Reprodukcia hospodárskych zvierat, vrátane kráv, predstavuje najdôležitejší predpoklad pre pravidelnú živočíšnu produkciu. Jej význam sa odráža v mnohých aspektoch chovu, keďže reprodukciou sú ovplyvňované selekčné možnosti stáda, doba úžitkovosti, počet teliat za rok a celková účinnosť produkcie mlieka a mäsa. Správne riadenie dojivosti a plodnosti kráv je fundamentálne pre udržateľnosť a ekonomickú prosperitu chovov.
Všeobecné Princípy a Hodnotenie Plodnosti Hospodárskych Zvierat
Plodnosť hospodárskych zvierat je definovaná ako schopnosť pravidelne zabrezávať a rodiť zdravé, životaschopné mláďatá. U býkov, ako samcov, je to schopnosť oplodnenia. Medzidruhové rozdiely v plodnosti sú zreteľné, pričom heritabilita (h2) tohto znaku sa pohybuje v rozmedzí 0,10-0,20. Medzi hlavné vplyvy, ktoré pôsobia na plodnosť, patrí plemeno, kondícia, vek, výživa a chovná dospelosť.
Najdôležitejšie komponenty reprodukcie môžeme zhrnúť nasledovne: nastúpenie pohlavnej zrelosti s aktiváciou fyziologických funkcií reprodukčných orgánov, schopnosť samičích pohlavných orgánov k zabreznutiu, uskutočňovať brezivosť dokončenou pôrodom životaschopného jedinca, schopnosť samčích jedincov k pripúšťaniu a oplodneniu vajíčka, obnovenie reprodukčných schopností po pôrode a schopnosť pôrodu teliat s ich odchovom. Hlavnými vlastnosťami reprodukcie sú plodnosť, správanie kráv pri telení a doba úžitkovosti kráv, pričom je možno plodnosť rozdeliť na samčiu a samičiu.
Pri hodnotení plodnosti volíme ukazovatele, ktoré umožňujú organizovať reprodukčný proces tak, aby sa dosiahla čo najvyššia efektívnosť reprodukcie. Plodnosť samíc posudzujeme podľa pravidelnosti koncepcie a schopnosti rodiť do vysokého veku dobre vyvinuté mláďa. Plodnosť samcov hodnotíme podľa kvality a množstva produkovaného ejakulátu, oplodňovacej schopnosti spermií a podľa počtu skokov potrebných na oplodnenie zdravej samice v období ruje. Ruja je pritom časť pohlavného cyklu sprevádzaný vonkajšími prejavmi pri pripúšťaní kráv, zatiaľ čo ovulácia predstavuje vyplavovanie vajíčka (oocyt I. a II. radu z Grafovho folikulu).
Hodnotenie a Manažment Plodnosti Kráv
Nejdôležitejším důvodem špatné reprodukce je obtížnost detekce estru, zejména u velkých stád. Pre úspešný manažment plodnosti je kľúčové včasné a presné rozpoznanie ruje. Existuje niekoľko tipov, ktoré pomáhajú detekovať říji. Je dôležité poskytovanie dostatečného prostoru, aby mohly krávy vyjádřit říjové chování. Pokrytí podlah stáje měkkým kaučukem pomáhá zvýšit účinnost detekce estru zvýšením naskakováním krav, v případě tvrdých podlah jsou nižší kvůli strachu z uklouznutí. Rutinně nejméně 3 x 20-30 minut pozorovat po celých 24 hodin, jindy než při dojení, je tiež nevyhnutné. Okrem vizuálneho pozorovania je možné použiť pomůcky pro detekci estru, ako sú pedometry, senzory, sledovanie změn ve vaginálním hlenu a měření progesteronu v mléce.
Optimálny čas na březost je rovnako kritický. Nejvyšší zabřezávání nastává, když jsou krávy inseminovány během posledních 10 hodin, kdy klidně stojí při naskakování jiných nebo během prvních 6 hodin po skončení projevů říje. Na základe týchto poznatkov, krávy poprvé zjištěné v říji během dopoledne by měly být inseminovány v odpoledních hodinách dne, zatímco krávy poprvé pozorované v odpoledních hodinách by měly být inseminovány ráno následujícího dne.
