V živote rodiny, kde rodičia už spolu nežijú alebo sa nachádzajú v procese rozvodu, vyvstáva naliehavá potreba jasne a zodpovedne upraviť pomery maloletého dieťaťa. Práve v takýchto situáciách sa rodičovská dohoda o starostlivosti o maloleté dieťa stáva kľúčovým dokumentom, ktorý zaisťuje kontinuitu, stabilitu a predovšetkým najlepší záujem dieťaťa. Cieľom tejto dohody je nielen formálne rozdeliť rodičovské práva a povinnosti, ale najmä vytvoriť prostredie, v ktorom dieťa môže aj napriek zmene rodinných okolností plnohodnotne prospievať.
Čo je rodičovská dohoda a jej kľúčový účel v rodinnom práve?
Rodičovská dohoda sa uzatvára medzi rodičmi maloletého dieťaťa v prípade, že jeho rodičia spolu nežijú a/alebo sa rozvádzajú a je potrebné upraviť pomery maloletého dieťaťa. V záujme starostlivosti o dieťa si takto rodičia dohodou upravia výkon svojich rodičovských práv a povinností k spoločnému dieťaťu. Táto dohoda sa zaoberá rozdelením rodičovských práv a povinností medzi rodičmi a zaisťuje vytvorenie prostredia, v ktorom dieťa môže prospievať.
V praxi sú časté prípady, že sú dané okolnosti, pre ktoré by súd manželstvo už dávno rozviedol, nemôže však vydať rozsudok, kým nebude možné zároveň upraviť pomery maloletého - komu dieťa zverí do starostlivosti, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, ako sa bude hradiť výživné a prípadne i styk s druhým rodičom. Rodičovská dohoda rozvodové konanie urýchli.
Často sa rodičia v rozvodovom konaní hádajú ohľadom starostlivosti o deti a aj po rozhodnutí súdu nedodržujú rozsudok, keďže s ním nesúhlasili a bolo rozhodnuté autoritatívne súdom. Rodičovská dohoda má teda i psychologický efekt, pretože je výsledkom vzájomnej komunikácie a kompromisu rodičov, a nie jednostranného rozhodnutia súdu. Ak sa rodičia dohodnú, potom môžu / nemusia podať návrh na súd na schválenie rodičovskej dohody.
Rodičovská dohoda zároveň nie je nejaké väzenie, že iba v danom čas má byť daný rodič s dieťaťom. V reálnom živote sa to môže meniť, rodičia si môžu podľa okolností dohodnúť v danom čase striedanie detí či prázdninový styk aj inak, odkomunikujú si dočasné zmeny, navzájom si môžu nahradiť časy starostlivosti o dieťa.
Právne zakotvenie rodičovskej dohody a jej význam pre vykonateľnosť
Rodičovskú dohodu upravuje v slovenskej legislatíve Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine). Za možnosťou uzatvárania takýchto dohôd stojí presvedčenie zákonodarcu, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa, ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Zákon vždy uprednostňuje rodičovskú dohodu. Iba ak sa rodičia nevedia dohodnúť, potom rozhodne súd autoritatívne.
Dohodu môžu nechať schváliť súdom, vtedy bude i vynútiteľná súdnou cestou (napr. ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou). Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou. Dohoda spísaná mimosúdne, ktorá sa týka maloletého dieťaťa, najmä výživného, nie je vykonateľná, kým ju neschváli súd. Je vo Vašom záujme a tiež v záujme dieťaťa, aby táto dohoda bola schválená súdom, lebo až potom nastávajú účinky vykonateľného rozhodnutia. V súčasnosti ak by prestal platiť výživné, nevedeli by ste od neho výživné vymáhať exekučne.
Súd však neschváli akýkoľvek obsah rodičovskej dohody, vždy musí byť v prospech maloletého dieťaťa, inak rozhodne autoritatívnym rozhodnutím. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Aj keď nie je rodičovská dohoda schválená, rodičia sú viazaní sa ňou riadiť, a v prípade, ak by v budúcnosti dohoda nebola plnená, jeden z rodičov môže požiadať súd o posúdenie a schválenie rodičovskej dohody. Ak súd aj dodatočne zistí, že dohoda rodičov bola platne uzavretá a že je v záujme detí, dohodu schváli. Ak je už dohoda schválená súdom a rodič ju nedodržiava (napr. neplatí výživné alebo neodovzdáva dieťa), oprávnený rodič sa môže domáhať plnenia súdnou cestou.
