Dojčenie, tento hlboko prirodzený proces, je pre matku a dieťa omnoho viac než len prostý akt kŕmenia. Materské mlieko je také cenné, pretože obsahuje stovky látok, ktoré sa nikde inde nenachádzajú a nič ho nenahradí. Dojčenie je navyše omnoho viac než len materské mlieko. Dojčenie sa skladá z dvoch častí - z materského mlieka a zo satia na prsníku. Oboje sa nedajú nahradiť a oboje sú dôležité pre normálny vývin dieťaťa. Napríklad v prvých troch mesiacoch života narastie mozog dieťaťa na jednu tretinu celkového objemu a práve dojčenie významne prispieva k rozvoju a správnemu rastu mozgu. Keď sa k tomu pridá aj starostlivosť o dve deti naraz, či už ide o dvojčatá alebo o tandemové dojčenie staršieho súrodenca s novorodencom, výzvy a odmeny sa násobia. Táto komplexná téma si zaslúži podrobné preskúmanie, ktoré presahuje idylické predstavy a venuje sa skutočným skúsenostiam matiek.
Tandemové dojčenie: Definícia a bezpečnosť
Tandemové dojčenie sa označuje situácia, keď matka počas dojčenia staršieho dieťaťa znova otehotnie, dojčí počas tehotenstva a po pôrode pokračuje v dojčení staršieho dieťaťa spolu s novorodencom. Je to jav, ktorý spoločnosť často nepozná a nemá s ním skúsenosti, čo vedie k mnohým otázkam a obavám. Jednou z najčastejších otázok je, či je dojčenie počas tehotenstva bezpečné. Súbor miliónov matiek, ktoré dojčili svoje dieťa až do konca ďalšieho tehotenstva, je dostatočne veľký na to, aby dojčenie počas tehotenstva bolo považované za bezpečné. Organizácia La Leche League pracovala za desaťročia s takým množstvom tehotných dojčiacich matiek, že ak by dojčenie malo na tehotenstvo vplyv, bolo by sa to prejavilo. Ani najnovšie štúdie nepotvrdili to, že by ženy, ktoré počas tehotenstva dojčia, mali viac potratov ako tie, ktoré nedojčia.
Záujem o tému dojčenia v tehotenstve je pochopiteľný, a preto je dôležité hľadať informácie u certifikovaných laktačných poradkýň združených v o. z. MAMILA. Neexistujú žiadne vedecké štúdie, ktoré by zdokumentovali riziko, ak tehotná žena dojčí počas tehotenstva. Naopak sú skúsenosti s miliónmi žien, ktoré dojčili počas tehotenstva. Dojčenie nespôsobuje potrat, predčasný pôrod, ani neochudobňuje nenarodené bábätko o živiny. Pre istotu oslovila jedna z matiek aj štátne úrady, konkrétne Ministerstvo zdravotníctva. Obe vyjadrenia prišli obratom - a slová hlavného gynekológa SR prof. MUDr. Miroslava Borovského, PhD., ktorý tiež pri fyziologickom tehotenstve nevidí dojčenie ako prekážku, boli veľmi potešujúce. Tieto stanoviská potvrdzujú, že z medicínskeho hľadiska je dojčenie počas tehotenstva, pokiaľ ide o fyziologické tehotenstvo, v poriadku.
Zabezpečenie kolostra pre novorodenca a riešenie chorôb
Ďalšou dôležitou otázkou je, či bude môcť po pôrode novorodenec získavať dostatok kolostra. Ak sa dojčenie začne správne a budú sa obe deti dojčiť spoločne, je to v určitom zmysle podobné, ako keby sa dojčili dvojčatá, je možné, aby sa matke tvoril dostatok mlieka. Je dobré, aby matka odpozorovala, či mladšie dieťa skutočne na prsníku získava dosť mlieka, čo je niečo, čo matky dokáže naučiť rozpoznať poradkyňa pri dojčení.
Čo sa týka chorôb, ak sa dve deti (napríklad staršie a mladšie, prípadne dvojičky a podobne) dojčia spolu, tak z hľadiska chorôb nie je dôvod za bežných okolností robiť žiadne špeciálne opatrenia a dojčiť naďalej tak, ako doposiaľ. Je to rovnaké, ako keď je napríklad chorá dojčiaca matka. Už pred vypuknutím choroby sa začínajú v materskom mlieku tvoriť protilátky, a tak pokračovanie v dojčení aj chorého, aj zdravého dieťaťa dáva zmysel. Zdravé dieťa buď vďaka protilátkam neochorie alebo bude mať choroba lepší priebeh, a staršie dieťa sa rýchlejšie uzdraví. Základný princíp, ktorý v drvivej väčšine platí, znie, že človek je pri ochorení infekčný už niekoľko dní pred tým, než vôbec vie, že je chorý. Preto, keď už zistí, že je chorý, tak je relatívne neskoro robiť nejaké opatrenia, a v prípade dojčiacej matky je najlepším opatrením pokračovať v dojčení, pretože keď už matka zistí, že je chorá ona alebo niektoré z detí, tak sa v jej mlieku nachádzajú protilátky, ktoré bábätku pomáhajú, aby neochorelo alebo aby choroba prebehla bez nejakých zjavných príznakov alebo aby mala miernejší priebeh. Stretnúť sa s chorobami v čase, keď dojčenie poskytuje takúto výhodu a pomoc, je tým najlepším spôsobom, ako môže bábätko získavať imunitu. Materské mlieko obsahuje rôzne látky, ktoré sa nikde inde nenachádzajú, ktoré priamo pôsobia proti plesniam, vírusom, baktériám a znižujú horúčku či zápal. Obsahuje napríklad aj látky, ktoré zabíjajú rakovinové bunky.
