Každý rodič si pre svoje dieťa želá to najlepšie a správnou cestou je podporovať jeho prirodzený vývin. Deti sa majú učiť písmená, čísla a všetko, čo je okolo nás, už v predškolskom veku hravou formou. Prirodzený proces učenia sa pritom líši u každého dieťaťa - každé je iné a niekomu ide lepšie jedna vec, druhému zase iná. Namiesto porovnávania s rovesníkmi je kľúčové sledovať pokroky vlastného dieťaťa a pristupovať k učeniu s trpezlivosťou a pozitívnym prístupom.
Prirodzený vývoj počítania a matematických predstáv
Učenie počítania patrí medzi základné matematické zručnosti, ktoré dieťa využíva každý deň - pri hre, pri meraní času, delení hračiek aj v škole. Deti začnú prirodzene všímať si počet predmetov okolo troch rokov. Najprv sa učia "mechanicky" odrátať čísla po poriadku, napríklad "jeden, dva, tri". Už trojročné deti dokážu napodobňovať počítanie, vymenovať čísla bez pochopenia ich významu, čo je pre ne skôr ako recitovanie alebo riekanka. Samotné počítanie do desať, teda recitovanie čísiel v rade, nesúvisí nevyhnutne s matematickými schopnosťami, ale skôr s pamäťou a rečou. Menšie dieťa vôbec nechápe význam čísla, to je preň príliš abstraktné.
Skutočné pochopenie, že číslo "5" znamená presne päť predmetov, prichádza postupne medzi 4. a 6. rokom života. Skutočné chápanie počtu, napríklad, že tri jablká sú viac ako jedno, sa vyvíja taktiež medzi štvrtým a šiestym rokom. Pre hlbšie pochopenie je kľúčové spájať čísla vždy s konkrétnymi predmetmi, napríklad prštekmi na ruke alebo autíčkami v rade.
Učenie počítania detí pokrýva päť odlišných oblastí:
- Slovesná postupnosť: Povedať „jedna, dve, tri…“ v správnom poradí.
- Priradenie jedna-ku-jednej: Ku každému predmetu patrí presne jedno číslo.
- Kardinalita: Naposledy vyslovené číslo hovorí o veľkosti skupiny.
- Abstraktný pojem čísla: „3“ je symbol pre akékoľvek tri predmety.
- Porovnávanie: Rozlišovanie medzi „viac“, „menej“ a „rovnako veľa“.
Väčšina štvorročných detí je silná v prvom (slovesná postupnosť) a treťom bode (kardinalita), ale priradenie jedna-ku-jednej a porovnávanie sú stále vo vývoji. Je vhodné zamerať sa práve na tieto oblasti. Deti, ktoré si v predškolskom veku osvoja základné čísla, chápu množstvo a vzťahy medzi číslami, majú v škole výhodu.
U dieťaťa vo veku od 5,5 roka dochádza opäť k zlepšovaniu jeho schopností, aj keď progres oproti predchádzajúcemu polroku už nemusí byť taký výrazný. Dokáže rozpoznať a spočítať peniaze, „prečítať“ niektoré názvy - aj keď skôr ich spozná ako obrázky, a dokáže napísať svoje meno, dokonca niekedy aj správne a nie zrkadlovo. Je už dostatočne zrelé, aby vedelo, čo sú peniaze. Síce nerozumie princípu bankomatových kariet a nevie si uvedomiť, že na účte musia byť peniaze, aby karta fungovala, ale peniaze ako také pozná a rozumie ich princípu. V tomto období sa učí rozpoznávať hodnotu peňazí a chápe tiež, že je možné ich vymieňať za veci.
Číselné schopnosti predškoláka - čo je normou a čo prekvapením?
Často sa rodičia pýtajú, koľko by malo dieťa vedieť napočítať pri nástupe do školy. Väčšina detí to zvládne medzi 5. a 6. rokom, ale nie je to pravidlo, ktoré by platilo pre každého bez výnimky. V čase, keď išli niektoré deti do školy, sa od nich očakávalo, že budú vedieť narátať do 7, napríklad na prstoch, ale číslice ako znaky poznať nemuseli. Neoficiálne pravidlo hovorí, že v škôlkarskom veku by dieťa malo vedieť napočítať do dvojnásobku svojho veku - teda 3-ročné dieťa približne do 6 a 5-ročný predškolák do 10. Avšak, sú deti, ktoré túto normu ani nedajú, a naopak deti, ktoré ju vysoko prevyšujú.
