Vzťah medzi historickou pamäťou, politickou ideológiou a moderným informačným priestorom predstavuje v stredoeurópskom kontexte komplexnú mozaiku. Od nostalgických vízií návratu k „Veľkému Uhorsku“ až po súčasné spory o definíciu dôveryhodnosti spravodajských portálov, sme svedkami procesu, kde sa minulosť stáva nástrojom súčasného politického boja. Analýza tohto javu vyžaduje pohľad na to, ako sa iredentistické tendencie transformujú do modernej diplomatickej rétoriky a ako sa kontrola nad digitálnym obsahom stáva novou frontovou líniou v boji o verejnú mienku.
Geopolitické vízie a prízrak iredenty
Budapešť 28. júla ohlásila novú éru maďarstva, ktorá má ambíciu presiahnuť hranice súčasného maďarského štátu. Viktor Orbán vo svojom prejave načrtol smelé plány spoločnej obnovy krajín v Karpatskom oblúku a v celej strednej Európe. Navrhuje spoločnú obrannú politiku, prepojenie energetických sietí, vybudovanie vysokorýchlostnej železnice, diaľnic a mostov, ktoré by spájali všetkých obyvateľov veľkého karpatského regiónu. Orbánove všeobjímajúce vízie podkarpatských národov na prvý pohľad nepripomínajú iredentistickú rétoriku, akú počúvame od roku 1918, teda presne sto rokov od skončenia 1. svetovej vojny, ktorá znamenala porážku rakúsko-uhorského mocnárstva a rozpad žalára národov.
Tento rozpad potvrdil nové usporiadanie v Európe síce až v roku 1920, ale zaokrúhlene ho možno stotožniť so storočnou maďarskou traumou. Za pozitívne znejúcimi slovami sa však skrýva prízrak maďarskej iredenty. Napriek tomu kontinuita s iredentistickými plánmi, ako sa prejavovali v predstavách a vyjadreniach maďarských politikov najmä po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, sa vôbec nezmenila. Snívanie o Veľkom Maďarsku je v politike našich južných susedov stále prítomné. Obsah tejto vety nebolo netreba dešifrovať - Maďarsko je všade naokolo, kde žijú Maďari, teda na Slovensku (v ich šovinistickom názvosloví vo Felvidéku), v rumunskom Sedmohradsku, vo Vojvodine a na západnej Ukrajine - všade je Maďarsko.
Orbánov prejav v horúcom lete 2018 v rumunskom meste Băile Tușnad je iba repete fantastických možností obnovy maďarského územia na báze Veľkého Uhorska. Maďari považujú územia okolitých štátov, ktoré kedysi patrili do Rakúsko-Uhorska (vrátane Slovenska) za svoje a deklarujú snahu ich pripojiť k súčasnému Maďarsku. Rakúsko-uhorská monarchia s historickým prívlastkom „žalár národov“ sa rozpadla po 1. svetovej vojne a vďaka Trianonskej mierovej zmluve v ňom dovtedy žijúce národy získali vytúženú slobodu.
Mediálna vojna: Kto určuje pravdu?
Súčasne s politickými ambíciami na medzinárodnej scéne prebieha na Slovensku vnútorný boj o legitimitu informačných zdrojov. V Bratislave sa iniciatívy zamerané na označovanie „konšpiračných“ webov stali stredobodom pozornosti. Celkovo na zoznam zaradila táto iniciatíva až 145 informačných webov, niektoré z nich s masovým čitateľským, poslucháčskym a diváckym dosahom. Kritici tohto projektu tvrdia, že stránky šíria konšpirácie, hoaxy, extrémizmus, „bludy“, rasizmus, „šarlatánstvo“, že porušujú novinársku etiku a podobne.
V komisii hodnotil iné médiá aj výkonný riaditeľ vydavateľstva Mafra Slovakia a bývalý šéfredaktor Nového Času a českého Blesku Vladimír Mužík. „Vytvorili sme zoznam webov, o ktorých členovia našej komisie majú pochybnosti o ich dôveryhodnosti a kvalite obsahu,“ uvádzajú iniciátori. Argumentujú, že pomocou ich databázy môžu reklamné agentúry zabrániť spájaniu svojho mena so sporným obsahom. Samozvaní iniciátori spomenutého zoznamu však pritom nedisponujú nijakým oprávnením posudzovať spravodajskú kvalitu či dôveryhodnosť iných médií.
