Právny rámec týkajúci sa bývania detí s rodičmi na Slovensku je komplexný a zameriava sa predovšetkým na ochranu práv a záujmov maloletých. Hoci neexistuje striktne stanovená veková hranica, po ktorej by dieťa muselo opustiť rodičovský dom, slovenská legislatíva upravuje práva a povinnosti rodičov voči deťom, ako aj práva samotných detí. Tieto ustanovenia sa aplikujú počas celého detstva a často aj po jeho skončení, najmä v kontexte vyživovacej povinnosti a starostlivosti o rodičov. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený prehľad o tom, dokedy môže dieťa bývať u rodičov z právneho hľadiska na Slovensku, s dôrazom na všetky relevantné právne predpisy a praktické situácie. Právo na bývanie s rodičmi, povinnosti rodičov a práva detí sú komplexné témy, ktoré sú upravené v slovenskej legislatíve. Na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by presne stanovoval vekovú hranicu, dokedy musí dieťa bývať s rodičmi. Právna úprava sa zameriava skôr na práva a povinnosti rodičov voči deťom, ako aj na ochranu maloletých. Rodičia majú voči svojim deťom zákonom stanovené práva a povinnosti, ktoré vykonávajú obaja rodičia. V prípade, že sa rodičia nedohodnú, výkon rodičovských práv a povinností musí upraviť súd. Rodičia by sa mali prednostne dohodnúť medzi sebou, ale ak to nie je možné, rozhodne súd.
Rodičovské práva a povinnosti: Základný kameň starostlivosti
Základnou stavebnou jednotkou v otázke bývania detí s rodičmi sú rodičovské práva a povinnosti. Slovenská legislatíva ich definuje pomerne široko, pričom zdôrazňuje, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti voči svojim deťom, pokiaľ sú na právne úkony spôsobilí. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“) je jednou z hlavných povinností rodičov zabezpečovať „sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.“ Pri výkone týchto práv sú rodičia „povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. b) ZR).“ Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Tieto práva a povinnosti zahŕňajú predovšetkým zabezpečenie zdravého a všestranného vývoja dieťaťa, ochranu jeho záujmov a správu jeho majetku. Konkrétne to znamená zabezpečiť dieťaťu vhodné bývanie, stravu, ošatenie, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť. Rodičia sú zodpovední za výchovu v bezpečnom a podnetnom prostredí, v súlade s vlastným presvedčením. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pokiaľ sú spôsobilí na právne úkony. Rodičia by mali dieťa vychovávať v bezpečnom a podnetnom prostredí, v súlade so svojím presvedčením. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.
V prípade, že jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, výkon rodičovských práv a povinností môže byť obmedzený alebo pozastavený. V takýchto situáciách, alebo ak sa rodičia nedokážu dohodnúť na výkone týchto práv, nastupuje súd. Súd má právo zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností, ak je to nevyhnutné na ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa. Tento princíp - najlepší záujem dieťaťa - je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní týkajúcom sa maloletých. Súd môže zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností, ak je to potrebné na ochranu záujmov dieťaťa a aby bol naplnený princíp najlepšieho záujmu dieťaťa.
Plnoletosť a vyživovacia povinnosť: Kľúčové faktory pri „vysťahovaní“
Položenú otázku, dokedy môže dieťa bývať u rodičov, treba vnímať najmä v kontexte týchto zákonných ustanovení, keďže ZR na ňu odpoveď priamo neposkytuje. Zároveň platí predpoklad, že uvedené povinnosti má rodič voči svojmu maloletému dieťaťu. Akonáhle dieťa dosiahne plnoletosť, a to buď dovŕšením 18. roku života, alebo uzavretím manželstva ešte pred dovŕšením tohto veku (§ 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), situácia sa mení. Plnoleté dieťa je už totiž spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, nepotrebuje zákonného zástupcu a je právne zodpovedné za svoje rozhodnutia a činy. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením 18-teho roku života, pred týmto časom jedine uzavretím manželstva (§ 8 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Manželstvo je možné uzavrieť na Slovensku najskôr v 16-tich rokoch (§ 11 ods. 1 zákona o rodine).
