Je bežné, že rodičia detí okolo dvoch rokov sa stretávajú s problémami pri uspávaní na obed. Ak máte veľmi dobre spinkajúce dieťa a zrazu sa u vás objavia príznaky regresie, nezúfajte, citlivo to zvládnete. Nezaspatie na denný spánok je typickým prejavom regresie, ktorý môže byť pre rodičov frustrujúci, no zároveň je dôležité si uvedomiť, že ide o prirodzenú fázu vývoja. Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa to deje, a v tomto článku sa pozrieme na najčastejšie z nich a ponúkneme aj riešenia, ako túto situáciu zvládnuť a podporiť zdravé spánkové návyky vášho dieťaťa.
Spánková regresia vo veku dvoch rokov
Spánková regresia je obdobie, keď sa dobrý spáč zrazu začne často budiť alebo odmieta spánok úplne. Tento fenomén nie je pre rodičov ničím novým, keďže s malým bábätkom najprv bojujete proti štvormesačnej spánkovej regresii. Neskôr môže prísť 8, 9 a 10-mesačná a ďalšia, keď oslavujete s vaším drobcom jeden rôčik. V 18-tich mesiacoch vie tiež potrápiť pokojný spánok, a akoby toho nebolo málo, posledná spánková regresia sa objavuje v dvoch rokoch. Dvojročná regresia sa môže objaviť presne v dvoch rokoch, alebo aj niekoľko mesiacov potom, čo naznačuje, že každé dieťa má svoj vlastný rytmus vývoja.
Vaše bábätko rastie a postupne mu stačí menej spánku. Aj keď každé dieťa je iné, mnoho dvojročných potrebuje za 24 hodín v priemere cca 12 hodín spánku, ktorý sa teraz väčšinou deje v noci. V tomto veku sa môže stať, že váš drobec vzdoruje, keď má ísť do postele, zaspí neskoro alebo vstane príliš zavčasu, čo je prirodzeným prejavom jeho rastúcej samostatnosti a zároveň zmeny spánkových potrieb.
Základom pre zvládnutie tohto obdobia je tento spánok ponúkať stále a naďalej. Ak aj vaše dieťa nezaspí, je kľúčové dopriať mu každý deň kľudovú aktivitu v prítmí. Tento čas odpočinku, aj keď bez samotného spánku, pomáha dieťaťu relaxovať a telo si zvykne na pravidelný režim. Dajte si tiež pozor na to, aby sa nestávalo to, že vám dieťatko zaspí o 15-16 hodine na hodinu a pod. Takýto neskorý denný spánok by totiž okrem iného spôsobil večierku po 22. hodine a dostalo by vás to do začarovaného kruhu posunutého režimu, čo by narušilo celkovú spánkovú hygienu a mohlo by viesť k ešte väčším problémom s večerným zaspávaním. Konzistentný režim je preto základom, ktorý podporí dieťa v prekonávaní spánkovej regresie.
Príčiny problémov s denným spánkom u dvojročných detí
Obdobie dvoch rokov je pre dieťa plné nových objavov, rýchleho vývoja a intenzívneho učenia sa. Tieto zmeny sa nevyhnutne prejavujú aj na spánkových návykoch. Odmietanie denného spánku alebo problémy so zaspávaním často pramenia z viacerých faktorov, ktoré môžu pôsobiť jednotlivo alebo sa navzájom kombinovať. Pochopenie týchto príčin je prvým krokom k nájdeniu účinných riešení.
Separačná úzkosť
Separačná úzkosť je prirodzená vývojová fáza, ktorá vrcholí okolo 18-tich mesiacov, no môže sa objaviť a zase zmiznúť, až do obdobia 5-6 rokov. V dvoch rokoch separačná úzkosť pramení zo skutočného strachu. Vaše dvojročné dieťatko sa bojí toho, že ostane samotné alebo s ľuďmi, ktorých nepozná. Tento strach je hlbší a konkrétnejší, keďže si dieťa čoraz viac uvedomuje svoje okolie a vzťahy.
