V živote každého dieťaťa je domov ústredným bodom, miestom bezpečia, lásky a rozvoja. Avšak, žiaľ, nie všetky deti majú to šťastie, že môžu vyrastať a prežiť svoje detstvo a dospievanie vo svojej vlastnej rodine. Na Slovensku už vyše 30 rokov poznáme deti, ktoré sú bez rodičov, a vieme, čo to s nimi robí. Naučia sa žiť a prežiť bez nich. Naučia sa nespoliehať na dospelých, nedôverovať im a nemať ich radi. Tento komplexný článok sa ponára do sveta náhradnej starostlivosti, skúma fungovanie detských domovov, analyzuje výzvy, ktorým čelia deti v systéme, a hľadá cesty k lepšej a svetlejšej budúcnosti pre ne. Skúma nielen inštitucionálne aspekty, ale aj dôležitosť prevencie, rodinnej podpory a individuálneho prístupu k deťom, ktoré nemali možnosť vyrastať v milujúcom rodinnom kruhu.
Detský domov ako inštitúcia: Definícia a účel
Detský domov, známy aj ako domov detí alebo centrum detí, je špecifické prostredie, ktoré je utvorené a usporiadané za účelom náhradnej výchovy dieťaťa. Do tohto prostredia je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu. Jeho hlavnou úlohou je dočasne nahradiť dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie v situáciách, keď rodičia nie sú schopní alebo nemôžu zabezpečiť starostlivosť o svoje deti. V zmysle zákona č. 305/2005 o Sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele poskytuje detský domov dočasnú starostlivosť deťom a mladým dospelým vo veku od 0 do 25 rokov. Táto starostlivosť je poskytovaná dovtedy, kým sa dieťa nedostane do rodiny alebo do dovŕšenia jeho dospelosti, maximálne však do 25 rokov veku.
Hlavným poslaním zariadenia je poskytnúť dočasné prostredie pre dieťa v kríze. Robí tak v úzkej spolupráci so subjektmi v zmysle ustanovení zákonov č. 305/2005 Z.z., č. 36/2005 Z.z., Dohovoru o právach dieťaťa a interných noriem, čím sa napĺňa stratégia organizácie. Detský domov je zariadením na vykonávanie rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia. Filozofickým východiskom práce detských domovov, ako napríklad Detský domov Piešťany, ktorý od 01.02.2015 funguje ako Domov detí, je zabezpečiť deťom život v podmienkach, ktoré sú čo najviac podobné rodine. Deti vyrastajú v samostatných skupinách, kde sa vychovávatelia v spolupráci s ostatnými zamestnancami snažia zabezpečiť podmienky, čo najviac podobné fungovaniu v bežnej rodine. Taktiež zabezpečujú pravidelný kontakt s biologickými rodinami detí, prípadne s osobami blízkymi dieťaťu, a pripravujú ich na život v rodine (biologickej alebo náhradnej) alebo na osamostatnenie sa.
V detskom domove sa vykonáva ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie a výchovné opatrenie v profesionálnej rodine, v diagnostických skupinách, samostatných skupinách alebo špecializovaných samostatných skupinách. Starostlivosť o deti v detskom domove zabezpečuje profesionálny personál. Medzi týchto odborníkov patria lekári, zdravotné sestry, psychologičky, vychovávateľky, sociálne pracovníčky. Okrem nich je súčasťou tímu aj obslužný personál a externí zamestnanci, ako sú profesionálni rodičia. Svojou pomocou často prispievajú aj dobrovoľníci, ktorí sú neoddeliteľnou súčasťou podpory detí v týchto zariadeniach.