Výhody pokračujúceho dojčenia pre staršie dieťa a matku
Prečo má zmysel pokračovať v dojčení staršieho dieťaťa, aj keď matka znova otehotnie? Staršie dieťa získava množstvo imunitných látok a faktorov, ktoré podporujú jeho imunitu a zdravie, dopĺňa mu to výživu vo všetkých smeroch. Hlavne mu však poskytuje upokojenie, istotu, že je ešte stále milované, že má ešte stále svoje miesto u matky, umožňuje mu to nadväzovať vzťah so svojím mladším súrodencom. Často vidíme, že mladší a starší súrodenec sa pri dojčení držia za ručičky. Staršie dieťa, ktoré sa v prvých dňoch dojčí spolu s mladším dieťaťom, má jedinečnú šancu druhýkrát vo svojom živote získať obrovské množstvo imunitných látok a faktorov, ktoré sa v materskom mlieku nachádzajú a ktoré už pravdepodobne nikdy inokedy v živote už nebude mať možnosť získať. Ale pre dojčené dieťa je dojčenie omnoho viac než len mlieko a poskytuje mu hlavne upokojenie na prsníku, spojenie s matkou, vzťahovú väzbu atď., a odstavenie by mohlo dieťa veľmi ťažko niesť.
Pre matku okrem množstva iných vecí tandemové dojčenie prináša možnosť staršie dieťa oveľa ľahšie uspať a zjednodušiť starostlivosť o obe deti. Mnohé situácie v starostlivosti o staršieho synčeka počas tehotenstva dojčenie a spoločný kontakt so synčekom určite pomohlo zlepšiť. Tandem pomohol aj v tom, keď bol starší syn z jedného dňa na druhý ten „veľký“ brat. Dojčenie poskytovalo opateru o bábätko aj o staršieho syna a videl, že maminka ho stále ľúbi, nemusí prestať s dojčením, nie je na druhej koľaji.
Môžem dojčiť počas tehotenstva?
Realita tandemového dojčenia: Idylka verzus každodenné výzvy
Tandemové dojčenie nie je niečo, čo je bežne vidieť. Ženám, ktoré v tomto smere hľadajú informácie, môžu pomôcť skúseností, ktoré poskytli tandemovo dojčiace matky. Napríklad Janka, matka dvoch dievčatiek, Mišky a Adelky, s vekovým rozdielom niečo vyše dvoch rokov, alebo Miriam, matka dvoch chlapcov, z ktorých mladší sa narodil, keď starší mal len rok. Ich príbehy ukazujú, že realita je často odlišná od idylických predstáv. Miriam opisuje, že tandem nie je to, čo je na starostlivosti o dve maličké deti to ťažké. Ťažké je ustriehnuť si ich režim, zladiť ich spánky, napĺňať promptne ich potreby, dostatočne sa im obom venovať, čo-to porobiť aj v domácnosti a trpezlivo znášať všetky tie mrnčania, plače a kriky.
Janka zase realisticky opisuje večernú situáciu: Miška už spala, Adelka bola stále pri mne, pretože je to ďalšie „neodložiteľné“ bábätko, ktoré nemieni spať v neživej posteli, ale potrebuje ležať na niekom živom. Keď ju večer v obývačke uspala a išla s ňou do postele, Adelka dvakrát zaplakala, Miška sa hneď zobudila a začala si, samozrejme, tiež pýtať dojčenie. Tak z jednej strany cucala Miška, z druhej Adelka, tá už bola dosť unavená, nejako sa jej už nedarilo, rozkričala sa a hlas má teda riadny. Miška tvrdohlavo „nacucnutá“, aj keď pri tom kriku zaspať nemohla, nakoniec musela s Adelkou ujsť naspäť do obývačky, zo spálne sa ozýval Miškin nárek. Manžel teda zašiel za ňou a snažil sa ju nahovoriť na vodu, vodu si dala, no potom čakala na mňa, manžel pritom zaspal, takže pomocná sila odišla. Prišla za Miškou so zadriemanou Adelkou, no scenár sa zopakoval, zase krik, jediný, kto pokojne spal, bol manžel. Adelka sa nedokázala upokojiť dojčením poležiačky, bolo ju treba zároveň dojčiť aj natriasať, Miška zase chcela dojčenie poležiačky, zapchávala si uši a stále pýtala dojčenie… no des, ale o polnoci konečne spali.
