Uspať dieťa môže byť niekedy takmer nekonečný proces, hlavne keď dieťa nie a nie zaspať. Občas môžete zahrať aj obrátený výsledok a zaspíte skôr ako čulejší potomok. Rodičia často rozmýšľajú, dokedy je potrebné pri dieťati byť a ležať, kým nezaspí. A kedy je čas, aby sa naučilo zaspávať samé? Poznáte ten útrpný pocit, keď už ste na odchode z postele, ale len čo šuchnete paplónom, ukáže sa, že dietko ešte nespí a kontroluje, či ste stále pri ňom? Dokedy robiť dieťatku takúto formu „anestézy,“ je otázka, ktorú radi rozoberajú nielen rodičia, ale aj odborníci. Narodenie bábätka je prekrásnym obdobím plným zmien, no novopečených rodičov väčšinou najviac zaskočí, že so spánkom bábätiek to nie je tak jednoduché, ako si mysleli. Drobcov, ktorí sami zaspávajú hneď po tom, čo ich rodičia uložia do postieľky, nie je veľa. Táto dilema sprevádza rodičov po celé detstvo, pričom hľadanie správnej rovnováhy medzi blízkosťou a podporou samostatnosti je kľúčové pre zdravý vývoj dieťaťa a pohodu celej rodiny.
Dilema rodičov: Samostatnosť versus blízkosť pri zaspávaní
Téma spoločného spania s deťmi rozdeľuje rodičov, pediatrov aj detských psychológov. Niektorí povzbudzujú rodičov k tomu, aby dieťa viedli k samostatnosti a čo najskôr ukončili spoločné zaspávanie. Na druhej strane, tí druhí zase budú apelovať na to, že takýmto spôsobom sa buduje vzájomná blízkosť rodiča a dieťaťa. Ktorú verziu si vyberiete, ktorá sa vám počúva lepšie?
Pokiaľ je dieťa zvyknuté, že rodič pri ňom leží, keď zaspáva, rodič je pre neho niečo ako „vankúš.“ A keď nemá pri sebe vankúš, nemôže spať. Rodič patrí do jeho zaspávacej asociácie. Dieťa ho chce mať tam, keď zaspáva, pretože ho jednak ľúbi, jednak môže byť vystrašené alebo ustarostené. Rodič môže mať obavu, že ho potom spoločné zaspávanie ochudobňuje o lekciu samostatnosti, že dieťa by sa malo prekonať, zosilnieť, byť viac psychicky odolné - nezávislé na ochranárskom náručí rodiča. Môže sa pýtať: robím dobre, že som tu? Nie som brzdou jeho zdravého vývoja? Nebude potom na mne zbytočne závislé? Niekedy si vyberáte medzi menšou a väčšou frustráciou, najmä ak sa vám nedarí dieťa „naučiť,“ že má byť už veľké a spať samé. Môžete si pripadať, že ste neschopný rodič, keď vaše dieťa nereaguje tak, ako by ste si želali. Otázky ako „Prečo nedokáže zaspať sám, dokedy tu budem vedľa neho ležať, to takto bude vyzerať, až kým nepôjde na vysokú školu, nemôže byť ako ostatné deti, ktoré to podľa tabuliek dávno zvládajú?“ sú v takýchto situáciách úplne bežné.
Na druhej strane si však môžeme povedať - blízkosť s dieťaťom, najmä keď zaspáva, predsa nemôže škodiť, tak ako vieme, že bábätká nerozmaznáme tým, že ich budeme držať v náručí. Pocit blízkosti je pre dieťa dôležitý, takto si nasýti svoje potreby: potrebu lásky, dôvery, istoty. Rodič je pre dieťa takou konštantou: môže si povedať „moje dieťa je so mnou v bezpečí, predstavujem pre neho pokoj, keď sa cíti vystrašené. Pri mne sa môže uvoľniť, hlboko vydýchnuť a zaspať.“ Dieťa, ktoré zažilo blízkosť doplna a malo šancu sa k rodičovi pripútať, sa neskôr dokáže aj prirodzene odpútať. Naopak, dieťa, ktoré sa rodiča nenabažilo a muselo sa odstrihnúť skôr, ako bolo pripravené, môže mať väčší problém pri osamostatňovaní sa od rodiča. Mnoho mamičiek sa zhoduje, že dieťa všetko nakoniec pochopilo lepšie, než samy čakali. Čo iné môže dieťatko bezpečne ukolísať k spánku ako blízkosť mamičky či otecka? Ak rodič rozmýšľa, dokedy je potrebné robiť dieťaťu „vankúš,“ musí si nájsť odpoveď sám. Podľa toho, čo mu hovorí srdce a podľa toho, čo si myslí, že je najlepšie pre jeho dieťa (nie pre susedove, nie pre tabuľkové).
