Slovenské kultúrne prostredie bolo v priebehu desaťročí obohatené o množstvo výnimočných umelcov, no len máloktoré rodiny zanechali takú nezmazateľnú stopu ako Hubovci. Mená Mikuláš Huba a Martin Huba predstavujú nielen legendy divadelných dosiek, filmového plátna, televíznej obrazovky a rozhlasu, ale aj symboly kontinuity a neúnavnej umeleckej práce naprieč generáciami. Obaja herci, otec a syn, obohatili slovenské a české umenie svojou jedinečnou interpretáciou postáv, hlbokým hlasom a nezameniteľným prejavom. Ich životné príbehy a umelecké dráhy sú prepletené s históriou slovenského národného divadla a kinematografie, pričom obaja zanechali po sebe rozsiahle a rezonujúce dielo, ktoré dodnes inšpiruje a oslovuje divákov. Tento článok sa ponára do životopisov týchto dvoch výnimočných osobností, sústreďujúc sa na kľúčové dátumy, udalosti a míľniky, ktoré formovali ich pozoruhodnú kariéru.
Mikuláš Huba: Zakladateľ Umeleckého Rodu a Majster Scény
Životná púť a umelecká dráha Mikuláša Hubu, zakladateľa tohto významného umeleckého rodu, sa začala dňa 19. októbra 1919 v malebnej Spišskej Novej Vsi. Pôvodne šiel Mikuláš Huba do Bratislavy s ambicióznym cieľom vyštudovať právo a filozofiu, čo svedčí o jeho širšom intelektuálnom rozhľade a záujmoch, ktoré ďaleko presahovali len umeleckú sféru. Napokon však v roku 1940 úspešne ukončil štúdium na Hudobnej a dramatickej akadémii, čím definitívne nasmeroval svoje kroky k divadelnému umeniu.
Angažmán v činohre Slovenského národného divadla (SND) získal už ako poslucháč akadémie, čo podčiarkuje jeho nesporný talent a potenciál, ktorý si všimli už jeho profesori a divadelní riaditelia. V roku 1938 a v nasledujúcich sezónach patril k najobsadzovanejším hercom na scéne SND. V raných fázach svojej kariéry dostával Mikuláš Huba veľké úlohy v náročnom repertoári, ktoré preukazovali jeho výnimočný talent a schopnosť preniknúť do komplexných charakterov. Medzi tieto významné postavy patrili Ivo Ledinič v hre Ekvinokcia, ktorá bola uvedená v roku 1939, Hainon v slávnej Sofoklovej Antigone z roku 1940, či rola Filinta v Mizantropovi, taktiež z roku 1940. Tieto úlohy mu umožnili etablovať sa ako kľúčová osobnosť divadelnej scény. Rovnako vynikol v hrách slovenských dramatikov, kde stvárnil širokú škálu postáv. Do tohto portfólia patril Adam z hry Kamenný chodníček, ktorá mala premiéru v roku 1939, Janko v diele Mastný hrniec z roku 1940, Kozák v hre Najdúch, taktiež uvedenej v roku 1940, Dr. Hronec z Čaju u pána senátora z roku 1940, a napokon Bača Mišo v hre Bačova žena, z roku 1941. Tieto stvárnenia potvrdzovali jeho univerzálnosť a schopnosť preniknúť do rozmanitých charakterov slovenského dramatického umenia. Herecké danosti jeho typu zúročil najmä režisér Ján Jamnický, ktorý vplýval na osobnostné vyhranenie jeho talentu a pomáhal mu rozvíjať jeho jedinečný prejav.
Mikulášovi Hubovi sa darilo formovať výpoveď svojej hereckej generácie aj po roku 1945, kedy sa menili spoločenské a umelecké paradigmy. Do povedomia sa zapísal ako predstaviteľ romantických hrdinov a postáv v klasickom repertoári, pričom jeho interpretácia postáv z hier ako Rómeo a Júlia bola nezabudnuteľná. Z jeho neskoršieho obdobia patria k najznámejším hrám Veselé panie z Windsoru, uvedené v roku 1963, Dvanásť nahnevaných mužov z roku 1977, Mesiac na dedine, inscenovaný v roku 1980, či Zvon bez veže, ktorý mal premiéru v roku 1984. Celkovo na doskách SND vytvoril Mikuláš Huba úctyhodných 150 postáv, čo svedčí o jeho mimoriadnej pracovitosi a rozsahu jeho hereckého talentu. Pôsobil na scéne Slovenského národného divadla bezmála polstoročie, odohral tu presne 49 sezón, čo je v kontexte divadelného umenia skutočne obdivuhodný výkon. Okrem hereckých úloh zastával Mikuláš Huba aj významné manažérske pozície, keďže bol viac ako 15 rokov umeleckým šéfom Činohry SND, čím ovplyvňoval smerovanie a kvalitu celého divadelného súboru.