Táto úzkosť sa môže objaviť aj preto, že si jednoducho nechce nechať ujsť zábavu. Vie, že keď odídete, nezmiznete a že nie ste ďaleko, no zároveň si myslí, že si užívate zábavu bez neho. A samozrejme, nechce, aby ste ho vynechali! Ak sa táto separačná úzkosť objaví akonáhle prejdete cez dvere jeho detskej izby pred spaním (počas dňa alebo noci), môže to narušiť jeho spánok a spôsobiť značné protesty. Nakoniec môžete dospieť k situácii, kde musíte zostať pri vašom dvojročnom drobcovi v čase šlofíkov alebo večerného spánku až kým nezaspí.
Samozrejme je dôležité dieťatko ubezpečiť, že je všetko v poriadku, že všetci ideme spinkať a že ste nablízku, ak vás potrebuje. Úzkosť a separačná úzkosť v tomto veku sú prirodzené, deti si omnoho viac uvedomujú svoj strach, to, že im niekto môže ublížiť alebo že niečo je nebezpečné. Tento nový stupeň uvedomenia sa samozrejme prejaví pri zaspávaní, keď je dieťa najviac zraniteľné. Ak si vaše dieťa zrazu začne vyžadovať vašu prítomnosť pri zaspávaní, je v poriadku mu ju poskytnúť a ponúknuť mu pocit bezpečia a istoty.
Odmietanie poobedňajšieho spánku
Okolo dvoch rokov niektoré batoľatá začnú náhle odmietať poobedňajší šlofík. Môže sa stať, že uložíte vášho veľkáča do postieľky a celú hodinu sa zabáva, hrá sa, spieva si, rozpráva alebo kričí namiesto toho, aby si oddýchlo. Podobne ako pri separačnej úzkosti, náhle odmietanie šlofíkov sa deje preto, lebo váš drobec nechce nič zmeškať zo vzrušujúceho sveta okolo neho. Čoraz viac si začína uvedomovať, čo chce, a ak si nechce ľahnúť, aby si oddýchlo, začne vám to dávať patrične najavo.
Odmietanie poobedňajšieho spánku môžeme vnímať ako regresiu, pretože mnoho detičiek sa nechce vzdať šlofíka až do 3-4 rokov, čo je vek, kedy je zvyčajné, že denný spánok postupne ustupuje. Veľmi malé percento detí v tomto veku prestane úplne cez deň spať, avšak väčšina z nich potrebuje ešte pravidelný odpočinok.
Najlepším riešením je pokračovať v zaužívanom režime a šlofík ešte nerušiť. Toto je obdobie, kedy sa vaše dieťatko môže tváriť, že už postieľku nechce a môže z nej vyliezať. Spací vak je jednou z veľkých pomôcok, ktorá pomáha deťom v postieľke zostať a znižuje pokušenie z nej vyliezť. Veľmi odporúčam, aby ste vyčkali a postieľku naďalej ponúkali a nerušili denný spánok, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné. Niekedy stačí len trpezlivosť a konzistencia, aby sa dieťa k dennému spánku vrátilo, alebo si aspoň zvyklo na tichý čas odpočinku.
Čo mám robiť, ak moje dieťa nechce spať?
Prechod do "veľkáčskej" postele
Hoci viac detí prechádza touto zmenou okolo troch rokov, niektorí rodičia urobia tento veľký krok v dvoch rokoch. Pre vášho drobca môže byť ťažšie spinkať počas noci a cez deň nerušene, pretože nová posteľ je pre neho neznáma a prináša so sebou pocit väčšej slobody. Dokonca sa môže stať, že začne využívať výhody postele a slobodu, ktorú mu ponúka, a to aj napriek tomu, že mu budete opakovať stále dookola, aby v nej ostal. Táto nová sloboda môže viesť k nekontrolovateľnému vyliezaňiu z postele a narušeniu celého spánkového režimu.
Keď sa rozhodnete pre zmenu detskej postieľky, dbajte na to, aby bola detská izba zariadená dôkladne a hlavne bezpečne, s ohľadom na všetky potenciálne riziká, ktoré so sebou otvorená posteľ prináša. U väčšiny detí je ale na tento krok v dvoch rokoch príliš skoro. Ak nie hneď, tak postupne začnú pri zaspávaní alebo v noci nekontrolovateľne vyliezať z postele. To má za následok podporu odmietania spánkov, veľmi dlhé zaspávanie a celkové narušenie pokojného spánku.
