Hlohovec, mesto s bohatou históriou, je domovom mnohých architektonických a umeleckých klenotov, ktoré svedčia o jeho stredovekých koreňoch a neskorších premenách. Medzi najvýznamnejšie patrí bezpochyby gotický reliéf Narodenia Krista, vzácne dielo z 15. storočia, ktoré svojou umeleckou hodnotou a pohnutým osudom fascinuje odborníkov i laickú verejnosť. Hoci reliéf už nie je fyzicky prítomný v Hlohovci, jeho príbeh je neoddeliteľne spojený so zámockou kaplnkou a celkovou sakrálnou krajinou mesta, čo umožňuje hlbšie pochopiť vývoj umenia a náboženskej úcty v regióne.
Hlavný Oltár Narodenia Pána: Cesta Umeleckého Diela Časom
Príbeh o narodení Ježiša Krista už akosi neodmysliteľne patrí k vianočnému času, pričom tento príbeh bol i častým námetom umeleckých diel. Jedným z tých, ktoré túto udalosť zobrazujú, je i gotický reliéf Narodenie Krista z 15. storočia, ktorý bol približne dve storočia umiestnený v kaplnke hlohovského zámku. Dielo vzniklo v 80-tych rokoch 15. storočia a hoci meno majstra rezbára nie je známe, autorstvo bolo pripisované domácim i zahraničným majstrom. Zdá sa však pravdepodobnejšie, že reliéf nevznikol v Uhorsku, ale v zahraničí, k čomu sa prikláňa i časť slovenských historikov umenia, ktorí ho zaraďujú do okruhu hornorýnsky orientovaného sochárstva, pričom vznikol zrejme vo viedenskom prostredí.
Ako už sám názov reliéfu naznačuje, je na ňom zobrazená scéna narodenia Ježiša Krista. V popredí leží malý Ježiš, za ním je kľačiaca Panna Mária a za ňou stojí svätý Jozef. V hornej časti reliéfu je pastiersky výjav a dve rozprávajúce sa ženy; v spodnej časti sú okrem malého Ježiša i štyria anjeli. Reliéf je umeleckou rezbou z lipového dreva, je farebne zdobený, vysoký 206 cm, široký 118 cm a jeho hrúbka je 51 cm.
Vďaka maďarskému bádateľovi Gáborovi Endrődimu dnes vieme i to, že reliéf bol pôvodne umiestnený na hlavnom oltári v dóme svätého Martina v Bratislave. Bol situovaný v strede oltárnej skrine, kde okrem neho po bokoch stáli i sochy, ktoré predstavovali Zvestovanie Panne Márii a Navštívenie Panny Márie u svätej Alžbety. Na krídlach oltára, keď boli zatvorené, bolo vidieť scény utrpenia Ježiša Krista. Keď boli oltárne krídla otvorené, bolo vidieť konáre stromu vyrastajúceho z hrude patriarchu izraelského národa, ktorého socha ležala v oltárnom stole (menze) pod figúrami reliéfu Narodenia. V konároch boli zobrazenia viacerých praotcov Ježiša Krista. Patriarchom, z ktorého hrude vychádzali konáre, bol zrejme Jesse - otec izraelského kráľa Dávida. Podľa archívnych záznamov, týkajúcich sa dómu svätého Martina, boli na oltárnej skrini umiestnené erby uhorského kráľa Mateja Korvína a jeho druhej manželky Beatrix Aragónskej. Tento fakt podporuje hypotézu, podľa ktorej oltár v dóme svätého Martina vznikol za vlády Mateja Korvína, pravdepodobne v rokoch 1476-1490. Bol to práve oltár, pod ktorým korunovali desať uhorských panovníkov.
Na ceste k Bohu - Sviatok Narodenia Pána
V roku 1734 bol pri rekonštrukcii dómu svätého Martina tento oltár odstránený a nahradený novým oltárom od Juraja Rafaela Donnera. Okrem reliéfu Narodenia, ktorý získali Erdődyovci a umiestnili ho v zámockej kaplnke v Hlohovci, sa z pôvodného oltára zrejme zachovala ešte jedna socha. Je to socha Panny Márie z výjavu Zvestovania Panne Márii, ktorá je dnes v rímskokatolíckom kostole Nájdenia svätého Kríža vo Veľkom Bieli (okres Senec) - táto socha bola zrejme zhotovená tým istým majstrom, respektíve jeho dielňou.