Miriam súhlasí, že takto to býva aj u nich. Hoci čítala romantické opisy nádherných chvíľok s dvoma hlávkami na hrudi „pocuckávajúcich“ si mliečko, sama žiadne euforické pocity nezažívala. Proste len konala, ako najlepšie vedela a čo sa rozbehlo, tomu nechávala priebeh. Začala sa na dojčenie pozerať ako na niečo, čo je súčasťou domácej starostlivosti - občas je na seba hrdá, ale občas sa cíti ako mašina na mlieko. Hoci by aj ona, ak by mala písať príbeh o tandemovom dojčení, zrejme napísala niečo podobné ako sú tie romantické príbehy, realita je iná. Mnohé situácie so zaspávaním, ako opisuje Janka, vznikali prvé mesiace veľmi často aj u nich. Spávať s oboma deťmi nezvládla. Rodinná dohoda s manželom bola, že sa na noc oddelia a on bude so starším. Kým bola v pôrodnici, našiel si manžel spôsob, ako syna v noci upokojiť, takže žiadne strašné scénky sa nekonali. Stalo sa aj, že uspávala malého v spálni a počula, ako sa starší buchol a plakal. Vedela, že keby dostal prsník, bolo by okamžite po probléme. Trhalo jej srdce, ale jednoducho si musela povedať, že nie je sám, je predsa so svojim tatom, s kým iným by mal mať pevnú väzbu, keď nie so svojimi rodičmi, oboma rodičmi. Dnes vidí, že ich vzťah je skutočne veľmi blízky a syn má v manželovi oporu.
Najťažšie chvíle mala Miriam kvôli dennému spánku. Prvé týždne malinký takmer stále spal, takže staršieho mohla uložiť doma do postele a uspať ho na prsníku - rovnako k nemu pribehnúť, keď sa po trištvrte hodine prebral a chcel pomôcť spať ďalej. Horšie bolo, keď už malinký toľko nespával a mal čoraz viac bdelých fáz alebo sa prebudil práve, keď uspávala staršieho, ten už-už spal a v tom v obývačke rev. Bolo to hrozné, staršiemu vytrhla prsník, letela za malým, ten sa rozreval tiež, vrešťali obaja, nevedela, čo skôr. Takto sa pokúšala asi dva týždne, po ktorých sa rozplakala už aj ona a vzdala to. Začala chodiť von. Starší spí v kočíku, malý v šatke. Všetci traja sú spokojní, deti vyspaté. Samotná starostlivosť o dve malé deti je náročná a keď je aspoň nejaká možnosť si to uľahčiť, tak to veľmi pomôže.
Janka dodáva, že pri článkoch o tandeme sa človek stretáva len s idylickými opismi, ale je to presne tá istá situácia ako pri starostlivosti o bábätko. Tiež kým si to človek len teoreticky študuje, tak má predstavu krásne spinkajúceho dieťatka vo svojej postieľke, vyčistený uprataný dom, usmievavá mamička. A potom je obdarený niečím, čo často a nahlas plače a ani za svet nevieš prísť na to, že prečo. Človek rýchlo vytriezvie. Tak aj tandem, neberie to ako niečo úžasné, ale ako normálnu súčasť starostlivosti o dve deti, tak isto, ako treba vyprať a navariť, tak treba aj nadojčiť, keď si pýtajú.
Čo mi o dojčení nikto nepovedal: Prekvapenia a výzvy
Dojčenie sa zdá také prirodzené a ľahké, no nie vždy to bolo práve ľahké či prirodzené. Mnohé veci sa mamy naučia len z vlastnej skúsenosti a za pochodu.
- Môže to bolieť: Prvé dieťatko matky, ktorá sa delí o svoje skúsenosti, priviedla na svet pred 16 rokmi. Internet vtedy nemala, informácie čerpala hlavne z časopisov pre mamy a od lekárky. Myslela si, že dojčenie pôjde úplne prirodzene a nijako sa nezaťažovala prípravou naň. Prekvapilo ju potom, že dojčenie vášho vytúženého bábätka môže byť také bolestivé. Bradavky mala rozpraskané a každé ďalšie dojčenie v nej vzbudzovalo hrôzu. Mnohé dojčenia prebiehali so slzami v očiach, pretože to tak veľmi bolelo. Želala by si vedieť, aká dôležitá je pri dojčení poloha a prisatie bábätka a že vďaka tomu sa do veľkej miery možno vyhnúť bolestiam. Pri najmladších dvoch deťoch to už vedela a zachránilo to naozaj veľa.
- Dojčenie nie je len kŕmenie: Ako prvorodička považovala dojčenie hlavne za spôsob kŕmenia bábätka. Veľmi rýchlo ju však jej štyri deti naučili, že dojčenie je oveľa-oveľa viac. Slúžilo u nich na zaspávanie, na utíšenie pri akomkoľvek rozrušení či bolesti. Keď boli deti choré, zachránilo ich dojčenie. Koľkokrát nič iné nechceli, nič iné nepomáhalo, len prsník.
- Dlhodobé dojčenie je v poriadku (ale budú vás súdiť): Všetky štyri deti boli dojčené, no každé inak dlho. Niektoré deti boli dojčené omnoho-omnoho dlhšie, než by bolo prijateľné z pohľadu väčšiny bežných ľudí, alebo aj lekárky. Niekto hovoril, že v roku je dojčenie už zbytočné. Iní tvrdili, že do dvoch rokov áno a potom už nie, lebo to nemá ďalej význam. Ďalší strašili, že dojčiť trojročné dieťa je už trochu odveci. Že to môže byť nezdravé aj z pohľadu vývoja sexuality. S každým ďalším dieťatkom si ale čoraz viac uvedomovala, že je to ich vec a ich cesta. Všetky deti vedeli, kedy sa majú odstaviť a aj to tak bolo. Dlhodobé dojčenie im nijako neublížilo.