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine platí, že "plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť." Či možno dieťa „vyhodiť“ z domu alebo nie tak závisí aj na tom, či je schopné samo si zabezpečiť základné životné potreby vrátane výživy. Upozorňujeme, že táto vec sa posudzuje individuálne (vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu) a komplexne (po zohľadnení a vyhodnotení ďalších relevantných skutočností).
Naozaj, nikde v zákone nie je napísané, že rodič nemôže vyhodiť svoje dieťa z domu (domácnosti). To, či môže rodič vyhodiť dieťa z domu, závisí od toho, či je dieťa schopné samé sa živiť. Nepozerá sa pritom na to, či dieťa je zamestnané a má príjem, ale na to, či je schopné sa zamestnať a mať príjem. Pokiaľ Vaše dieťa má schopnosti a možnosti sa samé o seba postarať, potom ho môžte "vyhodiť" z domu. Akonáhle však dieťa dosiahne 18 rokov, otec nie je povinný ho doma ubytovávať, pretože nie je už dieťa, teda môže ho otec z domu "vyhodiť". Ak by sa dieťa sústavne pripravovalo na budúce povolanie, tak by od rodiča mohlo žiadať platiť výživné, ktoré by mu platil v peniazoch.
Rešpektovanie dobrých mravov a riešenie konfliktov
V takýchto prípadoch sa zohľadňujú aj dobré mravy. Dieťa by si malo vážiť svojich rodičov, pokiaľ sa o nich starajú a vytvárajú im domov. Pokiaľ sa dieťa správa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči rodičovi, rodič nie je povinný toto správanie dieťaťa trpieť. V súlade s ust. § 43 zákona o rodine platí, že "dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich."
Pokiaľ si dieťa myslí, že na to rodič nemá právo, môže sa obrátiť na súd. Súd v tomto prípade bude brať do úvahy to, či dieťa je schopné sa samé živiť a samozrejme bude sa prihliadať aj na dobré mravy a správanie sa dieťaťa k rodičovi. Nedá sa tak vopred s istotou tvrdiť, že schopnosť dieťaťa samo sa živiť závisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice, napr. dosiahnutia plnoletosti (R 100/1967) alebo od jeho celkovej schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť (R 16/1968). Súd by v takomto prípade skúmal aj iné skutočnosti, ako napr. skutočnosť, či je dieťa ešte študentom, je v riadnom pracovnom pomere, či je napr. invalidné, atď.
Riešenie majetkových otázok a trvalého pobytu
Dôležitým je aj ust. § 123 Občianskeho zákonníka, ktoré definuje vlastnícke právo ako právo vlastníka vec držať, užívať, požívať plody a úžitky z nej a nakladať s ňou. Ak má syn vo vašej nehnuteľnosti hlásený trvalý pobyt a nie je ani podielovým spoluvlastníkom domu, potom mu treba zrušiť trvalý pobyt na obecnom úrade. Súhlas syna na zrušenie jeho trvalého pobytu nepotrebujete. Súčasne synovi oznámte, aby sa do určitej vami stanovenej lehoty odsťahoval /nájom/ a keď tak neučiní, budete musieť podať na súd návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Ak by odišla a ešte by nebola schopná sa sama o seba postarať, ste povinná sa o ňu postarať v tom zmysle, že by ste jej mali platiť výživné.
Ak je dieťa vlastníkom 1/3 podielu nehnuteľnosti a rodič sa ho chce z nehnuteľnosti zbaviť, bude musieť najprv tento podiel od neho odkúpiť. Kým má podiel na dome, má právo ho užívať. Kým je spoluvlastníkom, jedinú možnosť obrany pripúšťa Občiansky zákonník pre prípad, že by Vás ohrozoval fyzicky alebo psychicky. V takom prípade sa môžete domáhať, aby bol vylúčený z užívania nehnuteľnosti.