Z diela Alojza Mednyanského „Malebná cesta dolu Váhom“, ktoré autor dokončil v roku 1824 a vyšlo prvýkrát v roku 1826, sa dozvedáme, že reliéf nechal do zámockej kaplnky v Hlohovci umiestniť Juraj Erdődy (1674-1759). Dnes sa zdá až neuveriteľné, ako nelichotivo Mednyanský ohodnotil tento reliéf: „Ako umelecký výtvor vo všeobecnosti nie je tento drevorez zvlášť hodnotný, má však význam ako umelecký dokument svojich čias i súčasníkov, ktorých mená sa k nemu viažu.“ Tými súčasníkmi, ktorých mená Mednyanský spomína, sú kráľ Matej Korvín a ostrihomský arcibiskup Tomáš Bakócz - predok rodu Erdődyovcov. Podľa Mednyanského reliéf pôvodne vlastnil kráľ Matej Korvín, ktorý ho neskôr daroval Tomášovi Bakóczovi.
Takúto interpretáciu získania reliéfu zakomponovali Erdődyovci i do obrazu, ktorý vznikol v roku 1743. Obraz bol pôvodne umiestnený v zámockej kaplnke, dnes je vystavený v hlohovskom múzeu - v refektári františkánskeho kláštora. Na obraze je na tróne sediaci kráľ Matej Korvín, ktorý pravou rukou podáva Tomášovi Bakóczovi erbovú listinu, ktorou boli bratia Bakóczovci v roku 1459 povýšení do šľachtického stavu; ľavou rukou, v ktorej drží žezlo, ukazuje na dvojicu anjelov, ktorí držia reliéf Narodenia. Scéna s povýšením Bakóczovcov do šľachtického stavu je sprevádzaná latinským nápisom, ktorý túto udalosť dáva do prítomného času, teda ako udalosť, ktorá sa stala za vlády Mateja Korvína - v roku 1489. Ako bolo vyššie uvedené, obraz vznikol v roku 1743, starý oltár v dóme svätého Martina v Bratislave odstránili v roku 1734. Dá sa teda predpokladať, že Erdődyovci získali reliéf niekedy medzi rokmi 1734-1743.
Zaujímavý doklad, viažuci sa k reliéfu, predstavuje i koncept listu Jána Nepomuka Erdődyho (1723-1789), ktorého adresátom bol zrejme tajomník Márie Terézie. V tomto koncepte zo 6. mája 1769 sa hovorí o soche Panny Márie, ktorú uchovávali v zámockej kaplnke a ktorú žiadala Mária Terézia. Ján Erdődy sa ju usiluje od tohto zámeru odhovoriť - argumentuje obľubou sochy u okolitého ľudu; spomína tu i púte, ktoré ľud konal k soche, hlavne vo sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta. I kanonická vizitácia zámockej kaplnky z roku 1780 sa o reliéfe zmieňuje. Spomína sa tu i pôvodné umiestnenie reliéfu - v bratislavskom dóme svätého Martina. V období baroka, už v dobe, keď bol reliéf v Hlohovci, zhotovili na ňom - na figúre Panny Márie - striebornú, na povrchu pozlátenú korunu, ktorá bola znakom, že táto socha je predmetom zvláštnej pozornosti a uctievania zo strany veriacich. Postupom času sa teda reliéf Narodenia stal predmetom náboženskej úcty obyvateľov Hlohovca i okolia a pravdepodobne už od 18. storočia sa zámocká kaplnka stala miestom takzvanej „zámskej púte“, ktorá sa každoročne konala na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta.
Koniec druhej svetovej vojny však znamenal i začiatok konca pobytu reliéfu v Hlohovci. V roku 1945 bol veliteľstvom Červenej armády daný do opatery rímskokatolíckeho farského úradu v Hlohovci, v roku 1950 sa dostal do zbierok Slovenskej národnej galérie v Bratislave, kde je dodnes. Výnimočnosť tohto diela si v roku 1995 pripomenulo i Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré 30. novembra 1995 vydalo známku „Majster Narodenia z Hlohovca: Narodenie z Hlohovca“ v hodnote 8 Sk, na ktorej je drevorezba zobrazená. Pre úplnosť uvádzame, že od roku 1999 existuje zásluhou podniku Slovakofarma, a.s. Hlohovec i kópia reliéfu, ktorú zhotovili umelecký rezbár Ľudovít Pisár a akademický sochár Jaroslav Kuba.
