Herpes zoster, v bežnej reči známy ako „pásový opar“, predstavuje ochorenie, ktoré primárne postihuje starších pacientov. Je to z dôvodu, že podobne ako iné vírusy zo skupiny herpesvírusov, aj tento sa aktivuje pri oslabenom imunitnom systéme. Napriek tomu sa občas môže herpes objaviť aj u tehotných žien, čo prirodzene vyvoláva obavy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pásový opar, jeho príčiny, priebeh, riziká v tehotenstve, ako aj na súvisiace vírusové infekcie, ako sú ovčie kiahne a herpes simplex, s cieľom poskytnúť zrozumiteľné informácie pre širokú verejnosť a rozptýliť bežné mylné predstavy.
Pásový Opar (Herpes Zoster): Základné Informácie a Pôvodca
Pásový opar je infekčné vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje bolestivú vyrážku alebo pľuzgiere na koži. Ide o DNA vírus s označením humánny herpesvírus 3, konkrétne varicella zoster vírus (VZV), ktorý je vysoko nákazlivý. VZV patrí medzi najčastejšie ľudské patogény, ktorý vyvoláva dve klinicky odlišné ochorenia: varicellu a herpes zoster. Primárnou infekciou je varicella, známejšia ako ovčie kiahne. Herpes zoster je potom prejavom reaktivácie tohto vírusu. Znamená to, že ak ste v minulosti neprekonali ovčie kiahne, pásový opar by sa u vás nemal vyvinúť.
Primárna infekcia vírusom varicella-zoster prebieha typicky v detskom veku a je známa ako plané neštovice. Po vyliečení z ovčích kiahní vírus zostáva v nervových bunkách a roky vám nemusí spôsobovať žiadne príznaky.
Prečo a Ako Vzniká Pásový Opar
Po prekonaní ovčích kiahní, vírus varicella zoster neopúšťa telo úplne, ale prežíva v zadných koreňových gangliách miechy vo forme latentnej infekcie. Tam pretrváva chránený pred imunitným systémom aj niekoľko rokov, niekedy dokonca aj po niekoľkých desaťročiach. K reaktivácii dochádza u približne 10 - 20 % pacientov, ktorí prekonali ovčie kiahne. Po rôzne dlhom období dochádza vplyvom rôznych činiteľov k reaktivácii vírusu a rozvoju ochorenia herpes zoster.
Opätovnú aktiváciu vírusu môžu vyvolať rôzne príčiny a rizikové faktory. Najčastejšie je to výrazne oslabená imunita - imunosupresia, iné ochorenie (napríklad imunitné alebo onkologické), nadmerný stres, anémia, podvýživa, vyšší vek, nadmerná fyzická záťaž alebo chronická únava či pooperačný stav. Stres je hlavným rizikovým faktorom spôsobujúcim vypuknutie pásového oparu, a preto je vhodné vyhýbať sa situáciám, ktoré sú pre vás stresujúce. Odporúčané je vyskúšať meditáciu, jogu alebo iné relaxačné metódy. Pri reaktivácii sa vírus množí vo vnútri ganglia, kde dochádza k lokálnemu zápalu, ktorý je sprevádzaný neuropatickou bolesťou. Je nutné spomenúť, že pásový opar môžete dostať aj viac ako raz za život, aj keď je to skôr výnimočné.
Kto je Najviac Ohrozený Pásovým Oparom
Pásový opar s typickými kožnými prejavmi a sprievodnou bolesťou postihuje prevažne pacientov vyššieho veku, často po 50. roku života, a jeho výskyt neustále narastá. S pribúdajúcimi rokmi imunita prirodzene slabne, preto pásový opar častejšie postihuje starších ľudí. Ženy sú postihnuté pásovým oparom častejšie ako muži. Okrem veku sú rizikovou skupinou aj pacienti s oslabenou imunitou, napríklad pri chronických ochoreniach alebo stavoch, ktoré znižujú obranyschopnosť organizmu. Občas sa však herpes môže objaviť aj u tehotných žien.
Charakteristické Príznaky Pásového Oparu
Pásový opar sa neprejaví ihneď. Samotnému výsevu pľuzgierikov môže v niektorých prípadoch predchádzať tzv. prodromálne štádium. Intenzívne svrbenie, mravčenie, pálenie, prípadne permanentné bolesti v postihnutej oblasti môžu predchádzať kožný výsev o 2 dni až 2 týždne. Okrem toho sa môže objaviť malátnosť a zvýšená teplota, často nad 38 °C, únava či apatickosť. Bolesť môže byť veľmi výrazná, pripomínajúca migrénu, kardiálne bolesti, žlčníkové alebo obličkové koliky, a preto môže byť v tomto štádiu nesprávne diagnostikovaná.