Úprava vzťahov po rozvode: Dohoda alebo rozhodnutie súdu
Rozvod rodičov predstavuje významnú zmenu v rodinnej situácii, ktorá si vyžaduje úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, najmä z dôvodu fyzického odlúčenia. Táto úprava sa stáva súčasťou rozsudku o rozvode. Kľúčové je, aby sa rodičia vyhli téme detí a aktívne sa snažili dohodnúť na starostlivosti a výživnom. Dohodu môžu rodičia uzavrieť kedykoľvek až do vyhlásenia rozsudku súdom. Ideálne je, ak sa takáto dohoda uskutoční už pri podávaní návrhu na rozvod, pretože dohoda rodičov má prednosť pred autoritatívnym dokazovaním a súd ju posúdi a schváli. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti berie do úvahy právo dieťaťa na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi a vždy prihliada na jeho najlepší záujem. Zohľadňuje jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti. Do procesu dohody by mali byť zapojení rodičia a v nevyhnutnej miere aj samotné deti. V niektorých prípadoch môže súd nariadiť stretnutie s psychológom. Ak rodičia fungujú v dohodnutom režime bez potreby zásahu zo strany súdu, nie je potrebné podávať návrh na súd na úpravu. Rodičia sa však môžu záväzne dohodnúť a dať si takúto dohodu schváliť súdom. Schválená dohoda je potom záväzná a vykonateľná. Je dôležité, aby dohoda bola v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.
Formy starostlivosti o dieťa po rozvode
V slovenskom právnom poriadku existujú rôzne formy starostlivosti o dieťa po rozvode. Jednou z nich je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. V tomto prípade tento rodič zabezpečuje dieťaťu dennú starostlivosť, zastupuje ho a spravuje jeho majetok. Ak majú o starostlivosť záujem obaja rodičia, súd skúma vhodnosť striedavej osobnej starostlivosti, pričom prednostne zohľadňuje záujem dieťaťa.
Striedavá osobná starostlivosť, ktorá je na Slovensku upravená od roku 2023, znamená, že dieťa striedavo žije u jedného a u druhého rodiča. Interval striedania môže byť rôzny, napríklad týždeň po týždni, ale aj nerovnomerný (napr. 7+5 dní, 10+5 dní) v závislosti od konkrétnej situácie a možností. Hoci zákon osobitne neupravuje bývanie pri striedavej starostlivosti, v praxi je štandardom, že domácnosť strieda dieťa, ktoré zostáva v pôvodnej domácnosti. Alternatívou môže byť aj striedanie v spoločnej domácnosti.
Rozhodovanie o dôležitých otázkach a záujem dieťaťa
V prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť v zásadných otázkach týkajúcich sa dieťaťa, ako je napríklad zdravotná starostlivosť alebo príprava na budúce povolanie, rozhodne o tom súd. Aj tieto rozhodnutia sú primárne zamerané na najlepší záujem dieťaťa. Súd však nemôže s absolútnou istotou určiť, čo je skutočne najlepším záujmom dieťaťa, preto je nevyhnutné, aby sa rodičia snažili o vzájomnú dohodu. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.Zákon špecifikuje deväť základných oblastí, ktoré je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o všetkých veciach týkajúcich sa dieťaťa. Súd prihliada na názor dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Rovnako v súlade s ust. § 30 ods. 2 zákona o rodine platí, že „Rodičia sú povinní oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak sa nedohodli o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o určení, komu bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti a o úprave styku s ním.“
Kolízny opatrovník: Hlas dieťaťa v súdnom konaní
V súdnych konaniach týkajúcich sa maloletých detí vystupuje ako zákonný zástupca aj kolízny opatrovník. Táto úloha je zverená zamestnancovi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Kolízny opatrovník sa zúčastňuje všetkých úkonov, ktoré sa dieťaťa týkajú, a je priamym účastníkom súdneho konania ako ustanovený zástupca dieťaťa. Jeho hlavnou úlohou je chrániť záujmy dieťaťa a predchádzať konfliktu záujmov medzi dieťaťom a zákonným zástupcom. V podstate funguje ako hlas dieťaťa v danom konaní. Kolízny opatrovník má byť akýmsi hlasom dieťaťa a jeho ustanoveným zástupcom pre určité konanie.
