Jednou zo základných zákonných povinností rodičov voči svojim deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť predstavuje zabezpečenie základných životných potrieb dieťaťa a môže byť plnená v naturálnej alebo peňažnej forme. Ustanovenia týkajúce sa vyživovacej povinnosti sú detailne upravené v Zákone o rodine, ktorý určuje nielen jej obsah, ale aj dĺžku trvania. V nasledujúcom článku sa zameriame na kľúčové otázky spojené s touto problematikou, najmä na to, dokedy je rodič povinný živiť svoje dieťa, aké sú podmienky pre nárok na náhradné výživné a aké faktory ovplyvňujú určenie výšky výživného.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zakotvená v § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Podľa tohto ustanovenia majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, pretože dieťa má zákonné právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Táto povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie konkrétneho veku dieťaťa, ale skôr na jeho schopnosť samostatne sa živiť.
Zákon o rodine explicitne určuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať svoje životné potreby. Je dôležité zdôrazniť pojmy „úplne a trvale“. Pre naplnenie tejto podmienky nestačí, ak má dieťa len jednorazový alebo nepravidelný príjem, napríklad zo študentskej brigády.
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti a štúdium
V súčasnej praxi nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na vysokej škole, no nepodarí sa mu hneď na prvýkrát dostať. V takom prípade je nútené dočasne pracovať. Ak dieťa získa príjem zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopným samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Avšak, ak dieťa následne pokračuje v štúdiu, vyživovacia povinnosť rodičov sa môže obnoviť.
Počas obdobia, kedy dieťa študuje a pripravuje sa na budúce povolanie, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium na inej vysokej škole v inom študijnom odbore, alebo akékoľvek postgraduálne štúdium, sa už nemusí považovať za relevantné pre pokračovanie vyživovacej povinnosti, ak nie je preukázateľne racionálnou prípravou na budúce povolanie s ohľadom na kvalitu školy a šance na uplatnenie absolventa.
Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Plnoletosť nie je automatickým koncom vyživovacej povinnosti
Je dôležité zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť nezaniká automaticky nadobudnutím plnoletosti, teda dovŕšením 18. roku veku. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25. roku veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii. V takýchto prípadoch vyživovacia povinnosť trvá aj po skončení štúdia, pokiaľ dieťa nie je objektívne schopné samo sa živiť.
Zvýšenie výživného pri štúdiu a dôležitosť dokazovania
V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantnou aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne.
V prípade, ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať. Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, informácie na sociálnych sieťach vrátane fotografií a pod.
Dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti a formy výživného
Naďalej platí, že rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežných nákladov.
Štipendium a jeho vplyv na výživné
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.
Komplexné vyhodnocovanie schopnosti osamostatniť sa
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2121/14: „Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.“
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Náhradné výživné a medzinárodné vymáhanie
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné, má dieťa alebo plnoleté dieťa právo požiadať o tzv. náhradné výživné.
Žiadosť o náhradné výživné sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
V prípade, že výživné je určené rozhodnutím slovenského súdu, no povinná osoba sa zdržiava v zahraničí, je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (www.cipc.gov.sk) so žiadosťou o pomoc pri vymáhaní výživného zo zahraničia. Centrum plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného.
Ukončenie vyživovacej povinnosti a návrh na zrušenie
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, môže vyživovaciu povinnosť zrušiť. Ak bola vyživovacia povinnosť určená rozhodnutím súdu, potom je potrebné podať návrh na zrušenie výživného na súd príslušný podľa trvalého pobytu oprávneného na výživné.
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď dieťa nadobudne pracovnoprávnu spôsobilosť, neznamená to bez ďalšieho zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem dieťaťa. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Dieťa je teda schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
tags: #dokedy #je #rodic #povinny #zivit #dieta