Ak máte na ceste ďalšie bábätko, kúpte radšej druhú postieľku. Má to dve príčiny. Prvou je komplikácia s preložením staršieho dieťatka do postele príliš skoro, čo môže vyvolať zmätok a negatívne ovplyvniť jeho spánok. Druhou je zabezpečenie kontinuity a stability spánkového prostredia pre staršie dieťa, čo je v období príchodu súrodenca obzvlášť dôležité. Podporte spánok dieťatka v postieľke; ak aj plače a bojkotuje ju, vyberte ho, pohrajte sa a vráťte sa tam opäť spinkať. Ak je to potrebné, zostaňte jeden dva večery pri dieťatku, aby zaspalo a cítilo sa bezpečne.
Učenie na nočník
Mnoho rodičov začína učiť svoje detičky na nočník okolo dvoch rokov. Ak je váš drobec práve uprostred tohto výcviku, môžete ho nájsť, ako sa budí zo spánku a potrebuje použiť nočník. Táto nová zručnosť, hoci je dôležitá, môže narušiť ustálený spánkový režim, pretože dieťa si začína uvedomovať svoje telesné potreby.
Dokonca aj tí, ktorí ešte nezačali nočníkový tréning, si začínajú čoraz viac uvedomovať svoje telesné funkcie a signály, ktoré im telo vysiela. Pre batoľatá v tomto veku nie je neobvyklé, že sa zobudia skoro ráno kvôli plnému močovému mechúru alebo že sa musia vycikať. Od dvoch rokov si väčšina detí oveľa viac uvedomuje nepríjemný pocit, ktorý spôsobuje mokrá alebo plná plienka, čo ich môže rušiť pri spánku a viesť k prebudeniu. Je dôležité byť trpezlivý a podporovať dieťa v tomto procese, zároveň mu pomôcť pochopiť, že na nočník sa ide pred spaním a po prebudení, aby sa minimalizovali nočné prerušenia spánku.
Nový súrodenec
Okolo dvoch rokov možno pripravujete vášho drobca aj na nový prírastok do rodiny - bračeka alebo sestričku. Pre batoľatá je to obrovská zmena, ktorá im môže spôsobiť úzkosť a neistotu. Pocit, že už nebudú jediným stredobodom pozornosti, alebo obavy z neznámeho, môžu výrazne ovplyvniť ich emocionálny stav a tým pádom aj spánok. S ďalším členom rodiny príde zrejme aj nový režim - pravdepodobne sa úzkosti nevyhnete ani vy, čo znamená, že si nikto z vás neužije veľa spánku. V takomto období je dôležité venovať staršiemu dieťaťu dostatočnú pozornosť a ubezpečovať ho o vašej láske a prítomnosti, aby sa minimalizovala jeho úzkosť a podporil sa pokojný spánok.
Nočné strachy a bujná predstavivosť
V tomto veku začína mať váš drobec aj väčšiu predstavivosť, čo je síce úžasné pre hru a rozvoj kreativity, ale zároveň to môže byť aj problém, a to najmä v noci. Veľa detí v tomto veku sa začína v noci báť. Spúšťačom je tma a všetko s tým súvisiace - strašidelné tiene, príšery ukryté pod posteľou a podobné výmysly detskej fantázie. Deti si oveľa viac uvedomujú svet a veci, ktoré im môžu ublížiť, čo vedie k rozvoju konkrétnych strachov. Tento nový strach môže viesť k nočným morám, niekedy dokonca k nočným hrôzam, ktoré narušujú kvalitu spánku a spôsobujú prebudenia.
Dávajte pozor na to, čo cez deň hovoríte dieťatku. Častokrát veci nedomyslíme a neúmyselne môžeme prispieť k rozvoju týchto strachov. Niekedy malé drobnosti, na ktoré deti upozorňujeme, môžu prerásť do strachu pri zaspávaní a spánku. Nestrašte deti tmou v štýle, „Tam nechoď, je tam tma“, pretože to môže posilniť ich obavy a vytvoriť negatívne asociácie so spánkom a tmou. Namiesto toho sa snažte vytvárať pozitívne asociácie s tmou a nočným pokojom, napríklad pomocou nočného svetielka alebo upokojujúcich rozprávok.
Praktické rady a stratégie pre zvládanie denného spánku
Keď už rozumieme možným príčinám problémov s denným spánkom, je čas pozrieť sa na konkrétne kroky, ktoré môžu rodičia podniknúť. Dôležité je si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyžaduje si individuálny prístup, no existujú univerzálne princípy, ktoré môžu pomôcť.
