pôrodu. Následne sa mu stav upravil, aby mohol ožltnúť. Novorodenecká žltačka nie je nič nezvyčajné, u detí narodených trošku skôr je celkom bežná. Miško ležal pod UV svetlom, aby sa hodnoty žltačky dostali do normálu, pričom bol neprestajne napojený na infúziu.
Nasledujúce dni dostal teplotu, horúčku a hnačku. Asi štyri dni po pôrode mu naordinovali antibiotiká a diagnostikovali rotavírus. Po celý ten čas mu tiekla infúzia, sledovali hodnoty žltačky, CRP a saturácie. Na piaty deň, keď si vytrhol infúziu, mu ju sestra opäť napojila a umožnila matke ho priložiť, podržať a pomojkať. Na siedmy, či ôsmy deň ho definitívne mohli z infúzie odpojiť aspoň na niekoľko hodín, a konečne si ho mama mohla začať vychutnávať. Ošetrujúca lekárka poznamenala, že Miško má konečne normálnu farbu pokožky, čo si matka v radosti ani nevšimla.
Raný psychomotorický vývoj a reflexy
Novorodenec trávi najväčšiu časť dňa so svojou mamičkou. Z tohto dôvodu je práve mamička prvou osobou, ktorá môže včas spozorovať začínajúce problémy svojho bábätka. Motorika novorodenca je veľmi nedokonalá, nehotová a nezrelá, repertoár jeho pohybov je obmedzený. Jeho pohyby sú neúčelné, spontánne, hoci živé. Neudrží vo vzpriamenej polohe hlavičku, jeho pästičky sú zvyčajne zaťaté a neuchopuje predmety. Väčšinu dňa prespí, zhruba štyri hodiny bdie. Jeho reakcie na okolie (správanie) sú riadené najmä nepodmienenými reflexmi.
V nasledujúcom seriáli o psychomotorickom vývoji prinášame jednoduchý kľúč, podľa ktorého môžete sledovať správnosť vývoja svojho bábätka. Vhodné je mať bábätko vyzlečené, napríklad pri kúpaní. Hodnotí sa, v akých častiach tela sa opiera o podložku, ako otáča či dvíha hlavičku a trup, v akej polohe má nožičky a podobne. V ľahu na chrbte môžete pozorovať, ako dieťa zaberá. Ak je jeho hlavička otočená napríklad tvárou doprava, bude aj jeho bruško natočené na túto stranu. Hlavička je mierne v záklone a úklone a rovnako tak aj panva je akoby vystrčená zadočkom dozadu a naklonená na jednu stranu. Toto asymetrické držanie je typické pre deti do 3. mesiaca. V ľahu na brušku novorodenec nalieha na hrudník a zadoček má vystrčený dohora. Ručičky a nožičky má skrčené akoby pod telíčkom. Bábätko si stále drží skrčenú polohu, akú malo v brušku u mamičky. Malo by byť schopné otočiť hlavičku z jednej tváričky a položiť ju na druhú. Nemusí ale nijako vysoko zdvíhať hlavičku. Ručičky sú po väčšinu času zaťatou v päsť s palčekom schovaným vnútri prstíkov. Pästičky by ale nemala byť držaná kŕčovito a rozhodne by sa malo bábätko schopné pästičku krátkodobo uvoľniť a prstíky samo roztvoriť. Novorodenec (4. - 8. týždňov) vás dokáže sledovať, respektíve zaostrí pohľad na vás. Jeho pohľad je zatiaľ iba krátkodobý. Zrakový kontakt znamená, že je vaše dieťa mentálne zdravé. Psychicky zdravé bábätko má potrebu niekoho či niečo sledovať, pozorovať a táto túžba ďalej prerastie v neskoršom veku v potrebu dosiahnuť na hračku, na ktorú vidí a pohrať sa s ňou. Bábätko dokáže zdvihnúť hlavičku nad podložku tak, že krčok akoby pretiahne šikmo nahor. Ručička a jej prstíky sa začínajú uvoľnovať.
Novorodenec je po väčšinu času pod vplyvom reflexov, ktoré mu umožňujú prežitie (dýchanie, srdcovú činnosť, ale aj vyhľadať potravu a najesť sa). Reflexy novorodenca by mal pri pravidelných prehliadkach hodnotiť pediater, prípadne neurológ. Niektoré z reflexov si môžete otestovať sami. Medzi ne patria:
- Reflexy potravy: Sací, prehĺtania, vylučovania.