Existujú deti, ktoré sa to naučia aj skôr samy - veľká časť z nich sú nadpriemerne nadané deti s IQ okolo 130. Potom sú aj deti, ktorých rodičia majú z nich „cvičené opičky“ a chvália sa, čo ich dieťa vie. Rodičia skutočne nadaných detí sa s tým spravidla nechvália, riešia skôr iné veci. Napríklad, niektoré deti vedia plynule napočítať na prštekoch do 10 už vo veku necelých dvoch rokov. Pre niektoré deti počítanie od 1,5 roka nebolo len memorovaním čísiel, ale skutočným počítaním piškót či predmetov okolo seba, pričom ich k tomu nikto neviedol.
Príbehy ukazujú, že skoré "géniovstvo" nemusí vždy pretrvať. Napríklad, niektoré deti vedeli v dvoch rokoch napočítať do 20 a aj tomu rozumeli, chápali jednoduché sčítavanie a okolo piatich rokov dokonca násobenie. Vysvetľovali, že 2x5 je 10, lebo máme dve ruky po päť prstov. Napriek tomu, že ako prváčka vedela rátať príklady typu 997 + 5, neskôr ako tretiak prevracala očami nad tým, aké je to ťažké. Podobne deti, ktoré v dvoch rokoch poznali všetky písmenká, 20 pesničiek, farby a začínali rátať aj po anglicky, mohli mať neskôr v škole dvojky, či dokonca trojky z prepisu. Tieto príklady potvrdzujú, že ranný talent nie je zárukou celoživotného úspechu a záujem o učenie sa môže meniť. Je dôležité brať deti také, aké sú, a neporovnávať ich s okolím. Najdôležitejšie pre ich budúcnosť je slušná výchova.
Ako podporovať počítanie hravou formou? Osvedčené metódy
Správne vedenie a hravý prístup dokážu zázračne pomôcť, aby sa učenie stalo prirodzenou súčasťou detského dňa. Výskum mozgu jasne hovorí, že základy zmyslu pre čísla budované medzi 3. a 5. rokom ovplyvňujú výkon v matematike až do veku 10 rokov. Toto obdobie je výnimočné, pretože mozog malého dieťaťa ešte neoddeľuje "hru" od "učenia". Obe prebiehajú na rovnakých nervových dráhach. Preto je nevyhnutné, aby počítanie nebolo vnímané ako povinnosť, ale ako zábava.
Pri učení počítania je dôležité nekarhať za chyby. Ak sa dieťa pomýli, jednoducho spolu počítajte ešte raz. Pamätajte, že každé dieťa sa učí vlastným tempom a malé kroky každý deň robia veľký pokrok. Váš pozitívny prístup je tou najväčšou podporou, akú dieťa potrebuje. Každé malé víťazstvo spoločne oslávte a tešte sa z pokroku, ktorý ste spolu dosiahli. Učenie počítania je najefektívnejšie krok za krokom, vlastným tempom dieťaťa, v prirodzených každodenných situáciách.
Začať môžete už v batolivom veku prostredníctvom počítacích hier, prstových rýmovačiek a praktického porovnávania množstva. Začnite počítaním reálnych predmetov - guličky, kocky, autíčka, ovocie na tanieri. Podporujte porovnávanie - čo je viac, čo je menej, kde je rovnaké množstvo.
Metódy učenia podľa veku:
3 roky: základy hrou. V tomto veku papier a ceruzka nie sú správny nástroj. Trojročné dieťa sa učí celým telom: dotýka sa, pohybuje, skladá. Počítajte schody: "jedna, dve, tri…". Zoraďte predmety a ukazujte na každý zvlášť, hrajte sa s fyzickými požiadavkami s číselným označením, napríklad: "Daj mi tie dve!". Triedenie kamienkov s otázkou "koľko ich je?" je tiež efektívne. Cieľom pre 3 roky je bezpečne počítať od 1 do 5 s predmetmi a rozumieť "viac/menej" pri 3-4 veciach.
4 roky: spájanie množstva so symbolom. Teraz možno zaviesť číslice, ale predmet vždy prichádza ako prvý, symbol až potom. Keď dieťa ukáže "toľko" (napríklad 4 prsty) a vy mu ukážete: "Toto píšeme takto: 4", mozog vytvorí skutočné spojenie. Dobrý nápad na hru je nakresliť kartičky s bodkami od 1 do 5 a dieťa ich priradí k správnej číselnej kartičke. Toto je prvý "zážitok s pracovným listom".
