Úloha futbalového trénera presahuje hranice samotného ihriska. Obzvlášť v mládežníckom futbale sa tréner stáva nielen taktickým vodcom, ale aj výchovným poradcom a dôležitou oporou v osobnom rozvoji mladých športovcov. Jeho vplyv môže byť formujúci, a to nielen vo futbalových zručnostiach, ale aj v charakterových vlastnostiach. Táto komplexná rola si vyžaduje špecifické prístupy, od nastavenia jasných pravidiel vo vzťahu s rodičmi, cez podporu samostatnosti hráčov a učenie sa z chýb, až po citlivé riešenie osobných životných situácií, akou je napríklad tehotenstvo partnerky hráča. V neposlednom rade, tréner musí dbať aj na bezpečnosť a pohodu detí, čo je kľúčové pre ich harmonický rast a dlhodobý vzťah k športu.
Nastavenie vzťahov a komunikácia s rodičmi: Pilier profesionálnej výchovy
Kľúčovým aspektom úspešného mládežníckeho trénerstva je efektívna a profesionálna komunikácia s rodičmi hráčov. Adam Klanica, futbalový tréner nastupujúcej generácie, jasne rodičov upozornil, že od ich synov bude chcieť, aby robili chyby a učili sa na nich. S rodičmi si odmietol tykať a dokonca sa nemôžu ani spýtať, prečo ich syn nie je nominovaný na turnaj. Tento prístup prevzal od svojho hlavného trénera Viktora Portha, ktorý mu vysvetlil podstatu tohto rozhodnutia. Viktor Porth povedal, že rodičia, s ktorými si potykal, mali pocit, že mu do práce môžu viac rozprávať a mali pocit, že sú na jeho úrovni. Bez ohľadu na to, či futbalu rozumejú alebo nie, to nie je správne, čo sa ukázalo ako pravdivé, aj keď Adam Klanica vtedy mal pocit, že taká hlúposť ako tykanie ho neovplyvní.
Od rodičov síce Adam Klanica stále nemá veľký odstup, je to však profesionálne. Otvorene im povedal, prečo si s nimi nechce tykať. Priznal, že bolo pár rodičov, čo si chceli tykať, veď je mladý chalan a všetci sú od neho starší. Doba už je iná a tento postoj je pochopiteľný, keďže dnešní zverenci chodia do anglických škôl, v ktorých učiteľom tykajú z povahy jazyka a prenášajú to aj do momentov, keď sa s nimi bavia po slovensky. Ideálne je vykať si, a keď sa už tyká, musí tam byť stále rešpekt a dieťa musí vedieť, kde je hranica. Potom je to úplne v poriadku. Deti treba naučiť hlavne slušnosti, pretože keď začne tykať jeden, všimnú si to ostatní a pridajú sa. Nejde však o tykanie ako so svojím 8-ročným kamarátom, len mu povedia „čau“ namiesto „dobrý deň“.
Adam Klanica zdôrazňuje, že stretnúť by sa s problémami, ak by od začiatku nenastavil pravidlá. Na prvom rodičovskom je nevyhnutné nastaviť pravidlá pre všetky tri strany: tréner - rodič - dieťa. Od Viktora Portha prebral princíp, že rodič nemá dovolené pýtať sa ho, prečo jeho dieťa nehrá. V kádri má 22 detí a na turnaje ide len deväť hráčov. Trinásť zostane doma a musia vedieť, prečo zostanú doma. Vždy im dopredu povie, že na turnaj idú tí, ktorí sa najlepšie správali na tréningu, alebo tí s najväčším progresom. Ak nepovie dôvod, prečo niekto nejde, chlapec má za ním prísť a spýtať sa, nie rodičia. Aj keď medzi nominovaným a nenominovaným niekedy nie je veľký rozdiel, tréner má k dispozícii ďalšie kritériá ako domáce úlohy či dochádzku. Nikdy však nehodnotí na základe toho, či hral niekto zle v zápase, to v tejto kategórii neexistuje. Tento prístup je kľúčový pre budovanie zodpovednosti u detí a pre udržanie profesionálnej autority trénera.