- Polohové reflexy.
- Úchopový reflex: Automatické zovretie predmetu do pästičky. Tento reflex je prehnaný do 5. mesiaca veku. Prevedenie: Vložte svoj prst do otvorenej ručičky dieťaťa tak, aby ste sa dotkli dlane bábätka.
- Obranné reflexy: Zúženie zrenice pri dopade svetla.
- Chôdzový reflex: Dieťa sa postaví na podložku a pri kontakte jeho ľavej nôžky o stôl sa nožička vzoprie a pravá urobí nákrok. Tento reflex je prehnaný do 4.-6. týždňa.
- Babkinov reflex: Prehnaný by mal byť do 3. mesiaca.
- Babinského reflex: Jeho výbavnosť pretrváva až do 9. mesiaca. Objavuje sa až po 3. mesiaci. Prevedenie: Položte svoj prst na roztvorenú nožičku dieťaťa tak, aby ste sa dotkli hornej časti nožičky bábätka.
Rozvoj zmyslového vnímania
Pociťovanie u novorodenca je riadené najmä na telesné dotykové podnety, potrebuje byť hladkané, dotýkané a citlivo reaguje na zmeny polohy a rovnováhy. Najpríjemnejšie sa cíti v náručí alebo polohe na chrbte. Je rozvinutá jeho schopnosť sluchového pociťovania; zo všetkých zvukov je pre novorodenca najpríjemnejší kľudný ľudský hlas. Reaguje však iba na podnety silnejšej intenzity. Aktivované je i zrakové pociťovanie; intenzívny zrakový podnet (silné svetlo) dokáže krátkodobo sprevádzať očami. Dobre vyvinutá je i chuť (sladké prehĺta, horké a kyslé vypľúva) a čuch (na zápach reaguje odvrátením hlavičky).
Zmyslové orgány sú kompletné pri narodení. Zrakový orgán je po štrukturálnej stránke vyvinutý, až na niektoré časti retiny a schopnosť fixácie, ktorá je úplne vyvinutá v 6. týždni života. Po narodení je neporušená sluchová percepcia, novorodenec dokáže hneď po pôrode odpovedať na množstvo sluchových podnetov. Hranica reagovania na zvukové podnety sa v súčasnosti posúva hlboko do vnútromaternicového vývinu a novorodenec tiež ovláda prejavy na zvukový podnet.
Vývoj centrálneho nervového systému a jeho kritický význam
Prvé týždne extrauterinného života novorodenca sú pre jeho fyziologický vývin kritické. Niektoré fyziologické zmeny v prvých obdobiach postnatálneho života prebiehajú veľmi rýchlo. Zmeny v centrálnom nervovom systéme prebiehajú v prvých štyroch rokoch života veľmi dramaticky. Navyše kvantitatívne zmeny mozgovej hmoty prebiehajú veľmi rýchlo a ovplyvňujú neskôr kognitívne funkcie jedincov. Proces myelinizácie začína už v prenatálnom období a pokračuje po narodení. Postup tvorby ochranného obalu nervových buniek je výrazný najmä v prvých 12 mesiacoch postnatálneho života a potom sa postupne znižuje. Pri pôrode je proporcionálne nižšia subkortikálna časť CNS - miecha a mozgový kmeň. Esenciálna myelinizácia je ukončená v druhom roku života, hoci fragmentárna myelinizácia pokračuje až do puberty a možno až do stredného veku života.
Optimálne podmienky pre rozvoj novorodenca
Vývin v ranom období a v útlom detstve je životne dôležitý pre ďalší rast a rozvoj každého jedinca. V tomto období možno nielen rozvíjať jednotlivé psychické funkcie, ale aj predchádzať negatívnym vplyvom ovplyvňujúcim optimálny potenciál vývinu. Intelektové funkcie by mali byť podnecované do takého stupňa, aby dieťa mohlo operovať v najvyššej miere svojich schopností. Oneskorené podnecovanie psychických funkcií môže viesť k zníženiu intelektových schopností. Pre optimálny vývin je dôležité podnecovanie v nasledovných oblastiach: v motorike, v reči, v kognitívnych funkciách a v psychosociálnej oblasti. Fyziologický rast počas dojčenského a predškolského veku hrá centrálnu úlohu vo všeobecnom vývine jedinca a závisí od množstva podnetov a úloh z prostredia. V tomto období dochádza k vývinu dôležitých systémov, ako sú gastrointestinálny, renálny, endokrinný, imunitný, podporný, reprodukčný, nervový a muskulárny systém. Pre rozvíjanie procesov učenia sú najdôležitejšie systémy nervový a muskuloskeletárny, ktoré sú integrálnou časťou neuromotorického systému.