Dohoda rodičov a jej zmena: Flexibilita a prispôsobenie
Dohoda rodičov o starostlivosti o dieťa by mala byť flexibilná a prispôsobovať sa meniacim sa potrebám dieťaťa. Rodičia by mali priebežne vyhodnocovať, či im dohodnutý režim vyhovuje a či nie sú potrebné úpravy. Ak medzi rodičmi prevláda kooperácia, majú možnosť dohodu formalizovať a dať ju schváliť súdom. Dôležitá je spolupráca rodičov, ideálne s využitím služieb odborníkov, ako sú mediátori a advokáti. Cieľom je vytvoriť vhodné podmienky pre komunikáciu a zmierlivé riešenie. Práve mediátor pomáha rodinám riešiť všetky možné rodinné problémy. Ide o mimosúdne riešenie sporov, kde za pomoci nestrannej a nezávislej osoby, t.j. mediátora môžete vyriešiť rôzny typy problémov a to nielen rodinných.
Dohoda rodičov podlieha schváleniu súdom, aby bola právne záväzná a vykonateľná. Ak dohoda nie je v súlade so záujmami dieťaťa, súd ju neschváli. Aj po schválení dohody súdom je možné ju dodatočne zmeniť, ak sa okolnosti zmenia. Zmena môže byť iniciovaná na návrh jedného z rodičov, ak stanovená úprava nepriaznivo vplýva na dieťa.
Zásah štátu: Ochrana dieťaťa v extrémnych situáciách
V niektorých prípadoch je nevyhnutný zásah zo strany štátu do výkonu rodičovských práv a povinností. Toto sa týka najmä situácií, keď obaja rodičia zanedbávajú svoje povinnosti voči dieťaťu. V takýchto prípadoch môže súd nariadiť výchovné opatrenie alebo odobrať dieťa rodičom a zveriť ho do náhradnej starostlivosti. Hlavným cieľom je vždy ochrana záujmov dieťaťa a zabezpečenie jeho zdravého vývoja. Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by postupovali v spolupráci s rodičmi tak, aby dieťa malo zabezpečené riadnu výchovu a výživu. Ak by sa ale dieťa odsťahovala od rodičov bez ich dovolenia, rodičia by voči tomu reálne mohli zasiahnuť tak, že vyhlásia po nej pátranie na polícii a polícia príde k vám. Oni sú naďalej jej zákonnými zástupcami a správcami jej majetku, sú naďalej povinní prispievať na výživu, t.j. plniť si voči nej vyživovaciu povinnosť. Táto im zanikne, až keď bude schopná sama sa živiť, t.j. sama si zabezpečovať zo svojho príjmu všetky svoje životné potreby.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom: Solidarita a zodpovednosť
Slovenský zákon o rodine jasne definuje vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Táto povinnosť vzniká vtedy, ak rodičia nie sú schopní sami sa živiť a nemajú dostatočný príjem ani majetok na zabezpečenie základných životných potrieb. V uvedenom ustanovení možno vidieť dve základné podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby sa vyživovacia povinnosť detí k rodičom mohla realizovať. Je dôležité zdôrazniť, že táto povinnosť je solidárna, čo znamená, že všetky deti sú povinné prispievať podľa svojich možností a schopností, pokiaľ sa medzi sebou nedohodnú inak. Podľa § 67 ods. 1 zákona o rodine platí: „Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči svojim rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.“
Skutočnosť, že jeden zo súrodencov získal rodičovský dom kúpnou zmluvou s vecným bremenom doživotného užívania pre rodiča, nemá sama osebe vplyv na vyživovaciu povinnosť ostatných detí. Rozhodujúce je, či rodič nie je schopný sám sa živiť a či jeho príjem nestačí na pokrytie nákladov na starostlivosť.