5 rokov: predsieň sčítania. Päťročné dieťa môže už experimentovať so "sčítavaním": ak mám 2 jablká a dáš mi 1 ďalšie, koľko budem mať? Kľúč je nedávať odpoveď, ale nechať si predmety spočítať samotné dieťa.
Osvedčené metódy pre učenie počítania detí:
- Počítanie v dennej rutine: Využite každodenné situácie - pri obliekaní ("koľko gombíkov?"), pri raňajkách (koľko pečiva?), pri čistení zubov.
- Prsty ako prvý nástroj: Prsty "nepodvádzajú" - dieťa si overuje výsledok samo.
- Hlasné počítanie na prechádzke: Počítajte schody, stromy, autá, čokoľvek, čo vidíte.
- Zoskupovanie predmetov: Použite 10 kamienkov a malý tácik, učte vytvárať "rovnaké skupiny".
- Kartičky s číslami na chladničke: Pripnite čísla 1-10 a venujte im minútu denne.
- Knižky s číslami: Riekanky a príbehy s počítaním poskytujú prirodzený kontext.
- Odmeňovanie chýb: Pri nesprávnom výsledku neopravujte hneď. Pýtajte sa: "Si si istý?" a nechajte ho znovu počítať.
- Riekanky a pesničky: Rytmické počítanie pomáha zapamätať si poradie.
Montessori inšpirácie pre učenie počítania:
Montessori prístup ponúka premyslené pomôcky, ktoré pomáhajú deťom budovať hlboké chápanie matematických princípov.
Počet ako nedeliteľné množstvo - Červenomodré tyče: Tieto tyče predstavujú dieťaťu číslo ako nedeliteľný celok. Dieťa vníma, že pojem „TRI“ zahŕňa všetky tri dieliky na jednej tyči, a nie je to len pomenovanie posledného počítaného dieliku. Inak totiž deti na začiatku môžu mať pocit, že počítaním len veci pomenovávame. Súbežne s červenomodrými tyčami dieťa spoznáva šmirgľové číslice a neskôr sa učí párovať príslušné tyče s im korešpondujúcimi symbolmi-číslicami.
Stojan na farebné perly: Je to jemnomotorická verzia červenomodrých tyčí. K stojanu patrí drevená lišta s číselným radom 1-9 a deti si vešajú farebné koráliky od jednotky po deviatku. Ako alternatívu si môžete kúpiť iba koráliky 1-9 a nalepiť 10 samolepiacich háčikov na kraj stola.
Deliteľné množstvo - Montessori vretienka: Krabica s vretienkami predstavuje posun oproti tyčiam. Množstvo tu už nie je znázornené v nedeliteľnom celku (napr. 5 dielikov tyče), ale pomocou rovnakých predmetov, ktoré dieťa v správnom počte ukladá do priečinkov krabice od 0 do 9. Pri práci s vretienkami je dôležité:
- Rovnaké predmety: Predmety môžu byť hocijaké, ale mali by byť rovnaké, aby sa dieťa sústredilo čisto na počítanie.
- Trojdimenzionálne predmety: Počítanie by malo prebiehať s trojdimenzionálnymi predmetmi (gombíky, pompomy, gaštany, semienka, koráliky, mušle), s ktorými dieťa manipuluje a vidí narastajúce množstvo. Počítanie obrázkov na papieri je menej účinné.
- Presný počet: Predmetov by mal byť vždy presný počet (napríklad 45 pre priečinky 0-9), aby to slúžilo ako kontrola správnosti.
- Priečinky v rade: Priečinky, nádobky alebo oddelenia, kam dieťa predmety ukladá, by mali byť ideálne v jednom rade, aby mohlo vizuálne vnímať celý číselný rad.
Tipy na prípravu počítania „s vretienkami“ doma:
- Počítacia tácka: Používajte tácku s priečinkami na triedenie a počítanie predmetov.
- Poháre: Desatoro rovnakých pohárov s nalepenými číslami.
- Autíčka: Jednoduchá verzia s gombíkmi v tvare áut.
- Navliekanie na chlpatý drôtik: Spojte počítanie s tréningom jemnej motoriky.
