Svalový tonus, toto reflexne udržiavané napätie svalov, je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života a základným predpokladom akéhokoľvek pohybu, ako aj pre udržanie vzpriamenej polohy, či už ide o sedenie alebo státie. Je to dôležitý pilier, ktorý umožňuje zvládnutie aj tých najjednoduchších pohybových aktivít. Stupeň tohto napätia sa neustále mení v dôsledku príjmu vzruchov z periférnych receptorov a je precízne ovládaný centrálnou nervovou sústavou, pričom centrum v mozgu zohráva kľúčovú úlohu v jeho regulácii. Pri hodnotení neurologického stavu novorodenca patrí vyšetrenie svalového napätia medzi základné a kľúčové diagnostické metódy.
Pojmom hypertonus sa v medicínskom prostredí označuje zvýšené svalové napätie, stav, ktorý sa môže vyskytnúť už počas gravidity, v ranom novorodeneckom alebo dojčenskom veku a v mnohých prípadoch si vyžaduje zvýšenú pozornosť a cielenú intervenciu. Hoci svalový tonus môže byť normálny, znížený (hypotonus) alebo zvýšený (hypertonus), práve zvýšené svalové napätie, ktoré nazývame hypertonus, je témou, ktorej sa v tomto článku budeme venovať podrobnejšie, aby sme objasnili jeho príčiny, prejavy, diagnostiku a možnosti terapie. Je dôležité zdôrazniť, že v niektorých prípadoch jemná odchýlka od normy nemusí vždy znamenať ochorenie, ale môže byť dôsledkom nerovnomerného vyzrievania dieťaťa. Niekedy sa dokonca stane, že kým sa dieťa dostane na neurologické vyšetrenie, svalový tonus sa sám upraví. Avšak, ignorovanie pretrvávajúcich prejavov hypertonusu môže mať následky v neskoršom veku, a preto je včasná a správna diagnostika kľúčová.
Čo je svalový hypertonus a ako ho rozpoznať?
Svalový tonus je dynamická veličina, ktorá sa mení počas dňa v závislosti od aktivity, spánku a celkového stavu dieťaťa. Zvýšené svalové napätie alebo hypertonus sa u novorodencov a dojčiat prejavuje špecifickými znakmi, ktoré môžu byť pre rodičov alarmujúce. Tieto prejavy často signalizujú, že niečo nie je v poriadku a dieťa potrebuje odbornú pomoc.
Medzi prvé a najčastejšie pozorované znaky patrí viditeľné napätie vychádzajúce od krčnej chrbtice a šije. Ramená dieťaťa sú pritiahnuté k ušiam, čo v praxi pripomína deti, ktoré „nemajú krk“, alebo vyzerajú ako korytnačka, ktorá sa sťahuje do svojho panciera. Tento obraz je typickým indikátorom zvýšeného tonusu v hornej časti tela.
Ďalšími markantnými prejavmi sú zovreté dlane v pästičkách, ktoré sú často prítomné aj v čase, keď by už dieťa malo mať ruky uvoľnené. Paže môžu byť buď natiahnuté do strán, akoby dieťa robilo „lietadielko“, alebo sú prikrčené k hrudníku. Nohy sú v extenzii a natiahnuté do dĺžky, čo môže na prvý pohľad pôsobiť ako nehybnosť. V podstate je bábätko celé v kŕči, čo sťažuje jeho voľný pohyb. Hlavička dieťaťa často smeruje do záklonu a súčasne aj s telom ide do záklonu, vytvárajúc takzvaný „luk“ alebo opistotonus. Okrem toho, hlava môže byť často v predilekčnom postavení na jednu stranu, čo v mnohých prípadoch vedie k asymetrii celého tela.