Súdom schválenú rodičovskú dohodu možno neskôr zmeniť, ak sa podstatne zmenia okolnosti. V takom prípade môže váš partner požiadať súd o zmenu dohody o úprave rodičovských práv a povinností kedykoľvek, ak sa zmenia okolnosti, ktoré viedli k uzavretiu pôvodnej dohody, v tomto prípade pôjde napríklad o skutočnosť, že dcéra Vášho partnera by chcela tráviť s otcom viac času.
Rozhodujúce okolnosti pre uzavretie rodičovskej dohody
Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môžu medzi sebou uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že „nežiť spolu“ neznamená automaticky „nebývať spolu“. Pod výrazom „žiť spolu“ sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. V praxi rodičia „nebudú spolu žiť“ predovšetkým vtedy, ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie pre seba navzájom a ani pre dieťa, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas, či nezabezpečujú spoločné potreby.
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak:
- spolu nežijú: z toho vyplýva, že nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť). Keďže v takejto situácii dieťa nemôže byť s oboma rodičmi súčasne, je potrebné, aby sa rodičia na starostlivosti o dieťa dohodli.
- rozvádzajú sa alebo
- spolu nežijú a rozvádzajú sa: v prípade, že rodičia sa rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať (napr. jeden z manželov bráni rozvodu, alebo sú skutkové okolnosti komplikované). Zároveň táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode.
Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní. Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca.
Podrobné aspekty obsahu rodičovskej dohody - od predmetu po záverečné ustanovenia
Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na to, čo všetko súd posudzuje. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Ako podklad pre vytvorenie vlastnej rodičovskej dohody, ktorá je často koncipovaná podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, možno použiť nasledujúcu štruktúru a obsahové náležitosti.
1. Predmet a cieľ dohody
Táto úvodná časť dohody explicitne stanovuje jej zámer. Rodičia maloletej/maloletého touto dohodou upravujú výkon svojich rodičovských práv a povinností ako podklad pre schválenie rodičovskej dohody rozsudkom, z dôvodu ich záujmu prispieť k úspešnému telesnému, duševnému a morálnemu rozvoju ich dcéry/syna. Touto dohodou sú rozhodnutí vyriešiť všetky otázky spoločnej výchovy maloletej/maloletého do budúcnosti tak, aby jej/mu boli čo najviac na prospech a aby sa rozdielne bývanie/názory jej/jeho rodičov v čo možno najmenšej miere odrazili na jej/jeho zdraví a duševnej pohode. Každý z rodičov uzavretím tejto dohody deklaruje svoj záujem riešiť všetky záležitosti spoločne a predovšetkým v prospech maloletej/maloletého. Jej plnením sa rodičia rozhodli dosiahnuť to, aby maloletá/maloletý vyrastala/vyrastal v láske a v presvedčení, že každý z rodičov ju/ho miluje rovnako, preto každý z nich uznáva rovnocenné postavenie druhého rodiča pri výchove, zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa.
2. Otázka zverenia dieťaťa do starostlivosti
Táto časť dohody definuje formu osobnej starostlivosti o dieťa. Existujú tri hlavné formy zverenia:
- Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov: Znamená, že rodič sa o dieťa osobne stará, tomuto rodičovi je dieťa natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič môže dieťa navštevovať a stýkať sa s ním. Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená, že prebieha na základe ústnej dohody medzi oboma rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený.
- Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa: Spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerným rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždenný interval, príp. dvojtýždenný. Nie je vhodné, ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami. Vzorová dohoda často uvádza, že maloletá/maloletý sa zveruje obom rodičom do striedavej osobnej starostlivosti v súlade s ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z.
- Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov: Je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva. Ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorý rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t. j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia, prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu, a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá, a teda túto formu starostlivosti umožňuje. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa, teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.
3. Otázka výživného (Alimenty)
Finančné zabezpečenie dieťaťa je neoddeliteľnou súčasťou rodičovskej dohody. K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje: dohodnú sa, že výživné sa neurčuje, alebo sa dohodnú na výške výživného.
Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu sa dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard, bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.
