Rodičovstvo je náročná úloha a jedným z najťažších aspektov je, keď je dieťa neustále mrzuté a nepokojné. Môže to byť frustrujúce a vyčerpávajúce pre rodičov, ktorí sa snažia zistiť, čo sa deje a ako pomôcť svojmu dieťaťu. Mrzutosť a nepokoj u detí, vrátane dvojročných, sú bežné a môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, od základných fyzických potrieb, ako je hlad a únava, až po zložitejšie emocionálne stavy, vývinové výzvy či dokonca zdravotné ťažkosti. Dôležité je pokúsiť sa zistiť príčinu nepokoja a podniknúť kroky na jej odstránenie, pretože v podstate každý problém by sa mal začať riešiť tak, že sa najprv odhalí jeho pravá príčina a následne by sa malo pracovať na jej odstránení.
Fyzické a vývinové faktory ovplyvňujúce náladu dieťaťa
V raných rokoch života je telo dieťaťa v neustálom vývoji a prechádza mnohými zmenami, ktoré môžu mať priamy vplyv na jeho náladu a správanie. Nervozitu a mrzutosť môžu spúšťať viaceré fyzické a vývinové faktory.
Prerezávanie zúbkov a iné rané ťažkostiMrzutosť dieťaťa spojenú s bolesťou pri prerezávaní mliečneho chrupu možno očakávať najčastejšie od štvrtého do šiesteho mesiaca veku bábätka, no je to časovo variabilnejšie a môže pretrvávať aj do obdobia, keď má dieťa dva roky, najmä s prerezávaním stoličiek. Najhoršie asi je, keď sa von derie viac zúbkov naraz, vtedy sa môžu pridružiť aj iné nepríjemnosti, napríklad zvýšená teplota. Ešte menšie detičky vie poriadne potrápiť a mrzutosť spôsobiť novorodenecká kolika, ktorá sa zväčša, podobne ako reflux, radí k problémom prvých mesiacov dieťatka. Hoci sú tieto problémy typické pre mladšie dojčatá, dlhotrvajúce tráviace ťažkosti alebo pretrvávajúce nepríjemnosti s prerezávaním zúbkov môžu vyvolávať mrzutosť aj u dvojročného dieťaťa. V prípade koliky existuje množstvo preparátov, pri výbere sa treba poradiť aj s pediatrom.
Hlad a únava: Základné fyziologické potrebyHlad je jednou z najčastejších príčin plaču u dojčiat a nemenej významne ovplyvňuje aj náladu dvojročného dieťaťa. Je dôležité uistiť sa, že dieťa dostáva dostatok potravy a že je kŕmené v pravidelných intervaloch, aby sa predišlo náhlemu poklesu energie a následnej podráždenosti. Podobne aj únava je silným faktorom. Deti potrebujú veľa spánku, aby sa cítili dobre. Ak je dieťa unavené, môže byť mrzuté a podráždené. Rodičia by mali zabezpečiť, aby dieťa malo dostatok príležitostí na spánok a pravidelný režim spánku, vrátane poobedného odpočinku. Nedostatok spánku sa prejavuje zvýšenou nervozitou a zhoršenou schopnosťou zvládať bežné podnety.
Frustrácia z vývoja a objavovania svetaDeti, ktoré už vedia sedieť, môžu byť mrzuté a nepokojné napríklad v momentoch, keď by už chceli objavovať nové veci v ich blízkosti a preskúmavať okolie, ale sa ešte nevedia plaziť, chodiť alebo efektívne manipulovať s predmetmi. Podobné to je aj neskôr pri iných aktivitách, napríklad keď dvojročné dieťa bojuje s obliekaním či obúvaním si topánok. Zvýšená nervozita jednoducho vyplýva z toho, že sa dieťaťu nedarí úkon urobiť podľa očakávania. Deti jednoducho svoju frustráciu prejavujú výraznejšie ako dospelí, nevedia to ešte ovládať. V tomto prípade treba len zo strany rodičov a vychovávateľov trochu trpezlivosti a pochopenia.