Služby poskytované detskými domovmi:Detský domov zabezpečuje komplexnú škálu služieb, ktoré sú nevyhnutné pre celostný rozvoj dieťaťa, ktoré nemôže žiť v primárnej rodine. Tieto služby zahŕňajú:
- Výchovu
- Bývanie
- Stravovanie
- Odbornú diagnostiku
- Pomoc na zvládnutie krízy
- Špeciálne sociálne poradenstvo
- Sociálnu prácu
- Psychoterapie
- Zdravotnú starostlivosť
- Liečebno-výchovnú starostlivosť
- Psychologickú starostlivosť
- Špeciálno-pedagogickú starostlivosť
- Resocializáciu
- Rekreačnú činnosť
- Rehabilitačnú činnosť
- Pomoc pri obslužných činnostiach
- Pomoc pri príprave na školské vyučovanie
- Pomoc pri vzdelávaní a príprava na povolanie
Realita života v detskom domove: Štatistiky a výzvy
Viac ako 4000 detí na Slovensku sa učí žiť bez rodičov. Priemerne žijú bez rodičov viac než 4 roky, pričom niektoré ešte viac a niektoré menej. Toto obdobie je kritické pre rozvoj dieťaťa; je namieste si položiť otázku, čo by ste naučili vaše dieťa za 4 roky? Detský domov, napriek všetkej snahe personálu, nie je domov a často napĺňa iba základné fyziologické potreby detí, ale ich psychické potreby nenapĺňa. Dokonca, ako sa ukazuje, môže deťom v zdravom duševnom, emocionálnom a sociálnom rozvoji brániť. Nie je to preto, že by vychovávatelia nemali radi zverené deti alebo že by im nechceli dať to najlepšie, ale systémové nastavenie inštitucionálnej starostlivosti má svoje limity. Starostlivosť o deti, ktoré vyrastajú mimo svojej rodiny, si vyžaduje bezpečné a podporujúce prostredie, ktoré však presahuje len jedlo, vodu, vzdelanie a zdravotnú starostlivosť.
Výpovede deti počas tábora
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) z roku 2019 sa detské domovy starajú o viac ako 4 900 detí. Je zarážajúce, že väčšina týchto detí nie sú siroty a rodičov majú. Iba jedno až dve percentá detí v slovenských detských domovoch sú skutočné siroty, čo poukazuje na hlbšie systémové problémy v spoločnosti. V roku 2012 bolo podľa Štatistického úradu na území Slovenskej republiky spolu 89 detských domovov, čo sa rovnalo 4791 deťom. Počet detí umiestnených do detských domovov každým rokom stúpa. Na Slovensku je 85 detských domovov. Z nich je 65 tzv. štátnych detských domovov zriadených určeným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately - určeným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, a 20 detských domovov je tzv. neštátnych.
Osobná skúsenosť a kritika systémuPríbehy detí, ktoré prešli systémom detských domovov, často odhaľujú nedostatky a potrebu zmien. Podnikateľ a influencer Peter Jozefík, ktorý od dvanástich rokov vyrastal v detskom domove, hovorí, že veľmi rýchlo navnímal, ako to tam funguje. „Uvedomil som si, že ak budem rebelovať, budem si len ničiť život. V zariadení, kde dospieval, mu chýbali pozitívne vzory a zažil skôr trestanie než ocenenie dobrého.“ Jeho skúsenosť podčiarkuje, že aj pri najlepších úmysloch vychovávateľov, inštitucionálne prostredie má obmedzenia. Jozefík zdôrazňuje, že „človek v tej chvíli stráca strašne veľa. Keď žijete v nejakom prostredí, identifikujete sa s ním. Máte tam kamarátov, rodinu, školu. Keď vás niekto z jedného dňa na druhý vytrhne, prichádzate fyzicky o domov - nie ste medzi stenami, ktoré poznáte. Strácate ľudí, s ktorými žijete, strácate okruh priateľov a strácate aj školské prostredie.“ Takýto náhly a necitlivý spôsob odobratia detí, bez predchádzajúcej prípravy, môže spôsobiť hlbokú traumu.
Jozefík a jeho sestra zažili aj traumatické oddelenie, keďže boli umiestnení do rôznych skupín, čo ho viedlo k tomu, že „celý týždeň som plakal. Modlil som sa ruženec, aby to skončilo, aby niekto prišiel a zachránil nás. Bolo to strašné. Celé noci som nespal.“ Tento prípad ukazuje, ako aj logistické rozhodnutia v systéme môžu mať devastujúci emocionálny dopad na deti. "Mne to vtedy pripadalo tak, že mali jedno voľné miesto na Kysuciach a jedno voľné miesto na Orave. Asi nechceli otvárať ďalšiu bunku. Tak si zrejme povedali, že nevadí, dvoch ľudí traumatizujeme, ale ušetríme."
