Úvod do rodičovskej dohody a jej význam
V situáciách, keď rodičia maloletého dieťaťa prestanú žiť spoločne, či už v dôsledku rozchodu, rozvodu manželstva, alebo sa nikdy ani nespájali do spoločnej domácnosti, vzniká potreba formálne upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností voči dieťaťu. Dohoda rodičov sa štandardne považuje za najlepší záujem maloletých detí. Tento princíp, zakotvený v slovenskej legislatíve, konkrétne v Zákone o rodine č. 36/2005 Z. z., zdôrazňuje, že ak sa rodičia dohodnú na výživnom a na úprave svojich práv a povinností, je to vždy vítané. Je to vítané aj zo strany súdu a kolízneho opatrovníka, pretože dohoda vytvorená samotnými rodičami, ktorá odráža skutočné záujmy a potreby dieťaťa a rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Dohoda má zároveň významný prínos aj pre samotných rodičov, pretože podporuje kooperáciu a znižuje potenciálne konflikty.
Rodičovská dohoda je právny dokument, ktorý určuje rozdelenie rodičovských práv a povinností medzi rodičmi po rozchode alebo rozvode. Jej hlavným cieľom je stanoviť pravidlá a hranice pre výchovu dieťaťa, ktoré zohľadňujú potreby všetkých strán. Nehovorí sa pritom iba o rodičovskej dohode, ale často aj o „rodinnom pláne“, ktorý vníma dieťa ako pevný bod, od ktorého sa má celá úprava odvíjať. Filozofia rodinného plánovania spočíva v presvedčení, že hoci rodičia možno zlyhali vo svojom partnerskom vzťahu, dieťa je v tom nevinne a chce mať rodinu aj po zlyhaní dospelých. Preto by sa všetko malo odvíjať od princípu, ako zachovať dieťaťu rodinné väzby napriek skutočnosti, že tie rodičovské väzby navzájom sa už rozpadli. Nezameriava sa teda primárne na usporiadanie vzťahov rodičov k dieťaťu, ale skôr na to, ako vytvoriť nové väzby dieťaťa s „rozpadnutými“ rodičmi. Tento prístup plne rešpektuje Dohovor o právach dieťaťa, napríklad v článku 3, ods. 1, ktorý stanovuje, že najlepší záujem dieťaťa je prvoradý vo všetkom, čo sa dieťaťa týka.
Právny rámec rodičovskej dohody a jej význam
Slovenská legislatíva, konkrétne Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z., upravuje rodičovskú dohodu v § 36. Podľa tohto ustanovenia môžu rodičia maloletého dieťaťa upraviť výkon svojich rodičovských práv a povinností dohodou. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Zákon však uprednostňuje dohodu rodičov pred autoritatívnym rozhodnutím súdu. Táto dohoda je následne súčasťou rozsudku o rozvode, ak sú rodičia manželmi.
Rodičovská dohoda je dokument, v ktorom sa rodičia dohodnú na všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa ich detí po rozvode alebo rozchode. Dôležitá je skutočnosť, že výraz "nežiť spolu" neznamená automaticky "nebývať spolu". Pod "žiť spolu" sa rozumie úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. Rodičia "nebudú spolu žiť" predovšetkým vtedy, ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie pre seba navzájom a ani pre dieťa, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas, či nezabezpečujú spoločné potreby. Nezáleží teda na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie. Dôležité je, že spolu nežijú (buď nikdy ani nezačali žiť spolu alebo prestali spolu žiť).
V prípade, že sa rodičia rozvádzajú, rodičovskú dohodu je možné uzavrieť aj na čas do rozvodu, najmä ak je predpoklad, že rozvodové konanie bude dlho trvať. Príkladom môže byť situácia, keď jeden z manželov bráni rozvodu, alebo sú skutkové okolnosti prípadu komplikované. Zároveň táto dočasná dohoda môže byť v znení, ktoré bude platiť aj po rozvode, a súd ju schváli priamo v rozsudku o rozvode. Ak sa rodičia na úprave podmienok starostlivosti o dieťa nedohodnú, rozhodne o nich súd v rozvodovom konaní.
