Násilie na deťoch predstavuje globálny problém, ktorý má závažné dôsledky na fyzické, emocionálne a psychické zdravie. Tento článok sa zameriava na rôzne formy násilia, ktoré deti zažívajú, na jeho príčiny a následky, ako aj na účinné metódy a programy zamerané na pomoc deťom, ktoré sa stali obeťami násilia. Je dôležité zdôrazniť, že plnú zodpovednosť za násilie nesie páchateľ, a vedomosti a porozumenie môžu zvýšiť povedomie o vplyve domáceho násilia na deti, čo nám následne môže pomôcť chrániť deti a pomôcť im zotaviť sa z jeho následkov.
Už od počiatkov ľudstva v rôznych kultúrach a podobách sprevádza týranie, zneužívanie či zanedbávanie detí. Hoci sa spoločnosť neustále vyvíja, a tá dnešná sa často označuje za spoločnosť orientovanú na deti, problém násilia v rodinnom prostredí pretrváva. Podľa štatistických prehľadov je pre deti ako vekovú kategóriu pomerne nebezpečným prostredím rodina. Toto konštatovanie možno chápať ako istý všeobecný trend, ktorý odráža pozíciu slabšieho voči dospelému a závislosť dieťaťa od neho. Násilie na deťoch je neodpustiteľné a je v záujme spoločnosti, aby sa dialo v čo najmenšej možnej miere. Dieťa sa nevie brániť a netuší, aké má možnosti. Zneužívanie, týranie a zanedbávanie detí v rodinách má dôsledky do budúcnosti.
Čo je to násilie a jeho mnohotvárne formy
Vymedzenie pojmu násilia je kľúčové pre pochopenie jeho dopadov. Násilie je definované ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci či hrozby proti sebe, iným osobám alebo proti skupine či komunite, ktoré má za následok - alebo má vysokú pravdepodobnosť - spôsobenia zranení, smrti, psychologickej ujmy, nesprávneho vývoja alebo deprivácie. Z pohľadu práva je základným charakteristickým znakom násilia úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Môžeme ho označiť aj ako jednorazový fyzický akt, prípadne postup, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.
Prejavy násilia môžu byť rôzne a zahŕňajú širokú škálu správaní. Rozlišujeme niekoľko foriem a druhov násilia, pričom každá z nich môže zanechať vážne a dlhodobé dôsledky na obetiach. Medzi základné formy patria:
- Fyzické násilie: Táto forma zahŕňa všetky všemožné formy brutálneho zaobchádzania. Prejavy môžu zahŕňať údery, kopanie, bitie, škriabanie, dusenie, sácanie, ťahanie za vlasy, pálenie, bitie predmetmi až po vraždu. Patrí sem aj použitie zbraní alebo predmetov na spôsobenie ujmy.
- Psychické alebo emocionálne násilie: Je to každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Zahŕňa citové a slovné týranie, ktoré žena pociťuje ako ničenie pocitu vlastnej hodnoty a psychického zdravia. K tejto forme patrí napríklad zosmiešňovanie na verejnosti, urážlivé poznámky o výzore alebo charaktere, osočovanie a výbuchy zlosti. Veľmi časté sú aj výroky, že sa žena zbláznila, je psychicky chorá, namýšľa si, má samovražedné sklony a podobne. Sem patrí aj zastrašovanie, vyhrážky, kontrola a manipulácia.
- Sexualizované násilie: Zahŕňa všetky sexuálne činy, ktoré sú žene nanútené, a rovnako tak všetky formy sexuálneho zneužívania a vykorisťovania. Je aktom agresie a zneužitia moci, a nie výsledkom nekontrolovateľných sexuálnych pudov. Môže sa prejavovať ako znásilnenie alebo pokus o znásilnenie, sexuálne obťažovanie, nútenie k sexuálnym aktivitám bez súhlasu, alebo nechcené sexuálne dotyky či iné nevhodné správanie.
- Ekonomické násilie: Znamená zneužívanie moci pri disponovaní finančnými prostriedkami. Patrí sem kontrola nad finančnými prostriedkami obete, bránenie obeti v práci alebo vzdelávaní, krádež peňazí alebo majetku, či nútenie obete, aby odovzdávala svoje príjmy.
- Sociálne násilie: Je také správanie, ktoré má za cieľ ženu alebo dieťa izolovať. Patrí sem izolácia od priateľov a rodiny.