- Nedojčenie je tiež v poriadku: Kedysi silná zástankyňa dojčenia si uvedomila, že každá mama robí to najlepšie, čo dokáže. A nezaslúži si byť súdená. Každá má vlastnú cestu, vlastný príbeh, vlastné dôvody, vlastné prekážky. A dojčenie z nás nerobí lepšiu ani horšiu mamu. Deti potrebujú mamu spokojnú a šťastnú. Bez ohľadu na to, či budú alebo nebudú dojčené.
- Dojčenie počas tehotenstva nie je pre každú ženu: Hoci pre niektoré ženy je to bezproblémové, pre iné môže byť bolestivé a veľmi nepríjemné. Telo sa totiž pripravuje už na dojčenie bábätka, ktoré nosíte pod srdcom, takže staršie dieťatko, ktoré sa dojčí, vám môže pripadať ako nepriateľ číslo jedna. Telo sa pripravuje na pôrod, chuť mlieka sa mení, jeho konzistencia aj chuť sa pri tehotenstve zmení a niektoré deti sa vtedy odstavia.
Nespoliehať sa na podporu v pôrodnici a dôležitosť správnych informácií
Mnoho mamičiek sa spolieha na to, že s dojčením im pomôžu v pôrodnici. Skúsenosti však ukazujú, že realita je často odlišná. Mamičky sa stretávajú so zastaranými radami, ako je dojčenie na presne stanovený čas (napríklad maximálne 10 minút na jednom prsníku a 10 minút na druhom a každé tri-štyri hodiny) alebo váženie bábätiek pred a po dojčení, čo je len ďalší stres pre matky a nie je smerodajný ukazovateľ toho, či bábätko vypilo dosť mlieka. Namiesto kvalitných informácií a podpory dojčenia - poradenstva o správnom prisatí bábätka, o správnej polohe pri dojčení, o tom, ako rozoznať, či bábätko naozaj pije alebo len „dudká“ - dostávajú mamičky často neúčinné rady.
Hlavný odborník pre gynekológiu a pôrodníctvo priznáva, že ženy u nás chcú dojčiť a sú pripravené, ale pravda je, že pomoci v našich pôrodniciach je stále nedostatok a nemalo by to tak byť. Pomoci, v podobe laktačných sestier, ktoré matke po pôrode pomôžu s dojčením, je málo a môže za to nedostatok zdravotných sestier. Menej odhodlané mamičky to môže veľmi zneistiť a odradiť od dojčenia. Je dôležité mať kontakt na dobrú laktačnú poradkyňu, ktorá vie poradiť v krízach s dojčením, pretože laktačné poradenstvo bolo kedysi ešte len v začiatkoch. Dnes je informovanosť oveľa lepšia.
Praktické tipy pre dojčenie viacerých detí
Keď očakávate viacerčatá, budete musieť zvážiť veľa vecí, pričom dojčenie bude zrejme prvým bodom na vašom zozname. Logistika dojčenia dvojčiat alebo viacerčiat môže byť náročná. Pokiaľ dojčíte viac ako jedno dieťa, budete sa musieť vyrovnať s tým, že dojčením strávite viac času (alebo naopak nebudete mať nikdy na dojčenie dostatok času), budete si musieť udržať určitú hladinu potrebnej energie a tiež zistiť, aký je pre vás ten najlepší spôsob dojčenia. Príprava na príchod dvojčiat ešte pred ich narodením je kľúčová.
Existujú špecializované predpôrodné kurzy a laktačné poradkyne a odborníčky na dojčenie, ktoré vás naučia základy dojčenia dvojčiat a zodpovedajú všetky vaše otázky. Už pred pôrodom si zaistite členov rodiny a priateľov, ktorí vám pomôžu s chodom domácnosti. Keď prenesiete zodpovednosť za varenie, poriadok a nakupovanie, čo obvykle robíte sama, na niekoho iného, budete sa môcť naplno sústrediť iba na dojčenie. Robin, mamička štyroch detí z Kanady, potvrdzuje: „Moja svokra s nami prvé dva mesiace bývala.“
Nemajte príliš veľké očakávania. „Zo začiatku je to veľmi náročné, takže si buďte istá, že nebudete robiť nič iné, len dojčiť, dojčiť a dojčiť,“ hovorí Helen Turier, manažérka podporných služieb pre dvojčatá a viacerčatá v Spojenom kráľovstve (Tamba).
Najlepší spôsob, ako začať dojčiť, je hneď po pôrode naviazať so svojimi deťmi kontakt skin-to-skin. Začleňte teda tento krok do svojho pôrodného plánu a vopred sa porozprávajte o svojom úmysle dojčiť so svojím partnerom, ktorý bude pri pôrode a so zdravotníkmi. V ideálnom prípade začnite dojčiť čo najskôr po pôrode, aj v prípade, že ste rodili cisárskym rezom. Sestričky by vám mali deti priniesť a pomôcť im prisať sa k vašim prsiam. Čím viac sa vaše deti kŕmia, tým viac mlieka vytvárate. Po dobu prvých dvoch až štyroch dní vyprodukujú vaše prsia pre výživu novorodencov dostatok mledziva (kolostra), prvého mlieka bohatého na živiny.