Ďalším problémom je absencia pozitívnych vzorov a individuálneho prístupu. V inštitúcii, kde Jozefík vyrastal, sa skôr trestalo to, čo bolo zlé, zatiaľ čo dobré skutky často ostali bez povšimnutia. „Keď dáte veľa detí s podobnými problémami do jednej skupiny, často sa navzájom stiahnu dole.“ Chýbal tam niekto blízky, komu by sa deti mohli večer vyrozprávať a ku komu by mali dôveru. Inštitucionálne prostredie často neponúka dostatok krúžkov a záujmových činností, ktoré sú pre deti z detských domovov kľúčové na budovanie vlastného života a identity. „Žiadne príležitosti. A pritom práve krúžky sú strašne dôležité. Keď dieťa chodí na nejakú aktivitu, učí sa disciplíne, príprave, tréningu, vystupovaniu. Má kontakt s trénerom, pedagógom a s ďalšími ľuďmi.“
Problémom je aj nedostatok finančného vzdelávania a podpory pre ďalšie štúdium. „S peniazmi nás nikto systematicky pracovať neučil,“ hovorí Jozefík, hoci on sám si vďaka výchove s mamou dokázal hospodáriť. „Riaditeľka mi však povedala, že mi to nebudú financovať,“ dodal k otázke financovania vysokoškolského štúdia. Táto situácia poukazuje na obrovský rozdiel medzi deťmi z rodín, kde rodičia investujú do vzdelania, a deťmi v inštitucionálnej starostlivosti.
Transformácia a moderné prístupy v starostlivosti
Detské domovy prechádzajú v posledných rokoch veľkými transformačnými zmenami, ktoré začali vytváraním samostatných skupín a pokračujú zmenou veľkých detských domovov na detské domovy s profesionálnymi rodinami, prípadne so samostatnými skupinami v samostatných rodinných domoch alebo bytoch. Tieto zmeny sú snahou priblížiť prostredie detí čo najviac bežnému rodinnému životu. V samostatných skupinách pre určený počet detí, so samostatným stravovaním, hospodárením a vyčleneným rozpočtom, zriadených v samostatnom rodinnom dome, byte alebo vo vymedzenej časti detského domova, starostlivosť o deti zabezpečujú vychovávatelia a ďalší zamestnanci detského domova.
Kľúčovým prvkom týchto transformačných zmien je koncepcia profesionálnej rodiny. Profesionálna rodina je organizačná súčasť detského domova. Profesionálny rodič (alebo manželia) poskytuje dieťaťu stálu, celodennú starostlivosť vo svojom vlastnom domácom prostredí. Záujemcovia o profesionálne rodičovstvo musia absolvovať prípravu v rozsahu 60 hodín, resp. 40 hodín, pokiaľ spĺňajú osobitný kvalifikačný predpoklad (Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z.z.). Zoznam akreditovaných subjektov, ktoré vykonávajú prípravu na výkon profesionálneho rodiča, je zverejnený na www.employment.gov.sk (napr. Návrat, o.z.).
Záujemca, ktorý absolvuje prípravu, sa môže o zamestnanie uchádzať v detskom domove štátnom, neštátnom, ale aj v krízovom stredisku. Vhodné je, aby bol detský domov či krízové stredisko čo najbližšie k bydlisku profesionálneho rodiča. Keďže ide o pracovnoprávny vzťah medzi detským domovom a profesionálnym rodičom, je dôležité zdôrazniť, že medzi profesionálnym rodičom a dieťaťom nevzniká právny vzťah. Ide o zamestnanie, nie o ďalšiu formu náhradnej rodinnej starostlivosti ako napr. pestúnska starostlivosť. Detský domov či krízové stredisko poskytuje zamestnancovi, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine, mesačne finančné prostriedky určené na úhradu výdavkov na stravovanie, ošatenie a zabezpečenie vecí a služieb osobnej potreby dieťaťa, a poskytuje mu základné vybavenie. Profesionálna rodina a profesionálny rodič majú najväčší význam v tom, že umožňujú dieťaťu stálosť osoby, prípadne manželov, ktorí dieťaťu zabezpečujú celodennú starostlivosť.