- Krokovací pás: Ukladajte drobné predmety na príslušnú číslicu.
- Semienka, lienky, gaštany, muchotrávky, včielky: Vytvorte tematické aktivity s týmito prírodnými či drobnými predmetmi.
- Lego veže: Vytvorte kartičky, podľa ktorých deti stavajú veže, kombinujúc počítanie s farbami.
- Čísla a koráliky: Pomôcka, kde sa na doštičky vkladajú čísla a rady korálikov.
Číslice a žetóny: Na rozdiel od vretienok, tu si dieťa už samo aktívne vykladá aj číslice 1-10. Žetóny sa navyše k čísliciam vykladajú špecifickým spôsobom, vďaka ktorému dieťa spoznáva koncept párnych a nepárnych čísel.
Prechod k abstrakcii a ďalšie hry:
- Count and clip cards: Na internete je mnoho kartičiek na tréning počítania, ktoré si stačí stiahnuť a prípadne zalaminovať. Dieťa spočíta predmety na obrázku a pripne štipec na správnu odpoveď.
- Číselné puzzle: Puzzle, kde sa priraďuje číslo k počtu, sú tiež veľmi účinné.
- Hra na obchod: Kde lepšie natrénovať počítanie, než v obchode? Naplňte obchod tovarom vo väčších počtoch a pýtajte si "tri jablká", "šesť gaštanov".
- Počítanie s prstovými farbami: Kombinujte počítanie s maľovaním, kde deti maľujú príslušný počet kuriatok, lienok alebo listov podľa čísla.
- Číselné puzzle na pásikoch: Obrázkové puzzle rozstrihané na pásiky, ktoré sú očíslované, pomáhajú cvičiť číselný rad.
- Spoločenské hry: Hry s kockou, ako napríklad Človeče, nehnevaj sa (kde sa dieťa naučí rátať do 6), alebo domino, sú vynikajúce. Hrajte kooperatívne hry, kde sa figúrky pohybujú po rovnej čiare od štartu k cieľu.
- Knižky: Knižky s číslami, riekankami a príbehmi sú skvelým doplnkom. Mnohé obsahujú interaktívne prvky ako otočné kolieska, kde deti hľadajú správne odpovede.
Dôležitosť všestranného rozvoja pred nástupom do školy
Pri nástupe do školy sú oveľa dôležitejšie samoobslužné úkony než nabiflené písmenká, čísla alebo anglické slovíčka. Mnohé deti ovládajú písmená a čísla, no nevedia si zaviazať šnúrky, pozdraviť, samostatne desiatovať, obliecť-vyzliecť, umyť si ruky, strihať, zastrúhať ceruzku, mať veci na lavici v poriadku alebo sa nachystať na ďalšiu hodinu. Príkladom môže byť syn, ktorý vedel maximálne rátať do 5 a čísla poznal len z trolejbusov, no napriek tomu išiel do 4. ročníka s vyznamenaním, učil sa od prvej triedy sám, vedel si zaviazať šnúrky a ovládal samoobslužné činnosti.
Vývin každého dieťaťa je jedinečný. Hoci máme definované vývinové míľniky pre daný vek, nie všetky deti ich musia dosiahnuť v rovnakom čase a rovnakým spôsobom. Päť rokov znamená v živote malého človečika určitý zlom, ale vývin dieťaťa je ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastá, a skúsenosťami, ktoré sú mu dopriate.
Sociálne a emocionálne zručnosti:Päťročné dieťa začína byť pokojnejšie, nadobúda sebavedomie a môžete sa na neho spoľahnúť. Oveľa lepšie zvláda svoje pocity a sociálne situácie, je už oveľa nezávislejšie. Ak sa napríklad hnevá, môže sa samo rozhodnúť, ako svoj hnev zvládne, či sa pôjde upokojiť do svojej izby alebo sa upokojí inak. Päťročné deti sú spoločenské a priateľstvá hľadajú už aj za hranicami svojej rodiny. Chcú sa s kamarátmi navštevovať a stretávať sa na ihriskách. Uprednostňujú zložitejšie hry plné fantázie a dramatickosti. Rady robia radosť kamarátom, rady spievajú a tancujú aj s inými deťmi. Preukazujú viac nezávislosti, sú ochotné ísť sa pohrať k susedom, ku spolužiakovi zo škôlky (bez prítomnosti rodiča). Čoraz častejšie súhlasia s pravidlami, ktoré stanovil niekto iný. Dieťa v piatich rokoch dokáže vyjadriť svoje pocity, ale občas pri ich identifikácii potrebuje pomoc. Má oveľa lepšiu kontrolu nad svojimi pocitmi a nečakaných výbuchov hnevu či smútku. Hoci je päťročné dieťa čím ďalej tým viac nezávislé, potrebuje aj naďalej veľa vašej lásky a pozornosti. Vaša láska a rodina sú tou najdôležitejšou vecou v živote dieťaťa.
