V dnešnej spoločnosti sa čoraz viac diskutuje o otázkach rodinného práva, najmä v súvislosti so starostlivosťou o deti. Starostlivosť o dieťa je komplexná problematika, ktorá zahŕňa zabezpečenie jeho potrieb, výchovu a ochranu, a pri rozchode alebo rozvode rodičov je nevyhnutné určiť, kto sa bude o dieťa osobne starať a ako budú vykonávané rodičovské práva a povinnosti. Tento článok sa zameriava na definíciu prostriedkov osobnej starostlivosti a ich význam v kontexte rozhodovania o zverení dieťaťa do starostlivosti, pričom zohľadňuje aktuálne právne predpisy a praktické aspekty. Záujem a potreby dieťaťa sú vždy na prvom mieste pri rozhodovaní súdu o zverení maloletých detí do starostlivosti rodičov. Zákon o rodine rozlišuje viacero druhov náhradnej starostlivosti. Vo všetkých členských štátoch EÚ sa však uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách.
Základné pojmy a právny rámec osobnej starostlivosti
Osobná starostlivosť je definovaná ako zabezpečovanie potrieb dieťaťa, jeho výchova a ochrana. Zahŕňa každodennú starostlivosť o dieťa, jeho zdravie, vzdelávanie a emocionálny vývoj. Zákonným rámcom pre túto oblasť je Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z., ktorý upravuje právne vzťahy v rodine, vrátane starostlivosti o maloleté deti. Tento zákon ustanovuje práva a povinnosti rodičov voči deťom a upravuje postupy súdov pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti. Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. bol v priebehu času novelizovaný, pričom významnou novelou bol zákon č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine v znení neskorších predpisov, a takisto novela účinná od 1. januára 2023.
Najlepší záujem maloletého dieťaťa
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sú súdy povinné prihliadať najmä na záujem maloletého dieťaťa. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, na ktorom prejaví svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú buď priamo, prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu. Na názory maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Participačné oprávnenie umožňuje dieťaťu aspoň do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie k rodičom, či kolíznemu opatrovníkovi.
Povinnosťou súdu je rešpektovať zásadu vyjadrenú v čl. 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, podľa ktorej majú rodičia spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. V opačnom prípade by došlo k porušeniu práva druhého rodiča na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, i práva dieťaťa a rodiča na nadviazanie a udržiavanie vzájomného pravidelného styku podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.
Pri rozhodovaní súdu o forme osobnej starostlivosti je vždy podstatný najlepší záujem dieťaťa, ktorý má byť medzi inými záujmami zvažovaný na prvom mieste a má mu byť daný väčší význam než iným záujmom, viac-menej nemusí mať za všetkých okolností absolútnu prioritu. Rozhodovanie tretích osôb o najlepšom záujme dieťaťa vychádza z uspokojenia základných potrieb dieťaťa (výživa, bývanie), jeho rozvoja, názorov a priania dieťaťa, totožnosti dieťaťa, citového spojenia, jeho zdravia, bezpečia, ochrany, zaopatrenia, starostlivosti, súdržnosti rodiny, trvalosti domova, väzieb dieťaťa na kamarátov, zo školských vzťahov, rizík náhradnej starostlivosti, kultúrneho pozadia či náboženskej viery. Samotné rozhodnutie potom musí sledovať cieľ stabilného a nie prechodného riešenia, ktoré sleduje skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa.
Formy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa
Zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. stanovuje základné formy, ktorými súd môže rozhodnúť o tom, akým spôsobom budú rodičia vykonávať starostlivosť o svoje deti a zabezpečovať tak výchovu a starostlivosť o ne. Ide o výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov, striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov a spoločnú osobnú starostlivosť.