Pre zabezpečenie optimálneho fyziologického vývinu novorodenca sú dôležité tieto podmienky:
- Otec pri pôrode a uloženie dieťaťa na telo matky do 20 minút.
- Konzistencia starostlivosti: Všetky aktivity si zachovávajú stabilný štýl, prejavy matky/otca sú prispôsobené chápaniu novorodenca.
- Synchronizácia interakcií: Matka/otec vníma prejavy novorodenca - napodobňuje jeho mimiku, prispôsobuje reč a správanie chápaniu novorodenca.
- Pocit bezpečia: Predpoklad zdravého psychického vývoja.
Dojčenie v kritickom období
Dojčenie je pre novorodenca kľúčové. Neexistujú žiadne jednoduché ani jednoznačné odpovede a žiadne pravidlá, len zdravý rozum založený na pochopení dojčenia. V mnohých situáciách treba použiť úsudok. Tyrania hodín, stopovanie dĺžky dojčenia a spánku úspešnému dojčeniu jednoducho nesvedčí. Lieky podávané počas pôrodu môžu ovplyvniť bdelosť novorodenca a jeho ochotu prisať sa na prsník, preto, ak je to možné, je dobré sa im vyhnúť.
Najmenej prvých pár hodín po pôrode by malo byť dieťa ponechané spolu s matkou v kontakte koža na kožu, dieťa by sa malo nechať samo priplaziť k prsníku a prisať sa, ak je to možné. Nie je dobré tento proces uponáhľať ani tlačiť dieťa k prsníku alebo prsník k dieťaťu. Neustály kontakt, najlepšie koža na kožu, v prvých dňoch väčšinou umožní dieťaťu, aby sa dojčilo výdatne, keď to potrebuje. Dôležité je pomôcť dieťaťu dobre sa prisať tak, aby dojčenie nebolelo a aby dieťa dostalo mlieko. Stláčanie prsníka funguje spoľahlivo najmä v prvých pár dňoch, kolostrum bude tiecť. Frekvenciu dojčenia si dieťa v takomto ideálnom prípade určí samo. Pre tvrdenie, že dieťa musí byť kŕmené každé tri hodiny, neexistuje dôkaz. Podobne neplatí, že prvých 24 hodín dieťa nepotrebuje nič jesť. Dieťa sa rodí so schopnosťou sať a matkine kolostrum je pre neho ideálna potrava od prvých chvíľ života. Dieťa nie je potrebné budiť, ale výdatne nakŕmiť, keď je hore. Dobre nadojčené dieťa sa v určitom, pre neho vhodnom, čase prebudí.
Ak nemáme ideálny prípad a dieťa sa neprisáva, treba brať ohľad na to, že niektoré deti, ak sa nekŕmia, sú čoraz viac ospalé a viditeľne sa čoraz horšie kŕmia, a tým pádom sú zasa viac ospalé. Nie je jednoduché zistiť, ktoré dieťa bude takéto a skončí dehydratované, a ktoré sa napríklad na tretí deň zobudí a začne sa dojčiť nádherne. V takomto prípade je potrebné, aby sa matka naučila kolostrum ručne odstrekovať, čo často funguje v prvých dňoch účinnejšie ako odsávačka. Začiatok odstrekovania by mal zdravotný personál u matky podporiť najneskôr do hodiny po pôrode, minimálne 8-krát denne. Takto odstriekané kolostrum by sa malo neprisávajúcemu novorodencovi podať alternatívnym spôsobom (po prste alebo pohárikom), avšak nie fľašou.