Prispôsobte sa dieťaťu. Pre vás aj vaše deti to bude proces pokusov a omylov - nezabudnite, že deti sa tiež učia. Pre jedno dieťa môže byť kŕmenie ľahké, bude sa dojčiť častejšie alebo bude rýchlejšie priberať na hmotnosti ako druhé. A preto k nim vždy pristupujte ako k samostatným osobnostiam. Anna, mamička dvoch detí zo Spojeného kráľovstva, spomína: „Kamarátka pôrodná asistentka mi dlhú dobu pomáhala s polohovaním a prisatím, pretože to bol pre jednu z mojich dcér zo začiatku veľký problém.“ „V prvom mesiaci som pri kŕmení skutočne potrebovala pomoc, potrebovala som niekoho, kto mi deti podával a odoberal.“ Uvedomte si, že prvé týždne sú najťažšie, neskôr to nebude až tak časovo náročné a vyčerpávajúce. Správne prisatie dieťaťa k prsníku a pohodlie sú zásadné faktory.
Bethan, mamička dvoch detí zo Spojeného kráľovstva, radí: „Pokúste sa spať, kedykoľvek to bude možné. Nakupujte online a doručenie naplánujte vtedy, keď u vás bude kamarátka alebo partner. Pripravte si veľkú fľašu s vodou a pri každom kŕmení pite.“
Pokiaľ musí jedno alebo obe deti zostať nejaký čas v pôrodnici alebo sa narodia predčasne, je možné aj naďalej dojčiť priamo z prsníka, ale celý proces dojčenia sa môže ustáliť až neskôr. Pokiaľ sa jedno z detí nevie prisať, môžete medzitým mlieko odsávať. Zahájite tak a začnete budovať tvorbu mlieka, a poskytnete svojim deťom všetky výhody materského mlieka, či už je im podané injekčnou striekačkou, hadičkou alebo inou metódou s podporou zdravotníka. Monika, mamička troch detí zo Švajčiarska, spomína: „Moje dvojčatá sa narodili v 30. týždni cisárskym rezom a dievčatá boli veľa týždňov na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti. Nemohli sa dojčiť až do 34 alebo 35 týždňa. Prvý mesiac som teda každý deň odsávala, aspoň osemkrát denne.“ Môžete mať jedno dieťa, ktoré je dostatočne silné, aby sa mohlo kŕmiť z prsníka, zatiaľ čo druhé potrebuje odsávané mlieko. Je preukázané, že materské mlieko znižuje riziko niektorých vážnych zdravotných problémov, na ktoré sú predčasne narodené deti náchylnejšie, vrátane nekrotizujúcej enterokolitídy (NEC) a sepsy.
Existujú rôzne polohy pre dojčenie dvojčiat, ktoré môžete vyskúšať, ako napríklad poloha rugby na oboch prsníkoch (s dieťaťom pod každou rukou), paralelné držanie (s deťmi ležiacimi cez vaše telo v rovnakom smere) alebo v poloľahu (s deťmi na vašom bruchu). S praktickým nácvikom vám poradí laktačná poradkyňa. „Pre mňa bolo jednoduchšie kŕmiť dvojčatá súčasne,“ hovorí Zoe, mamička troch detí zo Spojeného kráľovstva. „Aj v noci.“ Druhou možnosťou je dojčiť každé dieťa zvlášť v okamžiku, kedy si samo povie alebo môžete druhé dieťa prebudiť po tom, ako dokončíte dojčenie prvého. „Tandemové kŕmenie nie je pre každého. Často sa mi stávalo, že keď sa jedno dieťa prisalo, druhé pustilo prsník,“ spomína Robin, mamička štyroch detí z Kanady. „Vždy som z toho bola spotená a frustrovaná.“
Pokiaľ ide o výber prsníka, z ktorého dieťa dojčíte, niektoré mamičky prideľujú každému z dvojčiat jeden konkrétny prsník. Lepším variantom je však prsia striedať, pretože jeden prsník môže produkovať viac mlieka ako druhý. Tento problém sa vyskytuje najčastejšie počas niekoľkých prvých dní, obzvlášť pokiaľ je jedno dieťa pri dojčení slabšie. Nebojte sa a požiadajte svojich blízkych, aby sa o vás postarali, pretože vy sa musíte starať predovšetkým o svojich novorodencov. „V šiestom týždni som si úplne prestala veriť,“ spomína Billie, mamička štyroch detí zo Spojeného kráľovstva. „Zavolala som na linku pomoci a našla si skupinu pre dojčiace mamičky, kde mi poradili lepšie polohy.“ Je dôležité, aby ste na seba neboli príliš tvrdá, pokiaľ sa vám práve nedarí. „Zvládnuť dojčenie jedného dieťaťa trvá oveľa dlhšie, ako si myslíte. Vytrvalosť sa však vyplatí,“ hovorí Olívia, mamička štyroch detí z Austrálie. „A dojčenie dvoch detí vyžaduje úplne inú mieru trpezlivosti.“
Emocionálne a psychologické aspekty tandemového dojčenia
Tandemové dojčenie má aj významný vplyv na emocionálny a psychologický stav matky a detí. Mamičky sa môžu obávať, či to psychicky zvládnu, keď budú od rána do rána dojčiť jedného a druhého. Miriam chápe obavy a vie, ako sa cítia iné matky, keďže aj ona to takto vnímala a s blížiacim sa termínom pôrodu sa všelijaké strachy a obavy len stupňovali. Ale presne tak, ako je teraz jednoduchšie dať synovi prsník, ako sa pokúšať ho odstaviť, takto to bude jednoduchšie aj po pôrode. Je to proste normálne a prirodzené a dá sa to skĺbiť. A určite je to super aj pri prípadnej žiarlivosti staršieho, keď tu bude aj naďalej pre neho, tak ako doteraz.