Výlučná osobná starostlivosť
Tradičnou formou osobnej starostlivosti, ktorá sa v minulosti uplatňovala najčastejšie, je výlučná osobná starostlivosť. Pri tejto forme je dieťa zverené do starostlivosti jednému z rodičov. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného, a taktiež má upravené právo styku. Súd pri rozhodovaní prihliada na to, kto sa o dieťa doteraz staral, aké sú jeho vzťahy k rodičom, aké sú životné podmienky oboch rodičov a ich schopnosť zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Táto forma sa uplatňuje v prípadoch, keď súd z rôznych dôvodov vyhodnotí, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo primárne v starostlivosti len jedného z rodičov, pričom styk s druhým rodičom je upravený súdom alebo dohodou.
Striedavá osobná starostlivosť
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2010. Jeho primárnym cieľom je zaručiť dieťaťu jeho právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom za predpokladu, že striedavá osobná starostlivosť bude v najlepšom záujme dieťaťa. Právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi je tak rešpektované i za pomoci inštitútu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa, ktorý posilní vzťah rodiča a dieťaťa po rozvode.
Striedavá osobná starostlivosť predstavuje režim výkonu starostlivosti o dieťa, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových intervaloch. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Zákon nedefinuje, ako dlho musí byť dieťa u rodiča, aby išlo o striedavú starostlivosť. Pomer starostlivosti oboch rodičov by sa mal blížiť k 50:50, avšak môže byť aj iný, napríklad 60:40, 65:35, 70:30 a podobne. Zákon nedefinuje ani intervaly striedania. V praxi sa používajú rôzne intervaly - od jednodňových, cez dvojdňové, trojdňové, týždenné, dvojtýždenné, mesačné, až po ročné. Kratšie intervaly sú vhodnejšie pre mladšie deti, dlhšie intervaly pre staršie deti. Najdlhšie intervaly využívajú deti, ktorých rodičia bývajú ďaleko od seba. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, prípadne dvojtýždňový, ktorý je vhodný pri školopovinných deťoch s ohľadom na prípravu do školy. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, prípadne nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami. Tento interval by mal byť samozrejme ovplyvnený aj vekom dieťaťa, ktoré vyžaduje v každom veku iný režim dňa.
Súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Dôležité je, že ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Prvé dva zákonné predpoklady, a to spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa, spravidla nie sú problémom. Väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa. Striedavú osobnú starostlivosť si rodičia môžu upraviť formou dohody o výkone rodičovských práv a povinností, ktorú predložia súdu na schválenie, inak nie je vykonateľná. Súd o striedavej osobnej starostlivosti môže rozhodnúť aj sám, ak sú splnené zákonné podmienky, dokonca aj vtedy, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Striedavá starostlivosť je už v zahraničí overená desiatky rokov. Napríklad v Českej republike je využívaná od roku 1998 a v USA a vo Švédsku od roku 1973.
Spoločná osobná starostlivosť
Začiatkom minulého roka, konkrétne 1. januára 2023, bola do nášho právneho poriadku zavedená nová forma osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode alebo rozchode rodičov, a to spoločná osobná starostlivosť. Ide o najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu. Cieľom spoločnej osobnej starostlivosti je zachovanie väzieb a vzťahov dieťaťa s oboma rodičmi a vyhnúť sa tomu, aby súd striktne určil, ktorému rodičovi dieťa zverí alebo presne prerozdelil čas starostlivosti medzi oboch rodičov.
Spoločnú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov vykonávajú rodičia ako spôsob starostlivosti o dieťa, kde režim starostlivosti zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, prípadne rozchodom partnerov, teda rovnaký, ako ho rodičia dieťaťa už realizovali pred ukončením ich vzájomného vzťahu. Ide teda o voľnejšiu formu starostlivosti ako už existujúce formy, ktorá sa spolieha na to, že rodičia sa ohľadom detí budú vedieť dohodnúť. Pri tejto forme starostlivosti sa rodičia dokážu bez konfliktu dohodnúť o všetkých otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ako sú vzdelanie, zdravotná starostlivosť, náboženská výchova a ďalšie podstatné otázky.
