Rodičia kladú na svoje deti vysoké nároky a iné to nie je ani v prípade tých najmenších. Často sa stáva, že už dvojročné deti sú karhané za správanie, ktoré je pre ich vek príznačné. Zdravé deti sa počas vývinu správajú v súlade s vývojovými štádiami, v ktorých sa práve nachádzajú. Vo veku dvoch rokov sa ešte len učia žiť v tomto veľkom svete plnom pravidiel a často nekonajú podľa predstáv rodičov. Mnohé z vecí, ktoré v tomto období robia a s ktorými rodičia márne bojujú, sú pritom úplne normálne.
Prirodzené vývojové limity dvojročného dieťaťa
Mnohé prejavy správania, ktoré rodičia interpretujú ako regresiu alebo neposlušnosť, sú v skutočnosti dôležitými míľnikmi vývoja osobnosti.
1. Zdieľanie nie je pre deti prirodzené
Či už ide o hračky, jedlo, oblečenie alebo čokoľvek iné, je to niečo, čo sa musia deti naučiť. Štúdie ukazujú, že deti sa síce môžu naučiť základy zdieľania približne vo veku troch rokov, ale celý koncept delenia sa pochopia až vo veku siedmich rokov a viac. Nerozumejú, že to, čo vlastnia, je ich a že to dostanú späť. Jednoducho si myslia, že keď rovesníkovi požičajú hračku, už ju nikdy neuvidia. Dajte im čas a ukážte im, že aj vy sa o veci delíte. Môže ísť aj o také maličkosti, ako požičanie knihy partnerovi či ponúknutie sladkosti iným deťom.
2. Emočná nezrelosť a absencia verbálneho vyjadrenia
Deti vo veku dvoch rokov ešte nemajú dostatočnú slovnú zásobu na to, aby vyjadrili svoje pocity. Nedokážu spracovať svoje silné emócie, ktoré ich občas prevalcujú, takže reagujú tak, ako to vedia - záchvatom hnevu. Čo môžete ako rodič urobiť? Byť dôsledný a nevzdať sa. Ide iba o záchvat z trucu a najlepšou reakciou je ignorácia, alebo potrebuje vaše dieťa vedieť, že je v bezpečí a najlepšie bude pevné objatie? Práve objatia často pomáhajú deťom zvládať negatívne emócie a upokojujú ich. Keď sa vaše dieťa naučí, že objatie pomáha, je pravdepodobné, že pri najbližšej príležitosti namiesto záchvatu hnevu vyhľadá vašu náruč.
3. Absencia konceptu trpezlivosti
Dvojročné deti chcú všetko a chcú to hneď. Rovnako ako pojem vlastníctva je im cudzí aj koncept trpezlivosti. Až deti od piatich rokov sa dokážu počas čakania rozptýliť, čím si vlastne budujú trpezlivosť, ale od drobcov vo veku dvoch rokov to jednoducho očakávať nemôžete. Príliš dlhé čakanie v deťoch môže vyvolať frustráciu, preto ich nenechávajte čakať dlhšie, ako je to potrebné. Dobrou správou je, že detská pozornosť sa v tomto období sústredí na konkrétnu vec iba krátko, takže sa môžete drobca pokúsiť rozptýliť iným spôsobom.
4. Paralelná hra namiesto kooperácie
Deti vo veku dvoch rokov sa iba zriedka hrajú s ostatnými deťmi. Áno, hrajú sa v ich blízkosti, ale hra nie je spoločná. Ide o tzv. paralelnú hru, počas ktorej sa deti hrajú vedľa seba, no bez toho, aby zasahovali do herného procesu toho druhého. Nenúťte svoje deti, aby sa cielene hrali s rovesníkmi, či dokonca súrodencami, keď im vyhovuje hra osamote.
5. Experimentovanie s nezávislosťou
Medzi rodičmi koluje všeobecná mylná predstava, že dvojročné deti sú bezmocné a nezaobídu sa bez pomoci rodičov. Kým v mnohých oblastiach je toto tvrdenie pravdivé, neplatí vždy a všade. V tomto veku deti začínajú experimentovať s nezávislosťou a začínajú takisto napodobňovať rodičov. Dovoľte deťom, aby vám pomáhali s prácami v domácnosti, samozrejme tými, ktoré sú primerané veku. Dvojročné deti môžu upratať hračky, vyhodiť plienku do koša či napiť sa z pohára bez vašej asistencie.
AKO NAVŽDY ZASTAVIŤ ZÁCHVY HNEVU! (3 jednoduché kroky) | Dr. Paul
Obdobie vzdoru: Keď sa hranice testujú naplno
Niektorí rodičia preplávajú „prvou pubertou“ svojho dieťaťa a ani o tom, že je v období vzdoru, netušia. Dieťa je kľudné, poslušné, okrem bežných malých konfliktov nie je treba riešiť vážnejšie situácie. Rodičia iných, tých „druhých“ detí vedia veľmi dobre, čo je to detský vzdor. S úžasom a hrôzou zisťujú, čo všetko ich deti v tomto období „dokážu“, len aby dosiahli svoje.
Charakteristika a prejavy vzdoru
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole! Vrcholí teda aj skúška pevnosti rodičovských nervov. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť.
Praktické riešenia pre rodičov
- Zachovanie chladnej hlavy: Naším heslom nech sa stane: Mňa nič nemôže rozhodiť. Uvažujem triezvo a tak aj konám. Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie.
- Bezpečnosť predovšetkým: Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť.
