Hovoriť s deťmi o intímnostiach nie je jednoduché a pre mnohých rodičov je to priam skľučujúce. Napriek tomu ide o dôležitú súčasť výchovy, ktorá ovplyvní ďalší život dieťaťa v oblasti vzťahov. Mnoho rodičov deťom, ktoré sa zaujímajú o tému sexu, neposkytne dostačujúce odpovede. Častým dôvodom je ich nepripravenosť, najmä ak ich otázka zaskočí. Psychosexuálny vývin dieťaťa prebieha od útleho veku, preto je k pohlavnosti dieťaťa nevyhnutné zaujať už odmalička citlivý a úctivý postoj. Rodič by mal byť spoľahlivým zdrojom informácií, ktorý mu jasne vysvetlí, čo a ako. Otvorenosť rodičov v otázkach intimity je pre zdravý vývoj dieťaťa veľmi dôležitá. Veronika Kuricová tvrdí, že u menších detí treba na zvedavé otázky počkať: „Keď sa pýtajú, odpovedajte. Ak nie, neriešte to.“
I. Základy sexuálnej výchovy od narodenia: Pomenovanie tela a úcta k nemu
Správna sexuálna výchova začína prakticky od narodenia, aj keď sa to pre mnohých rodičov môže zdať prekvapujúce. Nie je totiž len o sexe, ale o pochopení súvislostí, spoznaní vlastných častí tela a procesov. Cory Silverberg, sex-edukátorka a autorka úspešnej knihy „Sex Is A Funny Word: A Book About Bodies, Feelings And You“, hovorí: „Proces rozprávania o sexe by sa mal začať skôr, ako to bude verbálne.“ To znamená, že správne mená pre pohlavné orgány by mali byť začlenené do každodenných činností, napríklad pri kúpaní. „Penis, vagína, klitoris, zadok, prsia a bradavky sú pojmy, ktoré by malo poznať každé batoľa,“ vysvetľuje Silverberg. Tieto slová deti potrebujú na komunikáciu zdravotných problémov alebo zranení.
Prekonanie vlastných obáv rodičov
Problém je, že mnohí rodičia sa obávajú tieto pomenovania pohlavných orgánov a ich častí používať. Podstatné je naučiť sa hovoriť anatomicky správne výrazy pre pohlavné orgány dieťaťa rovnako, ako keď hovoríme o ruke či členku. Viacerí odborníci dnes odporúčajú vyhnúť sa spájaniu sexuálnej biológie s pohlavím. Keď má dieťa dva roky, je vhodné začať s debatou o tom, kedy a kde je vhodné skúmať ich telá. Napríklad, ak má tendenciu dotýkať sa svojich pohlavných orgánov - čo je úplne normálne - využite to ako príležitosť vysvetliť, že „to“ robíme len v súkromí našich spální. Dôležitá je opatrnosť, aby dieťa nemalo pocit, že robí niečo hanebné.
Už okolo 3. roku sa dieťa prirodzene zaujíma o svoje telo, pozoruje seba a svoje okolie, všíma si rozdiely medzi dievčatami a chlapcami. Mgr. Zuzana Wirtz, psychologička, zdôrazňuje, že rozdielnosť pohlavných orgánov dievčat a chlapcov by mali deti poznať už v predškolskom veku. Na otázku „Prečo má braček pipík a ja nie?“ možno odpovedať: „Sme rozdielni. Chlapčekovia majú penis zvonka a dievčatká majú vagínu znútra.“
II. Predškolský vek (2-5 rokov): Hranice, otázky a poznávanie seba
V tomto veku je dôležité naučiť deti, kde sú hranice. Hovorte s nimi o tom, čo je a čo nie je vhodné, pokiaľ ide o dotyky s inými ľuďmi. Je dôležité, aby sa už malé deti naučili opýtať sa (požiadať o povolenie) skôr, ako sa niekoho dotknú. Na tento účel výborne slúžia dotykové hry a šteklenie. Ukážte im, že aj vy máte svoje hranice, povedzte im, kedy je a kedy nie je v poriadku vyliezť vám do lona a podobne. Porozprávajte im o osobnom priestore. Tým, že deti povzbudzujete v rozprávaní o svojom vlastnom tele, cítia sa viac v bezpečí. Je čas povedať dieťaťu, že iní ľudia by sa nikdy nemali dotknúť ich pohlavných orgánov a naopak. Rovnako naznačte deťom, že ste tu pre nich, keby mali podobné skúsenosti - aby vám o nich povedali. Taktiež deťom povedzte, za akých okolností a kde je vhodné byť nahý. Ak ich pristihnete pri hre na lekárov, nezľaknite sa. Diskutujte o tom, že nie je vhodné zaobchádzať s pohlavnými orgánmi iných ľudí, pretože ide o veľmi špeciálne časti tela, ktorých by sa ostatní nemali dotýkať.
Pochopenie masturbácie u detí (detská onania)
Masturbácia býva v tomto období veľmi častá. O
tags: #dotykanie #pohlavnych #organov #dieta