Tandemové dojčenie a žiarlivosť súrodencov
Janka pochopila a pocítila, že dojčenie pomôže zvládnuť žiarlivosť. Miška bola pomerne v poriadku, no je fakt, že si dosť dávala záležať už v tehotenstve a potom aj po pôrode, aby poskytovala čo najmenej podnetov pre žiarlivosť. Problémom sa však nevyhne, keď príde návšteva. Malé bábätko je, samozrejme, hitom. Janka sa s mladšou Adelkou nejak príliš nemazná (už kvôli prevencii žiarlivosti), snaží sa čo najviac srdečnosti smerovať k staršej Miške, no od druhých sa nie vždy dá čakať také uvedomelé správanie. Odvtedy sa Miška dojčí fakt často a vždy čo najdlhšie, a tie jej dojčiace návaly dosť nápadne korelujú s chvíľami, keď sa návšteva zdržuje nablízku a je viac nadšená Adelkou než Miškou. Janka si vtedy vraví, vďaka za tandem, že jej pomáha žiarlivosť v Miške zastaviť na prsníku, a neprevalí sa do jej nevraživosti voči Adelke. Možno má tandem aj nejaký preventívny účinok pri žiarlivosti, ale ak by aj nemal, už na toto je to super. Či ide o to, že sa Miška snaží na prsníku vyrovnať s neznámym nepríjemným pocitom, alebo či si chce dokázať, že má stále dosť mojej pozornosti, to nerieši. Necháva ju dojčiť sa koľko sa dá. Ťažkým chvíľam v živote dieťaťa sa nevyhnete, a to, že jej dojčenie takto priam hmatateľne pomáha zvládnuť, je dôvod na vďačnosť. Miriam potvrdzuje, že tandem pomohol pri prípadnej žiarlivosti a že starší synček preplával vďaka tomu, že ho naďalej dojčila, novou situáciou a príchodom bábätka ľahšie.
Príbeh Veroniky Mihalskej, dojčiacej tandemovo dve deti s 2,5-ročným vekovým rozdielom, hoci je v jej príbehu na stránkach MAMILY opisovaný romanticky, tiež zahŕňal náročné situácie. Napríklad, staršia dcérka veľmi protestovala, keď chcela spať a pýtala si dojčenie, ale nebolo to možné, lebo mladšie dieťatko bolo zabalené v šatke a spalo. Niekedy sa zdá, že tandem je len o idylke a romantike, no je to preto, že matky vnímajú dojčenie ako jedinú možnú starostlivosť o dieťa.
Môžem dojčiť počas tehotenstva?
Matky, ktoré tandemovo dojčia, čelia aj neustálemu rozdeľovaniu pozornosti medzi dve deti naraz, čo môže byť veľmi náročné. Janka hovorí, že keby Mišku už nedojčila, nebolo by to ľahšie, skôr naopak. Aj keď to naozaj občas môže vyzerať, že pre Mišku je v podstate len chodiaca mliekareň, to ostatné je rôznorodý ťažko „pomenovateľný“ servis. No keby ju nedojčila, tak by bola pre ňu… čo vlastne? Tak si vraví, prečo sa s tým proste nestotožniť? Koniec-koncov, to si uvedomila, keď Miška znakovala, teda znakovala iba mlieko, a vtedy si všimla, že si to mlieko pýta nielen, keď chce ísť naozaj na prsník, ale aj keď je na rukách u niekoho iného a chce ísť ku mne - zaznakovala mlieko, doniesli mi ju, no keď som jej ponúkla prsník, nechcela, uspokojila sa s tým, že je u mňa. Tak jej to prišlo, že pre ňu je to také synonymum: mlieko = mama. Takže je to vlastne úplne prirodzené.
Odlučovanie a uspávanie pri tandemovom dojčení
Ako riešiť odlúčenie staršieho dieťaťa od matky, keď ide do pôrodnice? Toto musí odhadnúť každá matka sama, a to aj podľa konkrétneho veku dieťaťa. Sú niektoré deti, ktoré napriek tomu, že sú dojčené, môžu byť opatrované aj niekým iným a nemajú s odlúčením na pár dní problém. A sú deti, ktoré prítomnosť matky veľmi potrebujú, v takom prípade niektoré ženy vyhľadajú tie pôrodnice, ktoré im umožňujú, aby boli spolu v pôrodnici celá rodina. V prípade jednej matky, syn bol zvyknutý, že občas ostáva na noc u starých rodičov a vtedy sa nedojčí, dokonca ju do pôrodnice nechodil ani navštevovať, mala pocit, že by ich desaťminútové stretnutie na chodbe viac rozrušilo, než utešilo, a tak sa za ním ponáhľala radšej z pôrodnice domov.
