Hudba je pre deti veľmi stimulujúca už od raného detstva. Rovnako ako jazyk, aj hudba predstavuje spoločný výrazový prostriedok, ktorý obohacuje život a formuje osobnosť. Je už známe, že hudba má pozitívny vplyv na vývoj v ranom detstve a môže zlepšiť jemné i hrubé motorické zručnosti a ovplyvniť vnímavosť detí. Tento hlboký a komplexný vzťah medzi hudbou a detským vývojom bol predmetom mnohých výskumov a pozorovaní, ktoré opakovane potvrdzujú jej nenahraditeľnú úlohu. Hudba je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života a jej pozitívny vplyv na ľudský vývoj je nepopierateľný.
Psychológ Howard Gardner už v roku 1983 tvrdil, že hudobná inteligencia je rovnako dôležitá ako logická a emocionálna inteligencia. Dôvodom je skutočnosť, že hudba má schopnosť posilniť spojenie medzi telom a mysľou. Podľa Platóna sa hudba spája s ľudskou prirodzenosťou a vedie ju k poznaniu krásy, zatiaľ čo Aristoteles tvrdil, že človek má vrodený zmysel pre rytmus a melódiu. Preto na neho hudba silno pôsobí a môže mu poskytnúť očistu od nepríjemných psychických stavov. Hudba dokáže aktivovať takmer celý mozog, doslova v ňom spúšťa ohňostroj reakcií, preto ju počúvajme tak často, ako sa len dá.
Prenatálny pôvod hudobného vnímania a prvé stretnutie s melódiou
Rozvoj hudobnosti u malých detičiek je fascinujúca cesta, plná radosti a objavovania. Už od útleho veku môže hudba hrať kľúčovú úlohu v rozvoji dieťaťa, podporujúc nielen jeho hudobné schopnosti, ale aj jazykové či kognitívne. Pozitívny vzťah k hudbe sa formuje už od ranného veku života detí, dokonca ešte pred ich samotným narodením. Na rozdiel od zraku, ktorý sa zlepšuje a vyvíja postupne, je sluch po narodení už dávno vyvinutý. Nie je presne známe, v ktorom týždni tehotenstva je dieťa schopné počuť, no rôzne štúdie uvádzajú vek 16 až 19 týždňov, kedy bábätko vníma matkin hlas. Okolo 24. týždňa už spoľahlivo počuje aj zvuky z okolia. Predstavte si, že dieťatko dokáže počuť prvé zvuky už okolo 17. týždňa. V posledných mesiacoch v brušku dokáže dieťatko dokonca rozpoznať hlas svojej matky.
Sluchové vnímanie a vrodenú hudobnosť u dieťaťa v prenatálnom veku môžeme rozvíjať úplne bazálnymi, základnými a najmä prirodzenými činnosťami, ako je prihováranie sa dieťaťu a spievanie. Dieťa vníma hlas matky či iných blízkych ľudí. Matka podvedome mení intonáciu i tok reči, keď sa prihovára svojmu bábätku, spieva mu, púšťa si hudbu a takto ho prirodzene zasvecuje do sveta hudby. Je jeho prvým kontaktom s týmto svetom, s jeho muzikálnosťou a láskou či postojom k hudbe. Ak sa dieťatku púšťa hudba už počas tehotenstva, pomáha to pri budovaní nervových prepojení, ktoré sa používajú na spracovávanie myšlienok a informácií. Po pôrode bábätká reagujú na piesne a skladby, s ktorými sa zoznámili ešte pred pôrodom. Známe sú výsledky výskumu prenatálnych psychológov Davida Chamberlaina a Thomase Vernyho, ktorí zistili, že dieťa v mamičkinom brušku sa vďaka príjemnej a pozitívnej hudbe dokáže upokojiť, ale pri agresívnej hudbe aj rozrušiť. Napríklad je známe, že Česká filharmónia organizuje koncerty pre tehotné ženy a matky s malými deťmi a výber skladieb prispôsobujú malým poslucháčom.