Metódy detekcie ruje na maximalizáciu plodnosti dojníc
Péče po porodu a interval první inseminace
Péče po porodu je mimoriadne dôležitá pre zdravie krávy a jej následnú plodnosť. Obrana dělohy proti nemocem může být snížena po otelení. Zajištění čistého a pohodlného kotce je tedy důležité pro minimalizaci stresu při telení. Krávě by tam měla být umístěna pobyt alespoň den po otelení, ale nemusí být izolována od hlavního stáda po delší dobu, pokud je zdravá. Po každém použití by měl být kotec vyčištěn, a pokud je podezření na onemocnění, měl by být dezinfikován.
První inseminace a interval po otelení majú značný vplyv na reprodukčný úspech. Obecně platí, že čím dříve se po otelení se krávy inseminují, tím nižší bude zabřezávání, ale čím kratší bude mezidobí. Nie je preto vhodné inseminovat krávy co nejdříve po otelení, pretože všetky krávy potřebují čas na doplnění tělesných rezerv v na začátku laktace - krávy inseminované za méně než 35 dní jsou méně plodné. Okrem toho otelené krávy vyžadují čas, aby se usadily ve stádě, než budou zase březí. Predčasná inseminácia môže mať škodlivý vliv průběh otelení a roční prodej mléka a užitkovost vysoce užitkových krav mohou být sníženy, pokud bude mezidobí mnohem nižší než 365 dní.
Tradične je cieľom dosiahnuť interval otelenia 365 dní alebo menej, teda 1 teľa na dojnicu ročne. Tým sa zabezpečí, že kravy budú môcť byť zasušené a pripravené na ďalšiu laktáciu v čase, keď ich dojivosť začne klesať. Vo vysokoprodukčných stádach môžu byť kravy počas prvých mesiacov po otelení v silne zápornej energetickej bilancii a v takom prípade môže byť ťažké ich zabreznúť do 115 dní po otelení. Najmä ak je trvalá produkcia mlieka vysoká, vplyv na celoživotnú produkciu udržiavania krátkeho intervalu medzi oteleniami sa zdá byť nezanedbateľný a môže mať negatívny vplyv na ekonomiku farmy a dobré životné podmienky zvierat. Farmy by sa mohli zamerať aj na dlhší interval telenia, a to až 415 dní. Zníži sa tým riziko, že kravy na konci laktácie príliš stúpnu.
Vplyv Kondície a Výživy na Plodnosť a Zdravie Dojníc
Kondice je důležitým ukazatelem zásob metabolické energie u dobytka. Její rezervy hromaděné v tukové tkáni a svalech korelují s koncentrací progesteronu rozpuštěného v tucích. Je známo, že krávy náležitě krmené jsou zdravější, vykazují vyšší produkci a lepší plodnost. Znalost těchto faktů vedla k vytvoření jednoduchých, objektivních a zejména jednotných kritérií k posouzení stavu kondice.
Bodové hodnocení kondice ovcí se zavedlo začátkem 60. let na Novém Zélandu. V Austrálii se u dobytka mléčného typu používá dodnes osmibodová stupnice, kdežto na Novém Zélandu se hodnotí podle 10 bodů. Index bodování tělesné kondice (BCS) podle Fergusona se používá na celém světě ke zhodnocení výživného stavu mléčných krav. Metoda spočívá na zrakovém posouzení míst nacházejících se v okolí beder, kyčelního a sedacího hrbolu, žebrových výrůstků páteře a kořene ocasu. Kondice se posuzuje pětibodovou stupnicí: kráva extrémně vyhublá - 1 bod, hubená - 2, střední - 3, vykrmená - 4 body, přetučnělá - 5 bodů. Totéž hodnocení lze získat pomocí ultrasonografu, kde se v kritických bodech měří tloušťka podkožní tukové tkáně.
