Rozhodovanie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je komplexný proces, ktorý si vyžaduje zohľadnenie mnohých faktorov, pričom prvoradým hľadiskom je vždy záujem dieťaťa. Život prináša nepredvídateľné situácie, kedy sa rodinné väzby stávajú kľúčovými pre zabezpečenie starostlivosti o deti. Ak sa ocitnete v situácii, že sa potrebujete postarať o dieťa blízkeho príbuzného, napríklad sestry, alebo ak sa pomery v existujúcej starostlivosti zmenia, je dôležité vedieť, aké kroky podniknúť a aké podmienky musíte splniť. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako postupovať v situáciách, keď sa rodičia nevedia dohodnúť na starostlivosti o dieťa a je potrebné rozhodnutie súdu, či už ide o zverenie do výlučnej starostlivosti, striedavú starostlivosť, náhradnú osobnú starostlivosť alebo adopciu.
Záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko
Súd v konaniach týkajúcich sa maloletých detí (tzv. nesporové konanie) musí zo zákona zisťovať takzvaný skutočný stav veci a tiež záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Tento princíp je zakotvený v ustanovení § 24 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý stanovuje, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Vždy pritom prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Faktory zvažované súdom pri rozhodovaní sú komplexné a zahŕňajú pomery na strane oboch rodičov. Ak súd zistí, že jeden z rodičov má lepšie zabezpečené podmienky pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd zverí dieťa do jeho starostlivosti. Medzi faktory, ktoré súd zvažuje, patria: kto sa o dieťa doteraz staral a akým spôsobom, aké sú vzťahy dieťaťa k obom rodičom, aké sú životné podmienky oboch rodičov a ich schopnosť zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Okrem toho sa posudzujú citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby a stabilita budúceho výchovného prostredia, ako aj schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd tiež berie do úvahy schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j., či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Je dôležité poznamenať, že priezvisko maloletých detí nie je podkladom pre rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti; súd pri rozhodovaní berie do úvahy v prvom rade záujem maloletých detí.
Úloha Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v procese starostlivosti
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately (SPODaSK). Ktorýkoľvek ÚPSVaR, oddelenie SPOD a SK, poskytne záujemcovi, ktorý má záujem stať sa osvojiteľom (záujemca o náhradnú rodinnú starostlivosť - NRS), informácie potrebné na podanie žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov. Ak sa domnievate, že rodičia maloletého dieťaťa nedokážu zabezpečiť riadnu výchovu, odporúča sa kontaktovať miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo pri starostlivosti o dieťa. Prvoradá má byť snaha o zachovanie biologickej rodiny dieťaťa, pokiaľ to je možné. Všetky kroky smerujúce k prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti sa odporúča konzultovať s ÚPSVaR.
Žiadosť o zapísanie do zoznamu žiadateľov (ďalej len žiadosť) podáva záujemca na určenom ÚPSVaR (8 ÚPSVaR v sídle kraja) podľa miesta trvalého bydliska. Žiadosť musí obsahovať osobné údaje záujemcu o NRS, a to: meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné číslo a ďalšie údaje, vrátane dokladu o majetkových pomeroch. Sociálna pracovníčka/sociálny pracovník uskutoční návštevu vo vašej rodine za účelom zistenia vašich bytových, rodinných a sociálnych pomerov. Záujemca má možnosť vybrať si subjekt, ktorý ho bude pripravovať na NRS. Ak si záujemca vyberie subjekt, u ktorého bude vykonávať prípravu na NRS, určený ÚPSVaR oznámi danému subjektu, že fyzická osoba spĺňa podmienky spôsobilosti (po overení podmienok spôsobilosti v rovine splnil/nesplnil z hľadiska odpisu registra trestov, správy o zdravotnom stave, spôsobilosti na právne úkony). Dohodu o vykonaní prípravy