Rodičovská dohoda je dobrá na to, aby rodičia v prípade nezhôd mohli podľa nej postupovať a nemuseli by opätovne podávať návrh na súd na úpravu. Mimosúdne spísaná dohoda, ktorá sa týka maloletého dieťaťa, najmä výživného, nie je vykonateľná, kým ju neschváli súd. Je vo Vašom záujme a tiež v záujme dieťaťa, aby táto dohoda bola schválená súdom, lebo až potom nastávajú účinky vykonateľného rozhodnutia. Bez súdneho schválenia by napríklad v prípade, ak by rodič prestal platiť výživné, nebolo možné výživné vymáhať exekučne. Toto podčiarkuje dôležitosť súdneho schválenia pre zabezpečenie právnej záväznosti a vymožiteľnosti dohody.
Formy rodičovskej dohody a proces jej schvaľovania súdom
Presná forma dohody rodičov nie je zákonom vymedzená. Zákon hovorí len o tom, že rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov, ktorú musí schváliť súd. Zo zákona teda nevyplýva povinnosť uzatvoriť dohodu rodičov písomne. Forma sa odvíja od toho, v akom štádiu súdneho konania sa má dohoda uzavrieť a od preferencií rodičov.
Pred podaním návrhu na súd, prípadne pred nariadeným pojednávaním vo veci, rodičia často preferujú dohodu v písomnej forme. Písomná forma im umožňuje komplexne upraviť rodičovské práva a povinnosti, najmä výživné a ďalšie skutočnosti, ktoré nebudú priamo v súdnom rozhodnutí. Takáto písomná dohoda rodičov je väčšinou v rozsahu niekoľkých strán a okrem úpravy rodičovských práv a povinností a výživného môže obsahovať napríklad dohodu o adrese trvalého pobytu detí, o spôsobe nahrádzania si termínov styku s maloletým dieťaťom a podobne. Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca pre jej prehľadnosť a jednoznačnosť.
Je však bežné, že rodičia sa rozhodnú uzatvoriť rodičovskú dohodu krátko pred súdnym pojednávaním, či dokonca priamo na ňom. V takýchto prípadoch nie je vždy priestor pripraviť dohodu písomne, ale dá sa uviesť súdu priamo do zápisnice. V takomto prípade, ak obidvaja rodičia vyjadria súhlas so znením rodičovskej dohody, súd s ňou ďalej pracuje. Inými slovami, forma dohody závisí na preferenciách rodičov, na ich požiadavkách a samozrejme, aj na okolnostiach, za akých sa uzatvára. Nie je neobvyklé, že súd akceptuje aj čiastočnú dohodu rodičov, napríklad len v časti výživného alebo v časti úpravy starostlivosti o maloleté deti.
Treba však vedieť, že nestačí rodičovskú dohodu uzavrieť, hoci ju záujem účastníkov, zákon a súd preferujú. Musí ju schváliť súd, aby bola vykonateľná, pričom pred rozhodnutím si súd vyžiada ešte stanovisko kolízneho opatrovníka k obsahu uzatvorenej dohody rodičov. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Ak súd bude mať za to, že dohoda je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, dohodu schváli na jedinom pojednávaní, čo je vo väčšine prípadov štandardný postup.
Obsah rodičovskej dohody: Kľúčové aspekty starostlivosti o dieťa
Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na to, čo všetko súd posudzuje. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V dohode musí byť určené najmä to, kto bude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, zároveň súd upraví výživné.
Formy osobnej starostlivosti o dieťa
V rámci rodičovskej dohody sa rodičia musia dohodnúť na forme starostlivosti o dieťa. Zákon o rodine rozlišuje tri hlavné formy:
1. Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov
Táto forma znamená, že sa rodič o dieťa osobne stará, dieťa je tomuto rodičovi natrvalo zverené a bývajú spolu v spoločnej domácnosti. Druhý rodič môže dieťa navštevovať, stýkať sa s ním, no nemá ho zverené do osobnej starostlivosti. Úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je nevyhnutná v prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na tom, kedy a na ako dlho k styku rodiča s dieťaťom dôjde. Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená to, že prebieha na základe ústnej dohody medzi obomi rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený.