Po narodení sa dieťatko často po prvýkrát zoznamuje s hudbou prostredníctvom matkinho spevu. Už spievanie uspávanky má obrovský význam, pretože dieťatko je schopné upokojiť sa a spomalí sa tlkot jeho srdiečka. Hudba alebo spev majú byť jemné a relaxačné, aby vytvorili pokojnú atmosféru pred spánkom. Deti milujú hlas matky a aj keď má reprodukovaná hudba svoje plusy (podľa výskumov najmä tá Mozartova), v období po narodení preferujú deti hlas blízkych osôb. V prvých týždňoch po narodení hrajú dôležitú rolu najmä uspávanky, ktoré dieťa upokojujú. Matkin spev dieťa upokojuje a navodzuje mu príjemné pocity. Aktuálnu mieru stresu je možné rozpoznávať prostredníctvom hladiny stresového hormónu kortizolu. Podľa uznávaného neurológa Františka Koukolíka stačí krátke spievanie a množstvo vylučovaného kortizolu prudko klesá.
Hudba ako motor kognitívneho rozvoja: Mozog, reč a učenie
Hudba má úžasnú schopnosť stimulovať detský mozog. Deti, ktoré hrajú na hudobných nástrojoch, učia sa lepšie sústrediť, zlepšuje sa ich pamäť a rozvíja sa ich priestorová orientácia. Hudba stimuluje rast mozgu dieťaťa a pozitívne pôsobí na jeho vývin. Pri intenzívnom a aktívnom prežívaní hudby zvládajú deti v tomto veku hudobnú komunikáciu ako svoju druhú materinskú reč. V dojčenskom veku vedie počúvanie hudby a „hudobné bľabotanie“ k intenzívnemu prepájaniu sietí nervových buniek v mozgu. Britský Inštitút pre mozog a kreativitu (BCI) začal v roku 2012 v spolupráci s Losangelskou filharmóniou a organizáciou HOLA (Heart of Los Angeles) päťročnú štúdiu s cieľom preskúmať vplyv výučby hudby na sociálny, emocionálny a kognitívny vývoj detí. Štúdia ukázala, že hudobná výučba urýchľuje dozrievanie sluchovej dráhy v mozgu a zvyšuje jej účinnosť. Ak je napríklad nejaká informácia spojená s hudbou, deti si ju dokážu ľahšie zapamätať.
Jeden z najvýznamnejších dopadov hudby je na rozvoj reči a slovnej zásoby. Výskum, ktorý v 90. rokoch uskutočnil tím vedcov, ukázal, že vystavovanie sa hudbe od skorého detstva pomáha deťom rozvíjať reč, ľahšie formulovať svoje myšlienky a rozvíjať slovnú zásobu. Ešte predtým, ako deti dokážu hovoriť, ich bľabotanie a zvukové hry im pomáhajú rozvíjať nervové dráhy potrebné na rozvoj reči. Vystavenie detí hudbe v ranom veku im pomáha naučiť sa rozoznávať rôzne zvuky, tóny, rytmus, ale i význam slov. Hudba a tanec pomáhajú deťom rozvíjať ich jazykové a pohybové schopnosti. Spievaním dieťa zdokonaľuje svoj rečový prejav. Dôležité sú tiež rytmika a zmeny v intonácii, ktoré deťom pomáhajú rýchlejšie sa učiť cudzie jazyky. Spev je podľa odborníkov tiež vynikajúcim nástrojom na výučbu cudzích jazykov, čo aj využívajú jazykové školy. Deti si pri speve obohacujú slovnú zásobu, lepšie čítajú. Autori štúdie z roku 2016, ktorá bola vykonaná na Univerzite v Južnej Kalifornii zistili, že hudobné skúsenosti v detstve môžu urýchliť vývin mozgu, najmä v oblasti učenia jazykov a čítania.