Konzistentnosť a odhodlanie
Ak si už predsa len neviete dať rady a ste zúfalí, pokojne sa mi ozvite. Tak ako pri každej regresii, najlepšie urobíte, keď budete dôslední a budete si neustále pripomínať, že nič netrvá večne. Spánková regresia je prechodné obdobie a s trpezlivosťou a vytrvalosťou sa z nej dostanete. Nedovoľte, aby si váš drobec vytvoril zlé návyky, zatiaľ čo sa budete chcieť dostať cez dvojročnú spánkovú regresiu. Zmena zaužívaných postupov by mohla problém len prehĺbiť, preto je kľúčové držať sa zvolenej stratégie.
Základom je, nepýtať sa dieťatka, či chce ísť spať, ale OZNAMOVAŤ TO. Je to prejav rodičovskej autority a nastavenia jasných hraníc, ktoré deti v tomto veku potrebujú pre pocit bezpečia. Toto platí aj pri mnohých ďalších úkonoch cez deň, kde pevný a predvídateľný režim pomáha dieťaťu orientovať sa a cítiť sa istejšie. Ak je to potrebné, zostaňte jeden dva večery pri dieťatku, aby zaspalo a cítilo vašu prítomnosť a podporu. Postupne môžete skúšať skracovať čas, ktorý s ním strávite, kým zaspí.
Dostatočná fyzická aktivita počas dňa
Uistite sa, že má dieťa dostatok aktivity počas dňa. Fyzická námaha, najmä v popoludňajších hodinách, spôsobí to, že večer bude unavené a pripravené na spánok. Aktívne hranie vonku, behanie, skákanie a iné pohybové aktivity pomáhajú dieťaťu spáliť prebytočnú energiu a podporujú hlbší a pokojnejší spánok. Dajte však pozor na prestimulovanie, ktoré prichádza najmä po hre s viacerými hračkami alebo príliš intenzívnou aktivitou tesne pred spánkom, ktorá môže mať opačný účinok a dieťa skôr rozrušiť.
Upokojujúca rutina pred spaním
Vytvorte upokojujúcu rutinu pred spaním. Príprava do postele by mala začať každý večer v rovnakom čase, trvať rovnako dlho a mala by sa skladať z konzistentnej rutiny, aby dieťa vedelo, že prichádza čas odpočinku. Začnite s rutinou 30-60 minút pred spánkom. Táto predspánková rutina je v podstate mini verziou večernej rutiny pred nočným spánkom. V izbe zatiahnite závesy/žalúzie, prečítajte dieťatku rozprávku alebo zaspievajte uspávanku. Tieto rituály pomôžu bábätku upokojiť sa a do mozgu sa vďaka nim dostane signál, že sa schyľuje k spánku, čo uľahčuje zaspávanie.
Vhodné prostredie na spánok
Vytvorte vhodné prostredie na spánok. Miestnosť, v ktorej dieťa spí, by mala byť teplá, tichá, tlmená a pohodlná. Ideálna teplota v miestnosti je okolo 18-20 stupňov Celzia. Použitie zatemňovacích závesov pomôže vytvoriť tmavé prostredie aj počas dňa. Biely šum môže tiež pomôcť, najmä ak je v domácnosti hluk. Pohodlná postieľka a obľúbená hračka alebo deka môžu prispieť k pocitu bezpečia.
Obmedzenie obrazoviek a čítanie
Obmedzte obrazovky pred spaním. Obrazovky narúšajú spánok, lebo modré svetlo, ktoré vyžarujú, narúša produkciu melatonínu, hormónu spánku. Minimálne hodinu pred spaním by dieťa nemalo byť vystavené televízoru, tabletu, mobilu alebo počítaču. Namiesto toho si pravidelne čítajte. Čítanie rozprávok nielenže podporuje jazykový rozvoj dieťaťa, ale zároveň je to upokojujúca aktivita, ktorá posilňuje puto medzi rodičom a dieťaťom a pripravuje ho na pokojný spánok.