Na schválenie tejto formy starostlivosti sa vyžaduje súhlas obidvoch rodičov, čo je kľúčový rozdiel v porovnaní so striedavou osobnou starostlivosťou, kde postačuje súhlas jedného rodiča. Spoločná osobná starostlivosť nemôže byť autoritatívne určená súdom, ale môže byť iba výsledkom schválenej dohody rodičov. V prípade uzatvorenia rodičovskej dohody o spoločnej osobnej starostlivosti súd musí skúmať, či je takáto dohoda v súlade so záujmami dieťaťa, či budú zaistené jeho potreby, a či nie je v rozpore so zákonom. Po roku aplikácie tohto inštitútu v praxi môžeme konštatovať, že súdy v prípade tejto formy osobnej starostlivosti zväčša vydávajú zjednodušené rozsudky bez odôvodnenia, keďže obaja rodičia sa spravidla vzdávajú práva podať odvolanie.
Táto forma starostlivosti sa uplatňuje najmä u rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je minimálna. V praxi sa realizuje aj tak, že deti zostávajú žiť v domácnosti ako doteraz a nepresúvajú sa do domácnosti druhého rodiča. Spoločnú osobnú starostlivosť a striedavú osobnú starostlivosť súd uplatňuje ako dve rôzne formy rozhodnutia o starostlivosti o dieťa po rozvode alebo v prípade neformálnych vzťahov rodičov. Spoločná starostlivosť zaručuje rovnakú právomoc rodičov v rozhodovaní, zatiaľ čo striedavá starostlivosť sa zameriava na rovnomerné rozdelenie času dieťaťa medzi oboma rodičmi. Výber medzi týmito formami závisí od schopnosti rodičov komunikovať, organizovať a zabezpečiť stabilitu pre dieťa.
Pri spoločnej starostlivosti deti nebudú mať určené presné dni a časy striedania sa u rodičov. Skutočný výkon starostlivosti o dieťa je teda na dohode rodičov. V porovnaní so striedavou osobnou starostlivosťou, kde súd v rozhodnutí autoritatívne určí intervaly striedania dieťaťa medzi rodičmi, pri spoločnej osobnej starostlivosti si ich dohodnú medzi sebou rodičia. Z tohto pohľadu je výhodou spoločnej osobnej starostlivosti určitá voľnosť režimu, avšak v prípade neplnenia dohodnutého režimu nie je možný súdny výkon rozhodnutia, keďže intervaly striedania nie sú pevne stanovené. Pokiaľ ide o výživné, pri spoločnej osobnej starostlivosti nemusí byť upravené, pretože zákon uvádza, že buď bude výživné určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Rozsudok v prípade spoločnej osobnej starostlivosti bude stručný, nakoľko ide o formu starostlivosti s najmenšou mierou zásahu štátu. Táto forma osobnej starostlivosti umožňuje rodičom plne prevziať zodpovednosť za starostlivosť o svoje dieťa, zachovať vzťahy a väzby dieťaťa s oboma rodičmi a je vhodná v takých prípadoch, v ktorých rodičia dokážu dať bokom svoje nezhody a sústrediť sa na svoju rodičovskú rolu v záujme dieťaťa.
Kľúčové faktory ovplyvňujúce rozhodovanie súdu
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti zohľadňuje viacero faktorov, ktorých cieľom je vždy dosiahnuť najlepší záujem dieťaťa. Prihliada pritom na samotný názor dieťaťa, na doterajšiu starostlivosť o dieťa, podmienky v domácnosti rodičov, podmienky a starostlivosť súvisiacu s jeho zdravotným stavom, telesný a duševný vývin, a pod.
Medzi primárne posudzované kritériá patria:
- Kto sa o dieťa doteraz staral: Súd prihliada na to, ktorý z rodičov sa doteraz staral o dieťa a akým spôsobom. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade, ak sú v starostlivosti druhého rodiča.