Systém si čoraz viac uvedomuje, že je extrémne dôležité, aby pri deťoch bola jedna stabilná osoba a aby sa vytvorila vzťahová väzba. Preto dnes platí, že deti do troch rokov nemôžu byť v detských domovoch, musia byť v profesionálnych rodinách. Hovorí sa dokonca aj o rozšírení tejto hranice na šesť rokov, čo je ďalším krokom k znižovaniu traumatizácie najmenších detí a k zabezpečeniu ich zdravého citového vývoja.
Prevencia a podpora rodiny ako kľúč k riešeniu
Podľa Jozefíka by štát mal urobiť všetko pre to, aby deti neprepadli cez záchrannú sieť rodiny a komunity a pri prvom väčšom probléme nekončili v jeho inštitúciách. Z môjho pohľadu je veľmi dôležité investovať do prevencie a aktivizovať spomínanú záchytnú sieť rodinných príslušníkov. Ak je vtedy prítomný sociálny pracovník, ktorý vie prípad zmierlivo uchopiť a vysvetliť rodine, aké následky to môže mať pre dieťa, vidím v tom veľký zmysel. Je potrebné dať maximum energie do prevencie a nastaviť podmienky tak, aby si rodina vedela pomôcť aj sama. A až keď zlyhá širšia rodinná sieť, vtedy treba pristúpiť k inštitucionálnej starostlivosti. „Bol by som najradšej, keby bola inštitucionálna starostlivosť poslednou možnosťou. Nemalo by to fungovať tak, že ak je problém v rodine, deti zoberieme a hneď ich dáme do detského domova.“
Výpovede deti počas tábora
Tento postup sa ukazuje ako neefektívny aj z ekonomického pohľadu. Prostriedky, ktoré sa investujú do dieťaťa v inštitucionálnej starostlivosti, sú veľmi vysoké, hovoríme minimálne o 25-tisícoch eur ročne na dieťa. „Ak deti sú tri, je to 75-tisíc eur ročne.“ Jozefík sa pýta, či by sa časť týchto prostriedkov nevedela investovať skôr do podpory rodiny, najmä dnes, keď je všetko extrémne drahé. Chudoba by nemala byť dôvodom, aby dieťa skončilo v domove, ale realita je taká, že často sa to takto deje. Chudoba spúšťa ďalšie faktory, napríklad psychické ochorenia, ako to bolo aj v Jozefíkovej rodine. Problémom je však aj to, že záchytná sieť okolo rodiny je často rovnako chudobná, a aj keď sa chce aktivizovať, nemá na to kapacity.
Inštitút rodiny má na Slovensku veľmi silnú tradíciu, čo sa v tejto oblasti výrazne prejavuje tým, že väčšina detí, ktoré nemôžu žiť v starostlivosti svojich rodičov, je zverená do starostlivosti niekoho zo svojej širšej rodiny, najčastejšie do starostlivosti starých rodičov. Až keď nie je možné zabezpečiť starostlivosť o dieťa ani v jeho širšej rodine, sprostredkuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately dieťaťu novú rodinu. Podrobnejšie informácie o sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti poskytuje každý úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, obec, vyšší územný celok, alebo akreditovaný subjekt, ktorý vykonáva prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť. V prípade zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti sa poskytujú finančné príspevky na podporu náhradnej rodinnej starostlivosti. Príspevky sú za zákonom stanovených podmienok poskytované aj poručníkovi, ak sa osobne stará o dieťa.
Na čas, pokiaľ sa neupravia rodinné pomery dieťaťa alebo za účelom výkonu súdom uloženého výchovného opatrenia, môže byť dieťa umiestnené aj v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zriaďovateľom krízových a resocializačných stredísk sú vyššie územné celky a akreditované subjekty, zriaďovateľom detských domovov a detských domovov pre maloletých bez sprievodu je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a akreditované subjekty. Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže zriadiť aj obec.