V nadväznosti na tieto symptómy sa objavia kožné vyrážky s rýchlym postupom do svrbivých pľuzgierov na začervenanej koži. Na začiatku sa objavia červené pupienky, na ktorých sa v priebehu 12 - 24 hodín tvoria herpetické pľuzgieriky, ktorých výsev sprevádza zvýšená teplota a nepríjemný pocit svrbenia a pálenia. Pľuzgieriky sú usporiadané do skupiniek pozdĺž zmyslových nervov v oblasti kožnej inervácie, takmer vždy na jednej strane tela. Obsah pľuzgierikov je spočiatku číry, postupne sa kalí, v priebehu 7 - 10 dní zasychá a mení sa na krustu. Po odpadnutí krusty ešte nejakú dobu pretrvávajú farebné zmeny. Nové vyrážky pribúdajú na koži 3 - 5 dní, potom sa menia na chrasty a nastáva postupné hojenie. Od chvíle, keď začnete pociťovať prvé príznaky, môže ochorenie pretrvávať tri až päť týždňov, kým vyrážka úplne nezmizne.
Pásový opar na koži najčastejšie vyzerá ako červený pás alebo pruh vyrážky na jednej strane tela. Najčastejším miestom výskytu pásového oparu je trup, najmä oblasť hrudníka, drieku a bokov, ako typický pásik pľuzgierikov. Menej často môže pásový opar postihnúť tvár, krk alebo iné časti tela. Pásový opar sa pomerne často objavuje aj na tvári, najmä na čele, v okolí oka a na nose. V tejto oblasti býva nepríjemný nielen pre bolesť, ale aj preto, že môže zasiahnuť citlivé štruktúry. Ďalšími častými miestami sú krk a ramená, kde si môžete všimnúť zhluk pľuzgierikov alebo začervenania, často sprevádzaný bolesťou, ktorá môže vystreľovať do hlavy, šije alebo paže. Aj tu platí, že vyrážka má tendenciu držať sa jednej strany. Menej často sa pásový opar objaví aj na končatinách, napríklad na ruke, stehne alebo zadku. U detí nie je bolestivosť taká výrazná ako u dospelých, najvýraznejšia býva u starších ľudí. V niektorých prípadoch sa herpes zoster prejavuje iba bolesťou a kožné prejavy sa nevyskytujú. Ide o tzv. zoster sine herpete. Ak však máte niektorý z ďalších príznakov pásového oparu (aj bez vyrážky), je dôležité navštíviť svojho všeobecného lekára, ktorý váš stav posúdi.
Infekčnosť a Spôsob Prenosu Pásového Oparu
Ak máte pásový opar, nemôžete ním nakaziť inú osobu v zmysle prenosu pásového oparu priamo. Môžete však ďalej šíriť ovčie kiahne. Osoba s pásovým oparom zostáva nákazlivá, kým nie je vyrážka úplne vysušená, čo zvyčajne trvá až 10 dní od prvého objavenia sa vyrážky. Inkubačná doba, počas ktorej ešte nie sú prítomné žiadne príznaky, sa u pásového oparu pohybuje v rozmedzí 7 až 21 dní, počas nej sa vírus v organizme pozvoľna opäť aktivuje. Keď vyrážka stále mokvá (vylučuje tekutinu) a nedá sa zakryť, je vhodné zostať doma. Ak sa rozhodnete doma neostať, herpes môžete prekryť voľným oblečením alebo nelepivým obväzom.
K šíreniu dochádza najbežnejšie priamym kontaktom s otvorenými kožnými pľuzgiermi. Po nákaze sa však u danej osoby nerozvinie pásový opar, ale ovčie kiahne. Riziko prenosu infekcie od pacienta s herpes zoster je omnoho nižšie ako pri ovčích kiahňach, a pásový opar sa z človeka na človeka, ktorý predtým neprekonal ovčie kiahne, neprenáša vzduchom. Kasľaním či kýchaním je prenos extrémne zriedkavý. Ak ste bez protilátok (imunity) voči vírusu a prídete do styku s predmetmi kontaminovanými tekutinou obsahujúcou vírus, môžete sa nakaziť. Takýto prenos je ale neobvyklý, pretože vírus prežije na rôznorodých povrchoch len krátku dobu a rýchlo stráca infekčnosť.
Možné Komplikácie Pásového Oparu
Ťažký priebeh pásového oparu môže spôsobiť komplikácie, ktoré predlžujú dobu ochorenia na niekoľko týždňov až mesiacov. Medzi najčastejšie komplikácie patrí sekundárna bakteriálna superinfekcia herpetických lézií. Veľmi obávaná je manifestácia vírusu v oblasti oka, ktorá môže skončiť zhoršením zraku až slepotou. Veľmi nebezpečný je výsev v oblasti hlavových nervov, predovšetkým v oblasti oka a ucha. Niekedy sa vyskytnú aj parézy lícnych nervov a okohybných nervov, avšak pri správnej liečbe majú obvykle dobrú prognózu.
