Hovorí sa, že mlčať je zlato. Ak však chcete podporiť rozvoj reči u vášho dieťaťa, rozprávanie je pravidlom číslo jeden! Slovná zásoba, rozvoj reči, schopnosť komunikovať aj riešiť problémy - to všetko sa dá krásne podporiť každodennou komunikáciou aj rôznymi zábavnými hrami. A čo bude výsledkom? Vaše dieťa získa schopnosť zrozumiteľne sa vyjadrovať, získa pocit socializácie, sebavyjadrenia, osobného rozvoja a možnosť prejaviť sa.
Od prvých zvukov k prvým slovám
Novorodenci nekomunikujú a nevydávajú zvuky s konkrétnym úmyslom. Nevedia si spojiť informáciu, že niekto na ich zvuky reaguje zámerne, zvukovými prejavmi iba vyjadrujú svoju náladu. Medzi 6. a 9. mesiacom deti bľabocú v slabikách a začínajú napodobňovať tóny a zvuky reči. Až v tomto období si uvedomujú, že v rámci komunikácie existuje akcia a reakcia.
Vo veku 12 mesiacov sa zvyčajne objavia prvé slová dieťaťa a od 18 mesiacov do 2 rokov deti používajú približne 50 slov a začnú skladať 2 - 3 slová do krátkych viet. Od 2 do 3 rokov sa vety rozširujú na 4 a 5 slov, čiže dlhšie vety a súvetia. Ako pri všetkom, aj v tomto prípade je každý človek individualita. Napríklad neraz platí, že chlapček sa zvykne rozrozprávať trošku neskôr ako dievčatká.
Praktické stratégie rozvoja komunikácie v domácom prostredí
Rozprávajte sa často už s novorodencom, aj keby ste len opisovali, čo práve robíte. Pri vyslovovaní konkrétnych slov používajte gestá a ukazujte na predmety. Môžete to robiť s časťami tela, ľuďmi, hračkami, farbami alebo vecami, ktoré práve vidíte. Čítajte svojmu batoľaťu. Ak sa díva do knižky, opisujte ilustrácie. Spievajte jednoduché detské pesničky, recitujte riekanky, ktoré sa ľahko opakujú.
Keď sa s dieťatkom rozprávate, venujte mu plnú pozornosť, udržujte očný kontakt. Nechajte svoje dieťa hrať sa a komunikovať s deťmi, ktoré už majú dobré jazykové znalosti. Máte dojem, že dieťa si skvele doplní slovnú zásobu sledovaním televízie alebo tabletu? Sklameme vás! Výskumy ukázali, že najviac slov si dieťa osvojí priamou komunikáciou. Deti potrebujú opakovať a osvojovať si výrazy, ktoré počujú.
Zrozumiteľnosť a trpezlivosť v procese učenia
Slovná zásoba sa môže rozvíjať rôznym tempom, významné miesto v komunikácii má však aj zrozumiteľnosť slov a vyjadrovania. V období 2 rokov viac ako 50 percent komunikácie môže byť zrozumiteľnej iba ľuďom, ktorí sú v úzkom kontakte s dieťatkom. Od troch rokov by táto „úspešnosť" malá stúpnuť až na 75 - 100 percent. Od 4 rokov by reč dieťaťa mala byť zrozumiteľná aj ľuďom mimo okruhu najbližších.
Mnohí ľudia považujú za roztomilé detské šušlanie a nesprávne vyslovované hlásky a majú tendenciu rozprávať sa takto dieťaťom. Nie je to však dobrý nápad. My, dospelí, sme často netrpezliví. Pri deťoch sa však pokojný prístup vypláca dvakrát viac. Buďte trpezliví, keď sa vaše batoľa pokúša s vami rozprávať. Drobčekovi totiž trvá až približne 10 sekúnd, kým si premyslí, čo chce a ako by to mohol povedať. Snažte sa dodržiavať nasledovné pravidlá. Keď dieťaťu niekto položí otázku, neodpovedajte zaňho. Aj keď tušíte, čo dieťa chce, dajte mu šancu, aby to povedalo samo. Pýtajte sa a dávajte na výber, pričom nechajte dostatok času na odpoveď.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Pri miernom oneskorení vo vývine reči netreba robiť paniku. Výraznejšie zaostávanie v rozvoji reči však môže signalizovať iné problémy, ako sú poruchy sluchu, fyziologické problémy s ústami alebo jazykom, neurologické poruchy, poruchy učenia alebo iné oneskorenie vo vývoji. Pri takom podozrení je najlepšie začať riešiť problém s pediatrom. V niektorých prípadoch môže byť rečová alebo jazyková terapia použitá v spojení s inými terapiami. Hoci nemusí ísť o fatálne poruchy, každý problém je ideálne riešiť čím skôr.