Hlohovský Zámok a jeho Kaplnka Panny Márie: Pútnické Miesto pre Gotický Reliéf
Gotický reliéf Narodenia Pána bol dlho kľúčovou súčasťou neveľkej gotickej kaplnky, ktorú postavili v areáli pôvodne románskeho hradu Hlohovec niekedy v polovici 14. storočia. Išlo pôvodne o samostatne stojacu stavbu, ktorú pristavali k západnému múru hradu. Na jej mieste stál starší objekt, ktorým mala byť bašta, respektíve hradná kuchyňa. Kaplnka podľa všetkého stála pri pôvodnom hradnom paláci. Zasvätená bola Panne Márii a podliehala pod právomoc miestneho farára Kostola svätého Mikuláša. Dispozične išlo o jednolodie s polygonálnym, na východ orientovaným presbytériom. To bolo zrejme zaklenuté rebrovou klenbou, ako to naznačujú vonkajšie oporné piliere v nárožiach. Zo severnej strany sa k nemu pripájala sakristia.
Kaplnka, ktorá sa zrejme spomína v odpustkovej listine pápeža Bonifáca IX. z roku 1401, bola postupne začlenená do hmoty rozširovaného a prestavovaného hradu, ktorý nadobudol podobu nepravidelného päťuholníka. Veľkou prestavbou prešla v období baroka, kedy prišla o prevažnú väčšinu svojich gotických detailov, vrátane klenby, ktorá bola strhnutá a nahradená novou. Súčasne nad kaplnkou vystavali ďalšie podlažie. Medzi rokmi 1734 a 1743 sa do kaplnky dostal neskorogotický reliéf Narodenia Ježiša, pôvodne časť oltára z Dómu svätého Martina v Bratislave. Vďaka tomu sa zrejme už v 18. storočí kaplnka stala pútnickým miestom v rámci takzvanej Zámskej púte konanej na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta. Kaplnke, respektíve najmä neskorogotickému reliéfu, sa venuje aj Alojz Medňanský vo svojej knihe „Malebná cesta dolu Váhom“. Táto vzácna pamiatka stredovekého rezbárstva sa nachádzala v kaplnke až do roku 1945.
Zo stredoveku sa v kaplnke zachovali v plnej výške obvodové múry lode, presbytéria i severnej sakristie. Pôvodné sú aj južný portál do lode a vstup zo svätyne do sakristie. V západnej stene je prezentované obdĺžnikové gotické okno a pod ním „výlevný“ otvor, ktorý má byť dokladom o prestavbe objektu zo staršej hradnej kuchyne. Objekt zámku sa stal národnou kultúrnou pamiatkou v roku 1963. V roku 2019 po ukončení rekonštrukcie zámku bola kaplnka opätovne požehnaná a došlo k obnoveniu takzvanej Zámskej púte na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta, čo svedčí o trvalej duchovnej a historickej hodnote tohto miesta.
Farský Kostol sv. Michala Archanjela: Gotické Korene a Baroková Prestavba
Jednou z najvýznamnejších historických pamiatok v Hlohovci je Farský kostol svätého Michala archanjela, dominanta Námestia svätého Michala v centre mesta. Pôvod hlohovského farského chrámu siaha do druhej polovice 13. až začiatku 14. storočia, kedy na jeho mieste stál kostol nemeckej osady. Z tohto obdobia pochádza aj pôvodné patrocínium svätého Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti, podobne ako to bolo aj v Trnave či Prešove. Súčasný kostol bol postavený na mieste staršej, zrejme ešte románskej stavby Kostola svätého Petra vo vtedajšom Novom Hlohovci. Chrám zasvätený svätému Petrovi sa má spomínať v listinách k rokom 1291 a 1381. Podľa všetkého v tomto kostole pôsobil farár Jakub (Jacobus de Golgous), ktorý sa spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332-1337. Objekt zanikol po alebo pri výstavbe súčasného objektu v druhej polovici 14. storočia. V roku 1559 spomína vizitácia Jána ako farára v Kostole svätého Petra.
Výstavba súčasného kostola trvala od tretej štvrtiny 14. storočia až do 30. rokov 15. storočia a kostol vznikol pod vplyvom francúzskej gotiky. Koncom 14. až začiatkom 15. storočia bol farský chrám vďaka štedrej podpore zemepánskeho rodu Ilockých (maď. Újlaky) nákladne prestavaný v duchu francúzskej gotiky. Mal podobu rozmerného jednolodia s východným polygonálnym presbytériom a západnou predstavanou vežou. Do konca 14. storočia boli postavené presbytérium s rebrovou klenbou, ako aj prvé podlažie veže s hlavným portálom. Následne, na prelome 14. a 15. storočia, postavili samotnú loď. Stavbu potom dokončili zaklenutím veže. Kostol sa spomína aj v odpustkovej listine pápeža Bonifáca IX. z roku 1401, kde sa uvádza so spomínaným duálnym patrocíniom Kostol svätého Petra a Mikuláša.