Veľmi obávanou je aj neskorá komplikácia v podobe postherpetickej neuralgie, ktorá pretrváva aj po vymiznutí kožného výsevu. Hovoríme o nej vtedy, ak spontánna bolesť v postihnutej oblasti, ktorá je permanentná, pretrváva jeden až šesť mesiacov po ústupe kožného výsevu. Vedie k poruchám spánku až k depresiám. Ide o neuropatiu periférneho a centrálneho nervového systému s pretrvávaním zápalových zmien, ktoré môžu viesť k degenerácii nervových buniek. Môže byť vyprovokovaná len minimálnym podnetom, ako je dotyk alebo teplo. Kým v detskom veku sa vyskytuje zriedkavo, vo veku nad 50 rokov postihuje 50 až 70 % pacientov, častejšie ňou trpia aj pacienti s depresiami a úzkostnými stavmi. Približne u 10 % až 15 % ľudí, ktorí majú pásový opar, sa neskôr vyvinie postherpetická neuralgia, aj keď sa presne nevie, prečo niektorí ľudia ju dostanú a iní nie. U 90 - 95 % spontánne odznie do šiestich mesiacov.
U pacientov s veľmi oslabeným imunitným systémom sa môže herpes zoster prejaviť ako generalizovaná (vystupňovaná) infekcia pripomínajúca ovčie kiahne. Objavujú sa systémové prejavy s pneumonitídou, hepatitídou a postihnutím centrálneho nervového systému.
Pásový Opar a Tehotenstvo: Kľúčové Otázky a Riziká
Pre tehotné ženy predstavujú ovčie kiahne či osýpky riziko hlavne vtedy, ak tieto ochorenia neprekonali pred tehotenstvom. V prípade, že tehotná žena v minulosti prekonala ovčie kiahne a vírus sa práve počas tehotenstva reaktivoval a spôsobil pásový opar, má čo najskôr kontaktovať svojho lekára. Lekár predpíše adekvátnu liečbu na zmiernenie prejavov a minimalizáciu rizík pre matku a dieťatko.
Na základe štúdií a prípadov z praxe sa nepreukázal žiadny priamy vplyv pásového oparu na tehotenstvo, jeho priebeh ani na vývoj plodu. Ženy, ktoré pásový opar počas tehotenstva mali, donosili zdravé dieťa. Infekcia oparom nie je spojená s vyššou hrozbou vrodených vývojových chýb. Vo vekovej skupine tehotných žien sa komplikácie objavujú len zriedkavo. Zvýšené riziko sa týka len budúcich mamičiek s indikovanou imunosupresiou, kde sú vyššie riziká komplikácií alebo následkov po prekonaní ochorenia. Riziko môže pásový opar predstavovať ešte v prvom trimestri a v období tesne pred pôrodom.
Je však kľúčové zdôrazniť, že keď tehotná žena bez imunity (teda tá, ktorá ešte neprekonala ovčie kiahne) príde do kontaktu s osobou, ktorá má pásový opar, môže sa nakaziť ovčími kiahňami. Ovčie kiahne v tehotenstve už pre vývoj plodu riziko predstavujú, na rozdiel od priameho pásového oparu u imúnnej matky.
Diagnostika a Liečba Pásového Oparu
Diagnostika pásového oparu je vo väčšine prípadov pomerne rýchla, pretože vyrážka má typický vzhľad a priebeh. Lekár sa bude zaujímať o príznaky a ich vývoj, kedy sa objavila bolesť, pálenie alebo mravčenie a kedy sa pridala vyrážka.
Liečba pásového oparu je najúčinnejšia, keď začne čo najskôr. Kauzálna liečba začína včasným podávaním antivirotík s relatívne malou toxicitou. Tieto lieky nie sú schopné vírus úplne zničiť, ale významne znižujú závažnosť jeho prejavov, urýchľujú hojenie pľuzgierov a skracujú trvanie ochorenia. Lekár zvyčajne nasadí antivirotiká (ideálne do 72 hodín od vzniku vyrážky), aby skrátil priebeh a znížil riziko komplikácií. Podávajú sa systémové antivirotiká, ktoré bránia rozsiahlejšej kožnej manifestácii, urýchľujú hojenie, prispievajú k vymiznutiu akútnej bolesti a zároveň aj znižujú výskyt postherpetickej neuralgie. Antivirotiká je potrebné podať čo najskôr, dostatočne dlho a v dostatočnej dávke; v porovnaní s liečbou herpes simplex vyžadujú vyššie koncentrácie. Pri ťažkých formách herpes zoster sa virostatikum acyklovir kombinuje s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú redukovať bolesť a urýchľujú hojenie. O ich užívaní rozhoduje lekár.