Hudba má tiež preukázateľný vplyv na akademické úspechy. Niektoré výskumy dokázali, že študenti, ktorí boli počas dospievania vystavení hudbe, vynikali na akademickej pôde lepšie ako tí, ktorí neboli. Podľa Asociácie hudobných nadácií môže učenie sa hrať na akýkoľvek hudobný nástroj zlepšiť výsledky v matematike. Deti, ktoré sa venujú spevu alebo hre na akýkoľvek hudobný nástroj, dosahujú lepšie výsledky vo všetkých predmetoch. Hudba podnecuje všetky oblasti rozvoja detí a zručnosti pre školskú pripravenosť vrátane intelektuálnej a jazykovej gramotnosti. Ovplyvňuje tiež rozvoj rôznych školských zručností, ako je čítanie a matematika.
Okrem toho hudba podporuje pozornosť a sústredenie sa, podnecuje pamäť, fantáziu, intuíciu a kreativitu. Poskytuje deťom možnosť vyjadriť sa. Ako dieťatko rastie, postupne reaguje na hudbu intenzívnejšie a dáva naň spätnú väzbu tým, že hýbe rukami, tlieska, poskakuje a usmieva sa. Neskôr začne spievať spolu s vami. A práve pri speve v tele prebieha množstvo procesov, ktoré sú preň veľmi prospešné.
Mozart for Babies: Brain Development Lullabies
Zlepšenie motorických zručností a koordinácie prostredníctvom hudby
Hudba a pohyb sú neoddeliteľne spojené a táto synergetická kombinácia je kľúčová pre rozvoj motorických zručností u detí. Tvorba hudby, najmä ak zahŕňa tlieskanie, poskakovanie či tanec, môže pomôcť vylepšiť jemné a hrubé motorické zručnosti dieťaťa. Jednoduché skladby tak môžu pomôcť pri budovaní koordinácie mozgu a tela. Tanec s hudbou pomáha deťom rozvíjať motorické zručnosti a zároveň im umožňuje precvičovať sebavyjadrenie. Hra na hudobných nástrojoch výrazne podporuje rozvoj motorických schopností. Všetky tieto činnosti pomáhajú budovať dôležité spojenia v mnohých častiach vyvíjajúceho sa detského mozgu počas tohto nevyhnutného času rozvoja.
V prvom roku života dieťaťa je spev najdôležitejším faktorom v rozvoji jeho hudobnosti. Preto po úvodných týždňoch či mesiacoch pridajte do repertoáru rôzne pesničky a riekanky. Nebojte sa zapojiť do spievania aj dotyk, rôzne bubnovať, rytmicky ťukať po dieťatku. Ďalšou možnosťou ako podporovať rytmus je vytlieskavanie. Sluch môžete v období, keď už dieťa dvíha hlavičku na brušku, stimulovať aj vhodne zvolenými hračkami. Približne od 3 mesiacov mu môžete ponúknuť prvé hudobné hračky, ktoré podporia rozvoj jemných pohybových schopností dieťaťa. V tomto období ide viac o motiváciu k pohybu ako o hudbu samotnú, no hračky už nesú prvé známky hudobných nástrojov.
Od cca 6 mesiaca sa možnosti podpory hudobnosti výrazne rozširujú. V popredí sú stále hrajúce hračky, ktoré primárne slúžia na rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, pohybu, úchopu a pod., no do hry vstupujú aj prvé hudobné nástroje. Rozvojom úchopu sa totiž dieťa stáva aktívnym hudobníkom. Malé rúčky už udržia drobné nástroje ako sú roľničky, rumba gule, malé tamburíny, či bubny, ktoré reagujú na dotyk. Veľký zlom nastáva okolo 1 roku, keď sa deti vďaka rozvoju jemnej, hrubej motoriky a intelektových schopností môžu do procesu viac zapojiť. Vedia cielene búchať, otáčať veci, stískať klávesy, držať pevne paličky. Všetko, čo potrebujú k ovládaniu prvých detských nástrojov prispôsobených presne na ich potreby. Vo veku od 1 roka prichádzajú na scénu najmä xylofóny, bubny, dažďové palice a klavíry či iné hudobné nástroje v ich veľkosti. Špecifické postavenie majú najmä dychové nástroje ako harmoniky, trúbky či flauty. Deti ich majú v obľube a zahrňujú aj rozvoj ďalšej dôležitej schopnosti. Mnohokrát totiž motivujú deti naučiť sa fúkať. Táto zručnosť má vplyv na mnoho vecí, no spomenieme najpodstatnejšiu a tou je rozvoj reči.