Ucelene zachovanou gotickou časťou chrámu je presbytérium so štíhlymi lomenými oknami, krížovou klenbou a zachovanými prvkami pôvodného funkčného zariadenia, ako sú pastofórium z 15. storočia, nachádzajúce sa na severnej strane svätyne, a sedílie. Mimoriadnu umeleckú a historickú hodnotu má hlavný gotický vstupný portál z konca 14. storočia, do ktorého bol začiatkom 17. storočia vložený renesančný portál. Portál je s plastickým ostením, dekorom fiál, listov, s hlavou panovníka a erbom. Zaujímavým prvkom je aj doteraz rozoznateľná hlava kráľa v archivolte, pod ktorou sa nachádza erb. Už len v hrubých obrysoch sa zachovala ďalšia hlava na ľavej strane vonkajšieho oblúku archivolty. Na fotkách z medzivojnového obdobia vidieť zachované rysy tváre a klobúka. Dnes už nerozoznateľná je aj ženská tvár v listoch pod erbom. Veľkú časť stredovekej podoby si zachovalo aj presbytérium zaklenuté rebrovou klenbou a s pôvodnými oknami, v ktorých sú vložené vitráže z 19. storočia.
V časoch husitských bojov, v 30. rokoch 15. storočia, bol kostol opevnený hradbovým múrom. Pôvodnú fortifikáciu odstránili koncom 18. storočia. Počas reformácie prevládli aj v Hlohovci protestanti a prevzali tiež tento chrám. Stalo sa tak v 70. rokoch 16. storočia, kedy na stranu reformácie prešli i hlohovskí zemepáni - Turzovci. V tomto období sa farský kostol svätého Mikuláša dostal do rúk protestantov a prešiel viacerými stavebnými úpravami.
V roku 1647 už kostol patrí opäť katolíkom. Vojnami a povstaniami poškodenú stavbu opravili, vrátane nového zaklenutia lode, v druhej polovici 17. storočia (uvádza sa rok 1661), pričom práce boli symbolicky ukončené posvätením chrámu dňa 8. januára 1701. Súčasne došlo k zmene patrocínia na svätého Michala archanjela. Interiér bol novo zariadený, kostol dostal okrem iného barokové oltáre a vyrezávané lavice. Z čias barokovej prestavby pochádza väčšina vnútorného vybavenia kostola - bočné oltáre s ústrednými plastikami a obrazmi a bohato vyrezávané lavice. Hodnotnou súčasťou interiérového vybavenia kostola je rokoková kazateľnica s reliéfnou výzdobou a plastikami evanjelistov. Zo staršieho zariadenia kostola (z čias reformácie) sa zachovala len renesančná krstiteľnica z roku 1563 zdobená reliéfnym rastlinným dekorom a vrcholovou plastikou baránka. Koncom 18. storočia odstránili opevnenie obkolesujúce kostol.
Dominantou presbytéria kostola sa koncom 17. storočia stal barokový oltár s plastikami svätého Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov. Začiatkom 20. storočia, presnejšie v rokoch 1910-1928, nahradili hlavný barokový oltár z konca 17. storočia novým neogotickým oltárom z rezbárskej dielne hlohovského majstra nemeckého pôvodu Jozefa Seilnachta. Súčasťou neogotickej vežovitej oltárnej architektúry je ústredná plastika svätého Michala doprevádzaná z oboch strán sochami anjelov - svetlonosov. V strednej časti oltára sa vľavo od bohostánku nachádzajú plastiky svätého Cyrila, svätej Barbory, svätého Štefana kráľa, vpravo svätého Imricha, svätej Alžbety Uhorskej a svätého Metoda. Fotografia hlavného oltára Kostola svätého Michala archanjela z roku 1932 ukazuje na mieste ústrednej sochy svätého Michala sochu Panny Márie, ktorá sa na hlavný oltár prenáša počas mariánskych mesiacov (máj, október).
Bočný oltár Ukrižovania Pána dal v roku 1772 vy
tags: #goticky #oltar #narodenie #pana #hlohovec