Život po detskom domove: Výzvy a možnosti osamostatnenia
Keď dvere detského domova zatvárajú pre deti v 18-tich rokoch (alebo maximálne do 25), prichádza čas postaviť sa na vlastné nohy. Deti dostanú na osamostatnenie jednorazový príspevok, v minulosti to bolo okolo sedemsto eur, v súčasnosti to môže byť približne 900 eur. Jozefík spomína, že on si vďaka letným brigádam nasporil na začiatku štúdia asi tisícpäťsto eur, čo mu pomohlo nejako fungovať. Avšak pre mnohých to nie je dostatok a nasleduje bezhlavá sloboda v osemnástich v kombinácii s týmto jednorazovým príspevkom, čo má často tragické a najmä dlhodobé následky. Veľkým problémom ostáva fakt, že deti po odchode z detských domovov nevedia uplatniť svoje zručnosti. Majú problém s nájdením či zotrvaním v práci, so zarábaním na živobytie, s nadväzovaním priateľstiev a so zodpovednosťou za svoj život.
Jozefík, ktorý sám úspešne dokončil štúdium a stal sa podnikateľom, si myslí, že ľudia, ktorí pracujú s deťmi v systéme, by mali mať v hlave plán. „Mali by sa s dieťaťom rozprávať o tom, čo chce robiť, kam smeruje a aké vzdelanie chce dosiahnuť. Ak chce ísť na medicínu, mali by sme mu pomôcť pripraviť sa na to. Presne tak, ako to robia rodičia, ktorí investujú do vzdelania svojich detí, lebo vedia, že je to dôležité.“ Poukázal aj na vlastnú skúsenosť s prijímačkami na ekonomickú školu, kde mu chýbali vedomosti z matematiky: „Keď máme dieťa, ktoré sa dobre učí, ale má slabinu napríklad v matematike, prečo sa nehľadajú zdroje na doučovanie?“ Táto cielená podpora je často chýbajúci článok v systéme, ktorý má zásadný dopad na budúcnosť mladých ľudí.
Mnohé deti z detských domovov po odchode z inštitúcie nevydržia na škole ani v práci. Chýba im režim, cieľ, vytrvalosť a záujmy, ktoré sa často budujú práve prostredníctvom mimoškolských aktivít. Jozefík dáva príklad spolužiačky, ktorá vďaka tenisu získala disciplínu, zodpovednosť a húževnatosť, ktoré jej pomohli v živote. „Presne toto veľa detí z detských domovov nemá. Chýba im niečo, čo by si mohli z domova pretransformovať do budúceho života.“ Naopak, niekedy sa stáva, že ak dieťaťu nejde škola, zakáže sa mu krúžok, čo je podľa Jozefíka absolútne nevhodné riešenie. Takéto rozhodnutia len prehlbujú izoláciu a bránia rozvoju zručností, ktoré by deťom pomohli v budúcnosti.
Inovatívne programy a individuálna podpora
V reakcii na pretrvávajúce výzvy a potrebu individuálnejšej podpory detí v náhradnej starostlivosti vznikajú inovatívne programy, ktoré sa snažia vyplniť medzery v systéme. Staršie deti sú často vnímané ako „neadoptovateľné“, ale realita je zložitejšia. Záleží na tom, či sú právne voľné, či majú kontakt s rodičmi alebo aký je ich zdravotný stav. Čím je dieťa staršie, tým je nižšia šanca na adopciu. Zdravotné znevýhodnenie alebo farba pleti to komplikuje ešte viac. O to dôležitejšie je, aby sme takýmto deťom poskytli aspoň individuálnu podporu, vzťah a perspektívu.