Kľúčová úloha spánku v detskom vývoji
Spánok je zásadný pre fyzické a psychické zdravie detí, pretože výrazne ovplyvňuje regeneráciu, rast a vývin. Zároveň podporuje zdravý vývoj mozgu a kognitívnych funkcií, ako sú učenie a pamäť. Kvalitný a dostatočný spánok je pre nás kľúčový aj v neskoršom veku. Počas neho si mozog robí „upratovanie“, zbavuje sa nežiaducich látok a triedi v pamäti dôležité a nedôležité informácie a zážitky. Podporuje sústredenie počas vyučovania a celkovú schopnosť fungovať v každodennom živote. Nedostatok spánku môže negatívne ovplyvniť výkon v škole a iných mimoškolských aktivitách. Z dlhodobého hľadiska sa nedostatok spánku môže prejaviť častejším prechladnutím či sklonom k iným infekciám, niekedy aj spomalením rastu, nepozornosťou a nedostatočným sústredením. Preto je pochopenie a podpora zdravých spánkových návykov neoddeliteľnou súčasťou rodičovskej starostlivosti.
Potreba spánku podľa veku dieťaťa: Prehľad
Dĺžka spánku u detí nie je ovplyvnená len vekom, ale aj množstvom ďalších faktorov. Hoci existujú všeobecné odporúčania, je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a nemusí spĺňať tieto tabuľkové normy. Ak vaše dieťa nespí presne podľa týchto odporúčaní, nie je to automaticky dôvod na obavy, pokiaľ je spokojné a zdravé. Podstatné je prispôsobiť spánkovú rutinu jeho individuálnym potrebám a zabezpečiť, aby malo dostatok kvalitného spánku.
- Novorodenci (0 - 1 mesiac): Novorodenci typicky spia medzi pätnástimi a osemnástimi hodinami denne, ich spánkový režim je však nepravidelný. Zvyčajne sa pohybuje v krátkych periódach od dvoch do štyroch hodín. Predčasne narodené deti môžu spať dlhšie. Obvykle sa budia každé 2 - 3 hodiny na kŕmenie, a to počas dňa aj noci. Náročný príchod na svet a veľké zmeny, ktoré sa v malom organizme aj okolo neho dejú, si vyžadujú nemálo spánku. Dôležité je prispôsobiť sa potrebám dieťaťa a vytvoriť mu bezpečné prostredie na spánok.
- Bábätká (1 - 4 mesiace): V tomto období sa potreba spánku u bábätiek postupne znižuje na 14 až 17 hodín denne. Väčšina detí spí dvakrát až trikrát denne, avšak väčšinou zvládnu aj dlhší nočný spánok. Po šiestich týždňoch sa rytmus dieťaťa začína usadzovať a v jeho spaní sa začínajú objavovať určité zákonitosti.
- Dojčatá (4 - 12 mesiacov): Deti začínajú rozlišovať medzi dňom a nocou, čím sa formujú pravidelné spánkové návyky. Od tretieho mesiaca by mal u bábätka prevažovať nočný spánok nad denným. V tomto období by ste mali sledovať, koľko času spia v noci a počas dňa. Optimálne by to malo byť 12 až 16 hodín denne. Okolo 5. až 6. mesiaca sú schopné prespať celú noc, aj keď ešte stále potrebujú dostatok denného spánku, ktorý je dôležitý pre ich regeneráciu a rast. Deti vo veku pol roka zvyčajne prestávajú spať trikrát denne a začínajú spať len dvakrát denne. Ráno si zvyčajne zdriemnu okolo deviatej hodiny a spánok trvá približne hodinu. Dojčené deti sa spravidla v noci budia častejšie ako nedojčené.