Pre hypertonické deti je charakteristické, že zle znášajú polohu na brušku. V tejto polohe sa záklon hlavy ešte viac prehlbuje, ručičky sa napínajú do strán, čím vzniká typický postoj "lietadielka". Táto poloha nie je obľúbená, lebo sa v nej ešte viac zvýrazňuje záklon a ruky idú viac do zapaženia. Ak by sme bábätko naďalej bez pomoci dávali na brucho, záklon a hypertonus sa môžu ešte viac zvýrazniť. Preto sa v úvode radšej táto poloha bábätku neponúka, ale volí sa poloha na chrbátiku s uzemnením, pokojným dotykom a s nohami prikrčenými k telu.
Príčiny zvýšeného svalového napätia u novorodencov a dojčiat
Pochopenie príčin hypertonusu je kľúčové pre správnu diagnostiku a efektívnu terapiu. Príčiny môžu byť rôznorodé a často sú komplexné, čo si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Niektoré z nich sú medicínskeho charakteru, zatiaľ čo iné sú spojené s vnútorným prostredím dieťaťa alebo externými faktormi.
Jednou z vážnych príčin je poškodenie mozgu, ktoré mohlo nastať napríklad kvôli nedostatku kyslíka (asfyxia) pri komplikovanom pôrode. Asfyxia, teda nedostatok kyslíka, môže viesť k poraneniu centrálnej nervovej sústavy, čo sa následne popisuje ako centrálny hypertonický syndróm. Pri donosených novorodencoch vzniká tento syndróm hlavne pri hypoxicko-ischemickej encefalopatii, zatiaľ čo pri nedonosených novorodencoch ide mnohokrát o krvácanie do mozgu.
Okrem toho môžu byť za zvýšeným svalovým napätím aj vrodené metabolické poruchy, vrodené chyby srdca alebo infekcie, ktoré dieťatko prekonalo počas vnútromaternicového vývinu. Poruchy svalového tonusu v prvých mesiacoch života môžu dokonca signalizovať riziko rozvoja detskej mozgovej obrny (DMO). V úvode môžu byť známky prejavu veľmi jemné a postupom času sa zvýrazňujú, pričom rozvoj diagnózy sa datuje od prvých mesiacov až do 2 rokov veku dieťaťa.
Veľmi často sa však v praxi stretávame s príčinou zvýšeného svalového tonusu, ktorá pramení z dôsledku dysbalancie vnútorného prostredia dieťaťa. Sem patria novorodenecké abstinenčné príznaky, alebo primárne gastrointestinálne problémy, ako je gastroezofageálny reflux (GER) a dojčenské koliky. Je zaujímavé, že koliky môžu byť sprievodným prejavom hypertonusu, ale čo môže fungovať aj naopak - teda kolika je príčinou hypertonusu, alebo ho môžu ešte viac zhoršovať.
Hypertonus sa ale prejavuje aj u detí, ktoré sú neurologicky v poriadku. V týchto prípadoch sa za dôvody vedúce k týmto prejavom u novorodeniatka považuje najmä psychika matky počas tehotnosti. Stres, strach z pôrodu, obavy o dieťa a podobné psychické faktory matky môžu mať kľúčový vplyv na vývoj svalového napätia u bábätka. Psychika matky je v tomto ohľade skutočne kľúčová. Ďalším dôvodom môže byť nesprávna manipulácia s dieťaťom, nesprávne nosenie a držanie dieťaťa. Všetky tieto faktory môžu prispieť k vzniku alebo zhoršeniu hypertonusu.
Diagnostika hypertonusu: Kľúč k včasnej intervencii
Včasná a presná diagnostika je základným kameňom úspešnej terapie hypertonusu. Prvé príznaky hypertonusu obvykle identifikuje pediater, ktorý vykonáva vyšetrenie svalového tonusu ako štandardnú súčasť vyšetrenia na pravidelných dojčenských poradniach. Toto základné vyšetrenie v poradni detského lekára zahŕňa rôzne manévre a polohy, ktorými sa dá odlíšiť odchýlka od normálneho svalového napätia.
