JUDr. Gustáv Husák CSc., jedna z najvýznamnejších a zároveň najkontroverznejších postáv slovenských a československých dejín 20. storočia, sa narodil 10. januára 1913 v Dúbravke a zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave. Jeho životná dráha predstavuje spleť vzostupov a pádov, obdobia prenasledovania aj vrcholného politického vplyvu, pričom zohral kľúčovú úlohu v kľúčových momentoch československého štátu. Od skromných začiatkov v sociálne slabom prostredí slovenského vidieka, cez angažovanie sa v študentských spolkoch, ilegálny odboj počas druhej svetovej vojny, politické väznenie, až po najvyššie štátne funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a prezidenta Československej socialistickej republiky, Husákov život odráža búrlivé obdobie plné ideologických konfliktov a mocenských zápasov. Táto komplexná osobnosť, považovaná za jediného intelektuála medzi komunistickými prezidentmi, zanechala v histórii hlbokú a nezmazateľnú stopu.
Rané Detstvo a Formovanie Osobnosti (1913 - 1929)
Gustáv Husák sa narodil 10. januára 1913 v Dúbravke do rodiny Nikodéma Husáka a jeho manželky Magdalény, rodenej Fatričovej. Pri krste dostal meno Augustín, ktoré používal na všetkých oficiálnych dokumentoch až do roku 1945. Jeho detstvo bolo poznačené tragédiami a chudobou. Keď mal iba pätnásť mesiacov, jeho matka zomrela na tuberkulózu, čo znamenalo, že starostlivosť o tri deti zostala na otcových pleciach. Osudy rodiny však okrem matkinej smrti tragicky zasiahla aj prvá svetová vojna, ktorá vypukla len pár mesiacov po jej predčasnom odchode. Otec Nikodém Husák, podobne ako väčšina chlapov, narukoval a celú starostlivosť o deti tak prebrala babka. Rodina žila štyri vojnové roky bez otca, čo so sebou prinieslo iba chudobu a hlad.
Nikodém Husák sa napokon z frontov vrátil, i keď poznačený zranením hlavy a ruky, a teda ako invalid. S prácou v kameňolome či vo vápenke, kde si predtým zarábal na živobytie, bol koniec. Namiesto toho sa živil ako drobný roľník a bol aj v obecných službách Dúbravky, kde bol istý čas aj starostom a členom obecného zastupiteľstva. Vojna priniesla biedu a prekreslila mapy, a po jej konci sa Dúbravka ocitla v novom štáte s názvom Československo. V septembri 1920 sa otec Gustáva Husáka znovu oženil s vdovou Máriou rodenou Vilemovou, ktorá si do manželstva priniesla ďalšie dve deti. Augustín Gustáv Husák tak nemal v povojnovom období jednoduché detstvo a už v tomto veku si musel všetko vybojovať.
Budúci prezident teda pochádzal zo sociálne slabého prostredia slovenského vidieka. Nedostatok financií sa prejavil napríklad pri rozhodovaní o jeho ďalšom štúdiu po skončení ľudovej školy. Dúbravský farár i triedny učiteľ intenzívne prehovárali Nikodéma Husáka, aby dal syna na ďalšie štúdiá, ale ten o tom nechcel ani počuť. Predstavoval si, že malý Gusto zostane doma a bude pomáhať na gazdovstve. Odchod do Bratislavy na gymnázium by tiež predstavoval pre rodinu značnú záťaž.
Napokon, od školského roka 1925/26 sa Augustín Husák stal žiakom Československého štátneho reálneho gymnázia v Bratislave. V slovenskom hlavnom meste ho čakal dovtedy nepoznaný svet, ktorý otvoril chlapcovi z vidieka pestrú škálu možností. Prvé roky však na ne nemal veľmi čas, keďže do gymnázia musel denne dochádzať a zároveň poctivo študovať. Husák ale s učením problémy nemal. Každý školský rok bol vyznamenaný a pravidelne poberal najrôznejšie štipendiá. Na základnej a strednej škole patril medzi premiantov. Už v tomto období, podobne ako jeho ďalší spolužiaci, sníval o lepšej rovnoprávnosti s Čechmi, a presadenie slovenskej národnej veci sa stalo súčasťou jeho politického premýšľania.