Existujú dva spôsoby ako deťom zaobstarať nástroje. Môžete vyberať jednotlivé nástroje samostatne, podľa vývinu a schopností dieťatka alebo ich kúpiť ako hudobnú sadu, z ktorej budete podľa potreby vyberať. Sady zväčša obsahujú najobľúbenejšie a najčastejšie používané nástroje ako trúbku, xylofón, bubon, rumba gule či tamburínu. Po tom ako dieťa zvládne sedenie, postavenie sa a státie prichádzajú do úvahy aj hudobné stolíky.
Hudba pre emocionálnu a sociálnu inteligenciu
Hudba má silný vplyv na emocionálny svet dieťaťa. Môže pozitívne zmeniť náladu dieťaťa, poskytuje deťom harmóniu a napĺňa ich dušu radosťou. Okrem toho prežíva dieťa prostredníctvom hudby rozličné emócie. Radosť zo spievania a tancovania, spokojnosť zo sebarealizácie a dosiahnutého úspechu. Potešenie z blízkosti a času stráveného s rodičom, ktorý by mal byť pre dieťa hlavným sprostredkovateľom hudby. Hudba je prostriedkom na vyjadrenie emócií a učenie sa, ako ich lepšie pochopiť a prijať. Keď deti hrajú na hudobných nástrojoch, učia sa rozoznávať a vyjadrovať svoje city. Hudba a spev poskytujú deťom priestor na sebavyjadrenie a podporujú ich tvorivosť a fantáziu. Hudba je skvelá forma sebavyjadrenia, je to skvelá možnosť, ako vyjadriť svoje emócie. Pri speve dochádza k aktivizácii tých častí mozgu, ktoré ovplyvňujú vnímanie a spracovanie emócií, citovosti a empatie. Pri speve deti prežívajú uvoľnenie a hlbokú relaxáciu. Predškoláci sa prostredníctvom tanca a hudby učia o emóciách.
Hudba tiež pomáha budovať sebadôveru. Ak si všimnete, že vaše dieťa má problémy so sebadôverou, môžete ho povzbudiť, aby sa naučilo hrať na hudobný nástroj. Keď si dieťa uvedomí, že si môže samo rozvíjať svoje zručnosti, dáva mu to pocit väčšej sebadôvery, ktorú potrebuje.
Výrazne prispieva aj k rozvoju sociálnych zručností. Počas dospievania veľa detí čelí výzvam, ako sa spoločensky prispôsobiť. Najlepším spôsobom, ako im pomôcť, je povzbudiť ich, aby sa naučili hrať na hudobný nástroj alebo sa stali súčasťou speváckej skupiny. Hudba deťom pomáha zlepšovať sociálne zručnosti. Keď sa deti spolu hrajú, učia sa vzájomne spolupracovať, načúvať a rešpektovať jeden druhého. Odborníci sa zhodujú na názore, že deti ktoré sú od malička hudobne rozvíjané, získavajú okrem potešenia z hudby podvedome aj predpoklady k rozvoju kognitívnych schopností.