Vzorová dohoda často uvádza, že rodičia sa dohodli, že ani jeden z rodičov neplatí druhému rodičovi výživné na maloletú/maloletého v súlade s ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine. Ďalšie príspevky na výživu maloletej/maloletého budú realizovať vecnými plneniami a starostlivosťou v čase, keď sa maloletá/maloletý bude nachádzať v ich starostlivosti. Každý z rodičov sa zaväzuje, že v čase, keď je maloletá/maloletý v jeho starostlivosti, bude sám v plnej miere uhrádzať všetky náklady, ktoré jej/jemu vzniknú.
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritériá dané Zákonom o rodine:
- odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča,
- právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
- osobná starostlivosť rodiča o dieťa,
- starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú,
- najlepší záujem dieťaťa.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami.
- Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod.
- Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takýchto výdavkov. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod. Na tieto nevyhnutné spoločné výdaje vyplývajúce zo zákona - školné, stravné, potreby do školy a pod. sa rodičia zaväzujú hradiť rovnakým dielom. Na dobrovoľne voliteľné krúžky, mimoškolskú činnosť, doučovanie, športy, súťaže, poznávacie zájazdy, školské výlety sa budú skladať na polovicu po vzájomnej konzultácii. Oblečenie jej/jemu budú kupovať vo vlastnej réžii. Dovolenkové obdobie a výlety rovnako bude hradiť ten rodič, s ktorým bude maloletá/maloletý v tom čase.
4. Otázka zastupovania a správy majetku maloletých detí
V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne. Zastupovať a spravovať majetok maloletej/maloletého budú aj naďalej obaja rodičia. O všetkých podstatných veciach, týkajúcich sa maloletej/maloletého sa rodičia zaväzujú dohodnúť. Len v prípade, ak by sa ich názor na prospech dieťaťa diametrálne odlišoval a dohoda by nebola možná, je ktorýkoľvek z nich oprávnený požiadať o rozhodnutie súd, alebo sa skúsiť dohodnúť u mediátora.
Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Aj v prípade, ak rodičia musia riešiť nezhody súdnou cestou, sa obaja zaväzujú chápať toto konanie ako rozhodovanie v prospech maloletej/maloletého, preto sa zaväzujú, že sa budú vystríhať prejavov mrzutosti alebo nepriateľstva voči druhému rodičovi. Pred začatím súdneho konania sa zaväzujú požiadať o pomoc najprv mediátora a až v prípade, ak v lehote 1 mesiaca nebude mediačné konanie úspešné, obrátia sa so žalobou na súd. Osobu mediátora určia rodičia dohodou, pokiaľ sa nedohodnú, vylosujú ho zo zoznamu mediátorov.
5. Otázka úpravy styku a striedavej osobnej starostlivosti
Táto časť podrobne upravuje harmonogram, podľa ktorého dieťa strávi čas s každým z rodičov. Úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je nevyhnutná v prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na tom, kedy a na ako dlho k styku rodiča s dieťaťom dôjde. Úprava styku by mala pokrývať bežné dni pracovného týždňa, dni počas sviatkov a prázdnin, často sa upravuje aj styk počas dní narodenín dieťaťa, poprípade aj ostatných členov rodiny. Styk rodiča maličkých detí možno dohodnúť aj ako tzv. postupný styk, ktorý sa pribúdajúcim vekom dieťaťa rozširuje.
Príklad z rozsiahleho vzoru dohody o striedavej starostlivosti môže zahŕňať:
Bežný styk: Maloletá/maloletý bude v osobnej starostlivosti otca každý nepárny týždeň okrem školských prázdnin, a to od piatka od 14:00 hod., do nasledujúceho piatka párneho týždňa do 14:00 hod. Maloletá/maloletý bude v osobnej starostlivosti matky každý párny týždeň okrem školských prázdnin, a to od piatka od 14:00 hod., do nasledujúceho piatka nepárneho týždňa do 14:00 hod.
Styk počas prázdnin a sviatkov: Podrobne sa určuje, ktorý rodič bude mať dieťa počas jarných, polročných, veľkonočných, vianočných a letných prázdnin v párnych a nepárnych rokoch. Napríklad: každý párny rok počas jarných prázdnin, od piatka 16:00 pred jarnými prázdninami, do nedele nasledujúceho týždňa do 16:00 (u otca), a obdobne pre matku v nepárnych rokoch. Rovnako je to aj pre Vianočné sviatky, kedy sa rozdelí čas okolo Vianoc a Nového roka.