2. Striedavá osobná starostlivosť rodičov
Striedavá osobná starostlivosť spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Tieto intervaly môžu byť s rovnomerným alebo nerovnomerným rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždenný interval, prípadne dvojtýždenný. Nie je vhodné, ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, prípadne nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami. Súd schváli takúto dohodu, ak je v záujme dieťaťa a ak obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečiť riadnu výchovu a osobnú starostlivosť. V praxi je štandardom, že domácnosť strieda dieťa, hoci je možné, aby sa rodičia dohodli, že dieťa zostane v pôvodnej domácnosti a striedať sa budú rodičia.
3. Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov
Spoločná osobná starostlivosť je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva. Ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorý rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, teda stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia, prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu. Táto forma je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a túto formu starostlivosti umožňuje. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa, teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia byť zaistené jeho potreby.
Úprava styku s dieťaťom a blízkymi osobami
Okrem formy osobnej starostlivosti je kľúčovou súčasťou dohody úprava styku s dieťaťom. Úprava styku by mala pokrývať bežné dni pracovného týždňa, dni počas sviatkov a prázdnin, a často sa upravuje aj styk počas dní narodenín dieťaťa, poprípade aj ostatných členov rodiny. Styk rodiča maličkých detí možno dohodnúť aj ako tzv. postupný styk, ktorý sa pribúdajúcim vekom dieťaťa rozširuje. V prípade, že rodičia rátajú aj s tým, že pobyt dieťaťa bude u rodiča, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, viacdňový, poprípade môžu ísť na spoločné viacdňové výlety, môžu sa dohodnúť, že rodič dieťa riadne zbalí (napríklad: dieťa bude mať so sebou zbalené adekvátne oblečenie na príslušný počet dní, dieťa si so sebou vezme príslušné vybavenie, atď.).
Úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy, ak to vyžadujú pomery v rodine. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“ K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby.
Zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku
V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa, ako sú napríklad zásadné otázky týkajúce sa zdravotnej starostlivosti alebo prípravy na budúce povolanie, rozhodujú rodičia vždy spoločne. V prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov, nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.
Výživné (Alimenty)
K výživnému môžu rodičia zaujať dva základné postoje: dohodnú sa, že výživné sa neurčuje, alebo sa dohodnú na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti sa rodičia v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard, bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň. Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou.
Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je, a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takýchto výdavkov. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritériá dané Zákonom o rodine (§ 75 ods. 1):
- Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa)
- Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (rodiča, ktorý platí výživné)
- Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov
- Osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú
- Najlepší záujem dieťaťa
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Súd pri rozhodovaní o výživnom vždy prihliada na najlepší záujem dieťaťa.
Najlepší záujem dieťaťa a jeho názor v konaní
Kľúčovým princípom pri rozhodovaní o výkone práv a povinností k maloletým deťom, vrátane schvaľovania rodičovských dohôd, je najlepší záujem dieťaťa. Tento princíp je zakotvený v Dohovore o právach dieťaťa, najmä v článku 3, ods. 1, ktorý hovorí, že najlepší záujem dieťaťa je prvoradý vo všetkom, čo sa dieťaťa týka. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Dôležitou zárukou toho, aby súd rozhodol v najlepšom záujme maloletého, je právo maloletého „vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.“ V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 4 Zákona o rodine). Súd je povinný zistiť názor dieťaťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť názor vyjadriť. V praxi sa názor zisťuje od približne 10-12 rokov.
Je však potrebné zdôrazniť, že 16-ročnému dieťaťu súd už len ťažko bude prikazovať, kde má byť. Ak takmer dospelé dieťa povie, že styk nechce upraviť, tak to súd v rozhodnutí neupravuje. Aj v takomto prípade, ak máte určené práva súdnym rozhodnutím a správanie dieťaťa začalo až po právoplatnosti tohto rozhodnutia, mohlo by ísť o okolnosť odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia.