- Vzťahy dieťaťa k rodičom a citové väzby: Súd skúma vzťahy dieťaťa k obom rodičom a ich vplyv na jeho vývoj. Citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom sú kľúčové kritériá posudzované v najlepšom záujme dieťaťa. O citových väzbách dieťaťa možno objektívne hovoriť, ak dieťa žije s oboma rodičmi, lebo pokiaľ žije len s jedným rodičom, jeho vôľa môže byť mierne formovaná týmto rodičom.
- Životné podmienky rodičov: Súd posudzuje životné podmienky oboch rodičov, vrátane bývania, príjmu a zamestnania. Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijú, čo znamená, že je potrebné predložiť opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa.
- Schopnosť rodičov zabezpečiť riadnu výchovu: Súd hodnotí schopnosť rodičov zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa, vrátane jeho emocionálneho, intelektuálneho a sociálneho vývoja. Vývinovými potrebami dieťaťa sú myslené nielen základné materiálne podmienky pre život ako napríklad stravovanie, bývanie, zdravotné ošetrenie, ale i rozvoj osobnosti dieťaťa, teda schopnosti rodiča budovať v živote dieťaťa základné zásady morálky, úctu k ľuďom, empatiu, zmysel pre česť a spravodlivosť, a podobne.
- Psychická stabilita a agresivita rodičov: Ak jeden z rodičov vykazuje známky psychickej lability alebo agresivity, súd to zohľadní pri rozhodovaní. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade preukázaného násilného správania k dieťaťu zo strany aspoň jedného rodiča.
- Závislosť od alkoholu alebo drog: Ak jeden z rodičov požíva alkoholické nápoje alebo užíva drogy, súd to zohľadní pri rozhodovaní.
- Vzájomná komunikácia medzi rodičmi: Pri striedavej osobnej starostlivosti rodičia spolu nekomunikujú iba o odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách, i aktívnom prežívaní voľného času. Vyplývajúc z judikatúry Ústavného súdu Českej republiky, chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou zavedenia striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Znamenalo by to porušenie základného práva jedného z rodičov vychovávať svoje dieťa a tiež porušenie práva na spravodlivý proces. Nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu dobre nekomunikujú, bude striedavá osobná starostlivosť o dieťa podnetom a motiváciou, aby sa snažili čo najviac kooperovať. Napriek tomu striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov a ich úroveň komunikácie je podstatná najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácií medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa, napríklad o jeho príprave do školy, zdravotnom stave a podobne.
- Prostredie, do ktorého sa dieťa po zverení dostane: Súd by mal skúmať interakciu maloletého dieťaťa aj k ďalším osobám, s ktorými bude dieťa žiť v spoločnej domácnosti. Ide predovšetkým o nových partnerov rodičov dieťaťa a ich ďalších rodinných príslušníkov, ako napríklad deti partnerov rodičov.
- Názor dieťaťa: Súdy zisťujú názor dieťaťa už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu, v ktorom doteraz žilo.
- Vzdialenosť bydlísk rodičov: Vzdialenosť bydlísk rodičov môže byť problémom najmä v spojení s dochádzkou do jednej školy.
- Pracovné možnosti rodičov: Pracovné možnosti ako aj rozdelenie času vôbec je nevyhnutné prispôsobiť striedavej starostlivosti, čo v praxi znamená spravidla to, že v čase, kedy má rodič deti, menej pracuje a v čase, kedy deti nemá, viac.
Praktické aspekty vykonávania osobnej starostlivosti
Rozhodnutie o forme osobnej starostlivosti je len začiatok. Skutočný výkon rodičovských práv a povinností vyžaduje od rodičov zodpovednosť, flexibilitu a predovšetkým schopnosť spolupracovať v záujme dieťaťa.