na NRS možno uzatvoriť medzi záujemcom a daným subjektom po zaevidovaní žiadosti o zapísanie do zoznamu žiadateľov na určenom ÚPSVaR a následnom overení podmienok spôsobilosti. Súčasťou dohody o príprave záujemcu na NRS je aj ustanovenie o ochrane osobných údajov, účel, na ktorý môžu byť osobné údaje použité a súhlas fyzickej osoby s poskytnutím osobných údajov na účel sprostredkovania NRS subjektom, ktoré sa podieľajú na sprostredkovaní. Manželia, ktorí majú záujem stať sa osvojiteľmi, uzatvárajú dohodu so subjektom vykonávajúcim prípravu na NRS spoločne. ÚPSVaR, akreditovaný subjekt (napríklad Úsmev ako dar, o.z., Návrat o.z., PhDr. Litavská Eva Miesto pod slnkom o.z.) zabezpečujú prípravu na NRS. Úrad zriaďuje na prípravu na NRS - osvojenie tím v zložení psychológ RPPS a sociálny pracovník oddelenia SPODaSK. Tím na prípravu si prizýva k spolupráci na príprave zástupcu detského domova. Záujemca musí byť s obsahom záverečnej správy o príprave na NRS oboznámený. Rozhodnutie o zapísaní do zoznamu žiadateľov, resp. o zapísaní záujemcu o NRS rozhoduje určený ÚPSVaR. Vo výroku rozhodnutia je uvedený dátum zapísania záujemcu do zoznamu žiadateľov. ÚPSVaR sprostredkúva nadviazanie osobného vzťahu medzi dieťaťom a žiadateľom o NRS. Pri zaradení žiadateľa do procesu sprostredkovania sa zohľadňuje poradie žiadateľov zapísaných do zoznamu žiadateľov.
Súdne konanie: Cesta k úprave rodičovských práv a povinností
Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, ako to vyplýva z ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom.
Hmotnoprávna úprava stretávania sa s maloletým je upravená v § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18. rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované. Pokiaľ je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov nemá nenarodené dieťa spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na názor dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Od 9 rokov už súd berie do úvahy aj názor dieťaťa, a od 12 rokov je povinný ho vypočuť, ak to dieťa chce. Ak dcérka súdu povie, že chce bývať s vami, je to veľmi dôležitý argument. Súd vždy skúma najlepší záujem dieťaťa a môže nariadiť znalecké dokazovanie (psychologické posudky).
Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na starostlivosti o dieťa, je potrebné podať návrh na súd na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti neberie do úvahy skutočnosť, čie priezvisko majú deti; priezvisko maloletých detí nie je podkladom pre rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy v prvom rade záujem maloletých detí. Rovnako súd prihliadne na to, kto sa o maloleté deti staral doteraz, akým spôsobom, a ktorý z rodičov má vhodné podmienky na poskytnutie potrebnej starostlivosti.
Právo v praxi - ZVERENIE DIEŤAŤA DO OSOBNEJ STAROSTLIVOSTI
Podanie návrhu na súd:
- Označenie súdu, ktorému je určený: Okresný súd v mieste trvalého bydliska dieťaťa (alebo miesta posledného spoločného bydliska manželov, ak tam aspoň jeden z nich stále býva).
- Osobné údaje navrhovateľa: Meno, priezvisko, adresa, dátum narodenia.
- Osobné údaje druhého rodiča a dieťaťa.
- Opis skutkového stavu: Podrobne opíšte dôvody, prečo žiadate o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti, v akej výške žiadate výživné a prečo nie je v záujme dieťaťa, aby bolo zverené otcovi alebo do striedavej starostlivosti. Uveďte konkrétne prípady nevhodného správania, výbuchy hnevu, vyhrážky, vulgarizmy a nezáujem o starostlivosť.
- Návrh na rozhodnutie: Komu má byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako má byť upravený styk druhého rodiča s dieťaťom, výška výživného. Ak sa viete s partnerom dohodnúť na styku, môžete navrhnúť aj neupravovať ho. Ak nie, potom navrhnite striktnú úpravu styku, napríklad každý týždeň v pondelok a vo štvrtok od 15:30 hod do 19:30 hod.
- Prílohy: Rodný list dieťaťa, doklady o príjmoch a výdavkoch rodičov, doklady o výdavkoch na dieťa, lekárske správy, svedecké výpovede, fotografie.
