Narodenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, ľudovo nazývané Vianoce alebo cirkevnoslovansky Roždestvo, patrí k najväčším sviatkom cirkevného roku. To vidno už z toho, že cirkev nám ako prípravu na tento sviatok určuje 40-dňový pôst, ktorý sa ľudovo nazýva Filipovka. Tento pôst, ktorého ľudový názov vznikol z toho, že sa začína deň po sviatku svätého Filipa, pripravuje veriacich nielen na Narodenie Pána, ale aj na sviatok Bohozjavenia, zdôrazňujúc tak hĺbku a dôležitosť nadchádzajúcich udalostí. V tomto článku sa pozrieme na význam a symboliku ikony Narodenia Pána, ktorá je hlbokým vizuálnym vyjadrením tajomstva vtelenia a radostnej správy o Božej láske k ľudstvu, pričom odhaľuje bohatstvo teologických a historických vrstiev.
Historické Korene a Tradičné Slávenie Sviatku Narodenia Pána
História slávenia Narodenia Ježiša Krista má svoje špecifiká. Na Východe sa sviatok slávil najprv spolu so sviatkom Bohozjavenia 6. januára. Podnes to tak je v niektorých východných cirkvách, napríklad v Arménskej cirkvi sa slávi Narodenie spolu s Bohozjavením práve 6. januára. Od 4. storočia sa Narodenie Pána slávi aj na byzantskom Východe 25. decembra podľa rímskeho vzoru, čo poukazuje na postupnú unifikáciu liturgického kalendára medzi Východom a Západom.
Dôležitosť tohto sviatku podčiarkuje aj zvyk slávenia druhého dňa sviatku, ktorý sa označuje ako Zhromaždenie (Zbor) presvätej Bohorodičky, a to 26. decembra. V našej cirkvi je zvykom, že po hlavnom sviatku sa na ďalší deň slávia tí, ktorí sú so sviatkom nejakým spôsobom spojení. Preto 26. decembra slávime Zhromaždenie na česť/ku cti presvätej Bohorodičky, podobne ako po Bohozjavení 7. januára slávime Zhromaždenie k svätému Jánovi Krstiteľovi. Toto usporiadanie slávností poukazuje na vzájomnú prepojenosť sviatkov a úctu k osobám, ktoré v nich zohrali kľúčovú úlohu.
Samotný dátum slávenia Narodenia Pána, 25. december, nebol vždy samozrejmý. Evanjelisti, ktorí opísali život Pána Ježiša a jeho učenie, nám neudávajú presný čas narodenia. Ani mimobiblické pramene, ktoré píšu o Ježišovi (ako napríklad Jozef Flavius, Tacitus, Suetonius, Plínius mladší a ďalší), neuvádzajú dátum jeho narodenia. Evanjelista Lukáš uvádza, že sa to stalo za vlády Herodesa v Palestíne, Kvirínia v Sýrii a cisára Oktaviána Augusta v Ríme, keď bol súpis obyvateľstva v celej Rímskej ríši. Podľa výpočtov mnícha Dionýza zo 6. storočia sa Kristus narodil v roku 753 od založenia mesta Ríma, a tento rok určil za začiatok letopočtu, ktorým sa riadime dodnes. Novšie výskumy však zistili, že tento mních sa o pár rokov pomýlil, a Ježiš Kristus sa narodil asi 4 až 7 rokov skôr. Nepoznáme ani presný deň a mesiac, kedy prišiel na svet. Napriek tomu sa 25. december ako slávnosť narodenia Pána slávi v Cirkvi už od 2. storočia, pričom pápež svätý Telesfor (125-136) nariadil, aby sa v tento sviatok slúžili tri sväté liturgie. Niekedy sa poukazuje na možnú súvislosť s rímskym sviatkom slnečného božstva, tzv. Dies Natalis Solis Invicti - Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka - ktorý sa tiež slávil 25. decembra a prekrýval sa s tradičným dátumom zimného slnovratu. Avšak najnovšie názory na pôvod dátumu slávenia Vianoc, ktoré prezentuje historik William Tighe, tvrdia, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. Toto je dôvod, prečo Vianoce pripadli na 25. decembra.
Komentár na slávnosť Narodenia Pána
Teologický Obsah a Duchovný Význam Narodenia Pána
Obsahom sviatku je oslava toho, že Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Boh sa stáva človekom, prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote, teda aby človek mohol byť zbožštený (gr. theosis). Toto je základná teologická pravda vtelenia. Dôležitým aspektom sviatku je zjavenie sa Boha ľuďom, a to v tej najponíženejšej forme. Kristus sa stáva dieťaťom, prichádza na svet v jaskyni, ktorá slúžila ako maštaľ pre dobytok. Stáva sa poníženým a bezbranným - a takým je celý svoj život až po smrť na kríži - ako dieťa, ktoré sa nedokáže brániť a nedokáže ublížiť. Tento akt poníženia, gr. kenosis (csl. istoščánije), je kľúčový pre pochopenie Božieho plánu spásy.