Podmienky odovzdávania: Rodičia sa zaväzujú maloletú/maloletého v čase určenom podľa predchádzajúcich odsekov riadne pripraviť s potrebnými vecami, t.j. oblečením, potrebami na voľný čas, ako aj potrebnými dokladmi (napr. zdravotným preukazom) druhému rodičovi v mieste bydliska rodiča, od ktorého odchádza, alebo v školskom zariadení v určenom čase. Bežná choroba nie je dôvodom k neuskutočneniu styku. Ak sa styk vo výnimočnom prípade nemôže realizovať, rodičia si dohodnú v čo najkratšom čase náhradný termín styku v rovnakom rozsahu.
Rešpektovanie intimity: Obaja rodičia budú rešpektovať potrebu vzájomnej intimity medzi dieťaťom a druhým rodičom, preto v čase, keď dieťa trávi čas s druhým rodičom, nebudú kontaktovať dieťa telefonicky, elektronicky, či navštevovať ho v škole, ak si to rodič, s ktorým v tom čase trávi čas, nepraje.
Cestovanie do cudziny: Rodičia sa zaväzujú informovať sa navzájom v prípade vycestovania s maloletou/maloletým do cudziny. Cesty s maloletou/maloletým do cudziny nie sú podmienené súhlasom druhého rodiča, čo je dôležité pre flexibilitu cestovania. Každý z rodičov má právo vybaviť si a mať jeden cestovný pas vydaný pre dieťa pre vlastnú potrebu. Je dôležité vedieť, že matka sa nemôže natrvalo odsťahovať s deťmi do zahraničia, musí mať súhlas otca. Ak by to urobila, otec môže žiadať o návrat detí.
Úprava styku s blízkymi osobami: K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy, ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“
6. Otázka poskytovania informácií
Otvorená a transparentná komunikácia je základom pre efektívne fungovanie rodičovskej dohody. Rodičia sa zaväzujú, že sa budú navzájom informovať o všetkých dôležitých veciach, týkajúcich sa:
- zdravia maloletej/maloletého, vrátane každej návštevy pediatra alebo odborného lekára, a vrátane jej/jeho duševného stavu. V prípade, že bude maloletá/maloletý užívať lieky, je každý z rodičov pri odovzdávaní maloletej/maloletého povinný odovzdať druhému rodičovi aj lieky a oznámiť mu spôsob, množstvo a čas, v ktorom sa lieky užívajú.
- školských výsledkov, výchovných a pedagogických opatrení.
- riadne a včas sa budú informovať o stretnutiach, akciách, predstaveniach maloletej/maloletého, prípadných konzultácií v škole, či inde. Budú sa môcť zúčastňovať spoločne a rozhodnutia robiť na základe vzájomného konsenzu.
- dlhodobejších pobytov (v trvaní viac než tri dni) mimo miesto pobytu. V takomto prípade je každý z rodičov oprávnený vedieť, kde sa dieťa nachádza, ako dlho bude odcestované, na akej adrese sa bude zdržiavať a kontakt, na ktorom je zastihnuteľný.
7. Otázka pravidiel vzájomnej komunikácie medzi rodičmi
Pre harmonické prostredie pre dieťa je nevyhnutné stanoviť jasné pravidlá vzájomnej komunikácie a správania rodičov.
- Každý z rodičov bude viesť maloletú/maloletého k úcte k druhému rodičovi a členom jeho rodiny a domácnosti, preto sa zdrží akéhokoľvek vytvárania negatívneho obrazu druhého rodiča a tretích osôb v prítomnosti dieťaťa. Žiadny z nich nebude vyzvedať od maloletej/maloletého informácie o druhom rodičovi, ani o jeho osobných vzťahoch.
- Žiadny z rodičov nebude svojim správaním ohrozovať mravnú výchovu maloletej/maloletého a zváži prítomnosť tretích osôb, ktoré sa budú s maloletou/maloletým stretávať počas času, keď bude maloletá/maloletý v jeho starostlivosti.