- Batoľatá (1 - 3 roky): V tomto veku, keď deti začínajú chodiť a rozprávať, ich potreba spánku sa mení. Zvyknú spať dlhšie v noci a väčšina detí v tomto období potrebuje len jeden popoludňajší spánok. Uvádza sa, že by mali spať 11 až 14 hodín denne. Väčšina ročných batoliat ešte vyžaduje dva šlofíky denne. Vo veku 1 a pol roka sa táto potreba väčšinou znižuje na jeden spánok denne. Deti vo veku 18 - 21 mesiacov zvyčajne prestanú spať dvakrát denne a stačí im už len spánok raz za deň. Väčšina detí od 21 do 36 mesiacov stále potrebuje spať raz denne, ale veľmi sa rôzni dĺžka ich denného spánku. Tá sa môže pohybovať od jednej hodiny do troch hodín. Deti v tomto veku chodia spať obvykle medzi siedmou a deviatou hodinou a vstávajú medzi šiestou a ôsmou hodinou rannou, rovnako ako mladšie deti. Kým pätnásť hodín je skutočný ideál, rad detí starších než jedenásť mesiacov spí už len dvanásť hodín denne. Ustanovenie si zdravých spánkových návykov je hlavným cieľom tohto obdobia. Deti staršie ako dva roky stále potrebujú 12 až 13 hodín spánku denne.
- Škôlkari (3 - 6 rokov): Predškoláci by mali spať 10 až 13 hodín denne. Mnohé deti spia počas dňa v škôlke, no postupne prechádzajú len na nočný spánok. V tomto období je dôležité zabezpečiť dostatok času na odpočinok a regeneráciu, napríklad posunutím večerného spánku na skoršiu hodinu. Zatiaľ čo väčšina trojročných detí cez deň stále potrebuje spať, väčšina päťročných už túto potrebu nemá. Podľa štúdií prestávajú deti spávať približne vo veku okolo 4 rokov, podľa odborníkov to však môže byť príliš skoro. Jodi Mindell, Ph.D., poradkyňa pre rodičov, tvrdí, že spánok aj počas dňa býva veľmi dôležitý aj pre predškoláka.
- Školáci (7 - 12 rokov): Pre školákov je optimálna dĺžka spánku 9 až 12 hodín denne. Spánok je kľúčový pre rozvoj kognitívnych schopností, ako sú učenie a pamäť a podporuje sústredenie počas vyučovania. Naopak, nedostatok spánku môže negatívne ovplyvniť ich výkon v škole a iných mimoškolských aktivitách.
- Tínedžeri (13 - 18 rokov): V puberte sa dĺžka spánku približuje odporúčaniam pre dospelých, avšak pre stále sa vyvíjajúci organizmus je potrebné o niečo dlhšie trvanie. Odborníci odporúčajú, aby dospievajúci spali 8 až 10 hodín denne. Pri množstve mimoškolských aktivít a povinností je dôležité nájsť si čas na odpočinok.
Faktory ovplyvňujúce kvalitu a dĺžku spánku
Dĺžka spánku u detí nie je ovplyvnená len vekom, ale aj množstvom ďalších faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria rast a vývoj, strava a hydratácia, denný režim a aktivity, spánkové návyky a prostredie, ako aj celkový zdravotný stav dieťaťa.
Rast a vývoj
Potreba spánku sa s pribúdajúcim vekom priamo úmerne znižuje. Intenzívne obdobia rastu a vývoja v ranom veku si vyžadujú dlhší spánok, pretože telo potrebuje viac času na regeneráciu, u starších detí sa potreba spánku znižuje. Deti sú aktívnejšie a majú viac energie. Tento pokles potreby spánku súvisí aj s rozvíjajúcimi sa zručnosťami, zmenou rutiny a pribúdajúcimi školskými povinnosťami. Ako sa vaše dieťa vyvíja, jeho spánok sa začína čoraz viac približovať spánku dospelých.
Strava a hydratácia
Kvalitná a vyvážená strava bohatá na živiny podporuje zdravý spánkový cyklus ako dospelých, tak aj detí. Naopak, nekvalitné alebo nezdravé jedlá konzumované tesne pred spaním ho môžu narušiť. Správna hydratácia je tiež dôležitá, pretože nedostatok tekutín môže spôsobiť nepohodlie a časté prebúdzanie počas noci. Vitamíny a minerály zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore kvalitného spánku u detí, pretože prispievajú k správnemu fungovaniu nervového systému a k zníženiu vyčerpania a únavy.
- Vitamín D: Vitamín D má významný vplyv na zdravie a okrem iného aj na kvalitu spánku, ako ukázala štúdia na deťoch. Sledovala 39 detí, skúmala vplyv hladiny vitamínu D v krvi (menej ako 30 mg/ml) na trvanie spánku u detí v priemernom veku 6 rokov. Výsledky ukázali, že deti s nižšou hladinou vitamínu D spali horšie a v priemere až o 50 minút kratšie.