Príklady z praxe:
- Zanedbávanie zo strany matky: Predstavte si, že kamarát platí výživné poctivo každý mesiac, ale jeho dcéru (5 rokov) si neberá, len chodí za ňou, keď je u starých rodičov. Kamarát vidí, že matka sa o dcéru vôbec nestará tak, ako má - dcéra je zanedbaná, nerozpráva dobre, nechce absolútne nič jesť, má špinavé uši, neostrihané nechty. Dáva ju k starým rodičom na víkend občas, nechodí riadne do škôlky. Peniaze, ktoré platí, nie sú na dcéru vôbec využité. Kamarát by si ju chcel dať do osobnej starostlivosti. V tomto prípade je vysoká šanca, že súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti otca, ak preukáže zanedbávanie.
- Zanedbávanie zo strany otca a snaha o zmenu starostlivosti: Ak sa po rozvode deti zveria otcovi, ale dcérka má často mastné vlasy, nevie, kedy sa naposledy sprchovala, a otec jej odmieta kúpiť oblečenie s tvrdením, že nemá peniaze, zatiaľ čo si pre seba kupuje veci, je možné podať návrh na zmenu zverenia maloletého dieťaťa do matkinej osobnej starostlivosti. Ak sa zmenia pomery (zanedbávanie hygieny, nedostatočná starostlivosť zo strany otca, obmedzovanie kontaktu s matkou), súd môže rozhodnúť o zmene.
- Odchod od partnera a zverenie dieťaťa: Ak ste od bývalého priateľa, s ktorým máte dcérku, odišli a momentálne vychovávate dcéru vy, môžete podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. V návrhu popíšte, že ste od partnera odišli a navrhujete, aby bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti vám, pretože u vás sú lepšie predpoklady na jej výchovu.
- Dieťa s postihnutím: Ak ste opatrovateľka svojho syna, ktorý má autizmus a je mentálne postihnutý na 60%, a s druhým rodičom sa neviete dohodnúť na úprave práv a povinností, môžete podať návrh na súd a žiadať zverenie do osobnej starostlivosti. V návrhu popíšte individuálne okolnosti vášho prípadu, teda aké potreby má váš syn a aké sú jeho výdavky. Súd by mal toto všetko zohľadniť pri rozhodovaní.
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa
Prijatím zákona č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Podľa Dôvodovej správy k tomuto zákonu je podstatou striedavej starostlivosti, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu. "Zachovanie vzťahu k obom rodičom, po ukončení ich spolužitia, je prvoradým záujmom dieťaťa," uvádza sa v odborných komentároch. Za predpokladu, že rodičia dokážu zvládnuť striedavú starostlivosť v záujme dieťaťa (nie je pre nich len prostriedkom, ako sa pomstiť druhému rodičovi alebo ako sa vyhnúť plateniu výživného), predstavuje striedavá osobná starostlivosť najvhodnejšie usporiadanie vzťahov, pokiaľ neexistujú iné dôvody (spočívajúce v rodičoch alebo dieťati), ktoré striedavú starostlivosť vylučujú, resp. pri ich posúdení je zrejmé, že záujem dieťaťa nebude naplnený.
Striedavá osobná starostlivosť zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Preto ak je preukázaný súlad tejto formy osobnej starostlivosti so záujmom dieťaťa, práve táto forma starostlivosti by mala byť preferovaná, pretože dieťa si tak dokáže lepšie zachovať fungujúci vzťah s oboma rodičmi a zostáva súčasťou ich každodenného života.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“ Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.
Psychologické aspekty a vhodnosť:Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Nemôže byť chápaná ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Podľa názoru niektorých psychológov je striedavá starostlivosť rodičov v mnohých prípadoch dobrým riešením, vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
Právo v praxi - ZVERENIE DIEŤAŤA DO OSOBNEJ STAROSTLIVOSTI
Frekvencia striedania:Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci alebo po 14 dňoch. Súd môže nariadiť striedavú osobnú starostlivosť v dvojtýždenných intervaloch, napríklad tak, že po prvý krát si prevezme maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľka v nedeľu v týždni, kedy nadobudne právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva o 18:00 hod.