Zároveň s BCS se určila norma pro krávy v různých fázích reprodukčního cyklu. Kondice zastavených krav by měla být 3,5 bodu. V rané laktaci hodnota BCS může klesnout o 0,5 - 1 bod. Třetí měsíc po porodu má kráva zahájit postupnou obnovu stavby těla, žádaná kondice je 3 body. V malochovech se kondice krav blíží hodnotě 4, což je ovlivněno genotypem, věkem a fází laktace. Čím nižší procentuální podíl holštýnsko-fríské krve, tím vyšší je ukazatel kondice.
Současně zjišťovanou nepříznivou tendencí je nadměrná přetučnělost zastavených krav. Nadměrný příjem vysokoenergetických živin v období před porodem vede ke vzniku syndromu ztučnění krav. Játra jsou výrazně zvětšená, tukově infiltrovaná. Z hodnocení velkochovů vyplývá, že poporodní poruchy častěji postihují vícerodičky s nevyhovující kondicí během porodu. Pro zasušené krávy je charakteristický vyšší výskyt ovariálních cyst a zadržení plodových obalů. Kdežto pro krávy s vyhovujícím indexem je typický ojedinělý výskyt retence lůžka i metritid. Dojnice, jež během 60 dnů po porodu zhubly, vyžadovaly na zabřeznutí větší počet inseminací. Nejlepší inseminační index se zjistil u krav s kondicí hodnocenou třemi body. Zvláštní význam má hodnocení kondice během zastavení na sucho a prvních 30 dnů laktace. Již tehdy lze určit pravděpodobnost zabřeznutí po I. inseminaci. Ztráta 20 % hmotnosti těla v prvním měsíci po porodu snižuje inseminační index. Pokud se po otelení kondice sníží o více než 20 %, takto postiženým kravám je třeba zabezpečit péči, aby se zabránilo nadměrné mobilizaci tukových rezerv. Kondice rovněž ovlivňuje synchronizaci říje. U krav s nedostatečnou kondicí (menší než 2,5) se dosáhly horší výsledky zapuštění po aplikaci GnRH a prostaglandinů k indukci říje a ovulace. Vyšetření poukazují také na vliv kondice na inseminační index u krav - příjemkyň embryí.
Výživa a jej kľúčová úloha
Výživa je jedným z najzásadnejších faktorov ovplyvňujúcich reprodukčnú funkciu kráv. Nízký příjem energie je pravděpodobně jednou z nejčastějších příčin reprodukčního selhání, opožděné poporodní říje nebo dokonce prodloužení anesru, snížené zabřezávání apod. Pro normální růst a vývoj mladého skotu jsou nezbytné dostatečné zásoby bílkovin, a pokud je růst snížen, věk puberty se zpozdí. Nedostatek vápníku a fosforu v dávce také způsobuje problematický stav vaječníků, což vede k tomu, že zvířata se po dlouhou dobu nevykazují estrus. Vitamíny A a D jsou důležité pro reprodukci u skotu. Nedostatek má za následek anestrus, časté přebíhání, potraty a narození slabých a mrtvě narozených telat. Je zrejmé, že vyvážená a dostatočná výživa je základným kameňom úspešnej reprodukcie.
Manažment Zdravia a Environmentálnych Faktorov Ovplyvňujúcich Plodnosť
Okrem výživy a kondície, celkový zdravotný stav a environmentálne podmienky výrazne ovplyvňujú plodnosť kráv. Akékoli nemoci, které významně ovlivňují celkové zdraví skotu, mohou ovlivnit reprodukční funkci. Infikované krávy (napríklad tuberkulóza, paratuberkulóza) mohou být anestrické, nemusí ovulovat, březost může končit potratem. Preto je implementácia komplexného veterinárneho programu nevyhnutná pre udržanie zdravia stáda a optimalizáciu reprodukčných ukazovateľov.
Manažment tepelného stresu je ďalším kritickým aspektom, najmä v teplejších klimatických podmienkach. Tepelný stres je často spojen s dlouhými říjovými cykly přesahujícími 26 dní následovanými nízkým zabřezáváním a vysokou embryonální úmrtností. Na druhou stranu, chlad může negativně ovlivnit plodnost nebo stav plodu. Pokud je hladina krmiva nedostatečná nebo je málo proteinu, mohou se objevit komplikace, jako je syndrom ulehnutí. S vážným snížením tělesného stavu mohou krávy snížit užitkovost a mají problémy zabřeznout i po reinseminaci.