- Kybernetické násilie: Zahŕňa obťažovanie, vyhrážky, šikanovanie alebo prenasledovanie cez internet alebo sociálne siete. Ide tiež o neoprávnené zdieľanie osobných údajov alebo intímnych fotografií, a prenasledovanie cez elektronické prostriedky (stalking).
Vyvolávanie strachu je ďalším prostriedkom násilia a súčasťou jeho dynamiky. Strach pred ďalším násilím sa často stáva najsilnejším nástrojom útlaku. Vyskytuje sa však aj vyhrážanie sa zbraňou a vyhrážanie sa tretím osobám (deťom, príbuzným), ale aj domácim zvieratám.
Domáce násilie a jeho špecifiká vo vzťahu k deťom
Rodinné násilie môže mať rôznu podobu, a špecifikom rodinného a domáceho prostredia je heterogenita jej členov. Z hľadiska možného výskytu agresie treba prihliadať na súvislosti týkajúce sa veku a rodu. Charakterizovanie konkrétnych foriem násilia je veľmi dôležitou otázkou, a preto treba presne určiť, čo je a čo nie je zlé zaobchádzanie. Násilie na deťoch zahŕňa všetky formy ujmy, ako je fyzické alebo psychické násilie, ubližovanie alebo zneužívanie, zanedbávanie alebo nedostatočná starostlivosť, zlé zaobchádzanie alebo vykorisťovanie, vrátane sexuálneho zneužívania detí. Môže mať rôzne podoby a môže sa ho dopustiť ktokoľvek vrátane dieťaťu blízkych osôb alebo osôb v pozícii autority. Prevažná väčšina páchateľov sú muži, a vysvetlenie tohto fenoménu spočíva v dlhotrvajúcej nerovnosti v mocenských vzťahoch medzi ženami a mužmi v našej spoločnosti. Na pozadí tradičných spoločenských a mocenských štruktúr musí byť násilie na ženách a deťoch považované za pokus presadzovania moci a kontroly na individuálnej úrovni.
Najviac pozornosti v súvislosti s deťmi v domácom prostredí sa venovalo zlému zaobchádzaniu rodičov alebo vychovávateľov, čo je známe ako syndróm CAN. CAN je skratkou anglického výrazu Child Abuse and Neglect, a u nás sa používa pomenovanie syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa. Tento syndróm možno definovať ako poškodzovanie telesného, duševného i spoločenského stavu a vývoja dieťaťa, ktoré vznikne v dôsledku akéhokoľvek nenáhodného správania rodičov alebo inej dospelej osoby, ktoré je v danej spoločnosti hodnotené ako neprijateľné. Takéto poškodzovanie má závažné dôsledky pre rozvoj jedinca i v jeho spoločnosti. Syndróm CAN je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, predovšetkým v rodine.
Týranie nie je spravidla jednorazový akt násilia, ale dlhodobejší proces, ktorého podstata spočíva v nespravodlivom využívaní fyzickej, psychickej alebo sociálnej moci voči iným, najčastejšie voči tým, ktorí nie sú schopní z najrozličnejších dôvodov chrániť samých seba. Týranie dieťaťa v rodine predstavuje mimoriadne zložitý problém čo do svojho vzniku, prejavov a dôsledkov. Nejde o jednorazový trest, ale o opakujúce sa násilie, ktoré je veľmi kruté, surové a bezohľadné. Týranie môže byť v aktívnej alebo pasívnej podobe. V aktívnej podobe ide o ponižovanie, zosmiešňovanie, nadávky, posmech. Ďalej sú to nadmerné psychické tresty, šikanovanie, nútená izolácia zvlášť v tme, naháňanie strachu, ktoré môže viesť až k ťažkým duševným traumám. Týranie detí zahŕňa súbor životných podmienok, konania a zanedbávania, ktoré vedú k tomu, že právo detí na život, výchovu a skutočnú podporu sa obmedzuje.
Konkrétne formy násilia páchaného na deťoch podľa WHO
Súčasný názor na týranie a zanedbávanie detí reprezentuje definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 1999, ktorá rozlišuje päť základných foriem zlého zaobchádzania s deťmi:
- Fyzické týranie: Za fyzické týranie detí sa považuje skutočné alebo potenciálne fyzické poškodenie spôsobené interakciou alebo absenciou interakcie v kontexte dohľadu rodiča alebo osoby zodpovednej za dieťa v rámci vzťahu, ktorý obsahuje zodpovednosť, dôveru a moc. Zahŕňa akýkoľvek úmyselný fyzický útok na dieťa, ako sú bitie, trýznenie, škrtenie alebo iné formy fyzického poškodzovania. Fyzické násilie môže viesť k vážnym zraneniam, dlhodobým zdravotným problémom a v niektorých prípadoch aj k smrti.