Výchova k samostatnosti a učenie sa z chýb: Kľúč k rozvoju kreatívneho futbalistu
Martin Vasiľ: Z učiteľa telesnej, futbalový tréner vo Švajčiarsku
Filozofia moderného mládežníckeho trénera je postavená na výchove k samostatnosti a schopnosti učiť sa z vlastných chýb. Adam Klanica vysvetlil rodičom, že na jednej strane ihriska sú oni a na druhej on. Nejde o to, že si myslí, že rodičia kričia zlé pokyny. Podstata je tá, že chce, aby sa dieťa rozhodovalo samo, takže ani on mu nekričí, aby prihralo či strieľalo. Kričí motivačné pokyny, burcuje alebo rozdáva taktické pokyny. To, či to bolo správne rozhodnutie, mu potom povie, ale dieťa sa nezlepší, kým sa nebude učiť na vlastných chybách. Môže ho ovládať ako robota, ale v takom prípade sa nič nenaučí. Toto všetko vysvetlil rodičom na začiatku sezóny. Povedal im, že chce, aby deti robili chyby, a nech sú z toho aj góly, ale aby sa na nich učili. Keď ich bude stále riadiť, pomôže im to vyhrať jeden sprostý zápas, ale z dlhodobého hľadiska im to nepomôže v ničom. Rodičia to pochopia, keď im to človek vysvetlí.
Často sa stáva, že dieťa štyridsaťkrát v zápase urobí rovnakú kľučku, tréner mu tlieska, no rodič nadáva. To sa ale nemôže stať. Tréner chce, aby si dieťa vyskúšalo kľučku v zápase, čo je najnáročnejšie možné prostredie, a aby tam videlo, kedy má a kedy nemá zmysel ju robiť. Keby rodičom dopredu nepovedal, že niekedy budú takto hrať, stávalo by sa, že mu budú nadávať a začnú kričať na deti. Keď im to však vysvetlí, je to v poriadku. V extrémnych situáciách Adam Klanica zašiel tak ďaleko, že jeho dieťa išlo dole z ihriska a rodičovi povedal, že ak s tým neprestane, nebude ďalej hrať. Do takého extrému zašiel dvakrát. Vytočilo ho, že dieťa hralo fantasticky a rodič od neho chcel ešte viac. Rodič sa mu potom ospravedlnil a sám uznal, že sa nechal uniesť. Rodičom upravil slovník povzbudzovania počas zápasov, pričom všeobecné pokyny ako „chváliť, makaj, nevadí“, sú prijateľné, no nemôžu kričať nič negatívne, to neexistuje, ani „čo si to urobil?“.
Dávid Miškovič, tréner kategórie U9 a U13 Spartaka Trnava, rovnako zdôrazňuje potrebu pripravovať deti na budúcnosť futbalu. Podľa neho je dôležité myslieť na to, ako bude futbal vyzerať o desať rokov, a pomaly na to deti pripravovať. Jeho filozofia je postavená na tom, aby hráči pod tlakom súpera nespanikárili, stále si verili a boli sebavedomí. Na tom je postavená celá filozofia akadémie klubu - vybudovať sebavedomého, zdravo drzého spartakovca. Cieľom je vzbudiť v nich vášeň pre futbal, aby v pätnástich nevyhoreli, ale aby si vybudovali futbalovú vášeň na celý život. Mládežnícki reprezentační tréneri tiež zdôrazňujú, že hoci máme dobrých futbalistov, pod tlakom súpera sa rýchlo zbavujú lopty a futbalovosť je mizerná. Preto je nevyhnutné učiť ich zvládať tlak a veriť si.