Lokálna aplikácia prípravkov na liečbu herpetických infekcií, ako sú masti s aciklovirom, alebo krémy (ZOVIRAX, HERPESIN), s výnimkou očnej herpetickej infekcie, nie je indikovaná. Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík od bolestí a nesteroidných protizápalových liekov - ako napríklad ibuprofén, kyselina acetylsalicylová či paracetamol. Lokálne sa aplikujú prípravky, ktoré zmierňujú nepríjemné prejavy na koži ako svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú superinfekcii. Vhodné sú chladiace, protizápalové alebo antiseptické roztoky, ale rovnako je vhodné používať aj sterilný fyziologický roztok 4 až 6-krát denne. Aplikácia tekutého púdru prináša len krátkodobý efekt a skôr sťažuje hojenie, a preto je na liečbu pásového oparu nevhodná. Je dôležité chladiť postihnuté miesto priložením studeného obkladu cez tenkú látku na pár minút, viackrát denne. Tiež je potrebné udržiavať kožu čistú a suchú, sprchovať sa vlažnou vodou a používať jemný, neparfumovaný prípravok. Adjuvantná liečba spočíva v stimulácii celkovej obranyschopnosti. Liečba postherpetickej neuralgie je veľmi náročná a vyžaduje si spoluprácu viacerých odborníkov, ako napríklad dermatológa, neurológa, prípadne oftalmológa a ďalších.
Ak sa pásový opar v tehotenstve objaví, príznaky sa potlačia podávaním antivirotík, ktoré výrazne skrátia dobu liečby. Na vyrážky je možné používať rôzne krémy, maste (zinková masť) alebo gély. O vhodnosti sa je potrebné poradiť s lekárnikom alebo vaším lekárom. V prípade tehotných žien je dôležité riadiť sa pokynmi infektológa, najmä ak ide o menejcennosť imunitného systému.
Prevencia Pásového Oparu a Ovčích Kiahní
V súčasnej dobe je možná prevencia očkovaním proti infekcii ovčích kiahní u ľudí, ktorí ešte neprekonali toto ochorenie. Očkovanie proti kiahňam na Slovensku nepatrí k základným očkovaniam, ale radí sa len k odporúčaným vakcináciám. Ženám, ktoré plánujú tehotenstvo a ovčie kiahne doteraz neprekonali, sa vakcinácia veľmi odporúča. Vznikajú tak v tele účinné protilátky ako odpoveď na nákazu týmto vírusovým ochorením. Bohužiaľ, u žien, ktoré už tehotné sú, sa očkovanie neodporúča a pred prípadnou infekciou by sa mali čo najviac chrániť. Poisťovne môžu rôznou mierou prispievať v rámci svojich bonusových programov.
V minulosti bola k dispozícii aj očkovacia látka proti pásovému oparu, určená na prevenciu herpes zoster a postherpetických neuralgií u osôb nad 50 rokov, avšak dnes už nie je dostupná, jej dovoz bol ukončený. Silný imunitný systém lepšie odoláva vzniku akéhokoľvek ochorenia, vrátane vírusu herpes zoster. Vhodné je napríklad užívanie vitamínov a podpora imunity prostredníctvom vitamínu C, vitamínu D, zinku, betaglukánov a ďalších látok. Okrem vzplanutia endogénnej infekcie, môže infekciu herpes zoster vyvolať aj exogénna infekcia.
Vírusové infekcie - ako vírusy fungujú a spôsoby ich liečby
Ovčie Kiahne v Tehotenstve: Prečo je Rozdiel Medzi Infekciami
Pre tehotné ženy predstavujú ovčie kiahne riziko hlavne vtedy, ak tieto ochorenia neprekonali pred tehotenstvom. Takmer 90 % dospelých prekoná ovčie kiahne do veku 20 rokov, najčastejšie v predškolskom alebo školskom období. Detský organizmus sa s týmto vysokonákazlivým infekčným ochorením vysporiada lepšie ako dospelý.
Ovčie kiahne (varicella) sa prenášajú vzduchom ako kvapôčková infekcia, no takisto priamym kontaktom, ak dôjde nenakazená osoba do kontaktu s kožným pľuzgierikom obsahujúcim vírus. Najviac infekčný je nakazený človek dva dni pred vznikom kožných pľuzgierikov a takisto približne sedem dní od výskytu vyrážok. Inkubačná doba ochorenia je od šiestich do 23 dní, v priemere okolo 14 až 17 dní.