Ak rodičov dôchodok nestačí na úhradu pobytu v zariadení (napríklad v domove dôchodcov), zariadenie môže žiadať doplatok od detí. V prípade, že sa deti nedohodnú, kto a v akej výške bude prispievať, môže sa zariadenie alebo rodič obrátiť na súd. Súd potom určí výšku príspevku každého dieťaťa podľa ich individuálnych možností a schopností. Skutočnosť, že jedno z detí žije v zahraničí, neoslobodzuje od tejto povinnosti, avšak môže ovplyvniť výšku príspevku, ak sú jeho príjmy nižšie alebo má iné závažné dôvody.
Konanie vo veciach určenia výživného plnoletých osôb je upravené v §154-157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Návrh na určenie výživného je oprávnený podať iba rodič (poprípade obaja rodičia), ktorý výživné potrebuje a nemôže si ho zabezpečiť sám. Súd posudzuje určenie výživného vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, prihliada najmä na: „majetkové pomery rodičov, na ich schopnosť a možnosť pracovať a zamestnať sa, na ich vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb a ostatných odôvodnených potrieb, ako bývania, stravovania, kultúry atď.“ (M. Košútová, R. Novák, 2021). Na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, deti majú voči rodičom povinnosť zabezpečiť primeranú výživu. Dôležité je pripomenúť, že súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti: „ak vyživovaciu povinnosť detí k rodičom predíde vyživovacia povinnosť, ktorá má prednosť, a to vyživovacia povinnosť medzi manželmi alebo vyživovacia povinnosť rodiča ako rozvedeného manžela.“ (M. Košútová, R. Novák, 2021). Vyššie uvedené vyplýva aj z ustanovenia §67 ods. 2 zákona o rodine.
Príklady z praxe a rady pre rodičov
V praxi sa často vyskytujú situácie, keď sa dieťa nevie riadiť pravidlami, je drzé a má zlé správanie. V takýchto prípadoch je dôležité hľadať príčiny tohto správania a snažiť sa zlepšiť komunikáciu s dieťaťom. Pri riešení problémov s bývaním detí s rodičmi je nevyhnutná komunikácia, vzájomný rešpekt a hľadanie kompromisov.
Príklad 1: Maloleté dieťa a hrozba vysťahovaniaMám 17 rokov a študujem na strednej škole. Veľa času strávim pri práci na počítači kvôli školským povinnostiam, no môj otec je presvedčený, že sa iba hrávam. Aj keď sa snažím preukázať, že moje činnosti súvisia so školou, neverí mi. Dnes mi dokonca povedal, že sa mám zbaliť a odísť. V zmysle zákona o rodine sa stále považujete za maloleté dieťa a v zmysle predpisov o sociálnom zabezpečení aj o nezaopatrené dieťa. Vaši rodičia, konkrétne otec, Vás nemôžu bez vážnych dôvodov “vyhodiť” z domu. Podľa zákona o rodine zabezpečenie bývania je základnou zložkou starostlivosti o maloleté dieťa. Ak by o Váš zdravý všestranný vývoj nebolo postarané, prípadne by ste sa dostali do situácie, že by ste sa nevedeli sama živiť, začali by vo veci konať orgány sociálnoprávnej ochrany detí. V takom prípade by postupovali v spolupráci s rodičmi tak, aby ste mali zabezpečené riadnu výchovu a výživu. Na adrese bytu máte evidovaný trvalý pobyt, neexistuje preto dôvod na vysťahovanie sa z bytu.
Ďalší prípad, keď otec hrozí synovi, že sa zajtra už domov nedostane, len preto, že trávil čas s priateľkou namiesto učenia, hoci školu zvláda dobre. Pokiaľ ešte študujete a nie ste schopný sám sa živiť, tak majú voči Vám rodičia stále vyživovaciu povinnosť a nemôžu Vás len tak vyhodiť. Na záver si však dovoľujeme upozorniť, že v prípade pretrvávajúcich nedorozumení s otcom je možné požiadať o spoluprácu aj miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Máte možnosť obrátiť sa aj na mediátora.