Režim a signály únavy
Možno ste chceli, aby si dieťatko doprialo naozaj dlhý spánok, preto ste čakali, kým bude naozaj unavené a vyčerpané. Ak je vám tento prípad dôverne známy, je to pravdepodobne tak trochu aj vaším pričinením. Neuspali ste dieťatko vtedy, keď bolo naozaj unavené, a prekročili ste tým hranicu medzi únavou a vyčerpaním. To spôsobilo, že sa v detskom organizme nahromadil kortizol, stresový hormón, ktorý nedovolil bábätku zaspať. V budúcnosti sa tomuto problému vyhnete tak, že si budete všímať znaky únavy vášho dieťatka (šúchanie očí, zívanie, mrzutosť) a rýchlo na ne zareagujete uspávaním. Čo však v prípade, že ste toto uspávacie okno prehliadli a máte doma vyčerpané dieťa, ktorého únava sa vám vymkla spod kontroly? Priložte si drobčeka na hrudník a v tmavej, tichej miestnosti sa s ním pomaličky kolíšte. Toto intímne objatie a rytmický pohyb môžu pomôcť uvoľniť nahromadený stres a podporiť zaspávanie.
Spánok doma verzus v škôlke/jasliach
Problém je jasný - bábätko proste cez deň nezaspí. Spánok doma vs. dieťa bez problémov zaspí v škôlke alebo v jasliach, ale doma sa mu do ríše snov akosi nechce. Riešenie: Je z vášho dieťatka škôlkar/ka alebo navštevuje detské jasle, kde sa vyspí doružova, no doma počas víkendov odmieta spať? Možno kdesi v podvedomí nechce prísť o zážitky s rodičmi a chce si vašu prítomnosť vychutnať naplno. Zistite, aká je spánková rutina v škôlke a preneste ju aj do domáceho prostredia. Konzistentnosť v rutine, bez ohľadu na prostredie, môže pomôcť dieťaťu lepšie sa adaptovať.
Dieťa plné energie v postieľke
Namiesto toho, aby dieťa v postieľke spalo, plné energie v nej stojí a čaká, čo sa bude diať. Deti sú s pribúdajúcim vekom menej unavené a niekedy majú energie na rozdávanie. Dovoľte im pred spaním vyhrať sa dosýtosti, vďaka čomu uspokoja svoje potreby a spánok ich prepadne raz-dva. Dávajte však pozor na prestimulovanie, ktoré prichádza najmä po hre s viacerými hračkami, hlasných hrách alebo digitálnych médiách. Cieľom je unaviť, nie rozrušiť.
Kolika a spánok
O kolike sa zrejme nemusíme nijako zvlášť rozpisovať. Dieťatko, ktoré trápi kolika, nedokáže zaspať tak jednoducho a problém s tým môžu mať aj ostrieľaní rodičia. Spánky „kolikových“ detí sú kratšie a zároveň trvá dlhší čas, kým sa trvanie spánku predĺži. Sami musíte vyskúšať, čo platí na vaše bábätko, pretože každý prípad je individuálny. Ak sa vaše bábätko budí s plačom už po polhodine spánku, uložte ho na ten ďalší spánok skôr, nečakajte, kým príde jeho hodinka. Včasné uloženie môže zabrániť prechodu do stavu preťaženia a pomôcť mu získať potrebný odpočinok.
Zaspávanie len v aute
Detí, ktoré dokážu zaspať iba v aute, je neurékom. A tento problém sa netýka iba denného spánku, ale aj toho nočného. Po zastavení má drobec pocit, že čas na spánok vypršal a doma už pokračovať nemusí. Problém sa zrejme začal v momente, keď ste potrebovali niečo vybaviť a aby ste zabili dve muchy jednou ranou, do auta ste naložili aj dieťatko, ktorému sa v idúcom aute spalo ako na obláčiku. Ak ste ochotní obetovať peniaze na benzín a zároveň vám šoférovanie nerobí najmenší problém, môžete pokračovať v uspávaní jazdou v aute. V opačnom prípade si naplánujte potrebné obchôdzky mimo spánkového okna bábätka a doma vyskúšajte biely šum a kolísku, ktoré môžu napodobniť upokojujúce zvuky a pohyby, na ktoré je dieťa zvyknuté z auta.
Koľko spánku dieťa potrebuje a individuálny prístup
Názory na to, koľko spánku deti potrebujú, sa veľmi líšia, pretože každé je iné. Preto riadiť sa nejakými striktnými pokynmi nie je ideálne, napovedať vám však môžu všeobecné rady a odporúčania. Bábätká do pol roka prespia väčšinu dňa. Deti od 6 mesiacov do 8 rokov potrebujú v priemere od 10 do 17 hodín spánku, pre jedenásťročné ratolesti je vhodné spať zhruba 11 hodín.