V tehotenstve môžu ovčie kiahne spôsobiť vážne komplikácie, no faktom je, že komplikovaný priebeh sa vyskytuje v minimálnom množstve prípadov. Pri bežnom priebehu ovčie kiahne nepredstavujú riziko pre ženu ani plod. Lekári tehotné ženy ubezpečujú, že pri podozrení na ovčie kiahne netreba robiť paniku, no zároveň takúto vírusovú infekciu nemožno ignorovať. Pri neliečení a prepuknutí závažnej infekcie môžu ovčie kiahne poškodiť plod, spôsobiť deformácie končatín, vyvolať predčasný pôrod alebo zapríčiniť pôrod mŕtveho dieťaťa. Vírus môže takisto vyvolať potrat.
Najnebezpečnejšie sú ovčie kiahne pre tehotnú ženu v období prvého trimestra alebo približne do 20. týždňa tehotenstva. Ak sa varicella prejaví v prvých troch mesiacoch tehotenstva, môže vzácne viesť k vrodeným vadám končatín či lebky plodu. Tiež sa môže prejaviť poškodením mozgu plodu a rozsiahlym jazvovitým zmenám na koži. Takéto prejavy sa označujú ako kongenitálne, teda vrodené. Nakazenie ovčích kiahní v období tretieho až šiesteho mesiaca tehotenstva (najrizikovejší je 13. až 20. týždeň) môže spôsobiť vyvíjajúcemu plodu postihnutie končatín, chrbtice, CNS, očí a možné jazvy na koži. Našťastie nie je tam prítomné zvýšené riziko malformácií a prognóza plodu až v 70 % je dobrá. Ak matka ochorie varicellou medzi 20. a 36. týždňom tehotenstva, potom sa ochorenie u plodu neprejavuje.
Ak sa ovčími kiahňami nakazí tehotná žena v období pred pôrodom alebo tesne po pôrode, môže to u novorodenca vyvolať novorodeneckú podobu ovčích kiahní (tzv. novorodenecká varicela). Ak sa varicella prejaví dva až tri týždne pred koncom tehotenstva, potom môže VZV vírus transplacentárne nakaziť plod. Vznikne tak novorozenecká neonatálna varicela, kedy sa dieťa rodí už s varicellovou vyrážkou alebo sa u neho táto vyrážka objaví v prvých dňoch života. Je potrebné navštíviť lekára a stanoviť vhodnú liečbu, aby sa zdravotný stav bábätka neskomplikoval pridružením iných ochorení, napríklad zápalu pľúc. Najvýznamnejšie komplikácie môžu nastať, ak matka ochorie varicellou v posledných piatich dňoch pred pôrodom, kedy už nedôjde k významnejšiemu transplacentárnemu prenosu materských VZV protilátok a priebeh ochorenia novorodenca býva preto ťažký a často dochádza aj k postihnutiu parenchymatóznych orgánov. V takomto prípade hovoríme o tzv. fulminantnej neonatálnej varicelle.
V prvej fáze ochorenia sa objavuje zvýšená telesná teplota, únava či apatickosť. Tieto prvotné príznaky sa nemusia na začiatku ochorenia nutne objaviť a vyskytnúť sa môžu až z nástupom vyrážok - druhej fázy infekcie. V druhej fáze nastupuje výsev (eflorescencie) na tvári, krku, bruchu, chrbte či v oblasti šije a vlasovej časti hlavy. Pľuzgiere obsahujú samotný vírus, preto je priamy kontakt infekčný. Spočiatku sú vyrážky začervenené, neskôr vodnaté až napokon vysychajú a hoja sa chrastou.
V období gravidity si ľahký priebeh infekcie ovčími kiahňami nevyžaduje špeciálnu terapiu. Zdravotné riziká pre matku i plod podľa odborníkov ovčie kiahne štandardne nepredstavujú. Potrebný je pokoj na lôžku, dostatočný príjem tekutín a podpora imunity (vitamíny). Nasadiť sa môžu antihistaminiká alebo sa podáva injekčná terapia gamaglobulínom na podporu imunity. Na vysúšanie pľuzgierov sa odporúča používať roztok hypermangánu alebo špeciálne mastičky, krémy a gély. Liečba tekutým púdrom sa neodporúča.
Dôležitosť Zistenia Predchádzajúcej Infekcie Ovčími Kiahňami
Skôr, ako sa žena rozhodne niektoré z príznakov pripisovať ovčím kiahňam, je vhodné, aby si zistila, či už toto infekčné ochorenie prekonala. Ideálne je tak urobiť ešte pred otehotnením. Zistiť, či ste prekonali kiahne v detstve, je možné krvným testom na protilátky. Takéto zisťovanie sa vykonáva odberom krvi u vášho obvodného lekára. Rozborom krvi sa zistí množstvo prítomných protilátok v organizme. V prípade, že protilátky dosahujú stanovenú hladinu, je možné potvrdiť, že žena ovčie kiahne prekonala. Hladina protilátok sa zvyšuje vakcináciou, v tehotenstve sa však očkovanie neodporúča. Dôvodom opakovaného výskytu môže byť, že dotyčný sa nakazil špecifickou mutáciou vírusu alebo sa len domnieva, že ovčie kiahne v minulosti prekonal. Pokojne pritom mohlo ísť o iné infekčné ochorenie, preto telo nemá vytvorené protilátky.