Práve v Bratislave si Husák i na vlastnom príklade začal všímať veľké sociálne rozdiely v spoločnosti a zamýšľať sa nad ich príčinami. U neho, ktorý horko-ťažko platil internát a oblečenie získaval z ošacovacej akcie, sa rozvíjala frustrácia a pocit sociálnej krivdy. Doučovanie bohatších spolužiakov len umocnilo tieto pocity. Aj vyučovanie rozmaznaných detí z lepších rodín viedlo k poznaniu veľkých sociálnych rozdielov, a to všetko spolu s otváraním očí našlo rozumovú bázu a vysvetlenie v marxizme. Hoci si v dokumentoch stále písal rímskokatolícke vyznanie, od svojich 16 rokov sa považoval za ateistu. Disponoval veľmi dobrým rečníckym nadaním, čo ho vynieslo do role hlavného rečníka pri všetkých slávnostiach a výročiach, pričom svoje prejavy nielen prednášal, ale aj písal. Už na gymnáziu sa začal Gustáv Husák intenzívne zaujímať o politiku, ktorá ho úplne pohltila a jeho svetonázor ovplyvnil všetky oblasti jeho života.
Študentské Roky a Vstup do Politiky (1929 - 1938)
V roku 1929, po príchode na internát, sa Husák zoznámil so staršími kolegami rovnakého politického názoru, ktorí mu posúvali marxistickú literatúru, či s ním chodievali na tajné komunistické školenia po bytoch. Následne, ako 16-ročný gymnazista, vstúpil do Komunistického zväzu mládeže (Komsomol), napriek tomu, že v tom čase stredoškoláci mali politickú činnosť prísne zakázanú. Husák sa angažoval v rámci Vlčkovho vzdelávacieho krúžku, ktorý organizoval rôzne osvetové, kultúrne alebo športové činnosti pre študentov a patril medzi najlepšie krúžky svojho druhu v ČSR. Študent Husák sa postupne vypracoval až na jeho predsedu a prejavil pri tom svoje mimoriadne organizátorské schopnosti i veľkú ambicióznosť. Tajne pritom získaval spolužiakov pre idey socializmu a sám sa napriek riziku zúčastňoval akcií organizovaných komunistickou stranou.
Gustáv Husák a dnešok | @Institut ASA
Univerzitné štúdiá znamenali pre Gustáva Husáka prvé priame dotyky s aktívnou politikou. V septembri 1933 nastúpil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Už ako prvák, v roku 1933, vstúpil do Komunistickej strany Československa. Ihneď po príchode na fakultu sa zapojil do študentského života, čo znamenalo, že sa angažoval v najrôznejších študentských spolkoch. Spomenúť treba spolok Právnik, Spolok socialistických akademikov (SSA), neskôr Spolok podunajských akademikov a, samozrejme, celoslovenský Zväz slovenského študentstva (ZSŠ), kde to dotiahol až na funkciu podpredsedu. Zaslúžil sa o zlepšenie sociálneho postavenia študentstva, organizoval zbierky šatstva, obuvi alebo bojoval za zníženie vysokoškolských poplatkov. Netreba tiež zabúdať na Husákovu účasť v akcii za dobudovanie slovenskej techniky, teda prvej Vysokej školy technickej. V jej akčnom výbore bol Husák jediným zástupcom študentov.