Disciplína, motivácia a budovanie tímu: Od individuálnych schopností ku kolektívnemu úspechu
Kľúčovým aspektom rozvoja mladých futbalistov je disciplína a motivácia, ktoré sa prelínajú s budovaním silného a súdržného tímu. Dávid Miškovič chce vybudovať víťazné typy, lídrov, takzvaných gamechangerov. Rád používa toto anglické slovíčko, lebo navádza hráčov k tomu, aby chceli čo najväčším spôsobom ovplyvniť zápas. Neznamená to, že musia v 90. minúte rozhodnúť, ale mať svoj podiel na tom, ako ten zápas dopadne, na hociktorom poste. Adam Klanica sa stretol aj s prípadmi, kedy 7-ročný chlapec, keď na tréningu vidí, že všetkých spraví, si myslí, že je majster sveta. Ak mu povie, aby sa išiel napiť, a on si ešte štyrikrát kopne na bránku, tak keď to spraví druhýkrát, pošle ho dole z ihriska a automaticky nemôže ísť na najbližšiu akciu. Takýchto problémov bolo dvaja-traja.
Je však dôležité, aby tréner v takejto situácii povedal, že vie, že je šikovný a že to aj sám vidí, ale pokiaľ sa nezlepší prístup, na zápasy nebude chodiť, aj keby bol najlepší. Tento prístup zabral, pretože každého baví hrať zápasy. Ak už hráča pošle dole počas tréningu, rozpráva sa už aj s rodičmi. Rodičia to akceptujú, lebo vidia, že je spravodlivý. Tréner sa snaží vyhýbať kriku a ponižovaniu. Chlapec sa musí na tréning tešiť a veci sa majú riešiť pokojnou formou. Kričanie nie, ponižovanie už vôbec nie. Ako mladší mal Adam Klanica s krikom problém a mal spoluhráčov, ktorí to nezvládali ani ako dospelí. Niekto nezvláda ani podpichovanie, čo sa prenáša aj do výkonov. Nikdy nikomu nepovie, že prehrali kvôli nemu, a keď sa niekomu nedarí, ostatní ho musia povzbudiť.
Na Slovensku je momentálne trend, že sa majstrovské zápasy v týchto kategóriách nevyhodnocujú. Výsledky sa pošlú na zväz, ale nezverejnia sa, čo v očiach Adama Klanicu nedáva zmysel. Samozrejme, výsledok nie je dôležitý, ale je obrazom niečoho. Dôležité je, ako sa k nemu príde. Už aj v týchto kategóriách sú tréneri, ktorí tlačia deti, aby vyhrali za každú cenu. Dieťaťu rozprávajú, nech loptu odkopáva na tribúnu, hlavne, že vyhrá 1:0. Ale keď hrá svoju hru, využíva veci z tréningu a vyhrá nad niekým, kto tiež hrá svoju hru, výsledok má svoju cenu, pretože deti môže motivovať. Hlavne ak so súperom predtým prehrali, no teraz ho zdolali rovnakou hrou. Je to ich chyba a majú byť vzdelávaní. Aj keď chodia na školenia, prízvukujú im, o čo ide - o zlepšovanie individuálnych schopností dieťaťa, nie o výsledok. Adam Klanica chce od detí, aby ukazovali veci, ktoré ich bavia, nech sa na ihrisku vybláznia pri dodržaní nejakých základných taktických pokynov. Aj keby hral s Barcelonou a bude vyhrávať 1:0 v poslednej minúte, neexistuje, aby chlapec loptu odkopol.
Budovanie tímu je pre trénera Adama Klanicu mimoriadne dôležité. Ukazuje im to na maličkostiach, ako že celý tím ide zobrať kužele, aj keď sú len štyri, a nie je to tak, že ich štyria držia, ale ostatní sa pozerajú. Hodnotí mužstvo a s každým chlapcom sa o jeho výkonoch rozpráva individuálne, pretože nie každý musí zobrať pozitívne, keď to povie pred všetkými. Najlepšieho hráča tam dáva ako motiváciu, v hodnotení nepíše, prečo ním bol, ale povie mu to osobne. Najlepší je ten, kto dokáže najviac využiť to, čo vie. Nemusí to byť najlepší strelec či brankár s čistým kontom. Chlapci si to obľúbili a vždy sa ho po turnaji pýtajú. Niekedy je ťažké vybrať jedného, no keď ho vyberie, povie im, aký bol ten detail. Potom sa snažia robiť ten detail na ďalšom turnaji a aj mu to po tom ďalšom turnaji pripomenú.