Keď raz pochopíme zmysel „pauzy“ v brade, nedáva už žiadny zmysel rozprávať o dĺžke dojčenia. Dieťa, ktoré veľmi dobre pije (nielen saje) povedzme 20 minút neprerušovane, možno už druhú stranu ani nebude chcieť. Dieťa, ktoré dudluje na prsníku (nepije), môže byť hladné aj po 20 hodinách na prsníku. Spomínanú „pauzu“ je možné vidieť na videách na www.drjacknewman.com.
Spánok a fyziologické prejavy novorodenca
Dieťa, ktoré na 3. alebo 4. deň spí „veľa“ by sa malo sledovať pri dojčení. Dá sa predpokladať, že dieťa, ktoré sa dobre kŕmi (satie spôsobom - doširoka otvorené ústa..pauza..zatvorené ústa) a zaspí na prsníku, je v poriadku. Na druhej strane dieťa, ktoré sa nedostatočne kŕmi (len saje) a zaspí na prsníku, potrebuje pomoc pri dojčení, ale nie nevyhnutne dokrmovanie. Fakt, že dieťa zaspí na prsníku, neznamená, že dieťa sa dostatočne napilo. Počas prvých pár dní majú deti tendenciu zaspávať na prsníku, keď sa tok mlieka spomalí, nie nevyhnutne, keď sa dostatočne napili alebo že by boli lenivé alebo sa chceli len upokojiť. Toto je dôvod, prečo toľko detí spí na prsníku a potom sa zobudia a plačú, keď ich odtiahneme. Niektoré deti sa však naopak pri spomalení toku mlieka odťahujú od prsníka už skoro po narodení, niekedy dokonca už v prvých dňoch. Kontakt „koža na kožu“ pomáha dieťaťu regulovať spánkové cykly, neupadá do veľmi hlbokého spánku a má ideálne podmienky prebudiť sa na dojčenie v „správnom“ čase.
Novorodenec obvykle močí na pôrodnej sále a potom do 48 hodín. Je ťažké povedať, čo je „normálne“ množstvo moču v prvých dňoch. Oveľa dôležitejšie je sledovanie dieťaťa pri dojčení priamo na prsníku. Môže sa stať, že sa v plienke objaví červený moč. Ak sa dieťa dojčí dobre, červené sfarbenie moču zmizne. Ak sa pozorovaním zistí, že sa dieťa nedojčí dobre, je potrebné napraviť dojčenie. To znamená: zabezpečiť čo najlepšie prisatie, sledovať, či dieťa pije, aby dieťa naďalej pilo, použiť stláčanie prsníka. Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, preložiť ho na druhý prsník a neobmedzovať čas strávený na prsníku. Ak tento postup nepomôže, je vhodné použiť laktačnú pomôcku na dokŕmenie odstriekaným mliekom, odstriekaným mliekom s vodou s glukózou alebo len s vodou s glukózou. V nevyhnutnom prípade sa môže použiť materské mlieko z banky mlieka.
Čierna, dechtovitá a mazľavá prvá stolica sa nazýva smolka. Za normálnych okolností, kedy sú črevá priechodné, smolka začína odchádzať počas prvých 24 hodín a odchádza prvé 2-3 dni. Výlučne dojčené dieťa dobre pijúce mlieko by malo mať na 3. až 4. deň prechodnú stolicu. Ak sa mu naozaj dobre darí, dokonca už na 2. deň. Ak má na 4. deň stále smolku, dá sa predpokladať problém s dojčením. Ak dieťa vylučuje smolku aj na 5. deň, tak to už je naliehavý prípad. Je potrebné pozorovať dojčenie. Počet stolíc v prvých dňoch nie je presne daný. Ak však dieťa nemalo stolicu 24 hodín, je potrebné pozorovať dojčenie. Ak dieťa pije správne, tak je to v poriadku. Ak nepije správne, je nevyhnutné napraviť dojčenie: zabezpečiť čo najlepšie prisatie, sledovať, či dieťa pije, aby dieťa naďalej pilo, použiť stláčanie prsníka. Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, preložiť ho na druhý prsník, neobmedzovať čas strávený na prsníku a začať užívať senovku grécku a benedikt lekársky na podporu tvorby mlieka. Dôležitá je aj včasná kontrola (na druhý deň). Ak tento postup nepomôže, je vhodné použiť laktačnú pomôcku na dokŕmenie odstriekaným mliekom, odstriekaným mliekom s vodou s glukózou alebo len s vodou s glukózou. V nevyhnutnom prípade sa môže použiť materské mlieko z banky mlieka.