- Probiotiká: Probiotiká podporujú zdravú črevnú mikroflóru, ktorá úzko súvisí s psychickým a emocionálnym zdravím. Zlepšenie zdravia čriev môže podľa vedeckých zistení viesť k nižšej úrovni stresu a úzkosti, čo prispieva k lepšiemu spánku. Výskum z roku 2022 sa zameral na analýzu črevnej mikrobioty u detí. Analyzoval 143 detí v priemernom veku 4 roky a zistil, že vyšší výskyt probiotických baktérií v črevách (rod Bifidobacterium a Bacteroides) bol spojený s kvalitnejším a dlhším spánkom. Tieto výsledky potvrdzujú, že zdravá črevná mikroflóra je dôležitá pre celkové zdravie detí. Preto je vhodné dopĺňať probiotiká prostredníctvom kvalitných výživových doplnkov, napríklad zdrojom Bifidobacterium v probiotikách, ktorý je vhodný už od narodenia, alebo komplexom probiotík s obsahom probiotických baktérií z rodu Lactobacillus a tiež s L-glutamínom.
- Prebiotiká: Slúžia ako zdroj výživy pre probiotické baktérie v črevách, čím prispievajú k lepšiemu tráveniu a celkovému zdraviu gastrointestinálneho traktu. Pre zdravie detí sú prebiotiká prospešné, pretože podporujú zdravú črevnú mikroflóru, ktorá je dôležitá aj pre dobrý a nerušený spánok. Na trhu je možné nájsť komplex prebiotík a probiotík pre deti na zdravé trávenie.
- Vitamíny skupiny B: Vitamíny skupiny B prispievajú k správnemu fungovaniu nervového a imunitného systému, preto je dôležité, aby ich deti mali dostatok. Možno si vybrať napríklad B komplex pre deti vo forme spreja, ktorý má jednoduché a rýchle užívanie. Vitamíny skupiny B môžete doplniť aj pomocou multivitamínu pre deti, ktorý je vo forme gumených medvedíkov a určite si ho obľúbia. Obsahuje aj ďalšie dôležité vitamíny a minerály, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast a vývoj detí.
- Horčík: Horčík prispieva k správnemu fungovaniu psychiky a k udržaniu zdravých kostí a zubov. Deťom ho môžete doplniť v niekoľkých formách, napríklad ako lipozomálne magnézium. Má vysokú vstrebateľnosť a je obohatené aj o vitamín B6, ktorý prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému. Obľúbený je aj horčík v prášku, ktorý obsahuje aj vitamín C.
Denný režim a aktivity
Deti, ktoré sú aktívne a zapájajú sa do rôznych fyzických aktivít počas dňa, majú podľa štúdie kvalitnejší spánok. Naopak, tie, ktoré trávia veľa času pasívne, napríklad sledovaním televízie alebo hraním hier, môžu mať problém so zaspávaním a zníženú kvalitu spánku. Je preto dôležité podporovať deti v aktívnom životnom štýle, aby ste im zabezpečili kvalitnejší spánok a zdravý vývoj. Ak máte akčné dieťa, snažte sa, aby si počas dňa vybilo všetku energiu. Pohyb a zážitky na čerstvom vzduchu dieťatko unavia. Uistite sa, že má dieťa dostatok priestoru na to byť akčné a objavovať svet. Bezprostredne pred spaním by dieťa (ale ideálne ani dospelý) nemalo sedieť pri televízii alebo sa hrať s telefónom či tabletom. Modré svetlo vychádzajúce z týchto prístrojov potláča sekréciu hormónu melatonín, čo sťažuje zaspávanie.
Spánkové návyky a prostredie
Majú zásadný vplyv na dĺžku spánku detí. Obmedzenie stimulantov Pred spaním by sa deti mali vyhýbať stimulantom, ako je kofeín, ktorý sa nachádza aj v čokoláde (100 gramov mliečnej čokolády obsahuje 20 mg kofeínu). Deti by nemali konzumovať potraviny obsahujúce kofeín niekoľko hodín pred spaním. Dôležité je tiež obmedziť iné stimulanty, ako sú televízor, tablet alebo mobil. Okrem toho je dôležité zabezpečiť správne prostredie na spánok. Deťom by ste mali vytvoriť vhodné spánkové prostredie. Základom je správna teplota (18 - 22 °C), minimálne osvetlenie a hluk. V opačnom prípade sa môžu narušiť cykly spánku, čo vedie k častejšiemu prebúdzaniu a zhoršenej kvalite spánku. Tlmené nočné svetlá dokážu vytvoriť pokojný priestor, ktorý podporuje pocit bezpečia.