Rodičovské dohody a ich dôležitosť
Najlepšie je, ak sa rodičia spolu dohodnú, ako sa budú po rozchode starať o deti. Pri rozvode sa dieťa bez svojej viny ocitá v situácii, v ktorej nechcelo byť. Môžu za to rodičia a preto majú morálnu povinnosť dohodnúť najlepšie možné riešenie pre svoje spoločné dieťa. Môžu sa spoločne dohodnúť na tom, že sa budú o dieťa starať obaja, čiže dieťa bude v striedavej starostlivosti alebo v spoločnej osobnej starostlivosti. V takom prípade je potrebné dohodnúť presne obdobie, v ktorom bude dieťa u každého rodiča. Ak sa dohodnete, odporúčam uzavrieť písomnú rodičovskú dohodu, ktorú predložíte súdu na schválenie. Čas, pokiaľ súd vytýči pojednávanie, odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu striedavej starostlivosti. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, je vhodné poprosiť o pomoc blízkych, priateľov, kolegov, alebo mediátora. V prípade, že rodičom nepomôže ani mediátor, rozhodne o osude dieťaťa (a rodičov) súd. Málokedy sú rodičia spokojní s rozhodnutím súdu, súdny spor je krajným riešením.
Pravidlá pre rodičov pri striedavej starostlivosti
Striedavka v praxi má svoje špecifiká, na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť. Základným pravidlom, ktorým by sa mali rodičia riadiť, je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak, aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Nech už bude vaše rodičovstvo také alebo onaké, platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa. Po rozchode je jediné, čo zostáva medzi vami spoločné dieťa, takže je prirodzené, že bude „lievikom“ vašich sporov.
V prvom rade platí pravidlo dvoch domovov. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Takže prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a podobne. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí, ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať. Pre deti je vzťah s rodičmi dôležitejší ako jeden byt alebo dom. Akokoľvek sa to môže zdať dospelým nelogické, deti majú len výnimočne problém s tým, že majú dva domovy. Sú oveľa lepšie prispôsobivé ako dospelí. Možným riešením je aj taký atypický model striedavej starostlivosti, pri ktorom dieťa býva stále na jednom mieste a striedajú (sťahujú) sa rodičia - raz býva s dieťaťom jeden, potom druhý rodič.
Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum. Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa, ako napríklad príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúča sa túto realizovať písomne, napríklad prostredníctvom e-mailu.
Financovanie potrieb dieťaťa a výživné
Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky, teda tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a podobne. Spoločné výdavky, teda tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je, uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takéhoto výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a podobne. Existovali aj modely, kedy sa všetky výdavky, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú spoločné, uhrádzali oboma rodičmi rovným dielom.
Na rozdiel od starostlivosti jedného rodiča, pri striedavej starostlivosti nemusí byť vždy medzi rodičmi dohodnuté alebo súdom nariadené platenie výživného. Výživné sa pri striedavke neurčuje jedine v prípade, ak majetkové pomery, najmä príjmy rodičov, sú obdobné. Súd schváli dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.
Rozhodovanie rodičov o dieťati
Rozhodovanie rodičov o dieťati je právne upravené rovnako ako pri iných formách zverenia. Je teda jedno, či je dieťa zverené jednému alebo druhému rodičovi, alebo je v striedavke, vždy platí, že v bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy a vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne a ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Zákon nedefinuje presný rozdiel medzi bežnými a podstatnými vecami, ale stačí použiť zdravý rozum rodiča. Bežné veci sú tie, ktoré sú spojené s tradičnou starostlivosťou o dieťa a významne nezasahujú do rodičovských práv druhého rodiča, a naopak tie podstatné sú potom tie, ktoré sú tak zásadného významu, že je prirodzené, že o nich majú rozhodovať obaja rodičia. Zákon o rodine len príkladom uvádza v §35, ktoré veci sú podstatnými, ako napríklad vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti.