Striedavá starostlivosť a výživné:Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať aj v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa. Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti. Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad aj v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť. Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa. V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.
Tipy pre striedavú výchovu:Petr Cihlář, ktorý si striedavú výchovu vybojoval v Česku, radí 10 trikov, ako na to:
- Dokážte záujem: Čo najskôr ukážte záujem, že sa OSOBNE chcete o dieťa starať. Ak vám matka bráni v styku s dieťaťom, okamžite požiadajte písomne o pomoc sociálny odbor či políciu.
- Nedovoľte zmenu: Nedovoľte zmenu v starostlivosti o dieťa pred rozsudkom. Ak sa žene podarí dieťa odviesť a z výchovy vás vynechať, súd často predbežným opatrením v záujme „upokojiť“ situáciu zafixuje existujúci stav. Ak teda ešte nie je vo veci rozhodnuté a žena vám už v styku s dieťaťom bráni, nečakajte na jej súhlas. Vezmite si dieťa napríklad aj zo škôlky a odvezte si ho domov. Donúťte ženu k striedaniu. Oznámte sociálke, že je dieťa s vami, že je v poriadku a kedy ho hodláte matke vrátiť.
- Pre dieťa to musí byť hra: Všetko robte citlivo a pre malé deti ako hru. Ak ide dieťa do nového prostredia, treba, aby si zvykalo postupne, konzultujte postup s detským psychológom.
- Nepleťte sa žene do výchovy: Len čo dieťa žene vrátite, nezasahujte do jeho výchovy a nepleťte sa jej do života. Je to jej odmena za to, že ona nechá dieťa rovnaký čas s vami. Poskytnite jej dôležitú istotu, že navzdory spoločným sporom ju nikdy o dieťa nepripravíte, preto ste lepší rodič, ako je ona.
- Zapojte úrady: Zaujímajte sa o postup riešenia vašich podnetov na sociálke a polícii. Úrady musia cítiť váš záujem i varovne zdvihnutý prst, potom skôr rozhodnú zodpovedne a nebudú sa prípadu venovať len „rutinne“.
- Bráňte sa účinne: Napríklad, ponúknite jej peniaze pred sociálnou pracovníčkou, ak tvrdí, že jej žiadne nedávate. Alebo navrhnite, že môže nakrúcať kamerou odovzdávanie dieťaťa, ak tvrdí, že ju pritom slovne napádate. Dodržiavajte pravidlá aj jednostranne.
- O žene hovorte len pekne: Ak pretrváva medzi vami napätie, zbavte sa ho, alebo choďte k psychológovi. Spory presuňte na súd, ak sa porušil zákon, je vašou povinnosťou to oznámiť.
- Ako čeliť negatívnej energii: Negatívnu energiu, ktorú k vám bývalá vysiela, presuňte na psychológa, ak sa na to nedokážete flegmaticky vykašľať. Riešte len dôležité veci.
- Opakovaná lož: Dávajte pozor na to, aby sa opakovaná lož nestala pravdou, treba sa aj ohradiť. Napíšte svoj názor na papier a nechajte si ho u notára potvrdiť. Neskôr sa to môže hodiť. Nebojte sa robiť ústupky a prehrávať bitky. Dôležité je vyhrať celú vojnu.
- Vytvorte si blog: Na blogu môžete aj bez súhlasu druhého rodiča uverejňovať fotografie vášho dieťaťa s vami. Vyhýbajte sa však ohováraniu a útokom na ženu. Takto bude existovať dôkaz, že sa dieťaťu venujete a je vám spolu dobre.
Náhradná osobná starostlivosť: Starostlivosť príbuzných a blízkych osôb
Náhradnou starostlivosťou treba rozumieť dočasné umiestnenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby ako rodiča v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Základnými a nevyhnutnými predpokladmi náhradnej starostlivosti teda vždy sú dočasnosť a absencia riadnej osobnej starostlivosti zo strany rodičov dieťaťa. Ak rodičia nezabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa alebo ju nemôžu zabezpečiť, a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, je možné maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti. Tento typ starostlivosti je dočasný a má zabezpečiť ochranu a výchovu dieťaťa, kým sa situácia rodičov nezlepší. Zákon o rodine pri výbere osoby preferuje príbuzných maloletého dieťaťa.