Projekt Tvoj Buddy: Jedným z takýchto iniciatív je projekt Tvoj Buddy. Vyškolený BUDDY pravidelne, dlhodobo a dobrovoľne trávi voľný čas s konkrétnym dieťaťom mimo inštitúcie. „Prínosom je v prvom rade to, že deti vďaka tomuto programu majú osobu, ktorá im venuje svoju plnú pozornosť a nemusia sa o ňu deliť s ostatnými deťmi v skupine.“ Deti, ktoré majú už z domu traumy, na ktoré sa nabaľuje šok z odtrhnutia od rodiny a následne sa ocitnú v nepodnetnom prostredí inštitúcie, potrebujú stabilný a dôverný vzťah. Svedectvá detí a Buddy dobrovoľníkov potvrdzujú jeho dôležitosť:
- „Menej sa hanbím. Mám menší stres…“
- „Všetko, čo robíme, ma baví. Som rada hlavne za to, že som s ňou. Aj keby sme mali len sedieť a nudiť sa…“
- „Náš vzťah je priateľský. Dôverný. Ja jej neradím. Iba ju smerujem. Vnímam, že sme na jednej úrovni. Ona a ja.“
- „Učím sa, že maličkosti ako pozornosť, pár milých slov a to, že niekto je tam pre nás, sú oveľa dôležitejšie ako čokoľvek iné.“
- „Som menej drzá ako predtým.“
- „Mám pocit, že dostávam lásku.“
- „Začala som byť viac zhovorčivá, usmievavá.“
Tento program pomáha otvárať deťom nové obzory voči okoliu a prináša im veľa pozitivity, spokojnosti a zmysluplné trávenie času. Ukazuje, že dieťa dokáže byť šťastné. Jozefík, ktorý sám s organizáciou Tvoj Buddy spolupracuje, hovorí, že si silno uvedomuje, že úprimné priateľstvá a podporujúca a milujúca rodina nie sú v živote samozrejmosťou. Z jeho pohľadu je to najcennejší čas, ktorý niekomu darujeme. „Pomôcť dieťaťu tým, že mu dáme svoj čas, je to najkrajšie!“
Program „Krajšia Budúcnosť“: Ďalšou cennou iniciatívou je program „Krajšia Budúcnosť“, spustený jednou organizáciou. Cieľom tohto programu je pomáhať deťom z detských domovov v plnení túžob po zážitkoch, drahších koníčkoch alebo praxi. „Jedno z našich dievčat malo sen stať sa baletkou, nebol to len sen o krúžku. Ja som veľmi vnímala, potrebu konkrétneho dieťaťa zažiť niečo pekné, nakoľko jej životný osud nebol veľmi ľahký.“ Tento rok sa program „Krajšia Budúcnosť“ okrem zážitkových snov orientuje viac na prax detí. Najdôležitejším cieľom je nájsť priesečníky medzi ich talentom a túžbami, aby bola šanca na kvalitu budúcej kariéry a stabilitu najpevnejšia.
Tieto programy sú kľúčové, pretože všetky deti majú talent, ale bohužiaľ nie všetky majú rovnaké možnosti ho objaviť a rozvíjať. Preto je dôležité deťom z detských domovov zvýšiť šance na krajšiu, svetlejšiu a napĺňajúcu budúcnosť.
Právny rámec a formy náhradnej starostlivosti
Starostlivosť o deti, ktoré nemôžu vyrastať v biologickej rodine, je na Slovensku upravená komplexným právnym rámcom, ktorého základom je zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj Dohovor o právach dieťaťa. Tieto dokumenty stanovujú podmienky pre rôzne formy náhradnej starostlivosti, ktorých prvoradým cieľom je zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa.
Formy náhradnej rodinnej starostlivosti:
- Náhradná osobná starostlivosť: Táto forma umožňuje, aby sa o dieťa staral príbuzný alebo iná blízka osoba, ktorá s dieťaťom udržiava vzťah. Ide často o starých rodičov alebo iných členov širšej rodiny, keďže inštitút rodiny má na Slovensku veľmi silnú tradíciu.
- Pestúnska starostlivosť: Pri tejto forme je dieťa zverené do starostlivosti fyzickej osoby (pestúna), ktorá osobne zabezpečuje výchovu a starostlivosť o dieťa. Pestúnska starostlivosť sa poskytuje v širšom rozsahu ako náhradná osobná starostlivosť a zahŕňa aj finančné príspevky na podporu pestúnskej starostlivosti.
- Osvojenie (Adopcia): Ak sú splnené zákonom stanovené podmienky a dieťa je právne voľné, môže byť osvojené. Ústava po novom stanovuje, že dieťa môže byť adoptované manželmi, pričom adopcia jednotlivcom je možná len vo výnimočných prípadoch. Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach. To znamená, že osvojiteľné (právne voľné) dieťa môže byť osvojené aj medzištátne, samozrejme iba za predpokladu, ak sa nepodarilo pre dieťa zabezpečiť rodinné prostredie na území Slovenskej republiky. V adopčnom procese má byť úplne na prvom mieste najlepší záujem dieťaťa, to má byť základný pilier.
- Poručníctvo: Poručník je súdom ustanovený zákonný zástupca dieťaťa, ktorý spravuje jeho majetok a zastupuje ho v právnych veciach. Ak sa poručník osobne stará o dieťa, môže mať nárok na finančné príspevky.