Kontrola Mliekovej Úžitkovosti: Hodnotenie a Význam
Mliekovú úžitkovosť kráv hodnotíme podľa týchto ukazovateľov: absolútna produkcia mlieka, priemerná tukovosť, abs. produkcia tuku, priem % bielk, abs produkcia bielkovín, priem % laktózy, FCM a relatívna úžitkovosť dojnice. Kvantita je produkcia mlieka v kg a kvalitu určuje obsah tuku, bielkovín a laktózy. Základom produkcie mlieka je genetická informácia pre túto vlastnosť vytvorená v procese fylogenézy druhu a prenášaná pohlavným rozmnožovaním. Pri determinácii produkcie mlieka sa rozlišujú 2 úrovne: dedičné založenie pre produkcie a potenciálna produkčná schopnosť dojnice, ktorá predstavuje spolupôsobnosť genotypu vývoja činiteľov. Za objektívne hodnotenie mliečnej úžitkovosti sa považuje množstvo mlieka a jeho zložiek poskytovaných za života dojnice, alebo v priemere za 1 deň.
Laktácia je obdobie, v ktorom je mliečna žľaza v sekrečnej činnosti (od otelenia po zasušenie). U kráv má dve fázy: fáza vzostupu a fáza zostupná. Z plemenárskeho hľadiska poznáme laktáciu normovanú, skutočnú a neštandardnú. Pri laktácii hodnotíme dĺžku laktácie, množstvo mlieka, zložky mlieka a perzistenciu laktácie.
Kontrola mliekovej úžitkovosti (KMÚ) sa vykonáva podľa STN a je realizovaná v dvoch stupňoch. Najvyšší I. stupeň sa vykonáva v najvyspelejších chovoch, ktoré sa zúčastňujú na zošľachťovaní plemien hovädzieho dobytka. Všetky práce vykonávajú pracovníci Štátnych plemenárskych organizácií. II. stupeň vykonávajú pracovníci výrobných podnikov, pričom sa kontrolujú všetky dojnice v stáde, ktoré sú zaradené do kontroly úžitkovosti. Kontrolu môžu vykonávať osoby vyškolené. Údaje zistené pri výkone KÚ sa používajú na posúdenie úžitkovej, rodokmeňovej a plemennej hodnoty zvierat. Všetky dojnice, ktoré podliehajú KMÚ, mali by byť umiestnené v jednom objekte. V KMÚ u kráv sa zisťuje dojivosť a dojiteľnosť. Výsledky sa použijú pri selekcii kráv, otcov kráv a dedičnosti býkov.
Kontrola sa vykonáva 2 metódami:
- Metóda A: Zahŕňa obsah dojnosti a obsah tuku, bielkovín. Vykonáva sa dvoma variantmi:
- Variant A4: Kontrola sa vykonáva v priemerných intervaloch od 28 do 30 dní pomernou vzorkou zo všetkých dojení za 24 hodín v kontrolnom dni pri 12-13 kontrolách za rok.
- Variant AT: Kontrola sa vykonáva v priemerných 30-dňových intervaloch z jedného dojenia striedavo jeden mesiac ráno, druhý mesiac večer pri 12 kontrolách za rok.
- Metóda B: Zahŕňa zisťovanie dojnosti a obsahu tuku, bielkovín, prípadne ďalších zložiek mlieka.
Hodnotenie mliekovej úžitkovosti oviec sa robí na 1. laktácií na základe 4 kontrolných meraní množstva mlieka pri večernom a rannom dojení. Prvé kontrolné meranie sa robí za 14 dní po odstave jahniat +/- 5 dní. Druhé a tretie kontrolné meranie sa robí v rozpätí 25-35 dní po predchádzajúcej kontrole. Štvrté kontrolné meranie sa robí 14 dní pred zasušením bahnice.