V polovici 30. rokov sa Gustáv Husák zaradil k druhej generácii davistov, teda vlastne k nasledovníkom Vladimíra Clementisa či Laca Novomeského. Obaja sa stali jeho priateľmi, ktorých si vážil a rešpektoval. Písal do revue DAV, okolo ktorej sa združovali slovenskí ľavicoví intelektuáli, a kde sa zoznámil aj s Vladimírom Clementisom, neskorším ministrom zahraničia. Pod vplyvom davistov Husák založil časopis Šíp a dokázal pozdvihnúť SSA na úroveň rešpektovaného spolku, ktorého členovia zastávali dôležité funkcie v ZSŠ. Mladí socialisti dokázali pri prebojúvaní svojej koncepcie nájsť spoločnú reč s ľavou časťou agrárnikov i sociálnych demokratov a prelomiť tak ľudácko-národniarsky blok v ZSŠ. Okrem toho Husák organizoval protifašistické a protivojnové vystúpenia a zúčastňoval sa manifestácií KSČ po celom Slovensku. Písaním a doučovaním si vtedy privyrábal na svoje štúdiá.
Patril ku generácii, ktorá do komunistickej strany vstupovala s bezmedznou vierou v politiku Zväzu sovietskych socialistických republík a Komunistickej internacionály. Už od mlada videl Husák vzor v ZSSR a veril, že medzi Rusmi a Slovákmi by nemali byť hranice. Táto doba, kedy Klement Gottwald označoval Československo za „versaillský zmetok“ a za „obnovenie takého žaláře národů jako bylo Rakousko“, zrejme prispela k tomu, že si Gustáv Husák vypestoval takmer až fóbiu k prvej československej republike a nenávisť k Edvardovi Benešovi.
Študentské roky Gustáva Husáka ale nepozostávali iba z politickej činnosti a osvojovania si právnych vied. Ako každý iný mladý človek, aj on mal svoj osobný život, do ktorého vstúpila v polovici 30. rokov o tri roky mladšia študentka banskobystrického gymnázia Magda Lokvencová. Spoznal ju v roku 1935 v Banskej Bystrici počas prednášky, ktorú mal pre stredoškolákov. Z prvotných vzájomných sympatií sa postupne vyvinul vzťah, ktorý mu mnohí kolegovia ticho závideli. Magda bola totiž veľmi pekná a najmä inteligentná mladá dáma pochádzajúca z úplne iného prostredia než Husák. Husákovi imponovalo, že Magda má takisto ľavicové názory ako on. Pochádzala z dobrej rodiny pôvodne z Čiech, jej otec pracoval ako správca vojenského veľkostatku. Išlo po každej stránke o vzťah dvoch mimoriadne silných osobností. Magda sa, podobne ako Husák, tiež zaujímala o politiku a inklinovala k ľavicovému hnutiu. Najradšej by sa však bola venovala divadlu a umeniu vôbec, ktorým bola opantaná.
Gustáv Husák vtedy ešte nebol chladný štátnik, ale charizmatický mladý muž, ktorý si ľudí podmaňoval svojou inteligenciou a logickou argumentáciou. Svojou povahou okúzlil i Magdu, svoju neskoršiu ženu, ktorá mu imponovala svojou inteligenciou, tvrdohlavosťou a ctižiadostivosťou. Nenechala sa ľahko ovplyvniť jeho výnimočnými presvedčovacími schopnosťami a stála si za svojim vlastným názorom.
V roku 1937 Gustáv Augustín ukončil štúdium. V roku 1938 získal titul doktor práv a začal pracovať ako advokátsky koncipient u svojho priateľa Vladimíra Clementisa. 1. septembra 1938 sa Gustáv Augustín Husák oženil s herečkou a režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou. Pár týždňov po svadbe prišiel Mníchov a potom vznik slovenského štátu.
Druhá Svetová Vojna a Slovenské Národné Povstanie (1938 - 1945)
Politický zlom v Husákovom živote priniesla druhá svetová vojna. V súvislosti so začiatkom vojny na Slovensku priťuhovalo. V mimoriadne turbulentnom roku 1938 sa Husák stal doktorom práv, uzavrel manželstvo a vydal sa na cestu advokátskeho koncipienta u svojho priateľa Vladimíra Clementisa. To všetko v čase, keď na ČSR dopadla tragédia v podobe Mníchovskej dohody i Viedenskej arbitráže. Na Slovensku bola vyhlásená autonómia, moc prevzala HSĽS a nová vláda po krátkom čase pozastavila činnosť KSČ. Pre komunistov nastalo ťažké obdobie spojené s prechodom do ilegality.