Podmienky pre zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti:Aby súd mohol zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, musíte splniť niekoľko podmienok kumulatívne:
- Trvalý pobyt: Musíte mať trvalý pobyt na území Slovenska alebo na území členského štátu EÚ. Pobyt na území členského štátu EÚ postačuje, ak ste súrodenec rodiča dieťaťa.
- Spôsobilosť na právne úkony: Musíte mať plnú spôsobilosť na právne úkony.
- Osobné predpoklady: Musíte mať osobné predpoklady, ako sú zdravotné, osobnostné a morálne kvality. Je dôležité, aby váš spôsob života a život osôb, ktoré s vami žijú v spoločnej domácnosti, zaručoval, že budete náhradnú starostlivosť vykonávať v záujme dieťaťa.
- Bezúhonnosť: Nesmie vám byť odňaté dieťa zo starostlivosti rozhodnutím súdu.
Postup pri získavaní dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti:
- Podanie návrhu na súd: Je potrebné podať návrh na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti na príslušný okresný súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko. V návrhu je potrebné opísať dôvody a všetky skutočnosti, prečo rodičia nemôžu zabezpečovať jeho starostlivosť.
- Obsah návrhu: Návrh by mal obsahovať výšku výživného na maloleté dieťa, ako aj úpravu styku rodičov s dieťaťom.
- Prílohy k návrhu: K návrhu je potrebné priložiť rodný list maloletého dieťaťa, ako aj osôb, ktorým má byť dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, doklady o príjme týchto osôb, výdavky na domácnosť, kde bude maloleté dieťa žiť, a doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.
- Konanie na súde: Po podaní návrhu súd nariadi ústne pojednávanie, na ktorom vykoná výsluch účastníkov konania a vykoná ďalšie potrebné dokazovanie. Súd sa zameria na zistenie, či rodičia sa skutočne nedokážu o maloleté dieťa riadne postarať.
- Rozhodnutie súdu: Ak súd dospeje k názoru, že je nevyhnutné dieťa zveriť do náhradnej starostlivosti, zameria sa na určenie osoby, ktorá bude najvhodnejšia pre zverenie dieťaťa do jej náhradnej starostlivosti. Súd nie je viazaný návrhom a môže dieťa zveriť aj do starostlivosti inej fyzickej osoby ako navrhovateľa, prípadne môže rozhodnúť o inej forme náhradnej starostlivosti.
Práva a povinnosti osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti:Ak súd zverí dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti, v rozhodnutí vymedzí aj rozsah práv a povinností. Budete povinní vykonávať osobnú starostlivosť v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú zachovanú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ako aj právo sa s maloletým dieťaťom stretávať. Súd v rozhodnutí, ktorým zverí maloleté dieťa do náhradnej starostlivosti, zároveň určí výšku výživného, ktorou každý z rodičov bude prispievať na výživu dieťaťa k rukám osoby, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti. Pokiaľ sa rodičia a táto osoba nedohodnú o úprave styku rodičov s maloletým dieťaťom, upraví styk súd.
Príklad z praxe:Predstavte si situáciu, že vaša sestra a jej manžel mali autonehodu a sú v umelom spánku. Ich trojročná dcérka ostala bez akejkoľvek starostlivosti. V takomto prípade je dôležité konať rýchlo a systematicky:
- Overte si, či máte trvalý pobyt na Slovensku alebo v EÚ.
- Zabezpečte si potrebné doklady: rodný list dieťaťa, doklady o príjme, výdavkoch na domácnosť a dieťa.
- Podajte návrh na súd: Opíšte v ňom situáciu a dôvody, prečo rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa.
- Kontaktujte ÚPSVaR: Informujte ich o situácii a požiadajte o pomoc a poradenstvo.