- Žiadny z rodičov sa nebude druhému rodičovi vyhrážať obmedzením času s dieťaťom, na ktorom sa dohodli, ani nebude predlžovať dohodnutý čas, ani ovplyvňovať maloletú/maloletého, aby tento čas žiadala/žiadal predĺžiť.
- Žiadny z rodičov sa nebude pokúšať navštevovať maloletú/maloletého v čase, keď je v starostlivosti druhého rodiča, pokiaľ sa o tom nedohodnú.
- Každý z rodičov je oprávnený dať dieťa do starostlivosti starých rodičov na dlhšie ako 5 dní len v prípade, ak sa na tom s druhým rodičom dohodol.
- Žiadny z rodičov nebude zasahovať druhému do spôsobu výchovy neprimeraným spôsobom, prípadne komentovať postupy pred dieťaťom. Obaja rodičia rešpektujú vlastný spôsob výchovy dieťaťa, pokiaľ nie je v rozpore s etikou, či s právami dieťaťa.
8. Otázka trvalého bydliska, rodinného prídavku a daňového bonusu
Táto sekcia špecifikuje praktické detaily, ktoré majú dopad na úradné a finančné záležitosti. Rodičia sa v záujme maloletej/maloletého dohodli, že trvalé bydlisko maloletej/maloletého bude na konkrétnej adrese. Rovnako sa určí, kto bude poberať rodinný prídavok a kto si bude uplatňovať daňový bonus. Tieto aspekty je dôležité jasne definovať, aby sa predišlo budúcim nezhodám a zabezpečila sa plynulá administrácia.
9. Záverečné ustanovenia
Záverečné ustanovenia sú štandardnou súčasťou každého právneho dokumentu. Táto dohoda nadobúda účinnosť dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bude schválená. Účastníci prehlasujú, že dohodu uzatvárajú slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne v záujme ich maloletého dieťaťa tak, aby bol zabezpečený jeho riadny vývin v najväčšej možnej miere. Súčasťou dohody sú tiež dátum a miesta vyhotovenia a podpisy oboch rodičov.
Proces vytvorenia dohody a formuláre - Praktický sprievodca
Pre vytvorenie rodičovskej dohody je nevyhnutné zhromaždiť a štruktúrovať všetky relevantné informácie. Poskytujeme príklady, ktoré vás budú sprevádzať každým krokom.
Pre vytvorenie Rodičovská Dohoda Vzor, je potrebné vyplniť nasledujúce polia, aby sa zabezpečilo jasné a úplné vytvorenie dohody:
- Údaje rodiča 1 (meno, priezvisko, rodné priezvisko, trvalé bydlisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť)
- Údaje rodiča 2 (meno, priezvisko, rodné priezvisko, trvalé bydlisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť)
- Údaje dieťaťa (meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia)
- Miesto trvalého pobytu dieťaťa
- Účel dohody
- Rozdelenie starostlivosti (typ starostlivosti a detailný harmonogram)
- Vyživovacia povinnosť (výška príspevkov, rozdelenie bežných a spoločných výdavkov)
- Rodičovské práva a povinnosti (zastupovanie, správa majetku, komunikácia)
- Podmienky zmeny dohody
- Podpisy a vyhlásenie: Vyhlasujem, že všetky uvedené informácie sú pravdivé a správne.
Dôležitá rola kolízneho opatrovníka v súdnom konaní
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.
Všetky dôkazy a skutočnosti musia byť súdu predložené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd ukončí dokazovanie za skončené a v konaniach, v ktorých súd nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť kolízneho opatrovníka vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov písomne oznámi súdu, ako i nové skutočnosti, ktoré počas konania napr. na pojednávaní vyšli najavo, prednesie ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako i súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.
Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka.
Práva dieťaťa v kontexte rodičovskej dohody - medzinárodné aspekty
Medzinárodné právo, predovšetkým Dohovor o právach dieťaťa, silno zdôrazňuje práva dieťaťa, ktoré musia byť rešpektované aj pri uzatváraní rodičovských dohôd. Relevantné sú najmä tieto články:
- Článok 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa uvádza, že „každé dieťa, pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“. Tento princíp podčiarkuje dôležitosť udržania vzťahu dieťaťa s oboma rodičmi, čo je základným pilierom pri tvorbe a schvaľovaní rodičovských dohôd.