Pri podozrení na problém odošle pediater dieťa na odborné neurologické vyšetrenie. Hodnotenie svalového tonusu je však často subjektívne a v značnej miere závisí od skúseností neurológa alebo fyzioterapeuta. Preto je pri diagnostike dôležitý multidisciplinárny prístup, ktorý zahŕňa spoluprácu viacerých špecialistov, aby sa získal komplexný obraz o stave dieťaťa.
Je nevyhnutné mať na pamäti, že svalové napätie sa mení počas dňa. Jemná odchýlka od normy môže byť niekedy len v dôsledku nerovnomerného vyzrievania dieťaťa a môže sa stať, že kým sa dieťa dostane na neurologické vyšetrenie, svalový tonus sa upraví sám. Napriek tomu je vždy lepšie podozrenie preveriť a vylúčiť akékoľvek vážne príčiny. Dobrá správa je, že zvýšené svalové napätie nemusí vždy znamenať ochorenie, ale vždy si vyžaduje pozornosť a sledovanie.
Charakteristické prejavy hypertonického dieťaťa a jeho vývin
Okrem všeobecných znakov, ktoré sme už spomenuli, sa hypertonus u detí prejavuje celou škálou špecifických príznakov, ktoré ovplyvňujú ich celkový psychomotorický vývin a pohodu. Tieto prejavy sú často spájané s patologickými pohybovými stereotypmi, ktoré môžu mať dlhodobé následky, ak sa neriešia včas a správne.
Postoj tela a celkové rozpoloženie
Ako sme už spomenuli, charakteristické je napätie vychádzajúce od krčnej chrbtice a šije, pričom ramená sú pritiahnuté k ušiam. Ja hovorievam, že tieto deti „nemajú krk“, alebo že vyzerajú ako korytnačka, ktorá sa schováva do svojho panciera. Ruky bývajú zovreté v pästičkách, paže sú natiahnuté do strán, alebo prikrčené k hrudníku. Nohy sú v extenzii a natiahnuté do dĺžky. Bábätko je celé v kŕči. Hlava ide často do záklonu a súčasne aj s telom ide do záklonu, vytvárajúc polohu luku, teda opistotonus. Hlava je často v predilekčnom postavení na jednu stranu, čo v mnohých prípadoch spôsobuje aj asymetriu. Hrudník je v inspiračnom postavení, to znamená, že dieťa je neustále akoby v nádychu, čo vedie k rýchlemu, povrchovému dýchaniu.
Znamenia, ktoré bábätká používajú, aby vám povedali, čo chcú
Dieťa je predráždené, hyperexcitabilné a vyruší ho každá zmena polohy. Je často plačlivé, nekľudné, s rýchlymi a nekoordinovanými pohybmi rukami a nohami. Tieto deti často trpia problémami s kojením, zaspávaním a budia sa častejšie ako ich rovesníci. Častokrát sú prítomné aj novorodenecké koliky, ktoré môžu tento stav ešte zhoršovať, alebo, ako sme už spomenuli, koliky môžu byť aj prvotným dôvodom zvýšeného tonusu novorodenca.
Oneskorený psychomotorický vývin a patologické vzorce
U dieťatka s hypertonusom sa okrem vyššie uvedeného začínajú vytvárať patologické pohybové vzorce a oneskoruje sa vývin pohybu. Tým, že dieťa nemá rado polohu na brušku, rodičia ho tam nedávajú, čo vedie k viaznutiu opory v predlaktiach - neskôr nezvládne plazenie a lezenie. Opora o predlaktia v polohe na bruchu je nedostatočná a dieťa ju dosahuje neskôr, alebo aj vôbec. Deti sa často pretáčajú z chrbátika na bruško a späť cez záklony hlavy, čo je nežiadúce. Často nedokážu plaziť a dokonca aj lozenie im robí problém.