Starostlivosť počas sviatkov a prázdnin
Starostlivosť počas sviatkov a prázdnin súd musí mať k dispozícii aj údaje od rodičov, ako chcú upraviť osobitnú starostlivosť o maloleté dieťa počas týchto období. Ideálnou situáciou je, keď sa rodičia vzájomne dohodnú a tak je to upravené priamo v rozsudku. Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky. Neznamená to, že táto potreba úpravy nevznikne. Vznikne minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiadúce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas týchto sviatkov. Možno to dosiahnuť napríklad tak, že jeden rok je dieťa 24.12. u jedného rodiča a druhý rok u druhého. Silvester potom naopak. Ak sa aplikuje týždňový interval striedania, treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň. Riešenie bude napríklad v dvojtýždňovom intervale počas leta. Styk nie je potrebné upravovať v súdnom rozhodnutí, ak sa rodičia vedia v budúcnosti dohodnúť. Ak sa však nedohodnú, bude platiť interval striedania určený vo výroku o zverení, a to bez výnimky. Preto sa neodporúča túto tému obísť, naopak, minimálne si vopred dohodnite všeobecný model styku tak, aby obaja rodičia mali rovnakú predstavu o styku.
Vzdelávanie dieťaťa pri striedavej starostlivosti
Školský zákon návštevu dvoch škôl nevylučuje, hoci explicitná úprava návštevy dvoch škôl v prípade striedavej osobnej starostlivosti chýba. Existuje však usmernenie MŠ SR zo dňa 16. 04. 2013, že školy majú rešpektovať rozhodnutie súdu o dvoch školách pri striedavej osobnej starostlivosti. Nevyriešená však je otázka financovania, pretože len zriaďovateľ jednej z tých dvoch materských škôl, do ktorých je prijaté dieťa, ho môže uviesť v príslušnom výkaze. Vzdialenosť bydlísk rodičov môže byť problémom najmä v spojení s dochádzkou do jednej školy.
Súdne konanie a právne prostriedky ochrany záujmov dieťaťa
Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku. Ak už predtým rozhodoval o týchto otázkach, tak rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia.
Podanie návrhu na súd
Návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. V návrhu je potrebné označiť účastníkov konania, teda osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt, prípadne emailovú adresu pre uľahčenie komunikácie.
Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti. Návrh je potrebné podrobne odôvodniť, t.j. opísať, prečo navrhujete práve túto formu starostlivosti a prečo je v najlepšom záujme dieťaťa. Súčasťou návrhu musí byť aj opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa, aby súd vedel posúdiť finančnú situáciu. Taktiež je potrebné navrhnúť určenie výšky výživného, prípadne návrh, že výživné nenavrhujete určiť, ak sú majetkové pomery rodičov obdobné. Dôležité je aj určenie úpravy styku, najmä špecifickej úpravy starostlivosti počas niektorých prázdnin a sviatkov. Pokiaľ nebude v rozsudku uvedené inak, tak platí interval striedania bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú prázdniny alebo sviatky. Preto sa odporúča osobitne upraviť styk rodičov s dieťaťom najmä počas Vianoc, prípadne letných prázdnin. K návrhu je potrebné priložiť relevantné doklady, ako napríklad rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, prípadne špecifikácia výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť a maloleté dieťa, doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť.
Priebeh súdneho konania
Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, prípadne sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky, na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia, vykoná dokazovanie k určeniu alebo neurčeniu výživného, prípadne styku.
Právne prostriedky ochrany záujmov dieťaťa
Ak existuje obava, že je dieťa ohrozené, môže sa matka domáhať ochrany aj prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením by sa mohla domáhať určeniu styku so svojím maloletým dieťaťom. Súd by jej aspoň dočasne v určitom rozsahu umožnil styk s maloletým dieťaťom, pričom otec dieťaťa by bol povinný toto súdne rozhodnutie rešpektovať.
Civilný mimosporový poriadok upravuje účinné a rýchle prostriedky možnosti dosiahnutia nápravy právnych pomerov, ak otec dieťaťa bráni matke v styku, prípadne ak je dieťa v starostlivosti otca ohrozené. Na posúdenie možnosti využitia týchto prostriedkov je však potrebné mať k dispozícii viac a detailnejších informácií o stave v ich rodine, aby bolo možné odporučiť najlepší postup.
V rozhodnutí o rozvode manželstva súd určí, ktorému rodičovi na čas po rozvode bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. V rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu súd určí, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. V obidvoch prípadoch platí, že ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, respektíve rozsudku o rozvode manželstva.