Hry na rozvoj reči a pusinkové rozcvičky
Keď dieťa povie prvé slovo, pre rodiča je to malý zázrak. Je to predsa obrovský míľnik a výsledok veľkej snahy a sústredenia. Viete, ako dieťa najprv špúli ústa a robí rôzne grimasy, kým vysloví prvé slovko? Tento jav má veľký význam aj neskôr, keď má dieťa celkom slušnú slovnú zásobu a učí sa všetky hlásky vyslovovať správne. Takéto pusinkové hry sa skvele trénujú pred zrkadlom, ale veľkou pomôckou sú aj logopedické hry. Pri nich deti napodobňujú zvieratká na obrázkoch a učia sa hlásky napríklad s veselými žabkami, opičkami alebo húseničkou. Tieto hry sú pomocníkmi v logopedických ambulanciách a je výborné, ak ich máte aj doma.
Základom širokej slovnej zásoby a správnej gramatiky v materinskom jazyku je jednoznačne každodenná komunikácia. Rodič by mal prispôsobiť svoj slovník veku dieťaťa, ale zároveň aj postupne zvyšovať nároky. Pridávať nové slová, rozvíjať vety, viac sa pýtať, premosťovať medzi témami. Skvelou pomôckou na rozširovanie slovnej zásoby sú však aj rôzne hry a pracovné zošity. Tie deťom predstavujú nové slová v rôznych oblastiach a niektoré zároveň pomocou hry vysvetľujú gramatické väzby, predložky, slovné spojenia a podobne.
Špecifiká bilingválnej výchovy a rutinná komunikácia
A čo bilingválne deti? Deti, ktoré spoznávajú dve reči naraz, potrebujú systém. Rutina dáva deťom istotu, preto sa rozhodnite, aké pravidlá nastavíte. Možností je mnoho - jeden jazyk sa môže používať doobeda, druhý poobede, jeden môže používať otec, druhý mama, alebo sa jedným hovorí doma a druhým vonku. Nemiešajte dva jazyky v jednej konverzácii a už vôbec nie v jednej vete. To spôsobí v detskej hlavičke iba chaos.
Je to také jednoduché a prirodzené, a pritom sa tak často na to zabúda! Obyčajná komunikácia o tom, kto mal aký deň, čo sa komu páčilo/nepáčilo, podarilo/nepodarilo sa vytráca z každodennej rutiny. Pritom aj pri takomto rozhovore pred spaním si dieťa rozvíja a trénuje slovnú zásobu. Nechajte si porozprávať zážitky z celého dňa, bavte sa o tom, čo vás čaká zajtra. Nie je to len skvelý rituál na rozvoj reči, ale aj možnosť ako utužiť vzťah medzi dieťaťom a rodičom.
Psychomotorický vývin a jeho súvislosť s rečou
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre.
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím. V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba. Neskôr, okolo 9. až 12. mesiaca, dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.
Diagnostika a podpora - prečo nečakať
„Tlačidlo“ spúšťajúce vývin reči začína byť aktívne už bezprostredne po narodení. Základným predpokladom úspechu je správne fungovanie centrálneho nervového systému. Reč dieťaťa závisí od: prirodzeného nadania učiť sa jazyk, reakcie ľudí na jeho rozprávanie a konanie, prijímaných stimulov a od vývinu ďalších zručností v danom období. Rovnako dôležitá je tiež senzorika a raná motorika.
Vývin reči predstavuje prirodzený a predvídateľný proces. Niektoré deti sa do jednotlivých fáz dostanú skôr a iné až s odstupom času. Individualita sa rešpektuje a nie vždy musí ísť všetko ukážkovo či „tabuľkovo“. Vo vývine sledujeme teda aj konkrétne odchýlky. Avšak iba odborník dokáže stanoviť, čo sa považuje za bežný rozptyl a čo už nie. Pochybnosti ohľadom vývinu reči dieťatka nemajú čakaciu dobu.
Rola logopéda a odborná intervencia
V ambulancii sa logopédi najčastejšie stretávajú s narušenou zvukovou rovinou reči, teda s deťmi, ktoré majú ťažkosti so správnou výslovnosťou a s oneskoreným vývinom reči, prípadne vývinovou jazykovou poruchou. Rodič by mal vyhľadať logopéda, ak dieťa okolo 1. roku neprejavuje dostatok iniciatívy na získanie pozornosti dospelého, nepoužíva komunikačné gestá, alebo je prevažne ticho. Okolo 2. roku by mali byť varovným signálom nezrozumiteľná reč pre blízkych, obmedzený počet hlások alebo regres vo vývoji. Okolo 3. roku je podstatné, či dieťa používa viacslovné výpovede a či je zrozumiteľné pre cudzie osoby.
Rodičia často deti opravujú a nútia ich, aby slovo vyslovili správne, čo nie je správny prístup. Ak dieťa nesprávne vysloví slovo, namodelujte dieťaťu správnu výslovnosť a zvýraznite hlásku, ktorú vyslovilo nesprávne, aby ste stimulovali správnu výslovnosť sluchovou cestou. Ak dieťa danú hlásku nedokáže vysloviť a rodič ho núti do opravy, zbytočne dieťa frustruje a vytvára si negatívny vzťah k nácviku výslovnosti. Spontánne používanie v reči si vyžaduje určitý čas a dostatočný tréning. Musíme vždy trénovať na úrovni, ktorú ešte dieťa úplne nezvláda samostatne, ale s pomocou to dokáže.
tags: #komunikacia #matka #a #dieta