Je potrebné sa ubezpečiť, že zhoršený spánok dieťaťa nie je zapríčinený nevhodným režimom. Vo veku 2 rokov deti potrebujú 1 až 1,5 hodiny denného spánku. Výnimočne môžu potrebovať aj 2 hodiny denného spánku, ak tento dlhý obedný spánok nespôsobuje dlhé nočné bdenie, neskorú večierku, protesty pri zaspávaní alebo časté nočné budenia. Ak sa dieťa s dlhším denným spánkom v noci budí alebo zaspáva neskoro, je vhodné čas denného spánku skrátiť. Smerom k 3 rokom sa odporúča 1,5 hodiny spánku a okolo 3 rokov sa denný spánok často skracuje na 30-45-60 minút. Niektoré trojročné deti začnú obedný spánok odmietať úplne, a v tomto veku je to už v poriadku, pokiaľ je ich celkový nočný spánok dostatočný.
Nižšie uvádzame tabuľku s odporúčaným množstvom spánku pre deti v rôznom veku, ktorá slúži ako orientačný prehľad:
| Vek | Odporúčaný spánok |
|---|---|
| 0-6 mesiacov | 14-17 hodín |
| 6 mesiacov - 8 rokov | 10-17 hodín |
| 11 rokov | cca 11 hodín |
| 2 roky | 1-1,5 hodiny denného spánku (prípadne 2 hodiny, ak nespôsobuje problémy v noci) |
Ak vaše dieťa rastie a vyvíja sa normálne a množstvo spánku, na ktoré je zvyknuté (i keď je ho menej), nespôsobuje žiadne väčšie problémy, pravdepodobne mu to stačí. Dôležitejšie ako striktné dodržiavanie čísel je pozorovať celkové správanie dieťaťa - či je cez deň čulé, sústredené, či nie je podráždené alebo prehnane unavené. Pamätajte, že každé dieťa je jedinečné a vyžaduje si individuálny prístup. Ach, ten spánok. Dokáže byť taký sladký, plný krásnych snov, a to ako v prípade dospelých, tak aj detí. Vytvorenie denného režimu, ktorý zahŕňa správnu spánkovú hygienu, dá rodičom v prvých mesiacoch po narodení bábätka zabrať. Spánok je však niečo, s čím mamy a otcovia bojujú aj neskôr. Novorodenci prespia väčšinu dňa a s pribúdajúcimi mesiacmi sa čas spánku skracuje. S denným spánkom sa však nemusia rozlúčiť až do nástupu do prvého ročníka, čo zdôrazňuje jeho význam pre ich vývoj. Preto sa niet čo čudovať, keď rodičia hľadajú overené tipy a triky na to, ako uspať dieťa.
Dokáže zaspať iba v aute? Nechce spať vôbec? Spí krátko alebo zaspí iba v kočíku počas prechádzky? Nepodarilo sa vám nastaviť spánkovú rutinu, pretože dieťatko si jednoducho robí, čo chce. Vy si kvôli tomu nedokážete naplánovať deň. Nikdy neviete, kedy bude drobec unavený, kedy konečne príde jeho chvíľa. Riešenie: Vytvorte si režim. Áno, jednoduchšie sa to povie, ako uvedie do praxe, ale za pokus to stojí. Je normálne, že novorodenec bude zaspávať a prebúdzať sa v rôznych fázach dňa, ale dieťatko v období 3-4 mesiacov spí menej často, hoci sú tieto spánky dlhšie. Okrem nočného spánku potrebujú deti v tomto veku 2 až 3 denné zdriemnutia, ktoré viete naplánovať omnoho lepšie ako viac kratších zdriemnutí novorodenca. Samozrejme, počítajte s tým, že vytvorenie tohto režimu bude trvať pár dní a aj po jeho zavedení bude mať bábätko „zlé“ dni, kedy jednoducho nezaspí podľa vášho harmonogramu. Dôležité je vytrvať a prispôsobovať sa potrebám dieťaťa, avšak s pevným základom predvídateľného režimu.
tags: #dvojrocne #dieta #nechce #cez #den #spat