Európsky rozmer rodičovských práv a povinností
Vo všetkých členských štátoch EÚ sa uznáva, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Ak súdne rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach bolo vydané v jednom členskom štáte EÚ, uznávajú sa vo všetkých členských štátoch EÚ bez toho, aby bol potrebný osobitný postup. Na uľahčenie ich vykonávania sa využíva štandardný postup. Toto sa týka aj dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napríklad uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.
Štátna sociálna podpora a benefity v kontexte starostlivosti o dieťa
Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Štát poskytuje rôzne formy sociálnej podpory, ktoré pomáhajú rodičom zabezpečiť potreby dieťaťa.
| Dávka | Popis | Podmienky pre striedavú starostlivosť |
|---|---|---|
| Rodičovský príspevok | Štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do veku 3 rokov (prípadne 6 rokov). | Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. To platí rovnako, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa osobitného predpisu alebo súd schváli dohodu rodičov podľa osobitného predpisu. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne súd. |
| Materská dovolenka a materské | V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov (osamelej žene 37 týždňov, pri dvoch a viac deťoch 43 týždňov). Aj mužovi od narodenia dieťaťa patrí rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. | Peňažnú dávku môžu poberať aj obidvaja rodičia (ak spĺňajú podmienky zákona o sociálnom poistení - posudzuje sa každý osobitne), ale nie súčasne. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. |
| Prídavok na dieťa | Štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. | Nárok má oprávnená osoba, ktorá sa stará o dieťa. |
| Pomoc v hmotnej núdzi | Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. | Ak bolo dieťa počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom. |
 |
Podpora pre deti a rodičov v období zmien
Rozvod sa detí veľmi dotýka. Prechádzajú dôležitou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj blízkych príbuzných k tomu, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení a čo ostáva rovnaké. Známa veta hovorí, po rozvode síce prestávate byť manželmi/partnermi, ale zostávate rodičmi.
Psychologická a poradenská podpora
V prípade, že si rodičia všimli, že sa ich dieťa s tým, čo sa u nich doma v období rozchodu/rozvodu deje, trápi, poradenský psychológ Regionálneho poradenského a psychologického strediska (RPPS) môže byť odborníkom, ktorý deťom pomáha vyznať sa v ich svete emócií, rôznych myšlienok a trápení. Môže im pomôcť postupne sa vyrovnávať a psychicky sa adaptovať na zmeny, ktoré v ich životoch nastávajú. Všetky služby psychológa RPPS sú dôverné a práca psychológa na RPPS sa riadi zákonom o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov č. 199/1994, zákonom o ochrane osobných údajov č. 428/2002 a zákonom o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele č. 305/2005 Z. z. Psychológ RPPS sa riadi okrem zákona aj etickým kódexom poradensko-psychologickej praxe referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Právne zastúpenie a poradenstvo
Zastúpenie advokátom v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. Advokáti špecializovaní na rodinné právo ponúkajú klientom komplexné právne služby v tejto oblasti. Pred podaním návrhu na súd vedia pomôcť predovšetkým ako radca pri určení priorít v tom, čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem vášho dieťaťa, o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúkajú zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
V súvislosti s mimoriadnymi situáciami a ochranou zdravia je potrebné obmedziť osobný kontakt na nevyhnutné minimum. Osobné stretnutie s advokátom je možné nahradiť dištančným stretnutím telefonickým alebo elektronickým, napríklad prostredníctvom platforiem ako Skype, Viber alebo WhatsApp. Elektronické prevzatie a príprava zastúpenia je tiež možná. Klient môže udeliť plnú moc a doručiť dôkazy pre súd v elektronickej forme z pohodlia domova bez nutnosti chodiť na poštu. Akékoľvek podanie na súd alebo iný orgán verejnej moci sa realizujú výlučne elektronicky, prostredníctvom zabezpečenej dátovej schránky. Advokáti tiež pomáhajú s prípravou zmlúv a iných právnych dokumentov.
tags: #formy #starostlivosti #o #dieta