Úloha kolízneho opatrovníka v súdnom konaní
V konaniach, ktoré sa týkajú maloletých detí, zohráva kľúčovú úlohu kolízny opatrovník. Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo. Navrhuje vykonať procesné dôkazy, prípadne navrhuje ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.
Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť vždy uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Prednesené návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov písomne oznámi súdu, ako aj nové skutočnosti, ktoré počas konania, napr. na pojednávaní, vyšli najavo, prednesie ústne do zápisnice, a to priamo na pojednávaní. Počas pojednávania mu môžu byť kladené rôzne otázky zo strany ostatných účastníkov konania, ako aj súdu, na ktoré musí vedieť pohotovo reagovať.
Súčasťou sociálneho poradenstva poskytovaného dieťaťu musí byť spôsobom primeraným veku a rozumovým schopnostiam dieťaťa najmä vysvetlenie významu a úlohy kolízneho opatrovníka v súdnom konaní, v prípade, že je sociálne poradenstvo poskytované pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník má byť akýmsi hlasom dieťaťa, jeho ustanoveným zástupcom pre určité konanie.
Mimosúdne riešenia: Mediácia ako cesta k dohode
Hoci súdne konanie predstavuje štandardnú cestu pri úprave rodičovských práv a povinností, čoraz častejšie sa stáva, že rodičia sa rozhodnú využiť mimosúdne riešenie prostredníctvom mediácie. Mediácia predstavuje proces, v ktorom akreditovaný mediátor napomáha rodičom dosiahnuť dohodu bez súdneho zásahu. Tento prístup podporuje otvorenú komunikáciu medzi rodičmi, čo uľahčuje tvorbu rodičovskej dohody.
Rodičovská dohoda sa hodí vždy, keď obaja rodičia prejavia ochotu spolupracovať a hľadať kompromis. Mediácia ponúka priestor na riešenie konfliktov, posilnenie vzájomného rešpektu a udržanie funkčných rodičovských vzťahov, čo je v dlhodobom záujme dieťaťa. Dobre zostavená dohoda s právnou podporou prináša riešenie, ktoré plne rešpektuje záujmy dieťaťa a pomáha rodičom zvládnuť náročné životné situácie s pokojom a dôstojnosťou. Pri zostavovaní rodičovskej dohody je užitočné konzultovať celý proces s advokátom. Advokát zabezpečí, že dohoda spĺňa všetky právne náležitosti a plne chráni práva a záujmy oboch rodičov a dieťaťa. Advokátska kancelária môže poskytovať komplexné právne služby vrátane rodičovskej mediácie, kde advokáti a mediátori pomáhajú klientom dosiahnuť dohodu, ktorá plne rešpektuje potreby a záujmy detí aj rodičov.
Mediácia predstavuje moderný a efektívny spôsob riešenia takýchto sporov a je vrelo odporúčaná, najmä ak je cieľom zachovať dobré vzťahy medzi rodičmi a minimalizovať traumatizujúci dopad rozchodu na dieťa. Rodičovská dohoda rozvodové konanie urýchli. V praxi sú totiž časté prípady, že sú dané okolnosti, pre ktoré by súd manželstvo už dávno rozviedol, nemôže však vydať rozsudok, kým nebude možné zároveň upraviť pomery maloletého. Často sa rodičia v rozvodovom konaní hádajú ohľadom starostlivosti o deti a aj po rozhodnutí súdu nedodržiavajú rozsudok, keďže s ním nesúhlasili a bolo rozhodnuté autoritatívne súdom. Rodičovská dohoda má teda aj psychologický efekt, pretože znižuje pocit "prehry" jednej strany a zvyšuje pravdepodobnosť dodržiavania dohodnutých podmienok.
Flexibilita a zmena rodičovskej dohody
Je dôležité si uvedomiť, že rodičovská dohoda, hoci súdom schválená a vykonateľná, nie je nemenná. Životné okolnosti sa priebežne menia a s nimi sa môžu meniť aj potreby dieťaťa a možnosti rodičov. Súdom schválenú rodičovskú dohodu možno neskôr zmeniť, ak sa podstatne zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podobne to platí aj pre ostatné aspekty dohody o úprave rodičovských práv a povinností.