Uspávanie bábätka sa často riešilo na prsníku spoločným spaním alebo nosením. Uprednostňovalo sa menšie bábätko pri dojčení, keďže starší syn už vedel vydržať a zatiaľ sa mu čítala rozprávka. Prsník bol nástroj, ako ich utíšiť, uspať a upokojiť. Prípadne sa manžel venoval staršiemu, a keď sa uspalo bábätko, tak sa nadojčil aj starší syn. Starší syn Danko sa dokonca odsťahoval zo spálne, keď mladší Adam bol plačlivé bábo a vadilo mu nočné budenie bratom.
Samoodstavenie a reálne očakávania
Dojčenie nie je o tom, že ho treba ustaľovať, jednoducho sa deti dojčia vtedy, keď potrebujú. So starším sa dalo dohodnúť, prípadne sa skracovali dojčenia počítaním, pesničkou alebo rozprávaním. Dostal prsník, napočítalo sa do 10, a potom sám pustil prsník. Keď boli niekde, kde to logisticky nevyhovovalo, povedalo sa mu, že sa nadojčí doma. Väčšinou to fungovalo a keď to bolo naozaj veľmi akútne, tak sa nadojčil. Tu je tiež dôležitý vek dieťaťa a je to individuálne od situácie.
Mnohé matky čelia otázkam okolia, či je ešte dojčenie zdravé, načo je dobré, či to nie je len voda, prečo neje normálne jedlo. Jeden zo synov jedol normálne jedlo a aj sa dojčil. Matky si nevedia predstaviť, ako sa budú starať o syna, keďže dojčenie super fungovalo a zrazu by sa malo zrušiť. Dojčenie je spôsob starostlivosti a zrazu by sa mali začať robiť veľmi veľa vecí inak.
Samoodstavenie staršieho syna Danka nastalo v štyroch rokoch. Vtedy, keď potreboval a hlavne v tom veku sa už často nedojčil. Mliečko si ráno nepýtal, skôr večer na zaspatie. Niekedy si dva dni ani nespomenul a keď prišli domov zo škôlky si vypýtal. Inokedy zase zaspal skôr, ako ho stihli nadojčiť. Bolo to premenlivé. Samoodstavenie bolo teda postupné. Predtým sa zvykol dojčiť, keď bol unavený, či keď naňho išla choroba. Videla sa, že nechce jesť a vtedy si pýtal viac prsník. Pomáhalo mu to rýchlejšie prekonať ju. Vedel si to výborne regulovať.
Netreba nútiť deti prespať celú noc. Nočné dojčenie samé od seba vymizlo, keď sa ukončila potrebná etapa vývoja ich mozgu. Pochopilo sa, že nemá zmysel deti nútiť prespať noc, keď na to nie sú pripravené.
Podpora a správne informácie: Kľúč k úspechu
Neexistujú zbytočné problémy s dojčením, ak matka niečo vníma ako problém, potrebuje pomoc a dostať riešenie. Matky potrebujú veľmi veľa podpory. Žiaľ, kde sa dojčiaca matka pohne, tam podpora chýba.
Jedna matka, prvorodička, s dojčením veľa skúseností nemala. O poradkyniach dojčenia nepočula a nemala s nimi ani žiadne skúsenosti. Pred narodením syna si dala záväzok, že skúsi dojčiť aspoň tri mesiace, veď toľko ju dojčila aj jej mama a možno to zvládnu aj do pol roka. V tom čase ešte nemala dosť informácií o dojčení, našťastie na ne časom natrafila, a tak dojčí syna nie tri mesiace, ale už plné tri roky (a popri tom už aj ďalšie dieťatko).
Začiatky však neboli ľahké. Dobre začínajúci pôrod sa zásahmi skomplikoval a synček sa narodil sekciou. Kontakt koža na kožu, samoprisatie a ani len prisatie k prsníku sa nekonalo, syna prvý raz videla až po 15 hodinách. Aj to len na pár minút. Okamžite sa pokúsila si ho prisať, o dojčenie nemal záujem. Sestričky ho znova odniesli a zrejme nakŕmili umelým mliekom. Prvých 24 hodín tak syn nemal o dojčenie takmer žiadny záujem, a keďže bol na novorodeneckom oddelení, tak si ho nemohla ani prisávať k prsníku podľa svojich a jeho potrieb. Našťastie druhý deň už o prsník prejavil záujem a po krátkom zaváhaní sa aj prisal - mocne a poriadne lačno. Dnes už vie, aké obrovské šťastie mala, jej synček sa aj napriek dlhému odlúčeniu prisával hneď od začiatku dobre, a tak sa vyhli poškodeniu bradaviek a bolestivým ragádam.