Ekonomické Aspekty Chovu Dojníc na Slovensku
Slovenské farmy majú k dispozícii priaznivé výrobné podmienky, no napriek tomu, celková produkcia mlieka na národnej úrovni stagnuje. Dôvodom sú nízke výkupné ceny, rozdrobený spracovateľský sektor a možnosť fariem diverzifikovať sa do iných odvetví, pokiaľ mlieko neprináša dostatočný zisk. Z celkového počtu hovädzieho dobytka (416,7 tis.) predstavoval počet všetkých kráv 187,5 tis., z toho dojných kráv 114,1 tisíc. Vyradených na porážku bolo 12 tis. Slovensko prispelo do dodávok mlieka v EÚ len 0,6 %, čo predstavovalo 829 tis.
Počet prvovýrobcov mlieka na Slovensku má dlhodobo klesajúcu tendenciu. Za posledných sedem rokov (2018 - 2023) z trhu odišlo spolu 92 prvovýrobcov mlieka, pričom v roku 2024 ukončilo chov dojníc len 6 podnikov a ich celkový počet sa znížil na 323. Podľa údajov ŠÚ SR dosiahla priemerná ročná dojivosť na dojnicu 8 379 litrov, čo predstavuje medziročný nárast o 215 litrov a od roku 2015 sa úžitkovosť zvýšila o 1 842,5 litra na kravu. Priemerná denná dojivosť tak vzrástla medziročne z 22,36 litrov na 22,89 litra.
Počet dojníc zaradených do Kontroly úžitkovosti sa v roku 2024 znížil zo 101 392 na 99 525 kusov, čo predstavuje pokles o 1 567 kusov (1,55 %). Priemerná úžitkovosť v rámci kontroly dosiahla 9 332 kg mlieka, čo je o 134 kg viac než v roku 2023. Plemenná skladba kráv v kontrole úžitkovosti bola rozdelená nasledovne: Holstein 50,79 %, Slovenské strakaté 26,01 %, krížence dojných plemien 21,18 %, Pinzgauské 0,48 %, Braunvieh 0,43 % a ostatné plemená spolu 1,11 %. V podiele dodávok mlieka podľa kvality bolo zaradených do triedy Q 86%, 13% do triedy 1 a 1% tvorilo neštandardné mlieko. Priemerná realizačná cena surového kravského mlieka v roku 2024 bola 43,29 €/100 kg. Minimum bolo zaznamenané v júni (41,58 €) a maximum v decembri (46,78 €). V triede Q dosiahla realizačná cena hodnotu 43,53 €/100 kg. Pozitívom minulého roka je aj nárast spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Táto narástla za posledný rok o vyše 6 kg na takmer 192 kg mlieka na osobu a rok.
Štruktúra Nákladov a Ziskovosť
Tabuľka 1 poskytuje podrobný prehľad o štruktúre nákladov na výrobu mlieka v slovenských chovoch dojníc za rok 2024. Najväčšiu skupinu položiek predstavujú náklady na krmivá, ktoré tvoria až 44,4 % z celkových nákladov (5,65 € na dojnicu a deň, resp. 22,32 € na 100 kg mlieka). Z toho 3,53 € pripadá na vlastné krmivá a 2,15 € na nakúpené. Druhou položkou je réžia (14,1 %) a treťou sú odpisy (spolu 10,6 %). Ďalej nasledujú mzdové náklady (9,6 %), ostatné náklady (6,6 %) a služby (5%). Menší podiel dosiahli výdavky na poistenie a odvody, energiu a spotrebu materiálu a náklady na lieky.
Celkové vlastné náklady na výrobu mlieka dosiahli 12,80 € na dojnicu a deň, čo predstavuje 50,57 € na 100 kg mlieka. Po odpočítaní vedľajších výrobkov (teľatá, maštaľný hnoj, skŕmené mlieko) klesli celkové vlastné náklady na 11,93 € na dojnicu a deň. Realizačná cena mlieka predstavovala 43,81 €/100 kg s priemernou dodávkou mlieka do mliekarne 25,32 kg na kravu a deň, pričom celková úžitkovosť dosiahla 25,94 kg. Pri týchto podmienkach dosiahli podniky stratu -3,32 €/100 kg bez započítania podpôr. Vďaka priamym dotáciám na dojnice vo výške 6,12 €/100 kg sa však hospodársky výsledok otočil na mierny zisk +2,80 €/100 kg. Dodatočne tržby za predaj brakovaných kráv prispeli 2,89 €/100 kg mlieka, čo po započítaní dotácií zvýšilo konečný zisk na +5,69 €/100 kg.