Reč a komunikácia:Päťročné deti väčšinou vyslovujú slová čisto, hovoria v rozvitých vetách a používajú gramatické pravidlá. V ich výslovnosti môžu byť ešte nejaké nedostatky - väčšinou sú to písmená R, L a sykavky, ktoré deti v tomto veku ešte trápia. Ak má vaše dieťa problém s výslovnosťou, v piatom roku je najvyšší čas začať to riešiť. Návštevu logopéda už neodkladajte; je dobré vstúpiť do školy už s bezproblémovou výslovnosťou. Päťročné deti majú bohatú slovnú zásobu, ktorá stále rýchlo rastie. Vedia počkať, až príde naň rad, ak sa rozprávajú viacerí. Sú schopné prerozprávať krátky príbeh. Vedia povedať svoje celé meno, priezvisko a tiež adresu, kde bývajú. Päťročné dieťa sa každý deň naučí približne 5 až 10 nových slov. Trénujte s dieťaťom opisovanie obrázkov tak, aby vedelo povedať súvisle 5 - 6 viet. Podporte dieťa, aby rozprávalo o tom, čo zažilo napríklad počas dňa. Motivujte ho k tomu, aby sa pokúsilo povedať, o čom bola rozprávka, film a podobne. Motivujte ho, aby samo vymyslelo napríklad iný koniec rozprávky a podobne.
Myslenie (ďalšie kognitívne schopnosti):Rozsah pozornosti päťročného dieťaťa sa každý deň zvyšuje. Vie sa zamerať na určitú tému aj na dlhšiu dobu. Chápe jednoduché pojmy ako je dnes, zajtra, včera, pozná ročné obdobia. Niektoré deti vedia počítať do 10, iné do 20 alebo aj do 100. Niektoré päťročné deti poznajú niektoré písmená. Mnohé dokonca v tomto veku dokážu napísať a prečítať svoje meno. Poznajú minimálne 4 farby a 3 tvary. Päťročné dieťa vie povedať svoju adresu, ale aj to, kedy má narodeniny, mená rodičov, súrodencov a podobne. Je schopné splniť rôzne pokyny. Pozná veci, ktoré sú súčasťou každodenného života, napríklad peniaze, jedlo, domáce spotrebiče a podobne. Pozná tiež pojmy „pod, nad, hore, dole, vpredu, vzadu, pred, za“. Je schopné triediť predmety podľa viacerých charakteristík, napríklad rozumie takým pojmom ako: „veľké modré štvorce“ alebo „malé žlté trojuholníky“. Má dobre vyvinutú aj pozornosť. Vo veku 5 rokov dieťa dokáže byť sústredené 10 - 12 minút. Dokáže zopakovať krátku básničku hneď po tom, ako ju počuje. Deti v tomto veku milujú rytmus a rady tlieskajú do rytmu na pesničku, ktorú počúvajú.
Samoobslužné úkony a jemná motorika:Rozvoj samoobslužných činností je kľúčový. Dieťa by malo vedieť samostatne používať vreckovku, obuť a vyzuť sa (ešte bez zaviazania šnúrok), samostatne používať lyžicu a postupne celý príbor. Tiež by malo vedieť samostatne poskladať a uložiť oblečenie na určené miesto, narovnať vankúš a prikrývku po spaní. Učte ho obliekať sa, umývať si zuby, správne a bezpečne prenášať ľahké predmety. Pri rozvoji jemnej motoriky podporujte dieťa v činnostiach ako kreslenie, vymaľovávanie, strihanie, lepenie, skladanie, navliekanie korálikov, šitie. Nakreslite jednoduché tvary a nechajte dieťa vystrihovať ich. Naučte dieťa písať svoje krstné meno (veľkými tlačenými písmenami). Využite každú príležitosť na improvizované hry, ktoré podporujú koordináciu ruky a oka, čo je príprava na písanie. Kotúľajte guľôčky do jamky, hádžte fazuľky na určený cieľ, krúžky na tyč.