Prejavom v stoji býva, že tieto deti zotrvávajú väčšinu času na špičkách, alebo vytáčajú nohy von do strán, a nedokážu došliapnuť na celé chodidlo. V polohe na brušku bývajú deti veľmi plačlivé, prepínajú sa do „luku“ a sú nespokojné, pretože sa nedokážu oprieť o predlaktia a udržať hlavu v napriamení.
Ruky zavreté v päsť sú ďalším výrazným znakom hypertonu. Ak podráždime dlaň, automaticky sa v dôsledku reflexného tonického úchopu zavrie. V tomto období by sme nemali bábätku podávať hračku do ruky, práve naopak, snažíme sa ruky rozvoľniť a vyhladkávaním po dorze (chrbte) dlane ich pouvoľňovať. Tieto deti sú často citlivé na dotyky v oblasti krku, chrbta a chodidiel, čo je dôležité zohľadniť pri manipulácii s nimi.
Komplexná terapia a správna starostlivosť o dieťa s hypertonusom
Riešenie problému hypertonického dieťaťa je komplexný proces, ktorého predpokladom je vždy správna diferenciálna diagnóza. Odborníci sa zhodujú v názore, že liečba nie je presne vymedzená a rovnaká pre všetky deti, pretože prístup k takémuto novorodencovi musí byť vždy individuálny. To, čo platí pre jedno dieťa, nemusí platiť pre druhé.
Terapeutické metódy
V terapii hypertonického syndrómu sa využívajú techniky, ktoré celkovo tlmia motorický systém a techniky pracujúce s telovou schémou. Medzi často využívané metódy patria:
- Správne polohovanie a handling (zaobchádzanie): Kľúčové je vedieť, ako dieťa správne držať, nosiť a ukladať do rôznych polôh, aby sa predišlo zhoršovaniu tonusu.
- Bobathov koncept: Neurovývojová terapia, ktorá pomáha dieťaťu získať normálne pohybové vzorce.
- Masáž dojčiat: Špeciálne masáže, ktoré uvoľňujú napäté svaly a podporujú relaxáciu.
- Respiračná fyzioterapia a kontaktné dýchanie: Zamerané na zlepšenie dýchania, ktoré je u hypertonických detí často povrchové a rýchle.
- Bazálna stimulácia: Podpora vnímania tela a zmyslov.
- Exteroreceptívna facilitácia a inhibícia podľa Hermachovej: Techniky ovplyvňujúce povrchovú citlivosť.
- Techniky na uvoľnenie mäkkých tkanív: Manuálne techniky, ktoré pomáhajú uvoľniť svalové fascie a znížiť napätie.
Ak sa začnú rozvíjať známky centrálnej tonusovej a koordinačnej poruchy (CKP), obvykle sa odporúča cvičenie podľa Vojtu. Často sa však stáva, že túto terapiu rodičia a ani dieťa netolerujú, preto netreba zabúdať ani na celkový stav rodiča a jeho schopnosť terapeutické postupy vykonávať.
Kľúčová je 24-hodinová starostlivosť
Nestačí si zacvičiť štyri krát denne po pár minút, ak maminka/otecko nevie ako celodenne pracovať s novorodencom a dieťa trávi väčšinu dňa v nevhodných polohách. Vojtova terapia nemusí mať v tom prípade také výsledky, aké sa očakávajú. Veľmi dôležité je s dieťaťom správane narábať, nosiť ho, dotýkať sa ho. Všetko robíme pomaly a pokojne. Neobávajte sa, že nosením dieťa rozmaznáte. Nosenie a kontakt s dieťatkom (handling) je dôležitý, najmä v prvých troch mesiacoch života dieťaťa. Dieťa nerozumie našej reči, ale reaguje na náš hlas a dotyky. Je prejavom náklonnosti, lásky a priateľstva, má vplyv na psychický a fyzický stav. Dieťa súčasne nadobúda pocit kľudu, istoty a ochrany.