Produkčné minimá definujeme ako požiadavky na produkciu mlieka dojníc, ktorá by vykryla náklady na chov v danom roku bez zápočtu podpôr. Chovatelia dojníc sa stretávajú so závažným ekonomickým problémom. Pri súčasnej produkcii mlieka 25,32 kg na kŕmny deň (KD) a cene 0,4381 €/kg dosahujú tržby 11,09 €/KD, čo nepokrýva celkové náklady vo výške 12,80 €. Bod zvratu sa nachádza na úrovni 29,22 kg mlieka na kravu a deň, teda približne o 3,9 kg vyššie ako je aktuálna úžitkovosť, čo predstavuje nárast o 15,4 %. Alternatívne by sa musela cena mlieka zvýšiť na 0,5055 €/kg, aby sa dosiahol vyrovnaný hospodársky výsledok.
Prehľad nákladov na vybrané objemové krmivá je uvedený v tabuľke 2. Vlastné krmivá sa tvorili z celkovej štruktúry nákladov na výrobu mlieka 27,6 %. Z uvedených údajov o hlavných objemových krmivách je evidentné, že produkcia 1 tony siláže z bielkovinových zdrojov (lucerna, ďatelina) bola ohodnotená na 40,3 €, kukuričná siláž na 40,8 €, siláž jednoročných krmovín na 44 € a trávne siláže na 36,1 €. Silážované vlhké kukuričné zrno, ako najvyššia nákladová položka, bolo ohodnotené na 147 €. Hodnota sena z trávy, lucerny alebo ďateliny sa pohybovala medzi 90 € až 100 €.
Ukazovateľ IOFC (Income Over Feed Cost), ktorý vyjadruje rozdiel medzi tržbami za predané mlieko a nákladmi na krmivá, je kľúčovým nástrojom na hodnotenie efektivity chovu dojníc. V roku 2024 dosiahol IOFC na slovenských farmách hodnotu 5,44 € na dojnicu a deň. Tento výsledok odráža, že po odpočítaní nákladov na krmivá, ktoré tvoria 44,4 % celkových nákladov (5,65 €/KD), zostáva farmám pozitívny príjem. Pri priemernej dodávke mlieka 25,32 kg na kravu a deň a realizačnej cene 43,81 €/100 kg však tržby (11,09 €/KD) stále nepokrývajú celkové náklady (12,80 €/KD), čo poukazuje na stratovosť sektora bez dotačnej podpory. Optimálna hodnota IOFC by mala byť dostatočne vysoká, aby po odpočítaní nákladov na krmivá zostával priestor na pokrytie fixných nákladov (napr. Pre dosiahnutie vyššieho IOFC je kľúčové zvyšovať produkciu mlieka (napr. nad 29,22 kg/KD, ako už bolo vyššie uvedené) alebo optimalizovať náklady na krmivá, prípadne zvýšiť realizačnú cenu mlieka (napr.
Zdravie Stáda a Straty v Chove
Monitorovanie výskytu metabolických porúch a úhynov v tranzitnom období (do 90. dňa laktácie) je kľúčovým ukazovateľom kvality riadenia tohto obdobia. U prvôstok zároveň odzrkadľuje úroveň odchovu jalovíc, ktorá významne ovplyvňuje riziko skorého vyradenia zo stáda. V sledovaných chovoch dosiahli straty kráv do 90. dňa po otelení 4,2 %, pričom u prvôstok to bolo 2,1 %. Intenzita brakovania kráv sa v roku 2024 ustálila na hodnote 31,7 %, čo je mierne nad odporúčanou hranicou, ktorá sa pohybuje na úrovni 25 %-30 %. Hranica nad 35 % signalizuje závažnejšie problémy v oblasti výživy, nedostatočnej veterinárnej starostlivosti, nevhodnými podmienkami ustajnenia alebo zlým manažmentom reprodukcie.