Dehydratácia ako dôležitý fyzický faktor mrzutosti
Dehydratácia, čiže odvodnenie, je nedostatok vody v tele. Voda je nevyhnutná pre fungovanie celého organizmu. Telo obsahuje veľké množstvo vody, pričom u detí tvorí voda väčšiu časť ich tela ako je to u dospelých. Preto sú deti viac ohrozené jej nedostatkom. Celkovo telo bábätiek obsahuje 70% vody, u detí je to 65% a u dospelých 60%. Dieťa prijíma vodu pitím tekutín a jedlom. Dehydratácia u detí vzniká zvyčajne kombináciou viacerých príčin, ako je vracanie, hnačka, zvýšené potenie (napríklad pri horúčke alebo fyzickej námahe) alebo nedostatočný príjem tekutín. Už mierny stupeň dehydratácie sa môže prejaviť nepokojom a podráždenosťou, čo je pre rodičov dvojročného dieťaťa dôležitý signál.
Denná potreba tekutín a príznaky dehydratácieDenná potreba tekutín sa líši v závislosti od hmotnosti dieťaťa:
- Na prvých 10 kg hmotnosti sa počíta 100 ml / kg (napr. 6kg dieťa potrebuje 600 ml tekutín).
- Na druhých 10 kg sa počíta 50 ml/kg (napr. 15 kg dieťa potrebuje 10 x 100 ml + 5 x 50 ml = 1250 ml).
- Nad 20 kg sa počíta 20 ml/kg až do maximálneho množstva 2400ml (napr. 27 kg dieťa potrebuje 10 x 100 + 10 x 50 + 7 x 20 = 1640 ml).Je dôležité mať na pamäti, že toto množstvo zahŕňa všetky tekutiny, vrátane vody obsiahnutej v jedle.
Príznaky dehydratácie sa líšia podľa jej závažnosti:
- Mierny stupeň (strata do 5% hmotnosti): Dieťa nemusí mať ešte žiadne výrazné príznaky, ale môžu byť prítomné smäd, nepokoj a podráždenosť, bolesti hlavy, suchší jazyk a sliznice úst, menej sĺz pri plači. Dieťa močí menej ako zvyčajne (u dojčiat menej ako 6 mokrých plienok za deň) a má tmavší moč, má normálny pulz a dýchanie.
- Stredne závažný stupeň (strata do 10% hmotnosti): Dieťa má výraznejšie príznaky: podráždenosť, znížená aktivita, skleslosť, zvýšená teplota. Dieťa výrazne menej močí (dieťa do roka veku 4 mokré plienky za deň alebo močí približne každých 6 hodín, u staršieho dieťaťa každých 10 hodín), moč je tmavý a zapáchajúci, pri plači dieťa nemá slzy, má suché sliznice úst a povlečený jazyk, zníženú pružnosť kože (kožná riasa na brušku sa vyrovnáva len pomaly a nepružne), tmavé kruhy okolo očí (vpadnuté oči), zrýchlený pulz, zrýchlené dýchanie. Dojčatá majú vpadnutú veľkú fontanelu.
- Závažný stupeň (strata nad 10% telesnej hmotnosti): Dieťa pôsobí veľmi choro, je apatické, spavé až letargické, môže mať poruchu vedomia. Jeho končatiny sú chladné, končeky prstov studené až modré, má suché sliznice, zrýchlený a slabý pulz, zrýchlené dýchanie, dieťa nemočí (dieťa do roka veku nemočí viac ako 8 hodín, dieťa nad 3 roky nemočí viac ako 12 hodín), môžu sa vyskytnúť kŕče.
Riešenie dehydratácieNiekedy je náročné dostať do dieťaťa toľko tekutín, koľko potrebuje. Vaše dieťa môže odmietať dostatočne piť, vtedy je vhodné ponúkať tekutiny aj striekačkou alebo lyžičkou. Môže odmietať aj jedlo - nenúťte ho, ak vynechá jedno-dve jedlá, nič zlé sa mu nestane. Pri hnačke je potrebné dať viac tekutín ako zvyčajne. Na každú riedku stolicu u malého dieťaťa treba počítať asi 10 ml tekutiny na 1 kg hmotnosti. Prevencia dehydratácie pri hnačke a vracaní spočíva v podávaní tekutín navyše hneď na začiatku, ako sa objaví hnačka a vracanie. Nečakajte na prvé príznaky dehydratácie.