Podrobnejšie informácie o sprostredkovaní náhradnej rodinnej starostlivosti poskytuje každý úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, obec, vyšší územný celok, alebo akreditovaný subjekt, ktorý vykonáva prípravu na náhradnú rodinnú starostlivosť.
Pokiaľ sa neupravia rodinné pomery dieťaťa alebo za účelom výkonu súdom uloženého výchovného opatrenia, môže byť dieťa umiestnené aj v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Zriaďovateľom krízových a resocializačných stredísk sú vyššie územné celky a akreditované subjekty, zriaďovateľom detských domovov a detských domovov pre maloletých bez sprievodu je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a akreditované subjekty. Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže zriadiť aj obec, čím sa zabezpečuje diverzita poskytovateľov starostlivosti a flexibilita v reagovaní na potreby detí.
Bezpečný domov pre každé dieťa: Od inštitúcie k rodine
Zatiaľ čo detský domov predstavuje dočasné riešenie a náhradné formy starostlivosti sa snažia priblížiť ideálu rodiny, pre každé dieťa je konečným a najlepším cieľom stabilný, bezpečný a milujúci domov. Či už ide o biologickú, pestúnsku, profesionálnu alebo adoptívnu rodinu, kľúčové je prostredie, ktoré dieťaťu poskytuje nielen základné potreby, ale aj emocionálnu podporu, pocit prijatia a možnosti rozvoja. V tomto kontexte je dôležité hovoriť aj o tom, aké opatrenia by mal obsahovať každý domov, aby bol pre dieťa skutočne bezpečný a podporujúci.
Základné bezpečnostné opatrenia v domácom prostredí:Nezabúdajme, že aj v milujúcom domove číhajú na dieťa mnohé nástrahy. Dôležitá je nielen fyzická bezpečnosť, ale aj psychická pohoda rodičov, ktorí ju zabezpečujú. Unavení rodičia s niekoľkými prebdenými nocami môžu ľahko spôsobiť nejakú chybu, ktorú by za iných okolností istotne neurobili. Preto je dôležité, aby ste sa s partnerom pri starostlivosti striedali a umožnili si tak vzájomne načerpať nové sily, aby nedochádzalo k takýmto prešľapom.
- Zabezpečte drobné predmety: Kvôli nim sa môžu deti rýchlo zadusiť. Dajte preto nabok všetky korálky alebo gombíky, ktoré by mohli nebadane vdýchnuť. Pozor dávajte aj na strukoviny a ryžu. Keď sa s nimi deti hrajú, vždy tak môže byť len za vašej prítomnosti. Dobre si uchovajte aj vašu bižutériu. Silou malého dieťaťa by ste boli niekedy až veľmi prekvapení. Navyše, keď sú uzávery trochu povolené, môžu ich pomerne ľahko roztrhnúť a potom vdýchnuť alebo zjesť.
- Dvere a pršteky: Tento problém môže nastať, až keď je dieťa väčšie a dokáže sa samé pohybovať. Zo zábavy alebo z trucu buchnú dvermi, a keď si na ne nedajú dobrý pozor, môžu im tam zostať pršteky a privodia si tak bolestivé zranenie. Ak nechcete byt prerábať a kúpiť špeciálne dvere so spomaleným systémom zavretia, tak si pomôžte iným trikom. Kľučku priviažte k nejakému pevnému predmetu, aby s nimi nemohli voľne manévrovať.
- Nebezpečné malé koberce: A nielen tie. Problematické môžu byť aj koberce v celej izbe, ak pod nimi máte klzkú podlahu. Vtedy je nutné kúpiť obojstrannú lepiacu pásku, pomocou ktorej ich zafixujete k podlahe a nebudú sa šmýkať. V opačnom prípade sa dieťa môže pošmyknúť a rozbiť si hlavu. Existujú aj špeciálne behúne, ktoré zamedzujú pohyblivosť kobercov.