Čím je dieťa nepokojnejšie, tým má väčšie svalové napätie a rýchlejšie dýcha. Prvá vec teda je, že dieťa potrebujeme upokojiť. Keď je dieťa nekľudné, dych sa zrýchli a prejaví sa povrchové dýchanie. Hypertonické deti neotužujeme, práve naopak, snažíme sa im ponúknuť teplé prostredie.
Techniky na upokojenie a správnu manipuláciu
- Na chrbátiku: Dieťa, ktoré leží na chrbátiku, najlepšie upokojíme takto: pokrčíme mu nožičky, nepokojné rúčky uvoľníme a položíme vedľa tela, svoju ruku položíme na hrudník dieťaťa a druhú ruku dáme pod jeho hlavičku.
- Ruky zovreté v päsť: Ak má dieťa ruky zovreté v päsť, snažte sa uvoľniť prsty. V tomto období nedávame bábätku hračku do ruky, práve naopak, snažíme sa ruky rozvoľniť a vyhladkávaním po dorze (chrbte) dlane pouvoľňovať.
- Poloha na brušku: Prechodne dieťatko na bruško nedávajte, pretože záklon hlavy stav ešte zhoršuje. Skôr dieťa uvoľňujte podľa vyššie spomenutého postupu. Ak by sme bábätko naďalej dávali na brucho bez pomoci v tejto polohe, záklon a hypertonus sa môže ešte viac zvýrazniť. Je potrebné im pomôcť s udržaním tejto polohy na bruchu rodičovskou asistenciou.
- Celkové tempo: Všetko je potrebné robiť v pomalom, kolísavom tempe, vyvarovať sa rýchlej manipulácii, nestabilným pohybom a štekleniu. Takto sa nám darí budovať aj emočne stabilné dieťatko, ktoré je pokojné a v pohode.
Podpora aktívneho pohybu a vývinových míľnikov
Aktívny pohyb dieťaťa sa začína cca v treťom mesiaci života a dospelí ho na toto obdobie musia pripraviť. Ak bude mať dieťa uvoľnené ruky, bude si v tomto čase priťahovať kolienka k brušku, čo mu následne pomôže pri obrátení sa z chrbátika na bruško. Ak toto zvládne, bude v polohe na brušku spokojné. Ak bude na brušku spokojné, dokáže sa plaziť a následne loziť po štyroch. Vždy dieťa najprv musí zvládnuť jeden vývinový míľnik a na ten môže nadviazať ďalší.
Dlhodobá perspektíva a úloha rodičov
Problém hypertonusu sa nedá odstrániť za pár týždňov, skôr je to otázka mesiacov, a pri závažnejších diagnózach môžeme hovoriť aj o rokoch. Je potrebné, aby rodičia pochopili, ako vedia pomôcť svojmu dieťatku a čo všetko mu môžu ponúknuť, aby sa upokojilo, cítilo sa v bezpečí a dostávalo veľa lásky. V prvých mesiacoch nám dieťa nepovie, čo ho bolí a trápi. Môžeme iba vylučovacou metódou hľadať príčinu. Ak si nie sme istí, je nutné sa poradiť s odborníkom, napríklad neurológom, alebo aj skúseným fyzioterapeutom.
U nás v poradni Baby Balance Fyzio sa snažíme nastaviť terapiu vhodnú nielen pre dieťatko, ale hlavne akceptovateľnú a zvládnuteľnú pre rodiča. Každý rodič si zaslúži pozornosť a ľudský prístup, poprípade prístup rodiča/terapeuta, ktorý si možno prešiel podobnou skúsenosťou. Deti sú veľmi napojené na emočné pole maminky a krásne nám zrkadlia naše vnútorné rozpoloženie. A tak si nezabúdajme nájsť ako matky čas aj pre seba, aby sme sa dokázali s úsmevom na tvári postarať o naše ratolesti. Láskyplný dotyk (plošný a hrejivý) a príjemný hlas rodiča je tou najdôležitejšou terapiou, ktorú každý z nás vie odovzdať svojmu dieťatku.
tags: #hypertonicke #dieta #s #kratsimi #koncatinami