Najlepšie je podávať orálny rehydratačný roztok (ORR), ktorý má správne množstvo vody, cukru a solí a je dostupný v lekárňach vo forme prášku alebo tabliet, ktoré sa rozpustia vo vode. Podáva sa chladný. Pokiaľ nie je rehydratačný roztok dostupný, vo výnimočných prípadoch si ho môžete pripraviť doma. Do 1 litra vody pridáme 2-3 lyžice glukózy (prípadne bežného cukru), 1 kávovú lyžičku soli a šťavu z citróna. Môžete podávať aj nesýtenú minerálnu vodu alebo slabý čierny čaj osladený hroznovým cukrom (Glukopur). Pre staršie deti je možné pridať aj čistú vodu. Ak pre chuť dieťa iné odmieta, môžete tiež ponúknuť rozriedenú ovocnú šťavu v pomere 1:4 - jeden diel šťavy k 4 dielom vody. Je kľúčové nepodávať deťom koncentrované džúsy, bublinkové nápoje, neriedené ovocné šťavy, presladené nápoje ani nápoje s obsahom kofeínu ako koka-kola, pepsi-kola alebo iné sýtené nápoje, pretože tieto nápoje môžu stav zhoršovať. Malým bábätkám nepodávajte väčšie množstvo čistej vody namiesto rehydratačného roztoku, pretože voda neobsahuje minerály a živiny potrebné pri dehydratácii. Okrem doplnenia tekutín je dôležitý pokojový režim, ľahká strava a sledovanie zdravotného stavu.
Pri vracaní je potrebné podávať tekutiny veľmi opatrne. Samotné krátkotrvajúce vracanie zvyčajne nespôsobí dehydratáciu. Hneď po vracaní nepodávajte žiadne tekutiny najmenej 30-45 minút. Na začiatku nepodávajte formulu, ale malé množstvá orálneho rehydratačného roztoku: Najprv 5ml (jedna malá kávová lyžička alebo podajte striekačkou) každých 10-15 minút, po hodine podávajte 5-10 ml každých 5-10 minút v prípade, že dieťa udrží podávané malé množstvá bez vracania.
Psychické a emocionálne vplyvy na mrzutosť dvojročného dieťaťa
Dvojročné dieťa je v období intenzívneho emocionálneho a sociálneho vývoja. Jeho náladu môžu výrazne ovplyvňovať rôzne psychické a emocionálne faktory.
Vnútorné napätie a prejavy neurózyNeuróza je najčastejšie sa vyskytujúca duševná porucha, pri ktorej sa nezistia organické narušenia nervovej sústavy, ani žiadnych iných telesných orgánov, pričom človek je chorý a aj sa tak cíti. Vznik neurotických problémov u detí najčastejšie úzko súvisí s atmosférou v rodine. V živote vzniká mnoho stresových situácií, avšak k tomu, aby sa u dieťaťa vyvinula neuróza, je potrebná určitá predispozícia. Vonkajšími prejavmi vnútorného napätia, ktoré sa môžu objaviť aj u dvojročného dieťaťa, sú napríklad obhrýzanie nechtov alebo cmúľanie prstov.
Obhrýzanie nechtov: Tento jav vzniká najčastejšie v predškolskom veku, ale i skôr a trvá väčšinou do puberty, no niekedy môže pretrvávať až do dospelosti. Obhrýzanie nechtov je vo svojej podstate ľahká neuróza, ktorá je vonkajším prejavom vnútorného napätia - dieťa sa dačoho bojí, prežíva nepríjemné situácie, nemá uspokojenú potrebu istoty a bezpečia, nahrádza si tak napríklad aj satie z prsníka alebo z fľaše. Najčastejším podkladom tohto javu býva vnútorné napätie prameniace najčastejšie zo zlých citových vzťahov v rodine. Rodičia by si mali všímať, v akých situáciách si dieťa nechty obhrýza alebo obtrháva kožu okolo nechtov. Okrem samotnej neurotickej podstaty tohto javu treba mať na pamäti aj to, že obhrýzanie nechtov zvyšuje riziko vzniku rôznych mikrobiálnych a vírusových infekcií či hnisavých pľuzgierov. Cez sliny sa môžu do poškodenej kože preniesť baktérie, čo spôsobí začervenanie a infekciu.