- Popáleniny: V oboch prípadoch tomu musíte zabrániť vašim nezanedbaním povinností. V prvom rade môžu na seba deti prevrhnúť niečo horúce. Takže dávajte pozor, aby neboli na kraji linky horúce čaje, kávy alebo plné hrnce. Keď varíte, nepustite dieťa ku sporáku, aby na seba nestiahlo hrniec. V žiadnom prípade nedržte v jednej ruke dieťa a druhou nepracujte s horúcou vecou. Ľahko sa vám môže zvrtnúť a nahnúť dopredu a obariť sa takto. Druhou vecou, ktorou si môžu deti ublížiť, sú horúce dvierka rúry. Ideálne je kúpiť si také, ktoré majú špeciálne sklo, ktoré sa neohrieva. V opačnom prípade je nutné dávať pozor, aby sa deti k zapnutej a nevychladnutej rúre nepribližovali.
- Obdobie sťahovania vecí: Dajte preč z dosahu všetko, čo by na seba mohli deti stiahnuť a mohlo by im to ublížiť. Mali by to byť predovšetkým všetky poháre a sklenené veci. Nebezpečné sú aj ťažké kvetináče. A veľký pozor si dávajte aj na elektrospotrebiče, ktoré môžu stiahnuť za voľne visiacu šnúru.
- Skontrolujte aj hračky súrodencov: Keď už budete kontrolovať celý byt, tak nezabudnite aj na starších súrodencov, ak ich už dieťa má. Tí majú medzi hračkami rôzne malé alebo pre drobcov inak nebezpečné predmety. Dohodnite sa so starším potomkom tak, že sa s nimi môže hrať iba vtedy, keď bude mladší súrodenec spať, a potom mu ich už schováte.
- Dbajte aj na obuv a oblečenie: Určite však musíte dávať pozor nielen na veci okolo detí, ale aj na to, čo majú na sebe. Predovšetkým im nekupujte lacnú obuv, ktorá má nevhodnú podrážku, ktorá sa môže kĺzať. Najmä známe gumené topánky s veľkými dierami naozaj nie sú vhodné na detské nohy. Taktiež by ste im nemali obliekať veľmi voľné oblečenie, o ktoré môžu v prípade nohavíc zakopnúť, alebo v prípade trička sa ním niekde zachytiť.
- Hrozba v podobe chemikálií: Tie sú nebezpečné v akomkoľvek veku. Pri malých drobcoch majte z dosahu aj rôznu kozmetiku, ktorú by mohli olizovať alebo jesť. A aj pri tých väčších dávajte pozor na všetky čistiace prostriedky. Dajte ich radšej do nejakej skrinky, ktorá sa zatvára, a kľúč odložte na bezpečné miesto. Pretože pokiaľ z kozmetiky by im mohlo byť len zle, z čistiacich prostriedkov sa môžu otráviť alebo v prípade neskorého zásahu zomrieť.
- Poistky na okná: Keď už začnú deti liezť po stoličkách a vedia si ich prisúvať ku skriniam a tak sa dostať vyššie, dávajte veľký pozor na okná. Tie môžu byť nebezpečné aj v domoch, pretože ak dieťa zle dopadne, ublíži si i z takejto malej výšky. Opäť je možné v obchodoch kúpiť špeciálne zábrany na okná, ktoré ho nedovolia úplne otvoriť.
- Sklenený stôl: I keď má oblý drevený rám, i tak môže byť pre deti nebezpečenstvom. Pri prudšom náraze nejakým ťažkým predmetom ho môžu rozbiť a porezať sa črepinami. Ak stôl nechcete meniť, nenechávajte dieťa samé v obývačke, prípadne ak máte takýto stôl v kuchyni, tak ani tam. Keď si však nie ste isté, zabudnite na imidžovú záležitosť a radšej si tento nábytok vymeňte.
- Súrodenci: Nech to už znie akokoľvek zvláštne, nikdy nepodceňujte žiarlivé dieťa. To dokáže za vašim chrbtom urobiť naozaj strašné veci. Od začiatku tehotenstva ho preto pripravujte na príchod nového potomka, po jeho narodení sa snažte venovať dostatok pozornosti aj staršiemu súrodencovi a nepodceňujte akékoľvek náznaky žiarlivosti.
Všetky tieto opatrenia sú neoddeliteľnou súčasťou vytvorenia skutočného domova, kde dieťa môže bezpečne rásť, rozvíjať sa a cítiť sa milované. Len takýmto komplexným prístupom môžeme deťom, ktoré nemali šťastie na vlastnú rodinu, ponúknuť druhú šancu na plnohodnotný život.