Advokátsky koncipient Husák bol sledovaný, občas musel strpieť domovú prehliadku. Na jar 1939 sa síce utvorila samostatná ilegálna Komunistická strana Slovenska, v rámci ktorej bol Husák poverený prácou medzi vysokoškolákmi a inteligenciou v Bratislave, ale na jeho zamestnanie a postavenie to nemalo nijaký vplyv. Stále pracoval ako advokátsky koncipient, od roku 1940 dokonca žil vo vile po zosnulom spisovateľovi Jozefovi Gregorovi-Tajovskom a pomaly ale isto strácal dôveru vedúcich funkcionárov strany.
Husák skutočne nemal záujem zbytočne riskovať, najmä v čase, keď Nemci víťazili na všetkých frontoch a domáci režim bol stabilizovaný. Pokladal rôzne letákové akcie, provokácie či iné ,,hrdinstvá“ za kontraproduktívne. Navyše, so ,,starými robotníckymi boľševikmi“ vo vedení KSS, ktorí neustále prejavovali svoju averziu voči intelektuálom, si ani nemal veľmi čo povedať. Oni mu nedôverovali a rovnako Husák mal voči nim výhrady. Tak sa stalo, že koncom roka 1940 sa Gustáv Husák ocitol mimo ilegálnej Komunistickej strany Slovenska pre „intelektuálnu úchylku“ a vrátil sa do nej až v lete 1943. V jeho oficiálnom životopise sa však uvádza, že v období 1940 - 1943 bol prenasledovaný a väznený za komunistické aktivity.
Husák sa taktiež dostal niekoľkokrát do väzby, ale len preventívne, a vďaka intervenciám svojich vplyvných známych, ako bol Imrich Karvaš, guvernér Národnej banky Slovenského štátu, či Pavol Čarnogurský, bol vždy prepustený na slobodu. Imrich Karvaš, jeho učiteľ z vysokej školy a ekonóm, mal pre Husáka veľký význam a počas vojny mu pomohol dostať sa z väzenia. S Karvašom sa veľmi dobre poznali, navštevovali sa doma a v záhrade Karvašovcov vznikli prvé filmové zábery Gustáva Husáka. V roku 1942 sa Husák stal tajomníkom Ústredného zväzu špeditérov, čo bola významná i dobre platená funkcia. Vo svojej prenajatej vile pravidelne organizoval stretnutia ľavicových intelektuálov, zamestnaných zväčša na podobne lukratívnych miestach ako on sám. Tajná polícia ich stretnutia starostlivo monitorovala, ale zároveň dobre vedela, že ,,oni žiadne bomby klásť nebudú“.
Medzitým stihol spolu s inými komunistami-intelektuálmi absolvovať vynútený zájazd na Ukrajinu, ktorý ich mal podľa predstáv ministra vnútra Alexandra Macha presvedčiť o zločinoch boľševizmu. Navliekli ich do slovenských uniforiem s páskami Tlač a automobilom so značkou červeného kríža, a ukázali im soľné šachty plné mŕtvych tiel. Po návrate každopádne svoje presvedčenie nezmenil, riadil sa už vtedy heslom: Nikdy nekritizuj Sovietsky zväz. Behom druhej svetovej vojny sa Gustáv Husák stal veľkým odporcom nacistického Slovenského štátu na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Túto propagandistickú akciu prezieravý Gustáv Husák odmietal a kritizoval.