Zmenou pomerov môže byť napríklad zmena príjmu rodiča, nástup dieťaťa na vysokú školu, presťahovanie jedného z rodičov, zmena zdravotného stavu dieťaťa, alebo aj výrazná zmena pracovného času rodiča. Zmenu môže navrhnúť ktorýkoľvek z rodičov podaním návrhu na súd na zmenu rozhodnutia o schválení dohody podľa § 26 Zákona o rodine. Súd opätovne posúdi situáciu s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa a rozhodne o novej úprave.
Súd môže zmeniť pôvodné rozhodnutie alebo dohodu aj bez návrhu, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa (napríklad, ak stanovená úprava nepriaznivo vplýva na dieťa). To znamená, že aj keď rodičia neprevezmú iniciatívu, súd má právomoc zasiahnuť, ak sú ohrozené potreby alebo vývin dieťaťa. Je dôležité, aby rodičia vnímali rodičovskú dohodu ako živý dokument, ktorý je možné a niekedy aj nevyhnutné prispôsobovať novým okolnostiam, vždy s ohľadom na prioritný záujem dieťaťa.
Praktické aspekty a dôležitosť komunikácie
Úspešná rodičovská dohoda a jej dlhodobé fungovanie závisia vo veľkej miere od vzájomnej komunikácie a kooperácie rodičov. Rodičovská dohoda zároveň nie je nejaké väzenie, že iba v danom čase má byť daný rodič s dieťaťom. V reálnom živote sa to môže meniť, rodičia si môžu podľa okolností dohodnúť v danom čase striedanie detí či prázdninový styk aj inak, odkomunikujú si dočasné zmeny, navzájom si môžu nahradiť časy starostlivosti o dieťa. Je však dôležité definovať základné pravidlá tejto komunikácie a informovanosti.
Vzájomná informovanosť a komunikácia
Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza. Rodičia by sa mali zaviazať, že sa budú navzájom informovať o všetkých dôležitých veciach, týkajúcich sa:
- Zdravia maloletej/malolého: vrátane každej návštevy pediatra alebo odborného lekára, a vrátane jej/jeho duševného stavu. V prípade, že bude maloletá/malolý užívať lieky, je každý z rodičov pri odovzdávaní maloletej/malolého povinný odovzdať druhému rodičovi aj lieky a oznámiť mu spôsob, množstvo a čas, v ktorom sa lieky užívajú.
- Školských výsledkov, výchovných a pedagogických opatrení: riadne a včas sa budú informovať o stretnutiach, akciách, predstaveniach maloletej/malolého, prípadných konzultácií v škole, či inde sa budú môcť zúčastňovať spoločne a rozhodnutia robiť na základe vzájomného konsenzu.
- Dlhodobejších pobytov (v trvaní viac než tri dni) mimo miesto pobytu: V takomto prípade je každý z rodičov oprávnený vedieť, kde sa dieťa nachádza, ako dlho bude odcestované, na akej adrese sa bude zdržiavať a kontakt, na ktorom je zastihnuteľný.
Pravidlá vzájomnej komunikácie medzi rodičmi
Pre udržanie harmónie a stability v živote dieťaťa je kľúčové nastaviť aj pravidlá vzájomnej komunikácie medzi rodičmi:
- Rešpekt a úcta: Každý z rodičov bude viesť maloletú/malolého k úcte k druhému rodičovi a členom jeho rodiny a domácnosti, preto sa zdrží akéhokoľvek vytvárania negatívneho obrazu druhého rodiča a tretích osôb v prítomnosti dieťaťa.
- Žiadne vyzvedanie: Žiadny z nich nebude vyzvedať od maloletej/malolého informácie o druhom rodičovi, ani o jeho osobných vzťahoch.