Prechod k dojčenskému obdobiu a ďalší vývoj
Obdobie dojčaťa zahŕňa 2.-12. mesiac života. Najdôležitejším vývinovým výsledkom tohto obdobia je vzpriamená chôdza a začiatok reči. Dieťa výrazne zvýši svoju hmotnosť (3,5-krát) a výšku (každý mesiac o 2 cm). Menia sa jeho telesné proporcie, zväčšuje sa povrch tváre, obvod hrudníka, predlžujú sa končatiny, hoci je stále disproporčné v porovnaní s telesnými proporciami dospelého. Pohyblivosť dieťaťa prudko vzrastá, môže ovládať svoje telo, zaujímať rôzne polohy a premiestňovať sa v priestore. V priebehu tohto obdobia sa naučí držať hlavičku (3 mesiace), prevracia sa na bruško a naopak (od 6 mesiacov), sedieť (6.-8. mesiac), liezť (8. mesiac), stáť (10. mesiac) a chodiť (2. mesiac).
Puto medzi matkou a dieťaťom
Veľmi dôležité je, že sa rozvíja jemná motorika, t.j. motorika ruky. Naučí sa uchopovať a púšťať predmety úmyselne (nie reflexívne, úchopový reflex sa stráca zhruba v 3. mesiaci veku), a to asi v 4. mesiaci. Najskôr drží predmet obidvomi rúčkami, neskôr, asi v 6. mesiaci, jednou rukou. V tomto čase chytá predmet celou dlaňou, nechytí drobné predmety, do 6. mesiaca. Vo vnímaní sveta ostáva naďalej veľmi dôležitý hmat, dieťa si potrebuje predmety, ktoré poznáva, ohmatať, prípadne vložiť do úst. Postupne sa ale zvyšuje význam zraku, vizuálne vnímanie sa výrazne zdokonaľuje. Súčasne sa zdokonaľuje i sluch, v 3. mesiaci nájde dieťa zdroj zvuku v miestnosti (otočí hlavu tým smerom), v 4. mesiaci rozoznáva známe hlasy, po 7. mesiaci začína chápať význam niekoľkých slov a dokáže niekoľko slov povedať.
Z verbálnych prejavov je novorodenec limitovaný len na plač, v 6. týždni života reaguje plačom zväčša len na hlad. Postupne sa pridružujú ostatné verbálne prejavy ako hrkútanie, híkanie a iné zvuky. V 3. mesiaci dieťa kričí už menej často a jeho krik je diferencovanejší. Začína tiež vydávať prvé hlásky, od 8. týždňa hrkúta (vokalizuje), v 3 mesiacoch sa začína i hlasno smiať, neskôr, približne v 4.-5. mesiaci vyslovuje slabiky (džavoce), dokáže hlasom vyjadriť i svoje pocity, nespokojnosť aj iným prejavom ako krikom. Okolo 9. mesiaca už rozumie jednoduchým výzvam (urob „pá, pá“) a mnohé deti vedia povedať prvé slovíčka, veľmi jednoduché, často jednoslabikové, ktoré už ale majú svoj význam (napr. „bá“, značiace, predmet spadol). Pamäť dojčaťa sa prejavuje v znovupoznaní.
Obdobie dojčenské je etapou rýchleho psycho-motorického vývinu, ktorý prebieha postupne od ovládania hlavy k ovládaniu dolných končatín. V polohe na chrbte u dojčaťa začína v 3. mesiaci prevažovať symetrické rozloženie končatín s tvárou vpred. Asi v 6. mesiaci začína dieťa spontánne zdvíhať hlavu a ramená nad podložku. Okolo 4. mesiaca sa prevalí na bruško a v polroku naspäť. V polohe na brušku dieťa hlavu najprv len otáča na stranu, v 3. mesiaci ju udrží nad podložkou a približne v 4. mesiaci sa opiera o dlane a dvíha hlavu kolmo nad podložku. V polroku sa dvíha na dlane a kolená, alebo prsty, chodidlá - udrží tzv. strmhlav a tým sa pripravuje na lezenie. Spontánne sedenie dieťaťa je veľmi individuálne, spravidla v 9. mesiaci už sedí bez pomoci.