Cmúľanie palca alebo prstov na ruke: U malých bábätiek je satie palčekov veľmi prirodzené a bežné, používajú ho na upokojenie a utíšenie. Niekedy si deti začnú cmúľať palce po ukončení dojčenia, pričom niektorí odborníci hovoria o „nedokojených“ deťoch - v zmysle, že im bol prsník odopretý v čase, keď na to ešte neboli pripravené a palček je náhrada zaň. V prvom roku života dieťaťa teda vyplýva cmúľanie palca alebo prstov z prirodzenej potreby sať, ale vo vyššom veku, teda aj u dvojročného dieťaťa, to môžete považovať za neurotický návyk. Osvojujú si ho väčšinou veľmi tiché deti ako náhradný podnet pri nedostatku inej stimulácie. U starších detí je cmúľanie palca vnímané ako zlozvyk alebo ako dôsledok nejakého problému - obvykle emocionálneho (strach, úzkosť). Môže sa objaviť aj vtedy, keď je dieťa vystrašené, niečoho sa bojí a palček je jeho bezpečnosť a istota. Môže sa báť hádky v rodine alebo kriku doma. Cmúľanie môže niekedy ovplyvniť nesprávny rast chrupu.
Reakcia na prostredie a preťaženieNesústredené dieťa, respektíve dieťa, ktoré sa nevie skoncentrovať na jednu vec alebo aktivitu, sa taktiež môže javiť ako neposlušné či mrzuté. Vtedy sa treba zamyslieť nad tým, či dieťaťu pri sústredení pozornosti niečo neprekáža. Môže byť totiž nervózne a dekoncentrované aj z množstva podnetov okolo neho, napríklad z množstva hračiek, keď v podstate nevie, čo skôr, a tak behá od jednej veci k druhej. Aj keď sa o preťažovaní hovorí častejšie u školákov, ktorých denný program je plný krúžkov a úloh, princíp platí aj pre dvojročné deti. Príliš veľa aktivít, zmeny prostredia alebo príliš intenzívne sociálne interakcie môžu viesť k prestimulovaniu. Deti sa môžu cítiť prestimulované, ak sú vystavené príliš veľkému množstvu hluku, svetla alebo aktivity. Uistite sa, že dieťa má dostatok času na odpočinok a relaxáciu v tichom a pokojnom prostredí.
Nuda a potreba stimulácieOpakom zahltenia podnetmi a preťaženia povinnosťami je nuda, keď dieťa začne takzvane vymýšľať a zlostiť. Dvojročné deti potrebujú aktivity, ktoré ich zaujmú a rozvíjajú. Tento problém vyriešia plnohodnotné aktivity, ktoré potomka nielen zabavia, ale sa pri nich aj niečomu novému naučí. A vôbec k tomu nepotrebuje drahé hračky či spoločenské hry. Interaktívna hra s rodičmi, čítanie kníh, pobyt v prírode alebo jednoduché tvorivé činnosti môžu byť pre neho tou najlepšou stimuláciou.
Žiarlivosť a potreba pozornostiNiekedy sa stane, že dieťa, ktoré bolo v podstate bez nejakých problémov, začne byť neposlušné a robí naschvály. Vtedy je možné aj to, že takýmto nevhodným správaním chce na seba len jednoducho upozorniť. Možno sa cíti menej milované, možno sa mu rodičia nemajú čas venovať tak ako zvyčajne. Problémy nastávajú napríklad s príchodom nového potomka do rodiny, keď je zrazu prvorodené dieťa „vyhodené“ z jeho dovtedajšej pozície. Áno, aj žiarlivosť a strach o nasmerovanie lásky rodičov vedia poriadne zamiešať karty.
Vplyv rodinnej atmosféry a prenášanie emóciíNa záver si treba zopakovať jednu známu, ale i tak podceňovanú skutočnosť, ktorou je prenášanie zlých emócií z rodiča na dieťa, ale potom aj opačne, čo je jeden začarovaný kruh. Dieťa jednoducho reaguje nervózne na nervózne správanie sa a konanie svojich rodičov. Je akoby zrkadlom emócií blízkych ľudí. Ak je v rodine stres, môže to ovplyvniť dieťa. Uistite sa, že dieťa má dostatok lásky a uistenia a že sa snažíte minimalizovať stres v rodine. Aj rodič, ktorý sám trpí neurózou, môže byť problémom. Tým, že je sám často podráždený, prepracovaný, ľahko podľahne afektu - prenáša svoje psychické vypätie na celú rodinu.