Husákov návrat a znovu zapojenie do práce v ilegálnej KSS malo svoju logickú príčinu. Keď totiž v auguste 1943 prišiel Karol Šmidke tajne z Moskvy na Slovensko, nenašiel na slobode takmer žiadneho významného funkcionára strany. Po jarnom rozsiahlom zatýkaní boli totiž všetci vo väzení, a tak do nového, v poradí už piateho ÚV KSS, pribral práve Gustáva Husáka a Laca Novomeského, ktorí žili a pracovali legálne. Obaja mali kontakty tak na vysoké politické miesta vládnuceho režimu, ako aj na nekomunistické zložky odboja. Podľa inštrukcií moskovského vedenia KSČ mali slovenskí komunisti spolupracovať so všetkými protifašistickými skupinami a túto úlohu vedeli Husák i Novomeský splniť nepochybne lepšie než ich predchodcovia. Spojili sa s bývalými agrárnikmi Jozefom Letrichom a Jánom Ursínym, pričom výsledkom ich vzájomných stretnutí a rokovaní sa v decembri 1943 stala známa Vianočná dohoda. Táto dohoda spájala odporcov prvej Slovenskej republiky a umožnila Slovenské národné povstanie počas druhej svetovej vojny.
V roku 1944 sa Gustáv Husák stáva osobnosťou Slovenského národného povstania. Pôsobil ako podpredseda povstaleckej Slovenskej národnej rady a bol povereníkom pre veci verejné. Husák bol počas začiatku Slovenského národného povstania v Bratislave, a Povstanie začalo bez neho. Do Banskej Bystrice, hlavného mesta Slovenského národného povstania, prichádza Gustáv Husák o deň neskôr. 17. septembra 1944 bol Husák zvolený za podpredsedu Komunistickej strany Slovenska. Bol iniciátorom vydávania povstaleckej Pravdy od 9. septembra do 25. októbra 1944 v Banskej Bystrici a taktiež založil Nové Slovo. Po potlačení Povstania Nemcami sa stiahol s partizánmi do hôr.
Husák odmietal povojnovú predstavu čechoslovakizmu. Počas Povstania zachránil Husákovi život evanjelický farár, jeho známy zo štúdií. Bol dokonca toho názoru, že bodom obratu v boji proti nacistickému Nemecku bolo práve Slovenské národné povstanie pod vedením generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana. Počas tohto povstania hral Gustáv Husák bezpochyby veľkú rolu a patril k významným postávam Slovenska. Avšak autor diplomovej práce Petr Stehlík si nemyslí, že by Slovenské národné povstanie bolo hlavným zlomom druhej svetovej vojny v bývalom Československu.
Počas Slovenského národného povstania sa Gustáv Husák postaral o diplomatický škandál, lebo tajne zaslal sovietskym komunistom návrh na pripojenie Slovenska k Sovietskemu zväzu. V tajnom spise do ZSSR tvrdil, že už bolo dosť malých štátov a malých politík a jedinou správnou cestou pre Slovensko je pripojenie k ZSSR. Tento svoj postoj obhajoval tým, že pre toto pripojenie by hlasovalo 70 % obyvateľov Slovenska. Ale to šlo len o jeho predpoklady, ktoré nemal doložené. O pol roka neskôr od ponuky Slovenska Stalinovi upustil. Husák zastával stanovisko, že Slovensko je nedielnou súčasťou Československa a že má mať v tomto zväzku značnú autonómiu. Avšak skoro sa podriadil záujmom cesty komunistov k nastoleniu totalitnej moci a akoby mimochodom začal opúšťať svojich demokratických partnerov z doby povstania. Po porážke Slovenského národného povstania odletel do Moskvy i Husák a podieľal sa na tvorbe Košického vládneho programu. Husák poukázal na značnú pružnosť vo svojich názoroch a schopnosť hlásať práve to, čo potreboval.