Dojča predmety spočiatku len fixuje zrakom vo vzdialenosti 15-20 cm, postupne hračku krátko sleduje aj v pomalom pohybe v rozpätí 180°. V 4. mesiaci sa pokúša o aktívne uchopenie hračky najprv oboma rukami. V 6. mesiaci si vie podať hračku z jednej ruky do druhej a ústami ohmatáva - teda všetko ochutnáva, cmúľa a obhryzkáva. Pasívny úchop teda strieda aktívny, od dlaňového smeruje k prstovému. Postupne sa uchopovanie predmetov cibrí od malíčka až k palcu, ktorý sa na záver postaví do opozície ostatným prstom a vylaďuje sa až do tzv. kliešťového úchopu. Znamená to, že v polroku dieťa hračku schmatne hrabavým spôsobom a približne v 8. mesiaci vie už uchopiť aj drobnú omrvinku. Uchopiť predmet je pre dieťa oveľa ľahšie ako ho pustiť, preto až okolo 10. mesiaca začína trénovať púšťanie a neskôr hádzanie hračiek z postieľky.
Vývinu reči, ktorý štartuje okolo prvého roku predchádza predrečové štádium. Novorodenecký krik vystriedajú spravidla v 2. mesiaci ojedinelé krátke hlásky, v 3. mesiaci začína artikulovať dlhšie samohláskové zvuky (ááá, ááíí). Okolo polroku sa dieťa hrá s hovoridlami, „žvatle“ bezvýznamové opakované slabikové zvuky - baba, gaga. Aj prvé prejavy „tata“, „mama“ sú spočiatku bezvýznamové, ale tým, že na ne okolie pozitívne odpovedá, dieťa sa viac angažuje v hre s týmito zvukmi. Okolo prvého roku sa postupne združuje slovíčko s významom, a nahrádza celú vetu - napr. „auto“ namiesto „Chcem ísť v aute“. U dojčaťa porozumenie reči predchádza vlastnému hovoreniu. V 4. mesiaci dieťa už spoľahlivo otáča hlavu za akustickým podnetom. Asi v 7. mesiaci ovláda porozumenie zákazu „nono“ a reaguje na zavolanie svojho mena. Okolo 1. roku primerane stimulované dieťa reaguje na výzvu - „daj pápá, urob ťap-ťap“. Na slovo „Daj“ reaguje v 9. mesiaci, najprv podá, ale hračku nepustí, až neskôr púšťa. Časové údaje vývinu jednotlivých zručností sú len orientačné. Do konca dvoch rokov života musí pediater, alebo vývinový pediater určiť, či sa dieťa vyvíja v norme alebo v niektorej z uvedených oblastí zaostáva.
Dôležitosť kontinuálneho vývoja: Od detstva po dospelosť
Obdobie od 1. do 3. roku je predškolský vek. Rast sa v tomto období spomaľuje, koncom 3. roka má dieťa 15 kg a 92-95 cm. Proporcionalita je nevyrovnaná, dieťa má veľkú hlavu a krátke končatiny, a tým má sťaženú motoriku. Na začiatku obdobia má problémy s pohybom, no ku koncu obdobia už behá. Hrubá motorika sa zdokonaľuje, dieťa sa učí jazdiť na bicykli. Dieťa pomenováva farby podľa predmetov, ale už ich rozlišuje. Reaguje na reč, ale aj na iný zdroj zvukov. Okolo 3. roku má fantazijné predstavy. Pamäť je krátkodobá a len mechanická. Pozornosť je veľmi kolísavá a len momentálna. Snaží sa dostať do podstaty vecí, rozoberá hračky. Reč je napojená na myslenie. V 1. roku je slovná zásoba 1000 slov, v 3. roku už 3-4 tisíc slov. Emócie sa zdokonaľujú. Dieťa je citovo viazané na matku. Koncom 3. roku potrebuje už aj rovesníkov. Vyvíja sa identita dieťaťa a sebauvedomovanie. Nemá poňatie o čase.