Mikuláš Černák: PŘÍBĚH BOSSE (celý dokument)
Mikuláš Huba vo Filmovom a Televíznom Priemysle
Jeho rozsiahla umelecká činnosť sa neobmedzovala len na divadelné dosky. Na filmovom plátne sa prvý raz objavil vo filme Martina Friča a Paľa Bielika s názvom Varúj…!, čo znamenalo jeho vstup do sveta kinematografie. Zaujal však najmä postavou Matúša Svrčinu v ďalšom Bielikovom legendárnom diele Vlčie diery, ktoré malo premiéru v roku 1948, a táto rola mu priniesla široké uznanie divákov a kritiky. Hral aj v historickom filme Vladimíra Bahnu Posledná bosorka či v detektívke Smrť prichádza v daždi, ktorú režíroval Andrej Lettrich. V tomto období, a postupne čoraz viac, Mikulášovi Hubovi poskytovala čoraz viac priestoru televízna tvorba, ktorá sa stávala novým a vplyvným médiom.
Za zmienku stojí televízna adaptácia Kukučínovho románu Mladé letá, ktorú režíroval Ján Klimo v roku 1962, či román Mila Urbana Živý bič, ktorý v roku 1965 sfilmoval Martin Ťapák a Mikuláš Huba v ňom podal presvedčivý výkon. Divácky obľúbený bol aj trojdielny film Buddenbrookovci, nakrútený podľa románu Thomasa Manna v réžii Vida Horňáka v roku 1974. Mikuláš Huba hral tiež v detektívke Šepkajúci fantóm v réžii Andreja Lettricha z roku 1975. V 80. rokoch 20. storočia Mikuláš Huba hral aj v známych televíznych seriáloch, ktoré si získali popularitu u širokej verejnosti. Patria sem Straty a nálezy z roku 1974, Lekár umierajúceho času z roku 1983, či rozsiahla Povstalecká história z roku 1984. Nasledoval tiež trojdielny životopisný film Louis Pasteur, ktorý priblížil život významnej vedeckej osobnosti, či lyrický príbeh Výlet do mladosti. Jeho rozhlasové herectvo, kde bol často obsadzovaný, rovnako prispelo k šíreniu jeho hlasu a talentu k širokému poslucháčstvu.
Pedagogická Činnosť a Ocenenia Mikuláša Hubu
Popri svojej intenzívnej hereckej a manažérskej práci sa Mikuláš Huba venoval aj pedagogickej činnosti, čo svedčí o jeho odhodlaní odovzdávať svoje bohaté skúsenosti mladším generáciám umelcov. Ako pedagóg pôsobil na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v rokoch 1951 až 1986, teda celých 35 rokov, počas ktorých formoval mnohých budúcich hercov. Jeho prínos pre slovenské umenie bol náležite ocenený. Získal titul zaslúžilého umelca v roku 1966 a neskôr titul národného umelca v roku 1973, ktoré boli vtedajšími najvyššími štátnymi vyznamenaniami pre umelcov.
Verejnosti Mikuláš Huba utkvel v pamäti predovšetkým vďaka svojmu zamatovému, hlbokému hlasu, ktorý bol jeho charakteristickým znakom a dokázal prepožičať postavám neobyčajnú hĺbku a autoritu. Jeho zádumčivý, ba niekedy i drsný pohľad spolu s majestátnym vzhľadom dotvárali jeho jedinečný herecký výraz. V divadle, na filmovom plátne, v televízii i v rozhlase vtiahol Mikuláš Huba do svojho sveta diváka vášňou, ktorou dokázal uchopiť svoje postavy, a táto vášeň bola citeľná v každom jeho prejave. Jeho schopnosť recitovať poéziu a prózu bola takisto výnimočná, a Mikuláš Huba bol uznávaný nielen ako vynikajúci herec, ale aj ako skvelý recitátor.