Poválové Usporiadanie a Február 1948 (1945 - 1950)
Po oslobodení bol Gustáv Husák účastníkom rokovaní o obnove Československej republiky v Moskve a v roku 1945 viedol slovenskú delegáciu pri vyhlásení Košického vládneho programu. V tomto období sa Husák neúnavne hrnul do politiky. Pokračoval boj o mocenský monopol komunistov. Jeho nepriateľmi sa tentokrát stali demokrati. Husák mal veľkú moc a nemal zábrany, odvolával svojich oponentov, nerešpektoval zákony ani ústavu. Cieľ bol jediný - získať moc. Po povstaní presadzoval Gustáv Husák gottwaldovské poňatie rozvoja Československa a v období do roku 1948 sa výraznou mierou podieľal na víťazstve revolučných síl, pripravujúc komunistický prevrat na Slovensku.
V prvých parlamentných voľbách v máji roku 1946 zvíťazila na Slovensku Demokratická strana, na rozdiel od Česka, kde zvíťazili komunisti. Prvé povojnové demokratické voľby v roku 1946 predstavovali pre slovenských komunistov a tým pádom aj pre Husáka sklamanie. Napriek tomuto debaklu sa podarilo Gustávovi Husákovi niečo zdanlivo nemožné. Svoju moc nielenže nestratil, ale naopak posilnil. Už v júni v roku 1946 sa jednotnej fronte českých politických strán s Husákovou podporou podarilo donútiť Demokratickú stranu k podpisu takzvanej Tretej pražskej dohody. Od tejto chvíle podliehali uznesenia Slovenskej národnej rady schváleniu československou vládou. V auguste 1946 sa Husák stal predsedom Zboru povereníkov, ktorý v podstate plnil funkciu akejsi slovenskej vlády. Cez svoju funkciu začal mať vplyv na slovenskú poriadkovú políciu.
Gustáv Husák a dnešok | @Institut ASA
Gustáv Husák hral kľúčovú rolu pri organizovaní ústavných zmien socialistickej revolúcie na Slovensku v rokoch 1947 - 1948, ktoré vyústili vo Víťazný február. Na jeseň roku 1947 Husák vyhnal z pozície svojej funkcie nátlakovými akciami nekomunistických povereníkov z ich úradov. Viedol tak potom slovenský Zbor národnej bezpečnosti ako aj Štátnu bezpečnosť. Hral takisto rolu v odsúdení Jozefa Tisa za vojnové zločiny, keď hlasoval pre zamietnutie žiadosti o milosť. Doslova povedal: „Nezáleží na tom, aké mal osobné úmysly. Pre historickú pravdu je dôležité len to, aké boli objektívne následky.“ Gustáv Husák v tomto období na Slovensku priamo riadil Zbor národnej bezpečnosti a Štátnu bezpečnosť. Vďaka tomu sa Gustáv Husák stal jednou z vedúcich postáv komunistického prevratu v Československu v roku 1948. V decembri 1948 predseda poverencov Gustáv Husák praje veľa úspechov vláde Klementa Gottwalda. Gustáv Husák sa podieľal na nastolení nových poriadkov v Československu, tie mu však príliš šťastia neprinesú.
Od septembra 1948 začala kampaň, ktorú Štátna bezpečnosť nazvala akcia H, H ako Viera Hložková, ktorá bola spisovateľkou slovenskej Pravdy. Táto žena bola zatknutá a vypočúvaná. Pod tlakom vyšetrovateľov vypovedala o podrobnostiach intímneho charakteru a menovala 78 významných funkcionárov a úradníkov, medzi ktorými bol aj Husák. Popisovala podrobnosti o bohatierskych večierkoch v bare a mnohých milostných dobrodružstvách. Táto akcia predbiehala represálie voči tým, ktorí už neboli potrební.
Obvinenie, Väzenie a Rehabilitácia (1950 - 1965)
Po Komunistickom februárovom prevrate v roku 1948 bol Gustáv Husák spočiatku politicky úspešný. Avšak po februári 1948, keď už na riadenie verejných záležitostí postačovali úradníci a polícia, nebolo ani na Slovensku treba schopných a inteligentných politikov. Tieto vlastnosti sa stali nielenže nežiaduce, ale pre Gottwaldovu stranu priamo nebezpečné.