Predškolský vek od 3. do 6. roku je obdobím, kedy vo fyziológii nie sú výrazné zmeny. Vyrovnáva sa proporcionalita hlavy a tela, rast o 17-18 cm. Kosti sa osifikujú. V hrubej motorike sa zdokonaľuje koordinácia. V 6. roku má dieťa už ladné pohyby a učí sa zložitejšie aktivity - plávanie, korčuľovanie, lyžovanie. Zrakové, sluchové a čuchové pociťovanie je dokonalejšie. Okrem základných farieb dieťa rozlišuje aj doplnkové a vie ich aj pomenovať. Vie určiť zdroj zvuku. Predstavy dieťaťa sú veľmi bujné - pri sledovaní rozprávok, čo potom aplikujú aj do praxe. Vzniká tak konflikt s dospelými, pretože dieťa nevie odlíšiť výmysel od reality. Pozornosť je na začiatku obdobia nestála a krátkodobá, v 5. roku už vydrží 20 minút. Aktivita prináša dieťaťu radosť. Strach je spojený najmä s predstavami fantastických bytostí. V 5. roku sa objavuje tzv. Oidipovský komplex. Vytvára si aj rovesnícke zväzky. V 3. rokoch si vytvára obraz o sebe. Osobnosť dieťaťa je veľmi plastická, negatívne dopady z výchovných praktík.
Mladší školský vek (6./7. - 10./11. rok) je pomalší, dieťa rastie o 10 cm. Ukončuje sa osifikácia kostí. Zdokonaľuje sa vnímanie a pociťovanie. Pozornosť je úmyselná a dlhodobá. Pamäť je tiež úmyselná. Predstavy a fantázie sú potlačené. Dieťa logicky myslí a hľadá súvislosti a odlišnosti. Dieťa je vyrovnané. Zložité sú prvé mesiace nástupu do školy. Začína byť citovo naviazané na učiteľov. Potláča svoje city, dokáže regulovať smiech, radosť, strach.
Obdobie puberty (11./12. - 15. rok) je časom veľkých fyzických zmien na základe fungovania pohlavných žliaz. Primárnymi zmenami sú ochlpenie, u dievčat rast pŕs, panvovej kosti, u chlapcov mutácia, veľký nárast. Zjavné sú i zásahy do psychiky. Jedinci dbajú väčšmi o svoj vzhľad. Zmena nastáva následkom nárastu a prejavuje sa neobratnosťou, nekoordinovanosťou. Rozvoj vnímania a pociťovania je ukončený. Ak sa niečo učiť nemusí, neučí sa. Predstavivosť a fantázia zohrávajú úlohu obranného mechanizmu. Snaží sa odpútať od danej reality. Predstavy sú zamerané na vlastnú budúcnosť. Snenie slúži ako relax. Mechanická pamäť sa vylučuje, prevláda pamäť logická a je dlhodobá. Pozornosť je úmyselná a dlhodobá. Nastupuje vyšší stupeň logického myslenia. Pracuje s pojmami - abstraktnými i cudzími slovami. Viac filozofujú. Je to obdobie citovej explózie. Všetky citové prejavy sú rozkolísané. Emócie sú živé, nestále a intenzívne. Hľadajú vlastnú identitu a seba samého. Prejavuje sa osamostatňovaním od rodiny, narúšajú sa vzťahy, mení sa hodnotový rebríček. Oporou pri tvorbe identity sú priatelia. Dôležité je sebapochopenie. Rodina sa nestotožňuje s jeho správaním, neberú ho ako rovnocenného.
Adolescencia (15. - 20. rok) je obdobím, kedy jedinec prechádza od detstva k dospelosti. Je ukončený rast. Zvyšuje sa ešte hmotnosť. Predstavy nemajú už taký význam. Myslenie dosahuje najvyšší stupeň vývoja. Stotožňujú sa s myšlienkami dospelých. Prejavujú voči sebe menej kritiky. Prejavuje sa citovou stabilitou. Nemá problémy vyjadrovať city. Reguluje svoje prejavy. Vytvárajú sa partnerské vzťahy. Osamostatňuje sa od rodičov, jedinec stráca materiálne puto na pevnú základňu. Nie každý dokáže prebrať zodpovednosť za svoje činy.