Pohľad na zdravie mliečnej žľazy je uvedený v tabuľke 5. Somatické bunky (SB) sú súčasťou imunitnej reakcie kravy v boji proti infekcii poškodeného tkaniva. V nami sledovaných chovoch sa pohyboval priemerný počet somatických buniek (PSB) na hladine 248 tisíc/ml a priemerné lineárne skóre somatických buniek bolo 2,5. Cieľom chovateľa je dosiahnuť, aby zdravá mliečna žľaza neprodukovala viac ako 200 tisíc SB/ml mlieka a lineárne skóre SB sa udržalo pod hodnotou 2. Kravy na prvej laktácii by mali dosahovať nižšie skóre SB ako kravy na vyšších laktáciách. Fyziologická hodnota PSB pre zdravú dojnicu sa pohybuje na úrovni pod 100 tisíc SB/ml mlieka. Počet somatických buniek nad 200 tis/ml mlieka už poukazuje na infikované vemeno.
Priemerný počet laktačných dní (LD) je nevyhnutný údaj pre efektívne riadenie zdravia, výživy, reprodukcie a celkovej produktivity dojnice. Priemerný LD by sa mal pohybovať na úrovni 160 - 170 dní. Nižšia hodnota platí pre dobytok simentálskeho typu, vyššia pre holsteinský dobytok. Laktačný deň vyšší ako 200 upozorňuje na reprodukčný problém, pretože vysoká hodnota má za následok nižšiu celoživotnú produkciu mlieka na kravu v dôsledku dlhých laktácii. Krátka laktácia znižuje celoživotnú úžitkovosť v dôsledku dlhého obdobia státia na sucho.
Hodnotenie dĺžky medziobdobia (tabuľka 6) je výberovým kritériom pre plodnosť. Dĺžku medziobdobia podmieňuje inseminačný interval, servis perióda (SP) a dĺžka teľnosti. Medziobdobie úzko súvisí s priemerným laktačným dňom v stáde, ktorý má veľký vplyv na produkciu mlieka a tiež určuje rýchlosť obnovy stáda, tzn., koľko teliat sa narodí ročne. So zvyšujúcim sa medziobdobím stúpa počet dojníc vyradených zo stáda z dôvodu reprodukčných problémov. Podiel teľných kráv (Pregnancy rate) indikuje, koľko kráv z teoreticky možných teľných kráv ostalo skutočne teľných a počíta sa ako súčin podielu inseminovaných plemenníc (Insemination rate) a úspešnosti inseminácie (Conception rate) za 21 dní a to v rámci každého rujového cyklu. Za dobrú hodnotu je možné považovať každý údaj nad 20 % (celoročný priemer). V prípade striktného dodržiavania synchronizačných protokolov je možné dosiahnuť hodnoty nad 30 %. Požadovaný parameter inseminačného indexu u jalovíc by mal dosahovať hodnotu < 1,5 a u kráv < 1,8.
Používanie sexovaného semena má veľký význam najmä v chovoch dojníc - umožňuje získať viac jalovíc z top genetiky, zlepšuje obnovu stáda a zvyšuje ekonomiku chovu. Optimálne je využívať sexované semeno u mladých, najlepších jalovíc, ako aj u najhodnotnejších kráv (s vysokou produkciou mlieka alebo špičkovým genomickým indexom), a to pre cielené rozmnožovanie hodnotnej genetiky. Nadprodukcia jalovíc sa úspešne uplatňuje aj na zahraničnom trhu.
Metódy detekcie ruje na maximalizáciu plodnosti dojníc
Iné Úžitkovosti Hospodárskych Zvierat
Hoci je hlavnou témou dojivosť a plodnosť kráv, pre komplexný pohľad na úžitkovosť hospodárskych zvierat je dôležité spomenúť aj ďalšie aspekty.