Iné Herpesvírusy a Tehotenstvo: Herpes Simplex (HSV-1, HSV-2)
Okrem vírusu varicella zoster (VZV), ktorý spôsobuje pásový opar a ovčie kiahne, existujú aj iné typy herpesvírusov, ktoré môžu mať významný vplyv na tehotenstvo. Sú to predovšetkým vírusy herpes simplex (HSV-1 a HSV-2). Určite poznáte opar (HSV-1), ktorý sa prejavuje ako nepríjemný, bolestivý opar na ústach, v ústach, okolí úst, nosa či inej časti tváre (ľudovo „kútik“), pľuzgieriky vyplnené tekutinou, z ktorých sa neskôr stane chrasta. Cítite to ako pálivé brnenie, pokožka sčervenie, opuchne, zahnisá koža, spravia sa krvavé vyrážky, pľuzgiere či vriedky. Spontánne však odoznie v priebehu približne dvoch týždňov. Oba tieto vírusy môžu stáť aj za genitálnym herpesom.
Herpes simplex vírus typu 1 (HSV-1) primárne spôsobuje opar na perách (orálny herpes), ale môže spôsobiť aj pľuzgiere na prsníkoch počas dojčenia. Herpes simplex vírus typu 2 (HSV-2) bežne spôsobuje práve genitálny herpes - vriedky, vredy, opar v genitálnej oblasti - okolo vagíny, vo vagíne, vôkol zadku i na stehnách. Keďže je prenášaný primárne sexuálnym kontaktom (vaginálnym, análnym sexom), hovoríme o sexuálne prenosnom ochorení. Ľahko sa prenášajú - stačí vám orálny sex s partnerom s pásovým oparom (HSV-1 vírusom), zdieľanie sexuálnych hračiek, predohra bez penetrácie s človekom, ktorý má infekciu, no ešte bez symptómov.
Genitálny Herpes v Tehotenstve: Manažment a Dopady
Klasický opar počas tehotenstva je oveľa bežnejší, než by ste si mysleli. Ak trápi ženu počas tehotenstva, nemusí sa vôbec báť. Plod nie je nijako ohrozený a na liečbu je možné použiť voľne dostupné náplasti na herpes. Vitamíny úplne nepomôžu, treba sa vyhýbať stresu, infekciám a posilňovať imunitu. U genitálneho herpesu by ste však mali zbystriť pozornosť. Genitálny herpes je sexuálne prenosné vírusové ochorenie, žena ho môže dostať pri sexuálnom styku, ale aj iba kontaktom kože s postihnutým miestom. Môže sa preniesť aj predmetmi pri styku.
Aké sú príznaky genitálneho herpesu vo všeobecnosti? Objavujú sa zvyčajne od dvoch do 10 dní po infikovaní sa vírusom. Mnoho ľudí však symptómy nemusí mať žiadne. Môžu sa objaviť príznaky podobné chrípke, ako je horúčka, zimomriavky, únava, bolesti hlavy a svalov, malátnosť, nevoľnosť. Ďalej sa môžu vyskytnúť opuchnuté lymfatické uzliny v oblasti genitálií a slabín, svrbenie a pálenie v oblasti genitálií, pálenie pri močení, nezvyčajný vaginálny výtok, citlivosť, bolestivé, červené pľuzgieriky či vredy v oblasti genitálií, močovodu, análneho otvoru a stehien. Vírus v tele pretrváva a tým pádom sa môžu príznaky znovu objaviť. Telo si však postupne vytvára proti vírusu protilátky, takže príznaky sú potom už miernejšie. Preto je tiež rozdiel, kedy sa počas tehotenstva infikujete, alebo prepukne infekcia, a či ide o vašu prvú infekciu, alebo ste už genitálny herpes mali pred tehotenstvom.
Predpokladá sa, že 22 % tehotných žien v USA má HSV-2 vírus, z toho aj podľa WHO globálne 75 % žien zažije vypuknutie genitálneho vírusu práve počas tehotenstva. Väčšina žien má len mierne symptómy, ak sa ale tehotná žena infikuje HSV-2 vírusom prvýkrát, môžu byť vážnejšie. Aj žena s genitálnym herpesom môže mať zdravé tehotenstvo a vaginálny pôrod, ak sa symptómy liečia včas a žena pravidelne chodí na poradne a konzultuje svoj stav s gynekologičkou či gynekológom.