Vlastné obdobie dospelosti sa delí na niekoľko fáz. Raná dospelosť (20-30 rokov, u žien 18-27) sa označuje aj akmé. Predstavuje vyvrcholenie života. Zdraví jedinci v tomto období uplatňujú vnútornú potrebu spoločenského uplatnenia a tvorby. Je to začiatok dospelosti, kedy už zrelí a dospelí jedinci zaujímajú svoju životnú a spoločenskú pozíciu, čo sa prejavuje aj hľadaním a voľbou životného partnera. V pracovnej oblasti hľadajú špecifické pracovné zameranie. V tomto období sa u človeka aj vyhraňujú do stáleho tvaru jeho mravné, politické, kultúrne i názorové postoje. Stredná dospelosť (30-45 rokov, u žien 27-40) je štádium, v ktorom ľudský život vrcholí. Niekedy sa delí na prvú dospelosť a druhú dospelosť. Je charakteristické potrebou prejaviť svoje danosti, prínosom a tvorbou. V biotickej sfére u zdravých ľudí sa to prejavuje túžbou mať deti. V pracovnej oblasti si ľudia kladú konkrétne zámerné úlohy a ciele. Na prácu si človek v tomto období dáva záležať, je jej súčasťou. Prácu a tvorbu, ak v predchádzajúcej fáze našiel svoju životnú polohu, prežíva ako životné šťastie. Charakteristickými znakmi ľudí v tomto období sú stálosť, vernosť, vytrvalosť, pevnosť. U ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote, sa akoby zastavil proces starnutia. Tvorba, práca a dielo znamená pre ľudí často viac ako svoje pohodlie, či zdravie. Ľudia, ktorí nenadobudli pocit šťastia z práce, či rodiny, prichádzajú k pocitu životnej únavy, omrzenosti, prázdnoty. Obdobie záveru dospelosti (45-60 rokov, u žien 40-55) predstavuje prechod medzi dospelosťou a starobou alebo aj jeseň ľudského života. Počas nej dochádza k uvoľňovaniu pevného vzťahu človeka a jeho diela. Dominantným znakom tohto obdobia je vnútorná potreba bilancie svojho života.
V období staroby dochádza k biologickým zmenám, ktoré pozorujeme vo všetkých tkanivách a bunkách. K najvážnejším patria zmeny v nervovej sústave a sústave endokrimnej, ktoré zaisťujú reguláciu všetkých telesných aj duševných pochodov. Objavujú sa degeneratívne zmeny a pokles funkcie metabolizmu organizmu. Zhoršuje sa zmyslové vnímanie - asi u 90 % ľudí sa po 60. roku zhoršuje zrak a u 30% sluch. Zhoršuje sa pamäť - najmä schopnosť zapamätať si nové a vybavovať si v pamäti nedávne udalosti, tzv. nová pamäť. Naopak staropamäť, teda vybavovanie si udalostí a zážitkov z dávnych čias, funguje lepšie, dokonca obdivuhodne. Spomienky na staré zážitky sú ale obsahovo i emočne skreslené, tento jav nazývame spomienkový optimizmus. Klesá tvorivosť - dané poznatky nemožno vzťahovať na všetkých jedincov. Mnohí umelci vytvorili práve vo veku staroby svoje najvýznamnejšie diela, ich tvorivé schopnosti dosahovali úroveň, akou sa nemôže pýšiť nejeden oveľa mladší jedinec. Mení sa citové prežívanie - dochádza k zníženiu intenzity prežívania, človek sa nevie tak ľahko nadchnúť pre nové veci. Na počiatku tohto obdobia sa zvyčajne objavuje silná potreba sebarealizácie a potreba byť užitočný pre druhých, neskôr sa objavuje skôr potreba emočného zakotvenia a citového prijatia kruhom blízkych ľudí. Samotu prežíva väčšina starých ľudí osobitne ťažko, samota vedie k vzniku depresívnych nálad, k zvýšenej sústredenosti na seba a svoje telesné choroby. Mení sa sociálne začlenenie starého človeka - Staroba prináša so sebou stratu určitých sociálnych rolí, ktorá vyplýva zo zmeny spoločenského statusu starého človeka, definitívne sa stráca profesijná rola, ale často tiež rola priateľa, i rola rodičovská je veľmi oslabená, práve tak v mnohých prípadoch rola starorodičovská, čo súvisí s dospievaním členov rodiny. U starého človeka sa objavuje znova orientácia na seba samého, egocentrizmus, blízky detskému, pričom ale zaobchádzanie ako s dieťaťom je pre starého človeka málo prijateľné. Udržanie aktivity je podmienkou spokojnej staroby, samozrejme s rešpektovaním individuálnych možností a želaní.
tags: #do #kedy #je #novorodenec #v #nebezpecnom