Mäsová úžitkovosť
Produkcia mäsa a tuku patrí medzi najdôležitejšie úžitkové vlastnosti HZ, ktoré majú rozhodujúcu úlohu pri zabezpečovaní plnohodnotnej výživy obyvateľstva. Na produkcii mäsa v našich podmienkach sa podieľajú hlavne ošípané cca 50 - 55%, hovädzí dobytok cca 28 - 32%, hydina cca 12 - 14%, ovce 2% a ostatné 2 - 3%. Porážková hmotnosť a vek súvisia s intenzitou rastu a teda aj s ekonomikou výroby mäsa a tiež s dosiahnutím jatočnej zrelosti. Jatočná zrelosť je stav jatočného tela, kedy je dostatočne osvalené s optimálnym chemickým zložením (podiel bielkovín - tuku - popolovín a vody) a organoleptickými vlastnosťami charakteristickými pre daný druh. Po dosiahnutí jatočnej zrelosti začínajú zvieratá vo zvýšenej miere ukladať medzisvalový, podkožný a vnútorný tuk, ktorý zvyšuje náklady na prírastok a znehodnocuje (okrem husí a kačíc, kde je požadovaný) jatočnú hodnotu produktu.
Mäsovú úžitkovosť charakterizujú ukazovatele výkrmovosti a jatočnej hodnoty. Výkrmovosť je schopnosť zvieraťa pre intenzívnu tvorbu telovej hmoty a efektívne pretváranie živín krmiva na jatočný produkt (mäso). Poukazuje na kvantitatívnu a ekonomickú stránku mäsovej úžitkovosti. Jatočná hodnota je súhrnný ukazovateľ kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov vyjadrujúcich hodnotu zvieraťa po zabití. Základným ukazovateľom jatočnej hodnoty u všetkých hospodárskych je jatočná výťažnosť. Jatočná výťažnosť udáva % podiel vyťaženého mäsa (jatočného produktu) zo živej hmotnosti zvieraťa pred zabitím.
Úžitkovosť hydiny
Hodnotenie výsledkov výkrmu hydiny sa robí za účelom hodnotenia a možnosti porovnania výsledkov výskumu. Uvádzajú sa najmä základné parametre výskumu: obdobie výkrmu, dosiahnutá živá hmotnosť, spotreba krmiva na 1kg prírastku živej hmotnosti, životnosť alebo % úhynu z počiatočného stavu. Index výkrmu (IV) sa vypočíta ako priemerný denný prírastok v g x životnosť % / spotreba krmiva na 1kg prírastkov živej hmotnosti v kg x 100. Index efektívnosti (IEV) je životnosť v % x primerná živá hmotnosť v % zatriedených na konci výkrmu v kg v 1. akostnej triede / počet dní výkrmu x spotreba krmiva na 1kg prírastkov živej hmotnosti v kg. Životnosť v % sa rovná 100 - počet vyskladnených zvierat/počet naskladnených zvierat. Hodnotenie jatočnej výťažnosti hydiny: podiel hmotnosti vypitvanej hydiny spolu s použiteľnými vnútornosťami zo živej hmotnosti pred zabitím, vyjadruje sa v %. Jednotková výťažnosť v % = 100 x (hmotnosť vypitvanej hydiny + hmotnosť použiteľných vnútorností) / hmotnosť pred zabitím. Na úžitkovosť hydiny vplývajú genetické faktory, genetické aspekty akostných chýb mäsa, vplyv výživy, cudzorodé látky a liečivá, vplyv spôsobu chovu, vplyv pohlavia, vplyv veku, predporážkové a porážkové vplyvy na kvalitu mäsa a zdravotný stav.
Vlnová úžitkovosť oviec
Vlnová úžitkovosť je charakterizovaná najdôležitejšími fyzikálnymi a technickými vlastnosťami vlny: jemnosť vlny, vyrovnanosť vlny, oblúčkovitosť (kučeravosť) a vernosť vlny, pevnosť, ťažnosť a pružnosť vlny, hebkosť a plstnatosť vlny, hygroskopickosť vlny, vlnotuk, výťažnosť vlny a dĺžka vlny. Vplyvy pôsobiace na produkciu a kvalitu vlny sú: plemenná príslušnosť, výživa oviec, vek oviec, vplyv pohlavia, klimatické podmienky, zlé ustajnenie a ošetrovanie a rôzne choroby oviec.
tags: #dojivost #a #plodnost #krav