Ako vytvoriť bezpečné prostredie na spanie pre vaše dieťa - rady od pediatra
Zdravotný stav
Zdravotný stav detí môže významne ovplyvniť kvalitu spánku. Pri akútnych ochoreniach, ako sú napríklad koliky či prechladnutia, sa znižuje jeho dĺžka aj kvalita. Po ustúpení problémov sa však spánkový režim zvyčajne upraví. Chronické ochorenia, ako sú napríklad alergie alebo ekzémy, môžu spôsobovať dlhodobé problémy so spánkom, ktoré si vyžadujú dlhodobú pozornosť a liečbu. Spánkový režim dojčiat býva narušený aj prerezávaním zúbkov. Obvykle začína vo veku 6 - 8 mesiacov a uvádza sa, že do 30. mesiaca (2,5 roka) by mal byť detský chrup kompletný. Rôzne bolesti či rastový špurt, ktorý sa prejavuje nadmerným hladom bábätka, môžu prísť úplne nečakane, a preto ich nemusíte vedieť zo začiatku správne odhaliť. Ak vaše dieťatko predtým zaspávalo bez problémov, no teraz večer plače a nedokáže sa upokojiť, skúste hľadať príčinu vo vývojových zmenách, ktorými prechádza.
Uspávací rituál a signály únavy: Praktické rady
Základom pre úspešné uspanie bábätka je predovšetkým skoré rozpoznanie jeho signálov, že je unavené. Bábätko ešte nie je schopné rozoznať, že je potrebné ísť spinkať, nerozumie tomu, že je unavené a malo by zaspať. Je preto na rodičovi, aby ho uspal. Na začiatku života vydrží väčšina dojčiat bez spánku iba dve hodiny. Akonáhle začne byť bábätko unavené, jeho organizmus je preťažovaný, a tak preňho bude ešte zložitejšie zaspať a pokojne spať. Ako však spoznať tú pravú dobu? Pomôže vám hneď niekoľko signálov, že si malý človečik potrebuje oddýchnuť. Pozorujte správanie svojho dieťaťa a čoskoro budete schopní bezpečne rozkľúčovať jeho signály, že je unavené. Spoznať ten pravý čas, kedy je potrebné uložiť dieťa k spánku, je absolútne zásadné. V prípade, že vaše bábätko zaspáva veľmi neskoro, je čas na zmenu. Mali by ste dieťatko začať uspávať skôr. Je však nutné postupovať pozvoľna. Skúste začať s uspávaním len o 15 až 30 minút skôr.
Na to, aby sa dieťa naučilo spať samostatne a nerušene počas celej noci, je nutné stanoviť jasné pravidlá a pevný režim. Chodiť spať a vstávať z postieľky by sa malo ideálne vždy v rovnakom čase. Ak vaše dieťa nechce cez obed spať, skúste namiesto spánku zaviesť „čas oddychu“, kedy sa bude venovať pokojnejším aktivitám, omaľovánkam, kresleniu, počúvaniu rozprávok či prezeraniu knižky. Snažte sa o pravidelnosť v rovnakom čase. V prechodnom období dieťa ešte niektoré dni zaspí, iné nie. Rovnako tak sa snažte dieťa ukladať na večerný spánok pravidelne. Ak je dieťa príliš unavené, zaveďte večerný spánok skôr. Atmosféru prípravy na spánok umocní vypnutie obrazoviek, prečítanie obľúbenej knižky, rozhovor o prežitom dni, o plánoch či snoch dieťaťa či o jeho obľúbených témach.
Častokrát deti vnímajú spánok ako trest, aj pričinením rodičov. Rozkazy typu „Tak už mám toho dosť! Uprac hračky a rýchlo do postele!“ môžu tento pocit len umocniť. Ak aj vy občas skĺzavate k podobným rozkazom, skúste zmeniť taktiku. Ukážte dieťaťu výhody spánku. Urobte si čas len pre vás dvoch: 10 až 15 minút pred časom večierky venujte len dieťaťu. Môžete sa len tak pritúliť. Vysvetlite mu, prečo je dôležité spať: počas spánku sa regeneruje telo, zlepšuje imunita. Deti musia ísť do postele oveľa skôr než rodičia, pretože rastú. K času spánku by mali rovnako pristupovať obaja rodičia. Zabudnite na dobrého a zlého policajta. Určite vám obom ide o dobro dieťaťa. Pokiaľ jeden rodič povolí, zatiaľ čo druhý bude trvať na pravidlách, nikam sa nedostanete. Skôr, než stanovíte dieťaťu čas večierky, podrobne to s partnerom preberte. Keď sa dohodnete na čase, nenechajte dieťa vyjednávať. Čas večierky si stanovte ako hlavnú prioritu. Pokiaľ nebudete pevní, dieťa raz-dva vycíti vašu neistotu. Stabilný čas zaspávania má viaceré výhody.