- Sexuálne zneužívanie: Sexuálnym zneužívaním dieťaťa je jeho angažovanie do sexuálnych aktivít, ktoré dieťa v plnom rozsahu nechápe, nie je schopné vyjadriť súhlas na základe dostatočných informácií, alebo na ktoré dieťa nie je pripravené z hľadiska svojho vývinu a nemôže vyjadriť súhlas, prípadne ktoré porušujú zákony a sú v danej spoločnosti tabuizované. Zahŕňa všetky formy sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí, vrátane znásilnenia, sexuálneho obťažovania a donucovania detí k sexuálnym aktivitám. Sexuálne násilie má často devastujúce psychické následky a môže viesť k dlhodobým problémom s duševným zdravím. Tragické sú štatistiky: v roku 2021 bolo polícii nahlásených 415 prípadov sexuálneho zneužívania osoby mladšej ako 18 rokov.
- Emocionálne týranie: Táto forma obsahuje zlyhanie v poskytovaní prostredia vhodného pre vývin dieťaťa a podporujúceho jeho zdravý vývin. Citový chlad patrí k prejavom emocionálneho násilia, rovnako ako slovné urážky, ponižovanie, zastrašovanie alebo ignorovanie potrieb dieťaťa. Emocionálne násilie môže mať trvalé negatívne dôsledky na sebavedomie a sociálne zručnosti dieťaťa.
- Nedbalosť a zanedbávanie: Nedbalosťou a zanedbávaním je nepozornosť alebo zanedbanie povinností vo všetkých oblastiach, o ktoré sa má starať opatrovateľ, ako je zdravie, vzdelanie, emocionálny vývin, stravovanie, ochrana a bezpečné podmienky pre život v rámci podmienok prístupných rodine alebo opatrovateľom. Zanedbávanie je vystavovanie dieťaťa ohrozeniu z hľadiska zdravia, fyzického, mentálneho alebo sociálneho vývinu. Úmyselné zanedbávanie možno charakterizovať ako odmietnutie alebo zanedbanie povinnej starostlivosti, vrátane vedomej a zámernej snahy spôsobiť fyzický a emocionálny stres. Zahŕňa nedostatok starostlivosti a pozornosti, ktorú dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj, vrátane nedostatku výživy, zdravotnej starostlivosti, vzdelania a emocionálnej podpory. Zanedbávanie môže viesť k fyzickým, emocionálnym a kognitívnym problémom.
- Komerčné a iné vykorisťovanie: Komerčné a iné vykorisťovanie dieťaťa sa týka využívania detí na prácu alebo iné činnosti, z ktorých má profit niekto iný.
Domov ako miesto strachu: Prežívanie násilia z pohľadu dieťaťa
Každé dieťa je súčasťou rodiny, a preto rodinný život a rodinné okolnosti budú mať na dieťa vplyv. Keďže sa deti stále vyvíjajú, situácia doma formuje ich chápanie a pohľad na svet a ľudí okolo seba. Deti nie sú len pasívnymi divákmi. Aktívne sa zapájajú do svojho každodenného života a vytvárania vzťahov s členmi rodiny. Preto každé dieťa, bez ohľadu na jeho vek alebo mieru zapojenia, bude nejakým spôsobom ovplyvnené, ak v domácnosti dochádza k násiliu.
Bezpečnosť a ochrana: Deti potrebujú vo svojom živote bezpečie a istotu, aby sa im darilo. Potrebujú dôslednosť, rutinu a schopnosť dôverovať, že ich základné potreby budú uspokojené. Pre deti žijúce v domovoch s domácim násilím to často nie je prípad. Bábätká a batoľatá môžu trpieť výrazným narušením svojho denného režimu a základných potrieb pravidelného stravovania a spánku. Matka nemusí mať žiadnu kontrolu ani prístup k peniazom, čo jej znemožňuje kúpiť dostatok jedla pre svoje deti. Deti sa stávajú neúmyselnými obeťami domáceho násilia. Mnohé ženy si spomínajú na prípady, keď držali svoje dieťa a ich partner ich napadol, alebo keď ich deti zasiahli v snahe ochrániť ju pred násilím.