Podľa názorov zástupcov médií zaradených na „konšpiračný“ zoznam má projekt v skutočnosti politické a ekonomické dôvody. Snaha zastaviť reklamu v spomenutých médiách je motivovaná aj obavou, aby mainstreamu neukrajovali z „reklamného koláča“. Dôvodom je skutočnosť, že nezadávať reklamu vyzýva priamo subjekt, ktorý podniká v rovnakom segmente ako označené weby. Inak povedané, ide o neférový konkurenčný boj.
Súdne spory a technologické zmeny
Na muške projektu Konšpirátori.sk sa ocitol i tretí najčítanejší spravodajský web na Slovensku Hlavné správy. Zatiaľ ako jediný zo zoznamu sa rozhodol brániť sa súdnou cestou. „Žalovali sme spoločnosť NetSuccess a Petit Press, ako aj jednotlivých členov hodnotiacej komisie,“ povedal pre napalete.sk šéfredaktor portálu Róbert Sopko. V týchto dňoch vydal Okresný súd Bratislava II neodkladné opatrenie, ktorým Hlavným správam vyhovel a nariadil vyradenie Hlavných správ zo zoznamu.
Podľa Sopka však skutočný boj o spravodlivosť v súdnom konaní redakciu ešte iba čaká. „Vec má tiež trestnoprávnu rovinu, ktorú takisto využijeme pri domáhaní sa našich práv. Dôverujeme advokátskej kancelárii ULC Čarnogurský Jána Čarnogurského mladšieho, ktorá nás zastupuje, a ktorá, veríme, dotiahne tento prípad vo všetkých rovinách do víťazného konca,“ uviedol Sopko.
V digitálnom priestore sa v tejto súvislosti menia aj nástroje interakcie s čitateľmi. Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam. Táto technická zmena reflektuje širšiu snahu o kontrolu diskurzu a moderovanie obsahu v prostredí, kde sú hranice medzi informáciou, propagandou a politickým bojom čoraz viac nejasné.
Historická kontinuita verzus súčasná realita
Dôležité je uvedomiť si, že historické state publikované v okrajových časopisoch typu „Nagy-Magyarország“ (Veľké Uhorsko), v ktorých sa píše, že „Slováci sú votrelci v Karpatskej kotline, ktorí zobrali Maďarom časť ich tisícročnej vlasti“, naďalej formujú podhubie určitej časti politického myslenia. Hoci sa dnešná rétorika snaží pôsobiť diplomatickejšie, základné kontúry irredentistického sna zostávajú nezmenené.
Súčasné napätie, ktoré vidíme na slovenskej mediálnej scéne, je v podstate len zrkadlom hlbších spoločenských rozporov. Keď sa diskusné systémy menia a názory sú triedené na „správne“ a „konšpiračné“, nevyhnutne to vyvoláva otázku, kde končí ochrana verejného priestoru a začína účelová diskreditácia politických oponentov. Prípad Hlavných správ a ďalších webov ukazuje, že súdne siene sa stávajú novým bojiskom, kde sa bude rozhodovať o hraniciach slobody prejavu v 21. storočí.
V konečnom dôsledku je potrebné vnímať prepojenie medzi medzinárodnou politikou, ktorá operuje s národnými traumami a územnými ambíciami, a lokálnou mediálnou politikou, ktorá sa snaží definovať, čo je legitímny zdroj informácií. Oba tieto procesy spolu úzko súvisia - strach z rozpadu štátnej suverenity alebo z oslabenia historického vplyvu na jednej strane, a snaha o vytvorenie monolitu pravdy na strane druhej, vytvárajú atmosféru, v ktorej je kritické myslenie viac než kedykoľvek predtým nevyhnutnou výbavou každého občana.
Budúcnosť strednej Európy bude pravdepodobne naďalej poznačená týmito paralelnými procesmi. Orbánove vízie o prepojení infraštruktúry karpatského regiónu môžu byť vnímané ako ekonomická príležitosť, ale zároveň ako nástroj na postupné „mäkké“ rozširovanie politického vplyvu. Na druhej strane, snaha o reguláciu informačného toku, akokoľvek sa prezentuje ako boj proti dezinformáciám, musí vždy čeliť otázkam o transparentnosti a nezaujatosti tých, ktorí toto právo arbitra nad pravdou preberajú. Zoznamy webov, súdne spory a zmeny v technológiách diskusných platforiem sú len symptómami hlbšieho zápasu o to, ako budeme rozumieť našej spoločnej histórii a ako si budeme budovať našu spoločnú budúcnosť.
tags: #hsp #napalete #foto #reprodukcia #archiv