Na jar roku 1950 bol Gustáv Husák spoločne s Vladimírom Clementisom, Lacom Novomeským a mnohými ďalšími, obvinený z buržoázneho nacionalizmu. Bol odvolaný z funkcie Zboru povereníkov a vo februári roku 1951 bol zatknutý. Za priamej asistencie Sovietskeho zväzu začala Štátna bezpečnosť, úrad, pri ktorého zrode stál práve Husák, zhromažďovať materiály proti „povstaleckému vedeniu KSS“. V rokoch 1950 - 1954 bol obvinený ako slovenský buržoázny nacionalista a v apríli roku 1954 bol vo vykonštruovanom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami odsúdený na doživotie. Jeho opätovné vylúčenie z Komunistickej strany v roku 1951 bolo zdôvodnené „buržoázno-nacionalistickou úchylkou“.
V rokoch väzenia si Gustáv Husák prežil veľmi ťažké obdobie, ktoré nepochybne formovalo jeho pohľad na politickú moc a spravodlivosť. V roku 1960, po rozsiahlom amnestii prezidenta Antonína Novotného, bol omilostený, a v roku 1965 bol plne rehabilitovaný. Počas tohto temného obdobia mu bola verná Helena Kyselicová, ktorá s Husákovými prežila všetko a neskôr viedla Husákovi domácnosť aj v dobe, keď bol prezidentom. V jeho blízkosti vytrvala až do jeho smrti.
Návrat do Politiky a Pražská Jar (1964 - 1968)
Po rokoch politickej izolácie a väzenia sa Gustáv Husák postupne vrátil do verejného života. V priebehu šesťdesiatych rokov sa Gustáv Husák stal jednou z hlavných osobností reformného prúdu v KSČ. V roku 1964 na konferencii KSS v Bratislave kritizoval vedenie KSČ, čím naznačil svoj návrat k aktívnej politike. Obdobie tzv. Pražskej jari prinieslo nádej na zmeny v československej spoločnosti. V roku 1968 sa Gustáv Husák stal podpredsedom Vlády ČSSR a v tomto období vystupoval ako verný stúpenec Alexandra Dubčeka.
Intenzívne presadzoval federalizáciu ČSSR a zriadenie Slovenskej socialistickej republiky v jej súčasných hraniciach. Táto myšlienka bola pre neho, ako dlhoročného zástancu slovenskej národnej veci, kľúčová. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy, ktoré v auguste 1968 zastavili tzv. Pražskú jar, sa uskutočnili moskovské rokovania. Práve na týchto rokovaniach previedol Gustáv Husák jeden zo svojich mnohých politických obratov - stáva sa spojencom Leonida Brežneva. Získal podporu pre dokončenie federalizácie a zároveň prebral zodpovednosť za proces normalizácie. Tento krok bol pre mnohých kontroverzný, no pre Husáka znamenal opätovný vzostup k mocenským pozíciám.
Gustáv Husák, muž nesmierne bystrý, inteligentný a vzdelaný právnik s nepochybným charizmou, dokázal v kritických chvíľach nájsť cestu k prežitiu a upevneniu svojej pozície. Jeho schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa politickým podmienkam bola jedným z jeho kľúčových rysov. Aj keď sa v minulosti ocitol na okraji strany pre svoje „úchylky“, dokázal sa opäť prebojovať do jej čela, pričom sa snažil využiť moc na uskutočnenie svojich vízií.
Éra Normalizácie a Prezidentský Úrad (1969 - 1987)
V roku 1969 sa Gustáv Husák dostal do čela KSČ - do mája roku 1971 bol jej prvým tajomníkom, potom bol až do roku 1987 jej generálnym tajomníkom. S nástupom do tejto funkcie prevzal plnú zodpovednosť za normalizáciu, ktorá znamenala návrat k predreformným poriadkom a posilnenie vplyvu Komunistickej strany.