Hranice a stanovenie limitov: Deti potrebujú hranice a obmedzenia. Potrebujú sa naučiť, aké správanie je prijateľné a aké neprijateľné. Keď neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa správania násilného rodiča, je pre deti ťažké sa ich samy naučiť. Niektoré deti žijúce v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, majú extrémne obmedzenia svojho správania, aby sa snažili udržať pokoj, nerozrušiť otca a predchádzať násiliu. Deťom je často bránené v tom, aby sa samy rozhodovali a skúšali nové zručnosti. Pocit seba samého a sebakontroly dieťaťa môže byť narušený, pretože trauma spôsobuje zmätok, neistotu a obmedzenie jeho vývoja, nezávislosti a sebaúcty. Deti potrebujú povzbudivé a pozitívne prostredie, kde sú cenené, aby dosiahli pozitívny obraz o sebe.
Tajomstvo a ticho: Pre deti zažívajúce domáce násilie môže dynamika utajovania a „sprisahania mlčania“ zohrávať v ich živote významnú úlohu. O násilí doma sa nemusí hovoriť ani sa o ňom nediskutuje s členmi rodiny alebo priateľmi. Deti môžu svoj život doma utajovať z pocitov hanby alebo strachu. Staršie deti si môžu byť obzvlášť vedomé stigmy spojenej s touto problematikou a následne prežívajú pocity poníženia a degradácie. Deti nemusia byť schopné alebo nemusia chcieť priviesť domov svojich priateľov alebo sa socializovať so svojimi rovesníkmi, čo môže ovplyvniť ich schopnosť nadväzovať vzťahy s inými deťmi.
Napätie a stres: Deti, ktoré žijú v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, žijú s chronickou a zvýšenou úrovňou napätia a stresu. Aj keď nie sú svedkami konkrétnych prípadov fyzického týrania, sú si vedomé a cítia zjavné napätie a úzkosť spôsobené týmito činmi. Okrem toho páchateľ často používa slovné útoky, ako je zahanbovanie a obviňovanie, a niekedy aj fyzické násilie, na kontrolu správania detí. Niektoré deti sa stávajú hyper-obezretnými, neustále v strehu a pripravené poskytnúť ochranu svojej matke, súrodencom a sebe samým. V dôsledku toho sa deti môžu snažiť vybudovať si stratégie zvládania, aby sa vyhli násiliu a kontrolovali ho. To na ne kladie ohromujúce a nemožné nároky. Hlavný stres pramení zo skutočnosti, že zranená osoba je niekto, koho milujú, a že násilník je tiež milovanou a dôveryhodnou osobou, takže môžu mať ambivalentné a mätúce pocity voči jednej alebo obom rodičovským postavám. Môžu sa báť, že ublíženie bolo úmyselné, že sa stalo v ich dome a že nemohli urobiť nič, aby tomu zabránili. Môžu cítiť, že môžu byť zodpovední. Môžu mať problém udržať si prirodzenú náklonnosť k rodičom a zároveň prežívať pocity zdesenia a rozhorčenia nad správaním svojich rodičov.
Strach: Násilná rodina sa vyznačuje strachom, bezmocnosťou a zúfalstvom. Deti môžu byť v neustálom stave strachu o svoju bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť svojej matky alebo súrodencov. Dôveru, ktorá je nevyhnutná pre zdravý vývoj, môže nahradiť úzkosť a zraniteľnosť. Dieťa stráca pocit, že jeho rodina je v bezpečí a jeho domov je útočiskom. Môže si začať vytvárať pocit, že svet okolo neho je neistý a nepredvídateľný, čo môže nepriaznivo ovplyvniť všetky jeho vzťahy. Deti, ktoré žijú v atmosfére chronického zneužívania, čelia každodennému tlaku neustálej bdelosti a pocitom bezmocnosti, niekedy sprevádzaným strachom zo smrti.