Ak ste už mali genitálny herpes pred tehotenstvom, vírus ostáva celoživotne v tele. Časom sa vám vytvoria ochranné protilátky, ktoré sa cez placentu dostávajú aj k bábätku. Ak vám infekcia vypukne šesť týždňov pred pôrodom, rovnako budete liečená antivirotikami, aby ste mohli rodiť vaginálne. Ak však vypukne počas či tesne pred pôrodom, je možné, že budete rodiť cisárskym rezom.
Ak sa ale prvýkrát nakazíte v ranom štádiu tehotenstva, respektíve do 28. týždňa tehotenstva, genitálny herpes je veľmi dobre liečiteľný a bez akýchkoľvek následkov pre dieťatko v brušku. Neexistuje ani zvýšené riziko potratu či vzniku vrodených chýb. Telo má dostatok času do pôrodu vytvoriť spomínané ochranné protilátky a liečbu podporí aj lekár či lekárka predpísaním antivírusového liečiva.
Nebezpečenstvo pre nenarodené dieťa nastáva, najmä ak ide o prvú infekciu matky v neskoršom štádiu tehotenstva, pretože jej telo nemá dostatok protilátok, ktoré by dieťa ochránili pred prenosom. Herpes na dieťa sa môže preniesť jednak cez placentu, aj keď toto riziko je pomerne nízke, a potom počas pôrodu, pretože dieťa pri prechode pôrodnými cestami prichádza s infekciou do styku. Ak má matka genitálnu infekciu v neskorom štádiu tehotenstva, je pravdepodobné, že dieťa príde na svet cisárskym rezom, aby sa vyhlo prenosu z matky na dieťa. Tehotná žena s herpesovou infekciou tiež absolvuje liečbu acyklovirom, ktorý zabráni prenosu vírusu, a tento liek je v tehotenstve bezpečný. Liečba sa odporúča v prípade vypuknutia infekcie pred 28. týždňom aj po 36. týždni, a stále je možné rodiť prirodzene vaginálnou cestou. Ak ale infekcia prvýkrát vypukne šesť týždňov pred pôrodom, telo si nestíha vytvoriť protilátky a bude navrhnutý cisársky rez, aby sa redukovala šanca, že sa dieťatko nakazí vírusom.
Globálne sa podľa WHO u 10 z každých 100-tisíc narodení vyskytne práve tzv. neonatálny herpes, a ten môže byť pre novorodeniatko život ohrozujúci. Neonatálny herpes sa môže prejaviť oparom na pokožke, ústach či očiach - je potrebné si všímať pľuzgiere, vriedky, stratu chuti do jedla, teploty, ľahostajnosť, herpes môže spôsobiť zápal sietnice. Príznaky je nutné všímať si do šiestich týždňov po pôrode, zvyčajne medzi prvými dvoma týždňami života dieťaťa. Kožné lézie sú dobre viditeľné, preto je dôležité okamžite kontaktovať ošetrujúceho pediatra či pediatričku, ktorí odporučia príslušnú liečbu - bábätko by ju malo dobre zvládať. Neonatálny herpes sa však môže vo veľmi zriedkavých prípadoch prejaviť tak, že zasiahne centrálny nervový systém - mozog a nervy (všímajte si horúčky, letargiu, záchvaty, dráždivosť dieťaťa) alebo vnútorné orgány ako pľúca a pečeň. Prípady sú však veľmi vzácne, a vtedy je dôležité dieťa zobrať na pohotovosť.
Prevencia Prenosu Herpesu na Novorodenca
Ak ste už raz naskočili počas tehotenstva alebo po pôrode (ak infekcia vypukla po pôrode) na liečbu genitálneho či klasického oparu, je dôležité, aby ste v liečbe vytrvali aj po pôrode - svoje novorodeniatko stále môžete herpesom nakaziť a najcitlivejšie je to práve v období jeho prvých šiestich mesiacov života kvôli nezrelosti imunitného systému.
Dôležité je dodržiavať hygienické návyky - teda pri manipulácii s bábätkom - pred aj po nej - si pravidelne umývať ruky mydlom a čistou vodou, aj pred dojčením a po nadojčení. Bábätko rozhodne nebozkávajte, ak máte opar na ústach a vyhnite sa tomu aj v prípade príbuzných, známych, rodiny a priateľov a priateliek. Najlepšou prevenciou ako pri iných ochoreniach prenášajúcich sa pohlavným stykom je vernosť oboch partnerov. Ak si nie ste istá, kontaktujte lekára či lekárku, ktorí môžu partnera otestovať na prítomnosť protilátok či vírusu herpesu v tele krvnou vzorkou, u vás zase výterom z vagíny.