Disciplína, vytrvalosť a hlbší zmysel hudobného vzdelávania
Učenie sa hrať na hudobný nástroj alebo stať sa lepším spevákom si vyžaduje disciplínu a trpezlivosť. Dieťa bude potrebovať veľa cvičiť, ale pochopí, že na to, aby sa zlepšilo, musí sa aktivite naplno venovať. Akademické úspechy však nie sú jedinou výhodou hudobného vzdelávania. Hudba podnecuje všetky oblasti rozvoja detí a zručnosti pre školskú pripravenosť vrátane intelektuálnej, sociálno-emocionálnej, motorickej a jazykovej gramotnosti. Pomáha lepšie koordinovať telo a myseľ. Hudba je skvelá forma sebavyjadrenia. Je dôležité, aby sa dieťa nevenovalo hudbe pod vedením profesionála, ale mali by ste sa snažiť budovať v ňom lásku k nej.
V súčasnosti je v ponuke už kopa zvukových kníh venujúca sa tematike hudby. A tak môžete vlastnú skúsenosť s nástrojmi obohatiť o iné formy vzdelávania. Na trhu už existujú knihy zamerané na hudbu ako takú, na jej jednotlivé štýly, či zvuk hudobných nástrojov. Tieto knihy sú u detí veľmi obľúbené, udržia ich pozornosť, trénujú ich sluch a popri tom rozvíjajú muzikálnu stránku ich osobnosti. Pomáhajú im identifikovať jednotlivé nástroje, vnímať rozdiely medzi nimi, spoznávať rôzne hudobné štýly, zoznamujú ich s vážnou hudbou a aj s jednotlivými skladateľmi.
Vplyv rytmu a záhadný Mozartov efekt
Práve na vzťah medzi hudbou a priestorovou orientáciou sa zameral jeden veľmi zaujímavý výskum. Pôvodne výskum troch vedcov (Frances Rauscherovej, Gordona Shawa a Katherine Kyovej), ktorý uskutočnil v roku 1993, vychádzal zo záhadného javu nazývaného Mozartov efekt. Pri počúvaní Mozartovej hudby, konkrétne Mozartovej sonáty pre dva klavíry D dur, dochádzalo k zlepšovaniu priestorovej orientácie. Neskôr však tento výskum doplnila Frances Rauscherová aj o sledovanie potkanov, ktoré sa nachádzali v bludisku. Počas počúvania hudby od Mozarta sa schopnosť potkanov dostať sa z bludiska zlepšila. Potkany našli cestu oveľa rýchlejšie a robili oveľa menej chýb. Efekt sa prejavil dokonca aj v prípade, že potkany počúvali Mozarta ešte v tele matky.
Aby hudba pozitívne vplývala na mozog, musí mať správnu rytmiku. Rytmika je totiž prítomná počas celého nášho života, je všade okolo nás a v rytmoch fungujú všetky naše telesné systémy. V rytme bije naše srdce, v rytme prebieha aj naša chôdza, a ak vykonávame veci rytmicky, pozitívne to vplýva aj na náš mozog. Ako príklad môžeme uviesť opäť výskum s myšami (pod vedením neurobiológa Schreckenberga a fyzika Birda, uskutočnený v roku 1987), keď bol jednej skupine myší v bludisku púšťaný disharmonický rockový rytmus bubnov. Ich schopnosť orientácie a nájdenia cieľa s jedlom bola s odstupom času značne zhoršená a mohol za to práve rytmus hudby, ktorú počúvali. Pre telo a mozog je preto optimálny štýl hudby, ktorý je relaxačný. Preto aj my na hodinách Baby Balance zaraďujeme tému „hudba a hudobné nástroje“, hneď v úvode kurzu.
Hudba ako jedna z mála činností dokáže aktivovať takmer celý mozog, doslova v ňom spúšťa ohňostroj reakcií. Hudobné nadanie patrí do rovnakej kategórie ako vývoj reči. Ak dieťa od malička vystavujeme cudziemu jazyku, naučí sa ho ovládať ako materinský jazyk. Dieťa, ktoré je od útleho detstva vedené k hudbe, si k nej vybuduje vzťah, stáva sa pre neho prirodzenou súčasťou jeho sveta, hudbu spontánnejšie vníma a neskôr ju i produkuje. Deti dokážu najcitlivejšie reagovať na hudbu od narodenia do 9 rokov. V tomto období sa vyvíjajú mechanizmy zodpovedné za spracovávanie a porozumenie hudbe. Hudba prináša deťom nielen umelecký zážitok ale je dokázaný aj jej vplyv na ich zdravie a kvalitu života.