Pre podporu spánkového rituálu môžete dieťaťu dopriať aj jemnú masáž. Pred masážou si zložte náramky a prstene. Jemnými pohybmi namasírujte bábätku hlavičku od jej zadnej časti až k uškám. Pokračujte jemnými ťahmi od čelíčka k spánkom. Potom sa presuňte na tvár a jemnými dotykmi prsta opisujte krúžky okolo očí. Krúživými dotykmi pokračujte aj okolo pusinky. Jemne hladkajte tvár, sledujte prstom líniu nosa. Nežnú masáž hrudníka začnite uprostred a opatrne veďte ťahy pozdĺž rebier do strán. Plynulými tiahlymi pohybmi v smere hodinových ručičiek masírujte bábätku bruško. Jemne si jednou rukou pridržte ručičku bábätka a zamerajte sa na jemnú masáž každého prstíka. Následne vyviňte jemnučký tlak aj na dlaň a krúživými pohybmi ju premasírujte. Nožičky premasírujte dlhými ťahmi pozdĺž bokov až ku špičkám prstov. Veľmi jemne namasírujte aj svaly nožičiek. Potom uchopte členky a opatrne pokrčte nožičky smerom k brušku a pohybujte s nimi, ako by vaše dieťatko išlo na bicykli. Rukou uchopte vždy jednu nožičku a dôkladne, ale napriek tomu stále jemne, namasírujte plôšku maličkého chodidla malými krúživými pohybmi. Teraz pokračujte jemným hladením pomocou dlhých ťahov od hlavičky bábätka až po špičky nôh. Teraz opatrne otočte bábätko na bruško a jemne ho hlaďte od ramien cez ručičky až k prstom. Pomocou jemného tlaku vašich prstov masírujte svaly zadočku. Po takej príjemnej masáži bude vaše bábätko určite spokojné! Keďže sa jedná o nežnú a uvoľňujúcu masáž, pravdepodobne aj lepšie zaspí.
Prechod k samostatnému zaspávaniu: Kedy a ako?
Obdobie, kedy sa dieťa učí zaspávať samé, je pre rodičov častokrát náročné. Spisovateľka, redaktorka a dobrovoľníčka Katarína vie o tom svoje: „Nechcela som trvať na žiadnych hraniciach. Myslela som si, že moje dieťa samo pocíti, kedy je čas ísť do postele. Sama som v detstve musela až do piateho ročníka chodiť spávať so sliepkami. Nemohla som zaspať dlhé hodiny. To som svojmu dieťaťu nechcela urobiť. A realita? Samko si nikdy neľahol sám od seba. Bol podráždený, vyčerpaný, mrzutý, no na spánok nemal vôbec čas,“ priznáva. Práve preto je dôležité pomôcť dieťaťu vytvoriť zdravé návyky.
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že prechod k samostatnému spaniu by mal nastať medzi druhým a štvrtým rokom života, keď dieťa začína rozvíjať pocit nezávislosti. Podpora samostatného spánku dieťaťa je dôležitou súčasťou jeho vývoja, ktorá posilňuje nezávislosť a sebadôveru. Rodičia môžu začať tým, že dieťa uspávajú vo vlastnej postieľke, no zostávajú pri ňom, kým nezaspí. Postupne môžu skracovať čas, ktorý pri dieťati strávia, až kým sa naučí zaspávať samo. Úspešný prechod na samostatné spanie si vyžaduje kombináciu rutiny, podpory a trpezlivosti. Deti ocenia pravidelné večerné rituály, ktoré im poskytujú pocit bezpečia.
Pri prechode na samostatné zaspávanie dieťaťa je nevyhnutné, aby sa dieťa samo naučilo upokojiť. Chce to však čas a veľkú trpezlivosť, kým dieťatko pochopí, že aj po náhlom prebudení uprostred noci môže opäť zaspať a nič sa nedeje. Pomáha dieťatku všetko rozumne a otvorene vysvetliť a byť mu aj naďalej nablízku. Vyskúšať môžete aj nový rituál. Napríklad spoločné rozprávanie, čítanie, maznanie sa s plyšovým medvedíkom či inú príjemnú a upokojujúcu činnosť. Aj keď sa spočiatku môže zdať, že dieťa všetko odmieta a dožaduje sa len a len rituálu, na ktorý bolo zvyknuté, láskyplným a citlivým prístupom sa dá všetko zvládnuť bez toho, aby dieťatko trpelo. Môžete si spolu vyrobiť kartičky, na ktorých bude mať zoznam všetkého, čo treba urobiť pred spaním. Je dôležité, aby ste vy sami pochopili, prečo posielate dieťa do postele. Do určitého veku to samo nezvládne.