- Techniky upokojenia: Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať. Pomáha aj odvedenie pozornosti (napr. hľadanie vtáčikov na oblohe).
- Poskytnutie voľby: Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Ak dieťa napríklad odmietne nastúpiť do výťahu, povieme: „Dobre, ideme peši.“ Druhýkrát sa opýtame: „Chceš ísť výťahom alebo pôjdeme pešo?“
- Rázne hranice: Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“.
- Partnerská komunikácia: Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. Tieto deti sú väčšinou veľmi nadané, ich mentálny vek je vyšší ako fyzický, lenže emócie spracúva na úrovni svojich trojročných rovesníkov.
Komunikačné bariéry a metódy ich prekonávania
Jedným z inovatívnych prístupov je metóda znakovania (Baby Signs). Táto metóda vychádza z prirodzených gest a znakov, ktoré v podstate iba rozvíja a rozširuje slovník znakov. Obava, že by sa vďaka znakovaniu vývoj reči zastavil, alebo nejako obmedzil, je pomerne častá. Výskum však preukázal pravý opak. Keď dáte dieťaťu zakúsiť pocit, že niečo môže oznámiť samo, veľmi ho to motivuje v rozvoji komunikácie.
Rozvoj reči a varovné signály
Pri správnom vývoji reči sa prvé slová objavujú vo veku 10-15 mesiacov. Vo veku 18 mesiacov na otázku „Kde je jablko?“ vie dieťa identifikovať jablko na obrázku. Dvojročné dieťa má slovnú zásobu v počte minimálne 50 slov a tieto slová začína spájať do viet. Oneskorený vývin reči môže mať viacero príčin, ako napríklad porucha sluchu, vývinová apraxia reči (dyspraxia), znížený svalový tonus (hypotónia), ADHD, dedičné faktory alebo bilingválne prostredie.
Ak má dieťa 18 mesiacov a ešte nepovedalo prvé slová, prípadne v 2 rokoch stále hovorí len jednoslovne alebo veľmi málo, návštevu pediatra neodkladajte. Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia.
Psychosociálny a motorický rozvoj v druhom roku života
Dva roky, teda 24 mesiacov, sú vekom, kedy sa dieťa začína viac zaujímať o iné deti a teší ho hrať sa v ich blízkosti. Zdokonaľuje sa reč a komunikácia, dieťa kopíruje správanie a opakuje konanie druhých. Pre dvojročné dieťa je typické, že má rado vo všetkom poriadok. Nemáme na mysli krásne upratanú detskú izbu, ale najmä to, že dieťa začína kategorizovať a usporadúvať, a teda robiť veci tak, aby to bolo správne. Triedi, premiestňuje a venuje tomu veľa času a energie.
Fyzická aktivita a motorické schopnosti
Pre dieťa vo veku dvoch rokov je typické, že sa teší z pohybu a má veľa energie. Pohyb je preň hrou, zároveň sa aj vďaka nemu rozvíja hrubá a jemná motorika, dozrieva mozog dieťaťa a vyvíja sa osobnosť. Koordinácia dieťaťa je už v dvoch rokoch lepšia, dieťa dokáže kopnúť loptu, alebo ju rodičovi hodiť. Veľkej obľube sa v tomto veku tešia odrážadlá.
Dvojročné dieťa baví nielen pohyb, ale aj hra, pri ktorej používa svoje prsty. V tomto veku už dieťa opúšťa úchop dlaňou a v hlavnej úlohe vystupujú práve prsty. Preto dieťa zabavia, okrem iných, tiež hračky ako napríklad puzzle alebo mozaiky. Dvojročného drobca bavia rozličné stavebnice a lego, z ktorého môže niečo zaujímavé postaviť.
Keď prejavy presahujú bežný vývin
Kým niektoré deti sa prejavujú pokojne a umiernene, iné môžu mať sklony k výbušnosti a agresivite. Ak má dieťa ADHD, autizmus alebo poruchy učenia (napríklad dyslexiu), nevyčítajte mu agresívne správanie. Aj keď sa agresívne správanie nemusí objavovať neustále, aj nepravidelné náznaky môžu byť signálom, že dieťa niečo prežíva, niečo nezvláda alebo potrebuje iný typ podpory.
Ako pracovať s agresivitou
- Zachovanie chladnej hlavy: Je náročné, no negatívna reakcia môže agresivitu posilniť. Užitočné sú aj techniky na zvýšenie empatie a sebakontroly.
- Pochopenie emócií: Deti nespracúvajú emócie ako dospelí.
- Nastavenie pravidiel: Aj keď dieťa rieši poruchu alebo predošlé traumy, pravidlá sú dôležité. Dôsledky však nepodávajte ako vyhrážky a v žiadnom prípade nezavádzajte tresty.
- Komunikácia: Veľa konfliktov sa dá zlepšiť cez komunikáciu. Vysvetlite dôsledky a učte dieťa, ako zvládnuť hnev bez ubližovania.
- Odborná pomoc: Ak sa agresivita opakuje, zhoršuje alebo výrazne narúša rodinu či škôlku, neváhajte vyhľadať odborníka. To isté platí aj pre vás. Agresivita u detí býva spúšťačom stresu. Inak hrozí, že sa stres odzrkadlí na vzťahoch, pracovnom nasadení aj zdraví.
Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme. Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, vtedy, keď by sme ich odmaličku len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi. Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia. Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!
tags: #dvojrocne #dieta #sa #sprava #ako #rocne