Separačná úzkosť a strachSeparačná úzkosť je bežná u dojčiat a malých detí, vrátane dvojročných. Dieťa sa môže cítiť úzkostlivo, keď je oddelené od svojich rodičov alebo opatrovateľov. Niekedy si dieťa začne palec cmúľať v období, keď začne chodiť do škôlky (čo sa môže týkať aj niektorých dvojročných detí, ktoré začínajú s adaptáciou). To môže byť spojené s ťažkým prežívaním odlúčenia od mamy a palček pôsobí ako upokojujúco. A môže sa objaviť aj vtedy, kedy je dieťa vystrašené, niečoho sa bojí a palček je jeho bezpečnosť a istota. Môže sa báť hádky v rodine, kriku doma alebo v škôlke. Deti sa môžu báť rôznych vecí, ako je tma, hluk alebo cudzie osoby. Uistite sa, že dieťa má dostatok lásky a uistenia a že má bezpečné a pohodlné prostredie.
Tiky a stereotypné pohyby: Niekedy sú prejavom napätia
Okrem už spomenutých prejavov neurózy, ako sú obhrýzanie nechtov a cmúľanie palca, sa u detí môžete stretnúť aj s pomočovaním, námesačnosťou, nočným desom, poruchami reči, zajakavosťou, s nechutenstvom, ale aj s rôznymi problémami v správaní, a tiež s tikmi. Tiky sú náhle, rýchle, opakujúce sa, nerytmické, vôľou čiastočne ovplyvniteľné, stereotypné pohyby alebo hlasové prejavy, ktoré neslúžia žiadnemu zrejmému účelu. Ich prejavom môže byť hocijaký pohyb alebo zvuk, majú nutkavý ráz. Charakterizujú ich napríklad rýchle bezúčelné pohyby, žmurkanie, potrhávanie hlavou, trhavé pohyby končatinami, pokašlávanie a podobne. Niekedy sa tieto návyky vyvinú z účelových pohybov - napríklad pohodením hlavy si dieťa odstraňuje vlasy z čela, a aj keď mu už vlasy ostrihajú, pohyby naďalej robí. Hoci základná príčina tikov zostáva neznáma a donedávna vládlo presvedčenie, že tiky sú symptómom neurózy, v súčasnosti tvorí tiková porucha samostatnú diagnostickú kategóriu. Hoci porucha začína obvykle v detstve okolo 7. roku, prechodné, jednoduché tiky sa môžu objaviť aj skôr a signalizujú vnútorné napätie, ktoré môže prispievať k celkovej mrzutosti dieťaťa.
Riešenia a podpora pre mrzuté dvojročné dieťa
Ak chcete utíšiť mrzuté a nepokojné dieťa, je dôležité zostať pokojní. Ak ste vy nervózni, dieťa to vycíti a bude ešte viac nepokojné.
Domáce prístupy a rodičovská pomocOdborníci sa zhodujú v tom, že základnou podstatou odstránenia problémov je to, aby dieťa malo v rodine pocit bezpečia a pochopenia pre svoje starosti (nech sa nám zdajú akokoľvek malé alebo malicherné). Rodina (aj keď nie je úplná) by mala byť tým miestom, kam sa dieťa môže vrátiť a bezpečne zdieľať svoje zážitky, poznanie, radosti a aj obavy.
- Identifikácia príčiny a trpezlivosť: Pokúste sa zistiť, čo spôsobuje mrzutosť a nepokoj dieťaťa. Ak je dieťa hladné, nakŕmte ho. Ak je unavené, uložte ho spať. Ak má prerezávajúce sa zúbky, ponúknite mu hryzadlá.
- Zamestnanie rúk a pozitívna motivácia: Ak si dieťa obhrýza nechty alebo cmúľa palec, vždy je dobré rôznym spôsobom zamestnať ruky tak, aby dieťa nemalo potrebu hrať sa s kožou okolo nechtov alebo si ich dávať do úst. Dieťa za obhrýzanie nechtov alebo cmúľanie palca nekarhajte a nestrašte ho. Za týmito zlozvykmi často stoja rôzne obavy, pocity menejcennosti a strach. Oveľa prospešnejšie je dieťa motivovať a pochváliť, keď si nechty neobhrýza alebo si palec necúľa. V niektorých rodinách funguje systém odmeny - za niekoľko dní bez cmúľania palčeka dieťatko dostane ocenenie, malú oslavu, či drobnú hračku.