Adopcia (Osvojenie): Vytvorenie trvalého rodinného zázemia
Pojmom adopcia alebo aj osvojenie (dve slová rovnakého významu) označujeme vytvorenie rodinného zázemia pre dieťa, voči ktorému ani jeden z jeho biologických rodičov nevykonáva, resp. nemôže vykonávať rodičovské práva a povinnosti. Adopciu/osvojenie podrobne upravujú dva hlavné zákony: Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
Postup pri adopcii:
- Získanie informácií: Je niekoľko ciest, ako získať čo najviac informácií. Zhovárať sa s ľuďmi, ktorí majú čo do činenia s adopciou (mladí ľudia, ktorí boli adoptovaní, adoptívni rodičia, starí rodičia, ktorí zažili svoje adoptované vnúča, pomáhajúci profesionáli, ktorí boli, či sú oporou svojimi službami). Navštíviť obvodný (okresný) Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho bydliska, konkrétne oddelenie sociálno-právnej ochrany a pracovníčka/pracovník pre náhradnú rodinnú starostlivosť (ďalej len NRS) vám poskytne informácie potrebné k podaniu žiadosti. Objasní vám jednotlivé formy NRS, bude s vami hovoriť o dôvodoch, motivácii vášho rozhodnutia, o vašich predstavách o dieťati, odpovie vám na vaše prípadné otázky a vysvetlí vám, aké potvrdenia treba k žiadosti pripojiť.
- Podanie žiadosti: Žiadosť si potom podáte na Krajskom ÚPSVaR (tzv. určený ÚPSVaR), podľa miesta trvalého bydliska.
- Zisťovanie pomerov: Sociálna pracovníčka/sociálny pracovník uskutoční návštevu vo vašej rodine za účelom zistenia vašich bytových, rodinných a sociálnych pomerov.
- Sociálno-psychologická príprava: Adopcia - rovnako ako aj ostatné formy náhradnej rodinnej starostlivosti - je spojená s presným postupom, ktorý je daný zákonom - ide o zabezpečenie náhradného rodinného riešenia pre dieťa, nad ktorým prevzal ochranu štát. Sociálno-psychologická príprava je od slova pripraviť sa. Teda je to postup určený Zákonom na ochranu detí, čo vám má pomôcť pripraviť sa na to, čo môže prísť v súvislosti so situáciou, v ktorej ste ešte nikdy neboli - ani vy, ani dieťa, ktoré ku vám príde. Podrobné podmienky adopcie/osvojenia nájdete aj v § 45 zákona č. 36/2005 Z. z.
- Rozhodovanie: Po absolvovaní prípravy a vyhodnotení všetkých podmienok ÚPSVaR rozhodne o zapísaní do zoznamu žiadateľov.
Príklady motivácie k adopcii:
- "Dlho sme sa trápili našou bezdetnosťou. Po viacerých umelých oplodneniach padlo rozhodnutie."
- "Mali sme už syna a nemohli sme mať druhé dieťa."
- "Boli sme vlastne taká bežná rodina, dvaja rodičia, dve staršie deti. Ale mali sme pocit, že je dobré ponúknuť domov aj tým, ktorí ho nemajú."
- "Žila som veľa rokov sama, postupne som strácala nádej na plnohodnotný vzťah s mužom. Vedela som isto, že chcem a dokážem byť mamou."
- "Zosobášili sme sa, keď mala jej dcérka 5 rokov. Chceli sme, aby vyrástla v úplnej rodine a aby mohla byť hrdá, že má otca."
- "Po dvoch rokoch pestúnstva, keď sa jeho biologickí rodičia neozývali, sme sa rozhodli ho adoptovať. Mal s nami vzťah a my s ním, zdalo sa nám to logické - už patril do rodiny."
- "Môj manžel mal dvoch synov z predošlého vzťahu. Ich matka sa neozývala celé roky. Preto sme sa rozhodli, spýtať sa ich na adopciu."
Riešenie sporných situácií, neodkladné opatrenia a zmena rozhodnutia
Ak jeden z rodičov bráni druhému v styku s dieťaťom, alebo ak je dieťa v starostlivosti jedného z rodičov ohrozené, existujú účinné a rýchle prostriedky na dosiahnutie nápravy právnych pomerov. V prípade destabilizácie výchovného prostredia u jedného z rodičov súd môže rozhodnúť o zmene striedavej starostlivosti na výlučnú osobnú starostlivosť.