Rodina a Odkaz Mikuláša Hubu
Mikuláš Huba založil rodinu s divadelnou kolegyňou, opernou speváčkou Máriou (Mimi) Kišonovou. Ich spojenie predstavovalo jedinečné prepojenie hereckého a operného umenia. V roku 1943 sa im narodil syn Martin, ktorý sa takisto vydal po umeleckej dráhe a stal sa hercom, čím nadviazal na bohatú rodinnú tradíciu. Mikuláš Huba zomrel 12. októbra 1986 v Bratislave, krátko pred svojimi 67. narodeninami, na prahu svojich 67. rokov, zanechávajúc po sebe rozsiahle a obdivuhodné umelecké dedičstvo. Pripomíname si, že zomrel 12. októbra 1986 a zakrátko, 19. októbra, by oslávil ďalšie narodeniny. Jeho odkaz však pretrváva nielen v archívoch, ale aj v spomienkach divákov a v tvorbe jeho syna, ktorý s úspechom pokračuje v umeleckej práci rodiny Huba.
Martin Huba: Pokračovateľ Tradície a Režisérska Osobnosť
Syn legendárneho herca Mikuláša Hubu a opernej speváčky Márie Kišonovej-Hubovej, Martin Huba, sa narodil 16. júla 1943 v Bratislave. Už od útleho veku bol tak Martin Huba súčasťou umeleckej rodiny, ktorá mu predurčila cestu k divadlu a filmu. Táto hlboká rodinná tradícia, kde otec bol pilierom činohry a matka opernou divou, vytvorila ideálne prostredie pre rozvoj jeho vlastného talentu.
Martin Huba vyštudoval herectvo v rodnom meste na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v roku 1964, presne ako jeho otec. S herectvom začínal svoje profesionálne pôsobenie vo Východoslovenskom štátnom divadle v Košiciach, kde získaval prvé skúsenosti a rozvíjal svoje herecké schopnosti. Po návrate do Bratislavy sa od roku 1967 stal členom súboru renomovaného Divadla na Korze, kde pôsobil až do jeho zatvorenia v roku 1971. Táto etapa jeho kariéry mu umožnila spoznať inovatívne prúdy a kolegov, ktorí formovali modernú slovenskú divadelnú scénu. V roku 1976 dostal Martin Huba angažmán v Činohre Slovenského národného divadla (SND), kde pôsobí dodnes, čo svedčí o jeho mimoriadnej lojalite a hlbokom prepojení s národnou scénou, kde pôsobí úctyhodných 47 rokov. Popri stálom angažmáne v SND Martin Huba hosťuje aj v divadlách v Prahe a Brne, čím si rozširuje svoj umelecký dosah aj do českého divadelného priestoru.
Martin Huba ako Režisér a Herec na Divadelných Doskách
Od 90. rokov sa Martin Huba začal venovať aj divadelnej réžii, čo predstavovalo významný posun v jeho umeleckej kariére. Svoje rozhodnutie pre réžiu vysvetlil s úprimnosťou, ktorá odhaľuje hlboké motivácie umelca: "Režírovať som vlastne začal zo zúfalstva. Herec je veľmi závislá profesia a čoraz viac ma začala ničiť skutočnosť, že musím niekedy v postave prebrať zodpovednosť za niečo, s čím nesúhlasím. Pre zrelého človeka je to dosť namáhavý stav," vysvetlil umelec dôvody, prečo sa rozhodol aj pre túto profesiu. Martin Huba režíroval v Činohre i Opere SND Bratislava, čím preukázal svoju všestrannosť v rôznych divadelných žánroch. Režíroval tiež v rámci Letných Shakespearovských slávností v Prahe, čo potvrdilo jeho medzinárodné uznanie a schopnosť pracovať s klasickým repertoárom.