Nezávislosť a socializácia: Niektoré deti žijúce v domácnosti, kde dochádza k domácemu násiliu, zažívajú neistotu. Môže byť pre ne ťažké naučiť sa potrebné zručnosti na to, aby sa samy rozhodovali, naučili sa spolupracovať, nadväzovať priateľstvá alebo používať pozitívne komunikačné zručnosti. Možno nevedia, ako riešiť konflikty pomocou úctivých a efektívnych komunikačných zručností alebo riešenia problémov a nie sú schopné robiť kompromisy. Namiesto toho sa môžu uchýliť k slovnému urážaniu, vyhrážkam alebo dokonca násiliu. Môžu sa ocitnúť izolovaní, pretože priateľstvá nie sú podporované, alebo sa môžu príliš hanbiť za návštevu priateľov. Môžu sa tiež ocitnúť v situácii, keď majú pocit, že musia za každú cenu udržať rodinné tajomstvo a cítia sa neschopní rozvíjať vzťahy s ostatnými. Iné deti môžu tráviť doma čoraz menej času, aby unikli zneužívaniu. Svoje emocionálne, fyzické a holistické potreby môžu uspokojovať kamaráti a rodiny, prípadne iní mentori v škole alebo v spoločenských/športových kluboch.
Izolácia: Izolácia je kľúčovou stratégiou pre efektívne využívanie moci a kontroly páchateľom. Ak sú deti izolované od dospelých mimo svojej rodiny, môžu si osvojiť predstavy o bezcennosti a nemilovateľnosti, ktoré sprevádzajú násilie už od útleho veku. Izolované deti si tiež nedokážu rozvíjať a precvičovať svoje sociálne zručnosti. Deti môžu mať problém s nastavením zdravých osobných hraníc a s pochopením a rešpektovaním hraníc ľudí okolo seba. Môžu mať problém naučiť sa vhodné metódy riešenia problémov alebo prijateľné stratégie riešenia konfliktov. Mladšie deti často nevedia, ako sa hrať, a staršie deti môžu mať nedostatok schopnosti nadväzovať alebo udržiavať priateľstvá.Deti zažívajúce domáce násilie sa snažia pochopiť a nájsť zmysel svojej skúsenosti. Hľadajú spôsob, ako sa vysporiadať s ťažkými a desivými situáciami, ktorým čelia. To môže byť ovplyvnené úlohou, ktorú zohrávajú v rodine. Túto úlohu môže dieťa prevziať samo alebo jej ju vnútia iní a je súčasťou jedinečného spôsobu, akým sa každé dieťa prispôsobuje a vyrovnáva sa so situáciou, v ktorej žije. To vysvetľuje, prečo môžu mať rôzne deti v tej istej rodine výrazne odlišné chápanie toho, čo sa v ich rodine stalo. Aj po tom, čo opustia násilnú situáciu a bezprostredné nebezpečenstvo, deti často naďalej plnia tieto úlohy, pretože je to jediný spôsob, ako sa s tým vyrovnať.
Príčiny a ďalekosiahle dôsledky násilia na deťoch
Násilie na deťoch môže mať rôzne príčiny, vrátane sociálnych, ekonomických a rodinných faktorov, ako aj kultúrnych a spoločenských noriem. Dlhotrvajúca nerovnosť v mocenských vzťahoch medzi ženami a mužmi v našej spoločnosti taktiež prispieva k tomuto fenoménu.
Príčiny:
- Sociálne a ekonomické faktory: Chudoba, nezamestnanosť a nízke vzdelanie rodičov sú často spojené s vyšším rizikom násilia na deťoch. Faktory, ktoré prispievajú k vyššiemu riziku, zahŕňajú sociálnu izoláciu, nízke ekonomické postavenie a nedostatok podpory a diskriminácie, čo platí pre najzraniteľnejšie osoby.
- Rodinné problémy: Dôvodom hrubosti a násilnosti páchaných na deťoch môže byť dysfunkčná rodina, časté používanie veľkého množstva alkoholických nápojov, drog, zlyhanie rodičov ako vychovávateľov, nereálne, neprimerané nároky a požiadavky na svoje deti. Domáce násilie, zneužívanie alkoholu a drog, ako aj psychické problémy rodičov môžu prispievať k násiliu na deťoch.
- Kultúrne a spoločenské normy: V niektorých kultúrach a spoločnostiach sú určité formy fyzického trestania a násilia považované za prijateľné alebo dokonca nevyhnutné pre výchovu detí.
Dôsledky:Násilie páchané na deťoch má vážne a dlhodobé dôsledky, ktoré môžu byť fyzické, psychické, emocionálne, sociálne a ekonomické. Tieto dôsledky môžu mať krátkodobý aj dlhodobý charakter. Mnohé týrané deti majú problémy v neskoršom období a to aj v dospelosti. Liečenie dôsledkov je však nevyhnutné a komplikované.