Psychologické funkcie hudby a rola rodičov
Psychológia hudby prisudzuje hudbe vo vzťahu k dieťaťu niekoľko funkcií, ktoré je potrebné si uvedomovať. Medzi ne patria:
- Estetická funkcia: Táto funkcia umožňuje hudobno-estetický zážitok a poznávanie krásy. Hudba prináša deťom nielen umelecký zážitok, ale otvára im aj dvere do sveta vizuálnej a emocionálnej krásy.
- Výchovno-etická funkcia: Jej úlohou je formovanie mravného profilu dieťaťa a jeho názorov. Prostredníctvom hudby sa deti učia hodnôt a etiky. Ak dieťa počúva nevhodnú, väčšinou agresívnu hudbu s vulgárnymi textami, stráca sa jej estetické a výchovné poslanie. Takáto hudba namiesto osobnostnej kultivácie spôsobuje otupenie dieťaťa.
- Funkcia špecifického osvojovania sveta: Prostredníctvom hudby deti môžu spoznávať svet. Napríklad po sledovaní nejakej hudobnej rozprávky alebo po nejakom hudobnom predstavení v divadle majú veľkú chuť rozprávať o tom, čo videli a počuli. Hudba je univerzálnym jazykom ľudstva, prostredníctvom nej vieme vyjadriť rôzne emócie a ľudský mozog na ňu reaguje veľmi citlivo.
- Terapeutická funkcia: Hudba dokáže podnecovať a upokojovať. Poskytuje deťom harmóniu, napĺňa ich dušu radosťou, umožňuje psychické odreagovanie od konfliktných situácií.
Aby si deti dokázali hudbu obľúbiť, je nesmierne dôležité, aby sa s ňou zoznamovali nenásilne a systematicky. Nezabúdame pri tom hlavne na kvalitnú hudbu, pretože hudba nemusí pôsobiť len kladne a esteticky účinne. Jej zlý výber a k tomu ešte prehnané decibely môžu ohrozovať zdravie dieťaťa. Mnohí rodičia si myslia, že deťom stačí pustiť pieseň z komerčného rádia, a to pre kontakt s piesňou stačí. Zabúdajú na spev v rodine a zabúdajú aj známe piesne, ktoré predkovia bežne spievali. Henry Wadsworth Longfellow raz povedal, že hudba je univerzálnym jazykom ľudstva.
Vhodné a premyslené využitie piesní a hudby deťom naozaj veľmi pomáha. Vysokoškolská pedagogička Sharlene Habermeyer tvrdí, že ak deti nespievajú v nejakom zbore alebo nehrajú na nejaký hudobný nástroj, mali by sme im púšťať hudbu denne aspoň 20 minút. Nezabudnime však, že deťom v období do 3 rokov predstavujeme hudbu najmä formou spevu a tanca. Spievajme, recitujme, tlieskajme, tancujme, venujme sa rôznym štýlom, urobme si spoločný koncert, zoznámme ich s našou obľúbenou hudbou. Ako sme už spomínali, aj reprodukovaná hudba má svoje výhody a podporuje rozvoj muzikálnosti u detí. Deti do troch rokov sa učia najmä napodobňovaním a preto platí jednoduché pravidlo, veďme ich k hudbe a zlepšujme ich muzikálnosť tým, že im ju predstavíme a ukážeme. Hudba je naozaj univerzálny nástroj, ktorý nám pomáha pri rozvoji nielen našich detí, ale aj nás dospelých.
tags: #hudba #vplyv #na #dieta