Uspávanie je nekonečné a vaše dieťatko stále nechce zaspať? Častým dôvodom môže byť prostý fakt, že prebudenie z popoludňajšieho spánku a čas večerného ukladania na spánok, ktorý ste zvolili, sú príliš blízko pri sebe. Ak dieťa spí dvakrát denne, zvyčajne ide o jeden dopoludňajší a jeden popoludňajší spánok. Časom spravidla dopoludňajší spánok vymizne a popoludňajší sa posunie na skoršiu hodinu, nezriedka sa predĺži v porovnaní s pôvodným popoludňajším spánkom. Hoci nočný spánok je nepochybne dôležitý, denný odpočinok hrá tiež kľúčovú úlohu v regenerácii detí. Denný spánok dodáva energiu, zlepšuje fyzické zdravie a náladu. Niekedy dieťaťu stačí len pokojnejšia aktivita, trochu spomaliť, prezerať si knižku, počúvať rozprávku. Iné deti sa vyslovene spánku bránia. Často to robia aj tie, ktoré v skutočnosti spánok naďalej potrebujú, ale už sú tak unavené, že sa nevedia „uložiť“. V takom prípade skúste dieťa dávať spať skôr. Deti, ktoré potrebujú spať, no z rôznych dôvodov cez obed nespia, mávajú často popoludní krízy - buď stúpa ich agresivita, plačlivosť alebo ledva stoja na nohách. Nezriedka majú potom problém zaspať aj večer na nočný spánok. Že dieťa potrebuje ešte cez deň spať, si môžete všimnúť aj u detí, ktoré bežne nespia, ale „zalomia“ aj pri krátkej jazde autom. Unavené sú spravidla aj deti, ktoré posedávajú, polihujú, často žmurkajú, sťažujú sa na bolesti hlavy či rôznych častí tela. Samozrejme, tieto prejavy môžu byť spôsobené aj inými príčinami. Ak to má dôvod, s poludňajším spánkom to nevzdávajte. Pri týchto deťoch je vhodné skrátka trvať na tom, že cez obed pôjdu spať. Ak môžete, ľahnite si spolu s nimi, prečítajte pred spaním knižku a tvárte sa, že spíte aj vy. Zvyčajne sú veľmi dobrými „uspávačmi“ oteckovia, ktorí často zaspia skôr, ako potomok. Ak dieťa, ktoré protestuje, nakoniec aj tak napoludnie zaspí a spí aspoň hodinu, zrejme ešte nie je pripravené vzdať sa poludňajšieho spánku. Hoci sa dieťa bráni, možno ešte poludňajší spánok potrebuje. Ak je vaše dieťa pravidelne čulé aj v čase, kedy si v minulosti potrebovalo oddýchnuť, možno je ten pravý čas ukončiť denný spánok. Nelipnite zbytočne na popoludňajšom spánku za každú cenu. Nekonečné uspávanie počas dňa bez výsledku otrávi vás i vaše dieťa. Deti, ktoré nespia cez deň, chodia spať o niečo skôr a ich nočný spánok je o niečo dlhší.
Spoločné spanie a jeho vplyv na rodinnú harmóniu
Spoločné spanie rodičov s deťmi je téma, ktorá vyvoláva rozporuplné názory. Kým niektorí rodičia naň nedajú dopustiť, iní sa snažia podporovať nezávislosť svojich detí od útleho veku. Blízkosť rodiča počas spánku prináša dieťaťu pocit bezpečia a istoty. Tento fyzický kontakt môže pozitívne ovplyvniť emocionálny vývoj a upevniť vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Hoci je spoločné spanie prospešné najmä pre najmenšie deti, treba myslieť na bezpečnosť. Matrace musia byť pevné, okolie postele upratané od vankúšov a prikrývok, ktoré by mohli dieťaťu brániť v dýchaní.