Príklad 2: Plnoleté dieťa a povinnosť opustiť domovRodičovské práva a povinnosti vo Vami spomínanom prípade stále trvajú a odporučil by som, aby sa daná osoba pokúsila zlepšiť vzájomné vzťahy s dieťaťom, kým nemá aspoň 18. Po dovŕšení 18. roku života, nakoľko ste už dosiahli plnoletosť, máte právo sa sama rozhodnúť o tom, kde a s kým budete žiť. Na druhej strane treba povedať, že žiadny právny predpis neupravuje povinnosť dieťaťa bývať s rodičmi do určitého veku. Vzhľadom na uvedené, nie je pravdou tvrdenie Vašej mamy, že sa máte odsťahovať. Ak by ste sa rozhodli odsťahovať od vašich rodičov a zároveň nebudete schopná sa sama živiť, pričom rodičia Vám nebudú dobrovoľne prispievať na výživu, môžete požiadať aj o určenie výživného na Vás ako plnoleté dieťa. V tomto prípade ste už oprávnená podať návrh na určenie výživného sama. V súčasnosti predpokladám, že rodičia si voči Vám stále plnia svoju vyživovaciu povinnosť.
Príklad 3: Vyživovacia povinnosť k rodičomChcem sa spýtať, od kedy a v akých prípadoch mám vyživovaciu povinnosť k rodičom. Som zamestnaná, živím sa sama, ale moji rodičia zatiaľ nepotrebujú moju pomoc. Odpoveď na vašu otázku je taká, že v prípade, ak vaši rodičia vašu pomoc nepotrebujú, t.j. majú dostatočný zdroj príjmu, či z práce alebo dôchodku, nevzniká Vám do daného okamihu vyživovacia povinnosť k rodičom. Ako jeho dieťa som povinný mu v tejto situácií aspoň finančne pomôcť. Avšak nechcem sa na tom podieľať len sám nakoľko mám aj oveľa nižší príjem ako moja sestra. Podľa platnej legislatívy je každé dieťa, ktoré je už schopné samostatne sa živiť, povinné podieľať sa na výživnom voči svojim rodičom, ktorý to nedokážu samy. Danú povinnosť zakladá § 66 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. “Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Výška výživného sa určuje na základe § 75 ods.1 zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. JUDr. Môj otec je na dôchodku a momentálne v nepriaznivej finančnej situácií. Sme dvaja súrodenci no moja sestra nejaví záujem otcovi v žiadnom smere pomôcť. JUDr.
V situáciách, kde matka podala návrh na súd na určenie výživného vo vyššej sume, je dôležité, aby dieťa preukázalo svoje príjmy a výdavky. Súd posudzuje aktuálny stav a ak sa finančná situácia matky zlepší (napr. vyšší dôchodok), je možné podať návrh na zmenu alebo zrušenie výživného. Je dôležité aktívne komunikovať so súdom a predkladať relevantné dôkazy.