Monodráma Kontrabas v réžii Martina Porubjaka, s ktorou Martin Huba 25 rokov priťahoval ľudí do Štúdia L+S, mala mimoriadny a dlhotrvajúci úspech, ktorý svedčí o jeho majstrovstve v hereckej interpretácii. Neuveriteľných 242 repríz mala v Slovenskom národnom divadle (SND) inscenácia Tančiareň, ktorú režijne pripravil, čím sa zaradila medzi najúspešnejšie a najdlhšie hrané predstavenia. V repertoári Štátnej opery v Banskej Bystrici pribudla od 14. októbra 2016 nová inscenácia Pucciniho opery Tosca v réžii Martina Hubu, ktorý na banskobystrickej opernej scéne debutoval. O to zaujímavejšie je, že v tejto opere pred rokmi excelovala jeho matka operná speváčka Mária Kišoňová-Hubová, čím sa prepojilo jeho režijné dielo s rodinnou umeleckou históriou.
Filmové a Televízne Úspechy Martina Hubu
Martin Huba sa presadil nielen na divadelných doskách, ale aj v slovenskom a českom filme a televízii, kde vytvoril nezabudnuteľné postavy. Hral v slovenských aj českých filmoch, pričom z jeho bohatej filmografie spomenieme len niektoré, ktoré svedčia o jeho rozsahu a popularite. Mohli sme ho vidieť vo filmoch Javor a Juliana (1972), Do zbrane, kuruci! (1974), Trofej neznámeho strelca (1974), V každom počasí (1974), Kouzelníkův návrat (1976), Fany (1995), Kuře melancholik (1999), Musíme si pomáhat (2000), Obsluhoval jsem anglického krále (2006) a 3 sezóny v pekle (2009).
Od polovice 80. rokov mu väčšie príležitosti poskytovala predovšetkým česká filmová scéna, kde si získal mimoriadne uznanie a popularitu. Ponuky českých filmárov na spoluprácu umelec vždy s vďačnosťou privítal. "Oni ma na začiatku môjho snaženia obhájili ako prví, povzbudili ma a upozornili na mňa. Som rád, že v českom priestore som zasadený tam, kde som," pripomenul Martin Huba, čím vyjadril svoj hlboký vzťah k českej kinematografii. V televíznom seriáli České století (2013-2014), kde sa režisér Robert Sedláček vracia ku kľúčovým udalostiam českých dejín z pohľadu ich hlavných aktérov, sa Martin Huba predstavil v roli T. G. Masaryka do roku 1918, čiže ešte predtým, než sa stal prezidentom, a jeho stvárnenie bolo kriticky oceňované. V snímke Kawasakiho rúže (2009) v réžii Jana Hřebejka vytvoril Martin Huba postavu renomovaného psychiatra, morálnej autority, ktorý má pri príležitosti výročia založenia republiky získať významné štátne ocenenie.
Herci ho oslovujú i ľudia na ulici, ktorí ho spoznávajú, čo svedčí o jeho širokej popularite a vplyve jeho filmových postáv. "Minule som išiel po Prahe a smetiari zastavili dopravu, vyskočili z auta a vyslovili mi slová uznania za postavu Skřivánka vo filme Obsluhoval som anglického kráľa. Takýto čistý, spontánny prejav ma vie dojať. Potešilo ma to predovšetkým preto, lebo som si uvedomil, že to nemusí byť vždy len prvoplánový príbeh, čo vie ľudí osloviť, a možno navyše poskytnúť katarzný moment," spomína Huba na jeden z nezabudnuteľných zážitkov s fanúšikmi.
Ocenenia a Verejné Uznanie Martina Hubu
Za svoj mimoriadny herecký a režijný prínos získal Martin Huba mnoho prestížnych ocenení, ktoré potvrdzujú jeho výnimočné postavenie v slovenskom a českom umení. V rokoch 1983 a 1986 mu udelili Cenu Zväzu slovenských dramatických umelcov za divadelnú tvorbu, čo boli jedny z prvých významných uznaní jeho práce. Cenu za najlepší mužský herecký výkon sezóny dostal v roku 1997 za rolu Ževakina v inscenácii hry Ženba v Činohre SND, čím sa potvrdila jeho herecká virtuozita. Za réžiu inscenácie Tančiareň v SND získal v roku 2001 cenu Dosky, ktorá je jednou z najprestížnejších slovenských divadelných cien. Ďalšiu túto cenu získal v septembri 2007 za najlepší mužský herecký výkon v inscenácii hry Christophera Hamptona Popol a vášeň, čo dokazuje jeho trvalú umeleckú kvalitu.