- Výchovné prostredie: Žiadny z rodičov nebude svojim správaním ohrozovať mravnú výchovu maloletej/malolého a zváži prítomnosť tretích osôb, ktoré sa budú s maloletou/malolým stretávať počas času, keď bude maloletá/malolý v jeho starostlivosti.
- Dodržiavanie dohody o styku: Žiadny z rodičov sa nebude druhému rodičovi vyhrážať obmedzením času s dieťaťom, na ktorom sa dohodli, ani nebude predlžovať dohodnutý čas, ani ovplyvňovať maloletú/malolého, aby tento čas žiadala/žiadal predĺžiť. Žiadny z rodičov sa nebude pokúšať navštevovať maloletú/malolého v čase, keď je v starostlivosti druhého rodiča, pokiaľ sa o tom nedohodnú.
- Súhlas s umiestnením dieťaťa: Každý z rodičov je oprávnený dať dieťa do starostlivosti starých rodičov na dlhšie ako 5 dní len v prípade, ak sa na tom s druhým rodičom dohodol.
- Výchovné postupy: Žiadny z rodičov nebude zasahovať druhému do spôsobu výchovy neprimeraným spôsobom, prípadne komentovať postupy pred dieťaťom. Obaja rodičia rešpektujú vlastný spôsob výchovy dieťaťa, pokiaľ nie je v rozpore s etikou, či s právami dieťaťa.
Tieto pravidlá pomáhajú predchádzať konfliktom a zaisťujú stabilné a predvídateľné prostredie pre dieťa. V prípade potreby môžu rodičia vyhľadať odbornú pomoc psychológa, prípadne rodinného terapeuta, ktorý im pomôže zlepšiť komunikáciu a nájsť spoločné riešenia. Odborníci môžu pomôcť individuálne alebo aj párovo, zamerať sa na zlepšenie komunikácie s dieťaťom a podobne.
Kedy súd môže zasiahnuť
Hoci je rodičovská dohoda uprednostňovaná, existujú situácie, kedy súd môže a musí zasiahnuť, aj bez návrhu rodičov, alebo na návrh jedného z nich.
Nedodržiavanie súdom schválenej dohody
Ak druhý rodič nedodržiava súdom schválenú dohodu (napríklad neplatí výživné alebo neumožňuje styk), oprávnený rodič môže podať návrh na výkon rozhodnutia (exekúciu). Preto je vykonateľnosť dohody, ktorá je dosiahnutá jej schválením súdom, kľúčová. Bez súdneho schválenia by dohoda bola de facto iba nevykonateľný papier, postavený len na dobrej vôli oboch strán.
Nedohoda rodičov
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, súd rozhodne autoritatívne. V rozvodovom konaní súd musí vždy upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, aj keď sa rodičia nevedia dohodnúť. V takomto prípade súd posúdi všetky okolnosti, vypočuje kolízneho opatrovníka a názor dieťaťa (ak je to možné vzhľadom na vek a vyspelosť) a rozhodne o úprave.
Ohrozenie najlepšieho záujmu dieťaťa
Súd môže zmeniť pôvodné rozhodnutie alebo dohodu aj bez návrhu, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. Príkladom môže byť situácia, kedy stanovená úprava nepriaznivo vplýva na dieťa, alebo keď obaja rodičia zanedbávajú dieťa, či dokonca ho ohrozujú. V takýchto extrémnych prípadoch, keď rodičia neplnia svoje základné povinnosti alebo nie sú schopní zabezpečiť riadnu starostlivosť, môže súd dokonca zvážiť odobratie dieťaťa z ich starostlivosti a zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak súd zistí, že dohoda rodičov nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, túto neschváli a vyzve rodičov na úpravu.
Súdne konanie je často zdĺhavým procesom, pri ktorom ani domnelá „výhra“ nezaručuje definitívny výsledok. Namiesto súdneho konania je často lepšie zamerať sa na kooperáciu rodičov, ideálne s využitím služieb odborníkov, ako sú mediátori a advokáti. Títo môžu pomôcť vytvoriť vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, ktoré je vždy preferované pre dlhodobú pohodu dieťaťa.
tags: #dohoda #rodicov #o #starostlivosti #o #dieta