- Článok 18 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa stanovuje, že „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou, vynaložia maximálne úsilie na zabezpečenie uznania zásady, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Rodičia alebo v príslušných prípadoch zákonní zástupcovia majú prvoradú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným záujmom pri ich činnosti je najlepší záujem dieťaťa.“ Tento článok priamo legitimizuje a podporuje rodičovské dohody ako prejav spoločnej zodpovednosti rodičov.
- Článok 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa hovorí, že „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou, zabezpečia, aby dieťa nebolo oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, s výnimkou prípadov, keď príslušné orgány na základe súdneho preskúmania, v súlade s platnými zákonmi a postupmi, rozhodnú, že takéto oddelenie je nevyhnutné v najlepšom záujme dieťaťa.“ Toto zdôrazňuje, že akékoľvek rozhodnutie o starostlivosti, či už súdne alebo dohodou, musí byť vždy v najlepšom záujme dieťaťa.
Tieto medzinárodné princípy sú hlboko zakorenené aj v slovenskom právnom poriadku a súd ich zohľadňuje pri posudzovaní a schvaľovaní rodičovských dohôd.
Riešenie nezhôd a dôležitosť mediácie a právneho poradenstva
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Právny predpis teda predpokladá, že rodičia sa budú schopní na úprave výkonu rodičovských práv dohodnúť, čo je právne žiadaná forma, a preto platí, že rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť práve dohodou rodičov.
Ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Môže sa teda stať, že súd nerozhodne ani tak, ako navrhnete v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností Vy, ani tak, ako to bude požadovať otec maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
V návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je potrebné dôkladne popísať skutočnosti, ktoré Vás viedli k podaniu návrhu. Rovnako je veľmi dôležité uviesť v návrhu dôvody Vášho rozchodu a doterajší spôsob výkonu starostlivosti o Vaše maloleté dieťa. Súdy často predchádzajúci spôsob starostlivosti o maloleté dieťa berú ako základ pre svoje rozhodnutie, ako určitú východiskovú pozíciu. Takýto návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sa podáva na miestne príslušný okresný súd, ktorým je v tomto prípade okresný súd podľa miesta bydliska maloletého dieťaťa. Ak o Vašom dieťati už rozhodoval v minulosti iný súd, v obvode ktorého už dieťa nebýva, je potrebné súdu navrhnúť postup podľa ustanovenia § 112 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Návrh sa v takom prípade podáva na pôvodný súd maloletého dieťaťa (tam sa nachádza tzv. „kmeňový spis“). Podľa ustanovenia § 112 ods. (2) Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. V návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je potrebné označiť i dôkazy na preukázanie Vašich tvrdení. Zákonná povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci upravená vo vyššie citovaných súdnych rozhodnutiach však súdu ukladá povinnosť pre zistenie skutočného stavu veci vykonať i také dôkazy, ktoré ste v rámci súdneho konania nenavrhli vykonať.
Váš partner sa vzhľadom na plnenie pracovných povinností v cudzine môže z účasti na nariadenom pojednávaní ospravedlniť a súčasne požiadať, aby súd rodičovskú dohodu schválil v zmysle návrhu v jeho neprítomnosti. Nie je ale vylúčené, že súd bude na pojednávaní potrebovať k určitej otázke vyjadrenie Vášho partnera ako rodiča, najmä ak ste v návrhu rodičovskej dohody pozabudli uviesť určitú rozhodujúcu skutočnosť.
Každá rodina je špecifická a berú sa do úvahy vždy konkrétne okolnosti prípadu, preto v prípade ďalších otázok či potreby informácií odporúčame kontaktovať právnika napríklad aj elektronicky - využiť online poradenstvo. Advokátska kancelária zastreší i komunikáciu s druhým rodičom a pripraví rodičovskú dohodu, ktorá bude vyhovovať obom stranám. Pokojne nás kontaktujte, či už hľadáte odpovede na čiastkové konkrétne otázky, alebo potrebujete usmerniť či nájsť možnosti riešenia svojej životnej situácie. Často postačí jedna konzultácia a nájdeme možné riešenia práve Vášho prípadu. Dohoda je dobrá na to, aby ste v prípade nezhôd mohli podľa nej postupovať a nemuseli by ste opätovne podávať návrh na súd na úpravu.
tags: #dohoda #o #starostlivost #o #malolete #dieta