- Fyzické zranenia: Násilie môže viesť k akútnym a chronickým zraneniam, zdravotným problémom a v extrémnych prípadoch k smrti. Môžu sa objaviť modriny, zlomeniny, popáleniny, vnútorné zranenia. V roku 2021 bolo polícii nahlásených 99 obetí úmyselného ublíženia na zdraví mladších ako 18 rokov. Žiaľ, v roku 2020 bolo evidovaných 5 obetí úmyselných vrážd mladších ako 15 rokov.
- Psychické a emocionálne dôsledky: Deti, ktoré zažili násilie, často trpia úzkosťou, depresiou, posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD) s flashbackmi a nočnými morami, zvýšenou úzkosťou a inými duševnými problémami. Môžu prežívať pocit beznádeje, stratu záujmu o každodenné aktivity. Nízke sebavedomie, pocity menejcennosti a hanby sú časté. V extrémnych prípadoch môže dôjsť k sebapoškodzovaniu a samovražedným myšlienkam, kde sa obeť môže pokúsiť ublížiť si alebo si vziať život.
- Problémy so správaním a učením: Násilie môže negatívne ovplyvniť schopnosť dieťaťa sústrediť sa, učiť sa a prispôsobiť sa spoločenským normám, čo môže viesť k problémom v škole a v medziľudských vzťahoch.
- Sociálne dôsledky: Obete sa môžu cítiť izolované od priateľov a rodiny, môžu mať problémy s dôverovaním iným ľuďom. Násilie môže poškodiť rodinné a partnerské vzťahy.
- Ekonomické dôsledky: Môže dôjsť k strate zamestnania kvôli absenciám alebo zníženej výkonnosti v práci. Obete môžu čeliť finančným ťažkostiam, nákladom na zdravotnú starostlivosť, právnym výdavkom a stratám príjmu.
- Dlhodobé dôsledky: Patrí sem trvalé fyzické a psychické zranenia, ktoré môžu vyžadovať dlhodobú starostlivosť a liečbu, a chronické zdravotné problémy, ktoré môžu pretrvávať celý život. V dôsledku pretrvávajúcich psychických a emocionálnych problémov dochádza k poklesu kvality života. Deti, ktoré zažili násilie, majú vyššie riziko prepadnutia do chudoby, nezamestnanosti a zločinnosti v dospelosti.
Právne možnosti ochrany a obrany pred domácim násilím
Nie všetky rodiny žijú harmonickým životom a žiaľ, existujú aj prípady, kedy je člen domácnosti, najčastejšie ženy alebo deti, utláčaný a terorizovaný svojím partnerom, či rodičom. Domáce násilie nemožno za žiadnych okolností podceňovať, no obete domáceho násilia často nevedia, čo majú robiť, aké majú podľa zákona práva a akým spôsobom sa môžu, voči domácemu násiliu, účinne brániť. Obranu pred domácim násilím môžeme vnímať v dvoch rovinách, a to v súkromnoprávnej a verejnoprávnej.
Súkromnoprávna rovinaV občianskoprávnej rovine je v prípade výskytu domáceho násilia možné využiť ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to pokiaľ ide o spolužitie manželov v spoločnom dome alebo byte, alebo ustanovenie § 705a Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o spolužitie v prenajatej nehnuteľnosti.
- Ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Rozhodnutie o vylúčení manžela z užívania nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve, môže urobiť len súd, a to na základe relevantných skutočností a dôkazov. Manžel, ktorý je obeťou domáceho násilia, by mal podať na súd návrh na obmedzenie/vylúčenie druhého manžela z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Bude musieť rovnako preukázať, že konkrétne násilie (fyzické/psychické) znížilo kvalitu vzájomného spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, a to až do takej miery, že sa spolužitie stalo neznesiteľným. Neznesiteľnosť musí dosiahnuť značnú intenzitu, teda musí ísť objektívne o takú neznesiteľnosť, ktorú by aj iná tretia osoba (ktorá by sa ocitla v rovnakej situácii) považovala za neznesiteľnú.