- Vytvorenie bezpečného a podnetného prostredia: Vytvorte rutinu, pretože deti majú radi rutinu a môžu sa cítiť rozrušené, ak sa ich rutina zmení. Uistite sa, že dieťa má pravidelný režim spánku a jedenia a že sa snažíte minimalizovať zmeny v jeho rutine. Poskytnite dieťaťu lásku a uistenie, aby sa cítilo dobre. Trávte s dieťaťom veľa času, hrajte sa, hovorte spolu, veľa ho objímajte. Doprajte dieťaťu radosť z vecí, ktoré ho bavia. Tento prístup je kľúčový aj pri cmúľaní palca. Nuda, keď dieťa začne takzvane vymýšľať a zlostiť, sa vyrieši plnohodnotnými aktivitami, ktoré potomka nielen zabavia, ale sa pri nich aj niečomu novému naučí.
- Prispôsobenie nárokov schopnostiam dieťaťa: Rodičia by mali poznať možnosti a schopnosti svojich detí a svoje nároky prispôsobiť dieťaťu. Nezriedka sú za neurotickými problémami detí ich ambiciózni rodičia, ktorí preceňujú význam skorých úspechov. Nadmerné nároky môžu vyvolať frustráciu a viesť k mrzutosti.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Hoci je bežné, že deti majú obdobia mrzutosti, existujú situácie, keď je potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc.
Neurózy a pretrvávajúce problémyAk domáce prístupy nepomáhajú pri riešení obhrýzania nechtov alebo cmúľania palca, je dobré kontaktovať detského psychológa, s ktorým sa môžete komplexnejšie zamerať na to, čo tento problém zapríčiňuje. Závažnejšie alebo pretrvávajúce neurotické prejavy, ako sú tiky, pomočovanie, námesačnosť, nočné desy, poruchy reči (zajakavosť), nechutenstvo alebo výrazné problémy v správaní, si vyžadujú pozornosť odborníka.
Príznaky duševných porúchPríznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie.
- Častý plač - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
- Depresívne príznaky: Je dieťa neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu.
- Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
- Poruchy príjmu potravy: Aj keď sú typickejšie pre staršie deti a dospievajúcich, ich rané prejavy môžu naznačovať problémy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.
- Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky po traumatizujúcom zážitku.
- Bipolárna afektívna porucha (BAP): Táto biologicky podmienená psychická porucha neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.
Kde hľadať pomoc pri duševných problémoch?Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, pričom dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie, v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Niektoré duševné poruchy sa priamo spájajú so špecifickými chemickými látkami uvoľňovanými mozgom, nazývanými neurotransmitery, ktorých primárnym účelom je komunikácia. Ak sa tieto chemické látky vychýlia z rovnováhy, môže sa to prejaviť príznakmi psychickej poruchy. Aj vážne poranenie mozgu môže mať za následok vznik duševnej poruchy.
Kedy kontaktovať pediatra alebo pohotovostnú službu v prípade dehydratácie a iných zdravotných problémov?Ak vaše dieťa vracia, hnačkuje alebo sa veľa potí, dajte mu extra tekutiny. Ak má vaše dieťa príznaky dehydratácie, kontaktujte svojho pediatra.
Kontaktujte pediatra svojho dieťaťa alebo pohotovostnú službu, ak:
- Vaše dieťa mladšie ako 6 mesiacov opakovane vracia alebo má opakovane hnačku.
- Vaše dieťa staršie ako 6 mesiacov opakovane zvracia a neudrží v sebe žiadne tekutiny.
- Dieťa vracia viac ako 24 hodín.
- Má hnačku viac ako 3 dni a stráca hmotnosť.
- Má príznaky miernej až stredne závažnej dehydratácie.
- Dieťa neustále vracia alebo má úporné hnačky.
- Dieťa odmieta tekutiny a neviete doplniť tekutiny v domácom prostredí.
Ihneď vyhľadajte urgentný príjem v nemocnici alebo ambulantnú pohotovostnú službu, ak má vaše dieťa príznaky závažnej dehydratácie:
- Je malátne, letargické, nereaguje na podnety, je veľmi spavé alebo sa ho nedá zobudiť.
- Málo močí alebo nemočí vôbec: dieťa do roka veku nemočí viac ako 8 hodín, dieťa nad 3 roky nemočí viac ako 12 hodín.
- Má bledú, chladnú, mramorovú kožu.
- Má poruchy vedomia - nereaguje na podnety.
- Má rýchlu akciu srdca, slabý až nemerateľný tep, búšenie srdca a zrýchlené sťažené dýchanie.
Prečo sa tak ľahko rozčúlim? | Vysvetľuje Dr. Gregory Jantz
tags: #dvojrocne #dieta #stale #mrzute