Príklad 4: Pobyt rodiča v zariadení a vyživovacia povinnosťProsím vás o radu ako sa mám zachovať, keď mama mi ide do domova dôchodcov a potrebuje doplácať? Ona má svoj byt, ale mám jedného brata, čo tam býva s ňou, a ten byt predať nechce. Prosím o radu, či môžem trvať na tom, aby sa mamin byt predal? Alebo mi súd určí, koľko som schopná doplácať ja a koľko brat? Neviem, aké sú moje povinnosti voči mame. Pokiaľ je vlastníkom bytu Vaša mama, nie je na predaj bytu potrebný Váš súhlas, ani súhlas Vášho brata. Pokiaľ je zdravotný stav Vašej mamy natoľko zlý, že nie je schopná uskutočniť právny úkon, akým je predaj bytu, prichádza do úvahy podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V takomto prípade by súd Vašej mame ustanovil opatrovníka, ktorý by ju následne mohol zastupovať vo veciach nakladania s jej majetkom. Vyživovaciu povinnosť detí k rodičom upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 67 ods. 1 platí, že deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
Príklad 5: Dieťa v detskom domove a nárok na výživné od nehoV prípade, že dieťa bolo umiestnené do detského domova hneď po pôrode a matka sa oň nestarala, jej nárok na výživné od dieťaťa v budúcnosti môže byť súdom zamietnutý, najmä ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa a jeho doterajšieho vývoja. Ak matka má dostatočný dôchodok na pokrytie svojich potrieb v sociálnom zariadení a zároveň prejavovala dlhodobý nezáujem o potomka, súd môže žalobu o výživné zamietnuť.
Príklad 6: Podpora rodičov pre dospievajúce dieťaAk sa dieťa vyhráža odchodom z domu, je kľúčové s ním otvorene komunikovať a dať mu najavo, že má doma bezpečné miesto a môže sa kedykoľvek vrátiť. Osobne si myslím, že pokiaľ sa Vám takto "vyhráža", nedržte ju, povedzte jej však, že vždy bude mať u Vás doma miesto a môže sa kedykoľvek vrátiť. Jej súčasné prejavy sú prejavmi (aj keď sa Vám to možno nezdá), že sa sama hľadá. Musí si nájsť miesto v spoločnosti, potrebuje však stále cítiť istotu. Pozerajte sa na to z jej strany, možno cítila počas detstva prílišné obmedzenia. Ak ju budete držať, bude to ešte horšie. Nehovorte jej však niečo v tom zmysle, že "však choď, život ťa naučí". Tým jej nepomôžete. Skôr ju podporte a dajte jej pocítiť, že má aj istotu a aj voľnosť.
Starostlivosť o dieťa a dozor: Kedy môže dieťa zostať doma samé?
Nielen počas prázdnin riešime dilemu, či môžeme nechať deti doma samy bez dospelého dozoru. Chcete si na chvíľu odbehnúť do potravín alebo len čakáte pred vchodom na kuriéra. Je pre vás ok nechať za dverami trojročné dieťa v „opatere“ päťročného súrodenca? A čo váš piatak? Na Slovensku nemáme zákon, ktorý by jednoznačne určoval vekovú hranicu, kedy sú deti dosť veľké na to, aby sme ich mohli nechať doma samy. V USA, v štáte Illinois môže ostať doma bez dozoru 14-ročné dieťa, v Kansase už 6-ročné.
Vo všeobecnosti sa však v našich podmienkach predpokladá, že dieťa, ktoré navštevuje druhý stupeň základnej školy, by už malo vedieť zvládnuť prísť domov bez sprievodu rodiča a nejakú dobu na neho počkať, kým sa vráti z práce. To je aj najčastejší dôvod, prečo sa vám už spravidla nepodarí umiestniť piataka do družiny, resp. do školského klubu detí. Maloleté deti aj keď môžu byť už vyspelé sú stále pod dozorom rodičov.
Pandémia však znovu postavila otázku, nakoľko je táto veková hranica všeobecne aplikovateľná. Zrazu sme tu mali veľmi veľa detí jedenásťročných detí, ktoré mali byť doma samy celý deň, rovnako ako napríklad maturanti. Preto sa uzákonila možnosť čerpania OČR aj na staršie - inak zdravé dieťa nad 11 rokov - podmienkou nároku na získanie OČR však bolo potvrdenie pediatra, že dieťa nie je spôsobilé mentálne alebo fyzicky samé sa o seba postarať v období počas uzatvorenia školy v krízovej situácii. Podľa psychologičky Márie Kopčíkovej, ktorá sa tejto téme venovala, by deti do 7 rokov nemali doma ostať samy nikdy, deti vo veku 8 - 9 rokov ½ - 1 hodinu. Staršie deti podľa ich zrelosti a uváženia rodičov. Trestný zákon ochraňuje každé dieťa mladšie ako 18 rokov, ktoré si nemôže zadovážiť pomoc. Prísnejšie sú posudzované deti do 6 rokov veku, ale za deti neschopné sa o seba postarať môžu súdy považovať aj staršie deti.