Môžete dojčiť, ak máte herpes. Väčšina infikovaných žien svoje deti dojčí. Vírus nemôžete preniesť na dieťa materským mliečkom, no pozor na kožné lézie - pľuzgiere a vriedky na prsníkoch. Vždy si pred nadojčením a po dojčení umývajte ruky, aj pri manipulácii s dieťatkom. Aby ste celkovo minimalizovali riziko nákazy dieťaťa, nezdieľajte žiadne uteráky, spoločný príbor, dotyky s človekom, ktorý má príznaky infekcie či oparu. Ani špongie, zubné kefky a ďalšie predmety intímnej hygieny.
Aby ste sa vy vyhli vypuknutiu infekcie počas tehotenstva, vyhýbajte sa úzkemu, nepohodlnému oblečeniu, vaginálnemu, análne či orálnemu sexu s infikovaným partnerom, pri pľuzgieroch využívajte hojivé masti, ľadové obklady (nie s priamym kontaktom ľadu s pokožkou, ale ľad zabaľte do uteráčika či vreckovky).
Osýpky v Tehotenstve
V prípade osýpok je riziko ich výskytu nižšie, pretože v rámci základnej vakcinácie je proti nim človek na Slovensku očkovaný a v tele má účinné protilátky. Hoci sa radí k detským chorobám, ktoré sú dnes považované za takmer neškodné, v tehotenstve však osýpky môžu mať negatívny dopad na tehotenstvo a vývoj plodu, podobne ako iné infekčné ochorenia. Pre tehotnú ženu predstavujú osýpky riziko predovšetkým v prvých štyroch mesiacoch tehotenstva. Osýpky môžu infekciou spôsobiť poškodenie plodu alebo zapríčiniť ukončenie tehotenstva - potrat. Veľmi upokojujúce je, že na Slovensku nás chráni prvotná vakcinácia a preočkovanie proti osýpkam. Aj vďaka tomu je dnes výskyt osýpok relatívne nízky. Ak sa človek v detstve nakazil osýpkami, má zaručenú celoživotnú prítomnosť protilátok.
Podobne ako ovčie kiahne, aj osýpky sa prejavujú výskytom malých červených vyrážok na tele alebo na tvári. Sprievodnými príznakmi môže byť horúčka, únava, nechutenstvo, riedka stolica a apatickosť. Pri liečbe určuje postup lekár. Ak tehotná žena bola v kontakte s nakazenou osobou, lekár môže zvážiť podanie imunoglobulínu pre lepšiu imunitnú odpoveď organizmu. Dôležité je, aby rodiča dbali na očkovanie detí proti osýpkam. Prvé očkovanie sa podstupuje vo veku 15 až 18 mesiacov.
Mýty a Fakty o Pásovom Opare
Existuje mnoho informácií o pásovom opare, ktoré nie sú vždy presné. Je dôležité rozlíšiť mýty od faktov, najmä v súvislosti s tehotenstvom a celkovou ochranou zdravia.
Mýtus: Ak ste nikdy nemali ovčie kiahne, môžete dostať pásový opar.Fakt: Nie, nemôžete dostať pásový opar, ak ste nikdy nemali ovčie kiahne. Pásový opar je prejavom reaktivácie vírusu varicella zoster, ktorý po prekonaní ovčích kiahní prežíva v tele vo forme latentnej infekcie. Ovčie kiahne však môžete dostať od niekoho, kto má pásový opar. Ak ste nikdy nemali ovčie kiahne a prídete do priameho kontaktu s vytekajúcou pľuzgierovou vyrážkou niekoho s pásovým oparom - napríklad pri ošetrovaní blízkeho - vírus varicella-zoster vás môže nakaziť a spôsobí ovčie kiahne, nie pásový opar.
Mýtus: Pásový opar sa môže vrátiť len raz.Fakt: Ochorenie sa môže vrátiť, približne 1 až 4 % ľudí ho zažije opakovane. Pri opakovanom výskyte jeho frekvencia s vekom klesá.
Mýtus: Očkovanie proti pásovému oparu môže spôsobiť pásový opar.Fakt: Očkovanie neobsahuje aktívny vírus v takej forme, ktorá by sa mohla v tele „uspať“ a neskôr reaktivovať.
Mýtus: Pásový opar postihuje len starších ľudí.Fakt: Hoci je riziko vyššie po 50. roku života, pásový opar sa môže objaviť v akomkoľvek veku, ak ste prekonali ovčie kiahne. Môže postihnúť aj deti, ktoré v minulosti prekonali ovčie kiahne pred ukončením druhého roku života alebo sa stretli s ovčími kiahňami ešte v maternici. U detí pásový opar prebieha podobne ako u dospelých, ale zvyčajne je miernejší a výsev pľuzgierikov býva menej rozsiahly. Deti s pásovým oparom trpia menšími bolesťami ako dospelí, u ktorých býva bolesť veľmi intenzívna a nepríjemná.
tags: #herpes #zoster #a #tehotenstvo