- Ustanovenie § 705a Občianskeho zákonníka: Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na spoločné užívanie bytu manželmi alebo rozvedenými manželmi. Na rozdiel od § 146, ktorý upravuje obranu voči domácemu násiliu, ktoré sa uskutočňuje v spoločnom dome, § 705a sa vzťahuje na situácie, ak manželia alebo rozvedení manželia bývajú v prenájme, teda nie vo svojej nehnuteľnosti. Podobne, ako v predošlej situácii, aj v tomto prípade je nutné podať na súd návrh na obmedzenie alebo vylúčenie manžela (násilníka) z užívania nehnuteľnosti. Opätovne bude potrebné preukázať to, že došlo k násiliu, a to v neznesiteľnej intenzite.V súvislosti so súkromnoprávnou rovinou je nevyhnuté spomenúť aj možnosť podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), resp. písm. h) Civilného sporového poriadku. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Odsek 2 toho istého ustanovenia v písmene e) uvádza, že neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Verejnoprávna rovinaAk domáce násilie prerastie do takých rozmerov, kedy obeť má skutočne dôvodnú obavu o svoj život, či zdravie (fyzické alebo psychické) a zásahy agresora sú už neznesiteľné, potom je najlepším riešením kontaktovať príslušníkov policajného zboru. Vo sfére verejnoprávnej je v prípade násilia, či hrozby násilia možné postupovať dvojakým spôsobom.
- Podľa § 27a ods. 1 Zákona o policajnom zbore: Policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Policajt je povinný vydať potvrdenie osobe vykázanej a rovnako tak aj osobe ohrozenej. Ohrozenú osobu musí poučiť o možnosti podať neodkladné opatrenie (spomínané v tomto článku vyššie) a je povinný poskytnúť ohrozenej osobe aj informácie o organizáciách, ktoré sa venujú pomoci týraným osobám.
Trestnoprávna rovinaNa záver nemôžeme opomenúť ani trestnoprávnu rovinu tzv. domáceho násilia. Podľa § 208 Trestného zákona sa týranie blízkej osoby a zverenej osoby považuje za trestný čin. Tento trestný čin je zločinom, pričom cieľom tejto skutkovej podstaty trestného činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré sú z nejakého objektívneho hľadiska považované za zraniteľnejšie. Pôjde o osoby, ktoré boli násilníkovi zverené do výchovy, či starostlivosti. Týraním je chápané také zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou. Týraná osoba pociťuje toto konanie, či zaobchádzanie ako tzv. ťažké príkorie. Dôležité je, že na to, aby bol naplnený pojem týranie sa nevyžaduje, aby týraná osoba mala nejaké následky na zdraví, rovnako nemusí ísť ani o sústavné konanie. Významným znakom je tiež to, že fyzické alebo psychické utrpenie spôsobené obeti tohto trestného činu negatívne ovplyvňuje jej obvyklý spôsob života. Páchateľom tohto trestného činu môže byť jedine ten, komu bola zverená týraná osoba do starostlivosti, alebo ten, kto ju má vo výchove (rodičia, príbuzný, ale aj opatrovateľka, tréner, dokonca učiteľ). V prípadoch, kedy majú príslušníci policajného zboru podozrenie, že by mohlo dôjsť ku konaniu, ktoré naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208, môžu začať vo veci trestné stíhanie.
Ako pomôcť deťom a obetiam násilia: Cesty k uzdraveniu a prevencii
Existuje mnoho spôsobov, ako môžeme pomôcť deťom, ktoré zažili násilie. Kľúčové je zvýšiť povedomie, vzdelávať verejnosť a zabezpečiť dostupnosť podporných služieb. Obete a ich rodinní príslušníci majú právo na ochranu pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou, zastrašovaním, odvetou a emocionálnou ujmou. Účelom individuálneho posúdenia je zistiť, či majú obete špecifické potreby ochrany, a či a do akej miery by pre ne boli prínosné osobitné opatrenia v priebehu trestného konania. Obete majú právo byť vypočuté, pochopené a rešpektované. Akákoľvek komunikácia s obeťami (písomná aj ústna) musí byť jednoduchá a zrozumiteľná.
Kľúčové kroky na pomoc a prevenciu:
- Zvýšenie povedomia a vzdelávania: Vzdelávanie verejnosti, rodičov, učiteľov a odborníkov o príznakoch a dôsledkoch násilia na deťoch je kľúčové pre jeho prevenciu a včasné odhalenie.
- Podpora zákonov a politiky: Vlády by mali prijať a implementovať zákony a politiky, ktoré chránia deti pred násilím, a zabezpečiť, aby osoby zodpovedné za násilie boli postihnuté.
- Zabezpečenie dostupnosti služieb: Poskytovanie služieb, ako sú krízové linky, poradenské služby, zdravotná starostlivosť a právna pomoc, je nevyhnutné pre podporu detí, ktoré sú obeťami násilia. Je dôležité mať na pamäti, že obete domáceho násilia často nevedia, čo majú robiť, aké majú podľa zákona práva a akým spôsobom sa môžu voči domácemu násiliu účinne brániť. V takýchto prípadoch je pre nich zásadné nájsť pomoc.