Tréner Dávid Miškovič tiež zdôrazňuje dôležitosť radosti z činnosti ako najdôležitejšieho prvku učenia. Keď sa dieťa baví, ani si neuvedomuje, že sa učí, mozog sa však dostáva do správnej učebnej frekvencie, predlžuje sa sústredenie, zvyšuje sa záujem o nové prvky. V jeho tíme sa snažia nevyhýbať prekážkam, ale spoločne ich prekonávať a rozprávať sa o nich. Je dôležité, aby vedeli s pokorou vyhrať aj prehrať, a snažia sa deti pripraviť na športovú alebo aj inú pracovnú kariéru aj v psychologickej rovine. Niekedy Adam Klanica naschvál vytvorí tím, kde sú štyria šikovní a jeden slabší. Chce, aby toho slabšieho motivovali, a je zvedavý, či sú tí šikovnejší už natoľko vyspelí, lebo platí, že tí, čo sú na ihrisku lepší, sú aj mentálne silnejší. Cieľom je, aby to nebolo tak, že mu nikdy neprihrajú. Ten, kto zatiaľ nie je taký dobrý, za to často nemôže, a hlavne v tomto veku sa ukazuje, kto má aký talent. Tím je najdôležitejší.
Vzdelávanie a metodika v práci trénera: Neustály rozvoj pre budúcnosť futbalu
Neustále vzdelávanie a rozvoj metodiky sú neoddeliteľnou súčasťou práce moderného futbalového trénera, najmä v mládežníckych kategóriách. Pre trénera je absolútne najdôležitejšie vedieť prakticky ukázať, o čom hráčom rozpráva. Adam Klanica kedysi si myslel, že to stačí ukázať na tabuľke alebo to dopodrobna vysvetliť. Alebo to môže byť človek, ktorý futbal veľmi nehrával, ale zaujíma ho. Pri deťoch je to však viac ako o taktike o ukazovaní, a ak to tréner nevie, je to problém. Preto je 90 percent mládežníckych trénerov bývalých futbalistov. Pre Adama Klanicu bol na začiatku veľký problém vysvetľovať detaily, preto je dobré začať ako asistent u niekoho skúseného. Ako kopať pravou nohou a ako pri tom postaviť telo, vie prirodzene, ale niekto ho to musel naučiť, čo si ale nepamätá. Dieťa musí pochopiť milión vecí, ale nestačí len povedať, že „choď a vystreľ“. Tréner si musí dávať pozor na to, čo robí a čo rozpráva, pretože deti mu to povedia do očí. Keď im povie, aby nerozprávali na rozhodcu a on sám to spraví, spýtajú sa ho, prečo on naňho rozpráva.
Dávid Miškovič uvádza, že jeho najväčšia vášeň je vytvárať taktiky a cvičenia pre celé mužstvo, a nevie si predstaviť, že by sa venoval čisto iba brankárom. Jeho cieľom do budúcnosti je trénovať dospelých, pričom sleduje zápasy a tréningové metódy iných trénerov a vytvára si vlastné. Chce nadobudnúť skúsenosti pri mládeži, no neskôr by sa chcel orientovať na mužský futbal. Tréneri musia neustále akceptovať, že sa treba prispôsobiť, aj keď niektorí si myslia, že to, čo platilo pred sto rokmi, bude aj teraz. To vo veľa prípadoch platí, ale doba sa mení. V klube, kde pôsobí Adam Klanica, sú všetci mladí tréneri, no majú koordinátorov, ktorí sú starší. Sú pokrokoví a od nich často idú novátorské nápady.
Existujú školenia Európskej futbalovej únie (UEFA), ktoré sú na úrovni UEFA C až UEFA Pro. Sú to základné školenia, ktoré tréneri musia mať, aby mohli viesť danú kategóriu. Adam Klanica má licenciu C a robí si B, pričom na prípravky mu stačí C. Školenia organizuje Slovenský futbalový zväz (SFZ), no v podstate sú rovnaké pre cel
tags: #fotbalovy #trener #o #svojom #hracovi #co