Neodkladné opatrenie:Ak jeden z rodičov už dlho nevidel svoje dieťa, alebo ak existuje obava, že druhý rodič požíva alkoholické nápoje, môže sa domáhať ochrany prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením by sa mohol domáhať určenia styku so svojím maloletým dieťaťom. Súd by mu aspoň dočasne v určitom rozsahu umožnil styk s maloletým dieťaťom, pričom druhý rodič by bol povinný toto súdne rozhodnutie rešpektovať. Uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení je predbežne vykonateľné. Ak sa obávate o bezpečnosť dieťaťa, môžete požiadať aj o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví starostlivosť o dieťa a prípadne aj užívanie spoločného domu, kým nebude rozhodnuté vo veci samej v zmysle ust. § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku. Súd rozhoduje o neodkladnom opatrení spravidla do 30 dní.
Pri neodkladnom opatrení je dôležité riešiť aj situácie, ktoré sa týkajú dojčených detí. Otázka, či súd neodkladným opatrením môže nariadiť prespávanie ešte dojčeného dieťaťa u otca, je citlivá. Ak matka nesúhlasí s prespávaním ešte dojčenej dcéry u otca, súd pri rozhodovaní zohľadní najlepší záujem maloletého, najmä stabilitu domáceho prostredia, vytvorené sociálne väzby a skutočnosť, kto sa o dieťa dlhodobo stará. V praxi sa prihliada aj na frekvenciu a kvalitu kontaktu druhého rodiča s dieťaťom, ako aj jeho celkový prístup k starostlivosti.
Podnet na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR):Ak existuje podozrenie, že rodič zanedbáva starostlivosť o dieťa, alebo že dieťa je v jeho starostlivosti ohrozené, je možné kontaktovať miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý môže poskytnúť rodičom potrebnú pomoc a poradenstvo pri starostlivosti o dieťa.
Zmena rozhodnutia súdu:Ak sa po rozhodnutí súdu zmenia pomery, je možné podať návrh na zmenu rozhodnutia o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti. Podľa § 24 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine môže súd na návrh rodiča rozhodnúť o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery. Zmena pomerov znamená, že od posledného rozhodnutia súdu nastali nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na záujem dieťaťa. Zmena pomerov môže znamenať napríklad zmenu bydliska, zmenu zamestnania, zmenu zdravotného stavu, alebo zmenu správania sa jedného z rodičov. Súd zmení rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti, ak je to v záujme dieťaťa. Dôvodom na zmenu zverenia je aj skutočnosť, ak rodič bráni druhému rodičovi, ktorému deti nie sú zverené, v styku s nimi. Ak preukážete, že otec je pre dcérku rizikový (výbušnosť, vulgarizmy, vyhrážky), je vysoká šanca, že súd ju zverí do vašej výlučnej starostlivosti. Riziká sú v tom, že súd bude skúmať všetky okolnosti a môže si vyžiadať aj znalecký posudok z odboru psychológie. Otec môže namietať, že zmena nie je v záujme dieťaťa.
Medzinárodný aspekt rodičovských práv a povinností
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Ak sa rodičia dieťaťa rozídu, zvyčajne sa rozhoduje, s ktorým rodičom bude dieťa bývať (výlučná starostlivosť) alebo či bude žiť striedavo s oboma rodičmi. Pokiaľ sa rodičia nevedia dohodnúť s bývalým partnerom na návštevách, pravdepodobne sa budú musieť obrátiť na súd. Súd v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa rozhodne o tom, ktorý z rodičov bude vykonávať rodičovské práva a povinnosti a určí miesto bydliska dieťaťa. Rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, ktoré sa vydávajú v jednom členskom štáte EÚ, sa vo všetkých členských štátoch EÚ uznávajú bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup. Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napríklad uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.
Príspevok na starostlivosť o dieťa: Finančná podpora pre rodičov
Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje rodičom na pokrytie výdavkov spojených s nevyhnutnou starostlivosťou o dieťa. Poskytuje sa do veku troch rokov dieťaťa, alebo do veku šiestich rokov, ak má dieťa dlhodobé zdravotné problémy.
tags: #dostat #dieta #do #opatery