- Podpora rodín: Poskytovanie podpory a vzdelávania rodičom a rodinám, aby sa naučili pozitívne a nenásilné metódy výchovy a riešenia konfliktov.
- Terapia a rehabilitácia: Poskytovanie psychologickej a emocionálnej podpory deťom, ktoré zažili násilie, aby im pomohli prekonať traumu a obnoviť ich duševné zdravie.
Ako reagovať, ak sa vám dieťa zdôverí s násilím:Boli ste svedkom násilia na deťoch alebo poznáte dieťa, ktoré sa stalo obeťou násilia? Reagovať správne je zásadné.
- Pozorne ho vypočujte: Neskáčte mu do reči, nebagatelizujte, čo vraví. Pravdepodobne ho to stálo dosť odvahy, aby sa vám s tým zdôverilo. Snažte sa nepodsúvať mu vlastné domnienky, neklaďte sugestívne otázky, nebombardujte ho otázkami. Je správne, že sa rozhodlo niekomu zdôveriť.
- Buďte úprimní: Nehovorte mu veci, ktoré nedokážete splniť. Napríklad, že všetko bude dobré, že to rýchlo prejde, že nič nepoviete.
- Vysvetlite ďalšie kroky: Pokúste sa primerane jeho veku vysvetliť, čo bude teraz nasledovať. Aký je postup krokov, čo sa bude diať: zavoláte na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu, na políciu. Ak nie je násilníkom rodič, tak aj rodičom. Pre dieťa je zdôverenie sa o násilí prvým krokom, ale netuší, kam kráča. Pomôže mu, ak bude mať na tejto ceste sprievodcu, niekoho, komu dôveruje a bude ho pravdivo informovať o tom, čo sa deje.
Oznamovacia povinnosť: Je dôležité si uvedomiť, že v zmysle § 7 zákona 305/2005 Z.z. je každý, kto je svedkom porušovania práv dieťaťa, povinný na ne upozorniť. Či už ste rodina, lekárka, učiteľ, suseda… Za nesplnenie oznamovacej povinnosti môže hroziť trest odňatia slobody až do výšky 3 rokov. Oznamovateľ má, samozrejme, právo na ochranu, na jeho žiadosť sa v trestnom konaní neuvedú údaje o jeho totožnosti.
To, aký postup osoba, ktorá sa stane obeťou domáceho násilia, zvolí záleží najmä od miery ohrozenia, v ktorom sa osoba ocitne. Iný postup je možné zvoliť v prípade, ak nejde o bezprostredné ohrozenie života a zdravia (napríklad časté psychické útoky ako urážky, hádky, a pod.) kedy je možné postupovať podľa noriem občianskeho práva a iný postup bude samozrejme vtedy, keď sa týraná osoba skutočne obáva o svoj život. V takom prípade je najlepšie, čo najskôr, kontaktovať príslušníkov policajného zboru, ktorí by mali postupovať tak, ako bolo uvedené vyššie, čím poskytnú potrebnú ochranu pred násilníkom.
Inšpirácia zo zahraničia: Príklady dobrej praxe
Pre efektívnejšiu ochranu detí pred násilím je dôležité inšpirovať sa overenými modelmi zo zahraničia a aplikovať ich riešenia aj v našich komunitách.
- Nórsko: Barnahus (Dom detí): V Nórsku bol zavedený model Barnahus (Dom detí), ktorý poskytuje komplexnú starostlivosť pre deti, ktoré sú obeťami násilia a zneužívania. Barnahus spája služby zdravotnej starostlivosti, psychologickej podpory, právnej pomoci a polície pod jednou strechou, čo znižuje stres detí a zvyšuje efektivitu intervencií.
- Švédsko: Zákaz fyzického trestania: Švédsko bolo prvou krajinou na svete, ktorá v roku 1979 zakázala fyzické trestanie detí. Tento zákon mal významný vplyv na zmenu postojov verejnosti k fyzickému trestaniu a viedol k zníženiu prípadov fyzického násilia na deťoch.
- Kanada: Program Roots of Empathy: Roots of Empathy je kanadský program, ktorý sa zameriava na rozvoj emocionálnej inteligencie a empatie u detí prostredníctvom interakcie s bábätkom a jeho rodičmi.
tags: #formy #domaceho #nasilia #na #dieta