Hoci je spoločné spanie praktické v prvých mesiacoch života dieťaťa, môže mať nevýhody, ak pokračuje príliš dlho. Jednou z najčastejších výziev je, že deti sa môžu stať závislými na prítomnosti rodičov pri zaspávaní. Niekedy vaše dieťatko rýchlo zaspí vo vašom náručí, no inokedy skáče po posteli a vy neviete, ako ho upokojiť? Alebo vás každodenné uspávanie vyčerpáva? Spoločné spanie môže mať negatívny dopad aj na vzťah medzi rodičmi. Keď sa všetok večerný čas sústredí na uspávanie dieťaťa, rodičia často strácajú príležitosť venovať sa jeden druhému. Tieto „stratené večery“ môžu ovplyvniť partnerskú intimitu a narušiť vzájomnú komunikáciu. Odborníci preto odporúčajú, aby rodičia vedome plánovali čas na seba, aj keď je spoločné spanie súčasťou ich rutiny. Príkladom môže byť situácia s 4-ročným synom, ktorý vyžaduje prítomnosť matky pri zaspávaní, zatiaľ čo otec oddychuje. „Každý večer ledva čakám, kedy zaspí, aby som si mohla aj ja oddýchnuť si, prečítať si knihu alebo pozrieť niečo v telke,“ hovorí matka. Manžel ho neuspi, keď pošle za ním manžela, syn plače, že on chce maminku.
Čas s rodičom je na nezaplatenie v každom veku. Vytváranie vyvážených spánkových návykov je tak nielen otázkou detského vývoja, ale aj harmónie v celej rodine. Spoločné spanie môže byť prínosné, no iba v prípade, ak nezasahuje negatívne do života rodiny. Okrem podpory dieťaťa by rodičia nemali zabúdať na udržiavanie svojho vzťahu. Spoločné večery, ktoré deti často narušia svojou prítomnosťou v rodičovskej posteli, môžu byť dôležitým momentom na upevnenie vzájomnej blízkosti.
Individuálny prístup: Každé dieťa je jedinečné
Každé dieťa je iné. To nie je len veľmi často spomínaná fráza, ale predovšetkým dôležitá pravda. Odborníci sa zhodujú, že rodičia by mali rešpektovať spánkové potreby svojich detí. Niektoré deti spia menej, iné viac. To je úplne v poriadku. Niekedy to skrátka nejde podľa predstáv a nech robíme všetko, čo je treba, dieťa spať samo odmieta. A hoci podľa veku a štatistík by to už malo zvládať, nejde to. Rozhodne lepšie, ako obviňovať sa z neschopnosti, je prijať situáciu takú, aká je. Áno, je to náročné a zrejme sa nejaký čas nevyspíte, ani nebudete mať večer chvíľku pre seba, ale upokojiť vás môže to, že robíte pre vaše bábo maximum a ste pri ňom, keď vás najviac potrebuje. Ak vaše dieťa nespí presne podľa týchto odporúčaní, nie je to automaticky dôvod na obavy, pokiaľ je spokojné a zdravé.Vzdajte sa preto toho, čo si myslíte (alebo je vám predkladané) o správnom zaspávaní a spaní. Uľaví sa vám aj vášmu dieťatku. Môžete si pripadať, že ste neschopný rodič, keď vaše dieťa nereaguje tak, ako by ste si želali. Alebo môžete upraviť, zmenšiť vaše očakávania, ktoré sa ukázali ako nereálne: vaše dieťa bez ohľadu na aktuálnu vekovú kategóriu nemusí byť pripravené na to, aby zaspávalo samé, len preto, že to tvrdí jeden, dvaja odborníci alebo celá komora detských psychológov. U batoľaťa je už možné vidieť jeho osobnosť v celej kráse. Je, aké je. Nepretvaruje sa. Mnohé mamičky dnes už dospelých detí s láskou spomínajú na batoľacie obdobie a s úsmevom dodávajú, že sa ich deti vlastne ani veľmi nezmenili.
Ak dokáže dieťa zaspať do 10 až 15 minút po uložení do postele a ráno vstane samo od seba, znamená to, že má dostatok spánku. Márne ho budete prehovárať na baby masáž, najdôležitejšie vždy bude, či počas dňa malo dostatok pohybu a zážitkov. Počas uspávania mu dovoľte napríklad kopať nožičkami. Veľmi citlivému dieťaťu, ktoré je neisté v nových situáciách a často sa uteká schovať do bezpečia vášho náručia, baby masáž doprajte. Takéto dieťa pred spaním najviac ocení poriadnu dávku maznania a rozprávania. Je pravdepodobné, že čím bude staršie, tým viac bude potrebovať, aby ste mu pomohli spracovať všetko, čo zažilo a nerozumie tomu.
tags: #dokolkych #rokov #treba #dieta #uspavat