Gustáv Husák a dnešok | @Institut ASA
Proces normalizácie sa Gustáv Husák snažil využiť pre hospodársky rozvoj a rast životnej úrovne obyvateľov ČSSR. Jedným z prejavov úspešnej politiky boli silné ročníky tzv. Husákových detí, ktoré sa narodili v období priaznivého demografického vývoja a podpory rodín. V roku 1975, po abdikácii prezidenta Ludvíka Svobodu, sa Husák stal aj prezidentom Československej socialistickej republiky, čím spojil najvyššiu stranícku a štátnu funkciu.
Počas jeho pôsobenia v čele štátu sa udiali aj zmeny v cirkevnej politike. V roku 1977 presadil zmenu cirkevných hraníc a pápež Pavol IV vyhlásil slovenskú cirkevnú provinciu v hraniciach SSR, čo bolo významné pre katolícku cirkev na Slovensku.
Ako vedúci predstaviteľ strany a štátu sa usiloval o uchovanie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), ktorá zaručovala ekonomickú spoluprácu s krajinami východného bloku. V roku 1988 sa Gustáv Husák usiloval o odstránenie deformácií hospodárskeho a verejného života, oddelenie štátu a rozširovanie ľudovej demokracie v Československu pri zlepšenej politickej práci KSČ a s výmenou generácií. V tomto období, už ako starnúci politik, bez úspechu žiadal Michaila Sergejeviča Gorbačova o stiahnutie vojsk z československého územia, čo svedčilo o jeho pokuse o reformu v rámci socialistického systému.
Zamatová Revolúcia a Odchod zo Scény (1989 - 1991)
Listopadové udalosti roku 1989 priniesli radikálne zmeny v Československu a znamenali koniec komunistického režimu. Prezident Husák v tejto prelomovej dobe jmenoval 10. decembra 1989 tzv. Vládu národného porozumenia, ktorá bola prvou vládou po dlhých desaťročiach, v ktorej mali prevahu nekomunisti.
Ku cti Husáka slúži, že v dobe novembrovej „zamatovej revolúcie“ patril k tým komunistickým politikom, ktorí odmietali události po 17. novembri riešiť silou proti demonštrantom. Jeho abdikácia na prezidentský úrad bola symbolickým krokom, ktorý otvoril cestu k demokratickým zmenám a voľbe Václava Havla za prezidenta.
V roku 1990 ho poslednýkrát vylúčili z Komunistickej strany, ktorá následne zaniká, respektíve sa transformuje na Stranu demokratickej ľavice. Po odchode z politického života sa Gustáv Husák stiahol do ústrania. 18. novembra 1991, ako súkromná, polozabudnutá osoba, zomiera v Bratislave.
Osobnosť a Odkaz Gustáva Husáka
Gustáv Husák je tragickou postavou československých politických dejín. Bol to vlastne jediný intelektuál medzi komunistickými prezidentmi, človek nesmierne bystrý, inteligentný a vzdelaný právnik, ktorý disponoval nepochybným charizmou. Vyznačoval sa ako veľmi inteligentný organizátor a výborný rečník. Rovnako sa však prejavoval ako individualista, pragmatik a autokrat. Jeho flexibilita a schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa politickým prúdom, často za cenu ideologických kompromisov, mu umožnila prežiť a dokonca prosperovať v neľútostnom svete komunistickej moci.
Napriek tomu, že bol v mladosti prenasledovaný za komunistické aktivity a neskôr sám obvinený a väznený režimom, ktorý pomohol vybudovať, dokázal sa vrátiť na vrchol. Jeho život je svedectvom o obrovskej ambícii, organizačných schopnostiach a politickom inštinkte. Odkaz Gustáva Husáka zostáva dodnes predmetom diskusií a rôznych interpretácií, pričom jeho pôsobenie ovplyvnilo niekoľko generácií obyvateľov Československa, najmä tie, ktoré sú známe ako „Husákove deti“. Jeho príbeh je neoddeliteľnou súčasťou pochopenia komplikovanej histórie strednej Európy v 20. storočí.
tags: #gustav #husak #narodenie