Typickým príkladom opustenia dieťaťa, s ktorým sa stretávame v súdnej praxi, je opustenie dieťaťa osamelo žijúcou matkou, ktorá odíde z domácnosti, dieťa doma zamkne, nepostará sa o stravu, hygienu, či iné potreby, nezabezpečí k nemu dozor a vráti sa domov až po dlhšom čase, niekedy až o niekoľko dní. Okresný súd Poprad uznal vinnou z trestného činu opustenia dieťaťa matku, ktorá nechala v uzamknutom byte na 2. poschodí svoju dcéru vo veku 6 rokov a 2 mesiace. Tá sa ráno zobudila, otvorila okno a volala mamu. Okoloidúca asi o 06,30 hod. privolala políciu a dieťa bolo pomocou plošiny zložené z okna bytu. To, kedy necháme dieťa doma samo a za akých okolností, rozhoduje o jeho bezpečnosti, a tá by mala byť na prvom mieste.
Otázky, ktoré by si mal rodič položiť pred tým, než nechá dieťa doma samé:
- Ovláda dieťa svoje meno, priezvisko, adresu, telefónne číslo?
- Vie dieťa, kde budem a ako ma môže kedykoľvek kontaktovať?
- Akú dlhú dobu bude dieťa doma samé? Bude to počas dňa, večer, či v noci?
- Bude dieťa potrebovať jedlo? Ak áno, aké jedlo si môže pripraviť bez toho, aby muselo zapnúť sporák, aby sa minimalizovalo riziko požiaru a popálenín?
- Ako často sa od dieťaťa očakáva, že sa bude o seba starať?
- Koľko detí zostane doma samých?
- Je náš domov bezpečný? Hrozia nejaké nebezpečenstvá (máme doma zbrane, lieky, dostupný alkohol, zle skladované chemikálie, čistiace prostriedky, neupevnený nábytok a pod.)?
- Vie dieťa zamknúť dvere? Má od bytu či od domu kľúč alebo plán, ako sa dostane von?
- Vie dieťa, čo má robiť, keď príde k dverám návšteva?
- Máme blízko iných dospelých (kamarátov, rodinu, susedov), ktorým dôverujeme a mohli by nám ponúknuť okamžitú pomoc v prípade núdze alebo ak by sa dieťa začalo báť?
Ak vám príde dieťa dosť „veľké“ na to, aby ste ho nechali doma, môžete si svoju domnienku otestovať na krátky čas tak, že sa budete zdržiavať v blízkosti domu. Tak si overíte, ako to dieťa zvládne. Porozprávajte sa s nimi. Opýtajte sa ich, ako by reagovali, keď by niekto zazvonil na dvere, komu môžu otvoriť dvere, čo by robili, keby ste sa nevrátili. Kedy vám majú ihneď zavolať? Čo by urobili, keby začalo horieť alebo vytápať byt? Čo považujú za stav núdze? Čo považujete za stav núdze vy ako rodičia? Povedali by niekomu neznámemu do telefónu alebo na internete, že sú doma samé? Vytvorte si spoločný kód alebo heslo pre prípad núdze. Zavolajte deťom, kým ste preč, aby ste vedeli, ako sa im darí.
Základným princípom zostáva, že rodičovské práva a povinnosti sú neoddeliteľne spojené so zodpovednosťou za dieťa. V prípade rozvodu, či iných životných okolností, je kľúčová dohoda rodičov a vždy prioritne najlepší záujem dieťaťa. V prípadoch potreby, štát prostredníctvom súdov a orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zasahuje s cieľom zabezpečiť ochranu a blaho maloletých.
tags: #dokedy #moze #byvat #dieta #u #rodicov