Pohyb a hrubá motorika:Dieťa má už natoľko koordinované pohyby a dokáže dobre udržať rovnováhu, že pravdepodobne zvládne aj jazdu na bicykli bez oporných koliesok. Tiež dokáže skákať cez švihadlo, zvládne prvé kroky na kolieskových i ľadových korčuliach, i jazdu na skateboarde. Dokáže skákať na jednej nohe, skúša skateboardy a pennyboardy a začínajú ho zaujímať tímové hry. Zo športov je vhodné hádzanie do nižšieho koša, zhadzovanie kolkov, biliard, bicklovanie, korčuľovanie, hra s loptou, tancovanie a plávanie.
Čomu sa vyhnúť a kedy hľadať odbornú pomoc
Je dôležité vyhnúť sa prehnanému tlaku a porovnávaniu. Nie je vhodné očakávať, že dieťa bude vedieť abecedu do týždňa, ak na to ešte nie je pripravené. Častou chybou je snaha učiť deti niečo, čo sa primárne učí v prvom ročníku základnej školy. Ak dieťa nie je pripravené, znalosť písmen môže vnímať iba ako obrázky, a čítať sa naučí až vtedy, keď prejaví skutočný záujem.
Čomu sa vyhnúť pri učení počítania:
- Neskákať na papier bez základov: Ak dieťa nedokáže bezpečne počítať do 3 s predmetmi, pracovné listy spôsobia len frustráciu.
- Nepliesť si slovesnú postupnosť s porozumením: Vedieť povedať "osem, deväť, desať" neznamená, že dieťa rozumie, že desať je viac ako osem.
- Neporovnávať s rovesníkmi: Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom.
- Prehnaný tlak: Tlačiť na pílu je zbytočné, najmä ak má dieťa ešte dosť času pred nástupom do školy. Tridsať minút denne je dosť. Ak sa dieťa nenaučí "učiť", nenaučí sa postup a nestihne sa odpichnúť od bodu, kedy by sa učiť malo, potom nastane problém.
- Projektovanie vlastných problémov: Rodičia by nemali premietať svoje vlastné skúsenosti s učením alebo obavy z „dis“ porúch na deti. Prílišná ochrana a neustále testovanie môže dieťa zdeptávať a viesť k pasívnemu správaniu.
- Predčasná diagnóza: Problémy ako dyslexia alebo dysgrafia sa u detí určujú až na konci druhého ročníka základnej školy. Predčasným tlakom na dieťa tieto dysfunkcie neodstránite ani neodhalíte. Môžete mať aj super šikovné dieťa, ktoré bude v škole najšikovnejšie, ale v puberte ho môže chytiť nezáujem o knihy. V takom prípade je lepšie nechať dieťa žiť a nenútiť ho.
- Ignorovanie záujmu: Ak dieťa o niečo prejaví záujem, treba ho nechať, nech sa učí. Deti sa učia počúvaním a napodobňovaním. Keď vidia dospelého, ktorý ukazuje na predmety a hovorí "raz, dva, tri", robia to isté.
Ak sa rodič trápi, je normálne hľadať upokojenie. Ak si sem napísala, tak ťa to asi trápi a ukludníš sa, keď sa poradíš s odborníkom, nech malú pretestujú. Ak máš na to čas, malej to na kráse neublíži a ty budeš vedieť ako sa na to pozerá odborník. Nič s tým nestratíš, nikomu s tým neublížiš. Ak dieťa po 6. roku života neprejavuje záujem o čísla a nerozumie ich významu, môže to byť znakom nejakých ťažkostí. V takom prípade pomôže konzultácia so špeciálnym pedagógom alebo psychológom, ktorý zhodnotí vývoj dieťaťa a odporučí ďalší postup.
Naopak, ak dieťa robí pokroky, je to dobrá cesta. Treba začať s ním pracovať postupne. Máte na to dostatok času pred školou. Začnite vytlieskavaním slov - jednoslabičné, dvojslabičné, trojslabičné. S číslami treba tiež postupovať veľmi opatrne, pretože dieťa bude počas roka ešte dozrievať. Deti, ktoré majú šesť rokov na doraz (letné), idú často až v siedmich rokoch. Najdôležitejšie je, aby boli deti slušne vychované.
tags: #do #kolko #vie #napocitat #5 #6