Medzinárodné uznanie prišlo od najvyšších predstaviteľov štátu. Prezident Českej republiky (ČR) Václav Havel mu 29. januára 2003 pri príležitosti poslednej zahraničnej návštevy vo funkcii prezidenta ČR v Bratislave udelil štátne vyznamenanie ČR - Medailu za zásluhy I. stupňa za vynikajúce umelecké výsledky, čo bolo významným gestom uznania jeho práce pre obe krajiny. Prezident SR Andrej Kiska 1. januára 2018 pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky udelil Martinovi Hubovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o ochranu ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike, čo podčiarkuje nielen jeho umelecký, ale aj občiansky prínos. Martin Huba je v poradí ôsmym slovenským hercom, ktorý dostal pamätnú dlaždicu na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave, čím sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej kinematografie. Svojou štíhlou postavou, jemným vystupovaním, ale aj trvalou spoluprácou na kvalitných projektoch si Martin Huba vyslúžil prezývku - aristokrat divadla, ktorá dokonale vystihuje jeho eleganciu a umeleckú noblesu.
Mikuláš Černák: PŘÍBĚH BOSSE (celý dokument)
Manažérske a Spoločenské Aktivity Martina Hubu
Okrem svojej hereckej a režijnej práce sa Martin Huba angažoval aj v manažérskych a spoločenských aktivitách. Od 16. októbra 2005 do 15. apríla 2006 bol poverený vykonávaním funkcie riaditeľa Činohry SND, kde uplatňoval svoje bohaté skúsenosti a vízie pre rozvoj divadla. Člen Činohry SND Martin Huba sa osvedčil aj v úlohe licitátora pre Nadáciu Janka Hraška - aukcia, kde jeho charizma a rétorické schopnosti pomáhali získavať finančné prostriedky na dobročinné účely. V rámci jednej z takýchto aukcií lodný kufor, ktorý dal do aukcie herec Leopold Haverl, vydražil za pozoruhodných 3 600,- Sk. Martin Huba sa angažoval aj v politike, hoci bližšie detaily k tomuto obdobiu nie sú v daných informáciách špecifikované, jeho verejná aktivita svedčí o širšom záujme o spoločenské dianie. O avizovanom štrajku v činohre SND rokovali 19. februára od rána s generálnym riaditeľom SND Miroslavom Fischerom predstavitelia štrajkového výboru, medzi ktorými boli zľava režisér Peter Mikulík, herci Stano Dančiak a Martin Huba v prestávke rokovania štrajkového výboru, čo potvrdzuje jeho aktívne zapojenie do obhajoby práv umelcov.
Oslava Jubilea a Súčasnosť Martina Hubu
Martin Huba ešte v júli dovŕšil okrúhle jubileum 80 rokov, čím oslávil významný míľnik svojho života a umeleckej kariéry. Čas na veľkolepú oslavu však prišiel až o niečo neskôr, keď ho pred pár dňami prekvapili kolegovia priamo na javisku, konkrétne 20. septembra. Dva mesiace po jeho 80. narodeninách mu kolegovia z divadla pripravili oslavu na doskách, ktoré znamenajú svet, čo bolo dôstojné a srdečné vyjadrenie uznania jeho celoživotného prínosu. Túto slávnostnú udalosť si nedalo ujsť množstvo známych hercov a osobností slovenského kultúrneho života, medzi ktorými nechýbali Božidara Turzonovová, Kamila Magálová, Zuzana Kocúriková, Tomáš Maštalír, Ľuboš Kostelný, František Kovár, Diana Mórová, Alexander Bárta, Richard Stanke, Gabika Marcinková, Ady Hajdu, Vladimír Kobielsky, Marián Miezga, Štefan Bučko, Anka Šišková a mnohí ďalší, čo svedčí o jeho mimoriadnej obľube a rešpekte v umeleckej komunite. Nechýbala ani hercova manželka Dagmar Hubová, ktorá je jeho dlhoročnou oporou. Oslávenec si počas oslavy pochutnal aj na poschodovej torte, čo dodalo udalosti slávnostný punc. Martin Huba svojou štíhlou postavou, jemným vystupovaním, ale aj trvalou spoluprácou na kvalitných projektoch neustále potvrdzuje svoju prezývku - aristokrat divadla, a naďalej zostáva inšpiráciou pre mnohých.
tags: #huba #datum #narodenie #herec