Napriek tomu si užila bolesti dosť. Tretí deň sa jej prsníky nepríjemne naliali, boli bolestivé a ťažko sa z nich dojčilo. Jedinou radou sestričky bolo odsávať s odsávačkou, to už však bolo neskoro, mala upchatý mliekovod, bolesť bola takmer neznesiteľná. Sestra na oddelení radila masáž, prsník bolestivo stláčala, až kým z neho mlieko nevystreklo. Jedinou úľavou bolo, keď mliečko z prsníka vysal synček, toho jej však stále nosili len v trojhodinových intervaloch. A keďže bola po sekcii, nechceli jej ho nechať. Dojčenie bolo na chvoste záujmu. Mlieko aspoň odsávala. Zároveň si však neuvedomovala, že sa začína vážny problém s dojčením.
Po príchode domov mala stále bolestivo naliate prsia, plakala od bolesti, ale myslela si však, že to tak má byť, veď je lepšie ak má mlieka veľa, než by ho mala mať málo. A aby ho nestratila, mliečko, čo ju tlačilo v prsníkoch, odsávala. Hlavne však potrebovala pomoc so správnym prisatím bábätka, aby dokázalo získať mlieko, ktoré je dostupné a ona nemusela odsávať. Takúto pomoc však v nemocnici nedostala. Napriek tomu, že mala tak veľa mliečka, až ho niekoľkokrát denne (i v noci) musela odsávať, mala pocit, že to nestačí, a syna občas fľašou dokrmovala a keď nemala odstriekané mliečko, tak mu zarobila umelé. Dnes už vie, že to bola chyba, mala sa poradiť s poradkyňou, ktorá by jej vysvetlila, ako bábätko správne prisať, tak, aby získavalo dosť mlieka. Nemusela by ho dokrmovať a večne sa trápiť so zbytočným odsávaním.
K zvládnutiu tandemového systému pomohla profesionálna laktačná poradkyňa o. z. MAMILA a veľmi pomohli podporné skupiny pre dojčiace matky, kde sa dozvedelo aj od iných matiek, ako to funguje. Napríklad, že citlivosť bradaviek na začiatku tehotenstva postupne prejde a dá sa zmierniť. Potrebovalo sa podporu a počuť, že niekto to prežíval podobne. Nevedelo sa ani, že sa dajú dojčiť dve vekovo rozdielne deti. MAMILA robí v tomto veľmi veľkú osvetu a snaží sa pomáhať matkám.
Dojčenie je dobré pre zdravie matky aj detí. Až po druhýkrát v tehotenstve sa jedna z matiek začala o to zaujímať. Hľadala nejakú podporu, lebo zo zdravotníckeho okolia, či už to bol gynekológ alebo pediatrička, ju od dojčenia odhovárali už v tehotenstve. Hovorili, že nedonosí svoje dieťa, že ublíži dieťatku, sebe a že má prestať. No potom začala zháňať vedecké informácie a vďaka MAMILE zistila, že takto fungujú dnes tisícky žien. Aj dnes existujú ženy, ktoré dojčili počas celého tehotenstva, je to v poriadku, dobré pre dieťatko aj pre matku, neohrozuje to bábätko.
V tandemovom dojčení sa stretneme s viacerými druhmi dojčenia - dojčenie staršieho dieťaťa, dojčenie malého bábätka. Spoločnosť na to nie je zvyknutá a pripravená. Dojčenie každého zvlášť, aj oboch naraz, je toho skutočne dosť a môže to byť vyčerpávajúce, ale je to hlavne normálne a prirodzené. Miriam si nevie predstaviť nič iné. Počas tehotenstva sa veľmi bála, že by mohla o dojčenie prísť a aj keď mala za sebou najťažšie noci a už strašne chcela pokoj, brala to tak, že sú ešte len na začiatku. S týmto postojom sa skutočne dá dopracovať k tomu, že nakoniec aj odstavenie nechajú na synov, kedy sa preň sami rozhodnú, aj keď istotne budú chvíle, kedy budú chcieť so všetkým praštiť.
Ľudia hovoria, že je dobré ukončiť dojčenie čím skôr, aby sa dieťa príliš nenaviazalo. Ale toto je šialene absurdné. Prečo by sa mala matka báť vlastného dieťaťa a toho, že sa na ňu naviaže? Mnoho žien vraví, že iné, ako našu rodinu nemajú a záleží im na tom, aby šancu, ktorú dostali s deťmi, využili najlepšie, ako vedia.
Na záver, je dôležité mať reálnu predstavu, čo sa dá s dvoma deťmi stihnúť. Nemať prehnané očakávania. Pomáhala podpora rodiny, hlavne manžela, ktorý sa staral o matku, zabezpečoval jej všetko od jedla, cez pomoc v domácnosti až po trávenie času so starším synom - to veľmi dodávalo energiu. Energiu sa taktiež čerpalo v spánku, spalo sa cez deň spolu s deťmi. Jedlo sa vtedy, keď boli deti hore a naučilo sa mať reálnu predstavu, čo sa dá s dvoma deťmi stihnúť. Matky by sa nemali báť rozprávať a pýtať si radu od ľudí, čo rozumejú a podporujú dojčenie, aby pozorovali svoje deti a videli, aké sú šťastné na prsníku. Všetky deti rastú, všetky zúbky prejdú, deti sa prestanú budiť samé od seba, dospejú do toho. Netreba sa báť uspávať deti na prsníku, nebude to tak donekonečna, aj keď sa to tak možno teraz zdá.
tags: #dve #deti #naraz #a #ja #som