Akokoľvek, narodenie Vykupiteľa, Mesiáša, znamená spásu pre všetkých ľudí. Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam, v raji, Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Toto je posolstvo nádeje, ktoré sa odráža v ikonografii Narodenia.
Kľúčové Udalosti Narodenia Pána a Cesta do Betlehema
Keď Mária nosila v lone dieťa počaté bez muža, dala sa zapísať v Betleheme spolu so starcom Jozefom, lebo pochádzala z Dávidovho rodu. Nadišiel čas pôrodu, a nikde nebolo príbytku, no jaskyňa sa ukázala Kráľovnej ako nádherný palác. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť - po súčasnej ceste je Betlehem od Nazareta vzdialený okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. Evanjelista Lukáš píše: „V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“
Zaujímavým detailom je fakt, že v našich bohoslužobných textoch sa všade hovorí o jaskyni - Ježiš sa totiž podľa tradície narodil v jaskyni, a nie v dome. V tom kraji sú jaskyne, ktoré sa používali ako útulok pre zvieratá. Evanjelista Lukáš vlastne nehovorí o hostinci, ale o útulku pre pocestných, čo môže byť vlastne hocičo, ubytovňa ale aj miesto vo voľnej krajine, kam sa pútnici zvyčajne uchýlili aj so svojimi zvieratami, pokojne aj jaskyňa či skalný previs. Na mieste, kde sa Kristus narodil, vystavala svätá Helena, matka cisára Konštantína, chrám Panny Márie. Okolo roku 550 ho opravil a vyzdobil cisár Justinián. Tento chrám stojí podnes. Hlavný oltár sa nachádza nad jaskyňou Pánovho narodenia, do ktorej po oboch stranách oltára vedú schody. Jaskyňa je nádherne ozdobená lampami, ktoré dodnes pripomínajú Boží príchod do sveta.
Ikona Narodenia Pána: Hlboký Vizionársky Výraz
Ikona Narodenia Krista (Roždestvo) je jednou z hlavných sviatočných ikon kresťanskej tradície a zobrazuje narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Pravý význam Vianoc pekne vystihuje práve táto ikona. V jej strede je Kristus, ktorý leží v obdĺžnikovej sťaby truhličke v čiernej jaskyni. Je to hlboké vizuálne vyjadrenie tajomstva vtelenia a radostnej správy o Božej láske k ľudstvu, ktoré presahuje jednoduché zobrazenie historickej udalosti.
Úvod do Ikonografie a Symboliky
Ikona (gr. εικων - eikón - doslova: obraz) je sakrálny obraz, najčastejšie namaľovaný (písaný) na dreve, pôvodom z byzantskej kultúry. Vyobrazuje postavy svätých, scény z ich života a biblické motívy. Ikona je charakteristická pre pravoslávne a gréckokatolícke kresťanské chrámy - cerkvi. Charakter ikony vychádza z tradičnej byzantskej estetiky - zobrazuje protiklad dobro-zlo, svet nadzemský-svet pozemský a podobne. Smeruje k symbolickému stvárneniu sveta, teda umenie ikony je umenie symbolov. Ikony s tvárami svätých sú spojovacím článkom, sprievodcom medzi svetským životom a duchovným svetom.
Pri zostavovaní domáceho ikonostasu je najlepšie zvoliť ikony v drevených rámcoch. Táto tradícia rámovania sa zachováva už od dávnych čias a je nielen ochranou svätosti, ale aj akýmsi znakom úcty k svätým tváram. Krásne, pevné, intenzívne hnedé rámce z prírodného dreva sú ideálnym riešením pre rámovanie ikony. Poskytujú spoľahlivý základ, ochranu a dodávajú dielu ušľachtilý vzhľad. Harmonicky a elegantne vyzerá kontrast: ikona, ktorá je vykonaná na kovovom základe striebornej farby, so zlatistými vložkami a niekoľkými hnedými akcentmi v zobrazeniach, začne hrať jasnými odleskami v rámovaní hnedého rámu z dreva. Výborne zapadne do akéhokoľvek interiéru a skrášli ho. Svätosť môžete umiestniť na stenu - na tento účel má rám otvor, alebo ju postaviť na policu pomocou špeciálneho podstavca. Ikony sa často vyrábajú z lipovej dosky, sú opatrené dvojitým základom a zušľachtené zlatými kovovými plátkami. Samotné zobrazenie ikony je aplikované špeciálnou technikou tlače priamo na dosku. Na zadnej strane je ikona opatrená háčikom na zavesenie, prípadne je možné doplniť drevený kolíček na opretie alebo venovanie zo zadnej strany.
Kľúčové Postavy a Ich Symbolika na Ikone Narodenia Pána
1. Ježiš Kristus - Centrum Ikony
V centre ikony je zobrazený novonarodený Ježiš Kristus, ležiaci v jasliach či skôr žľabe na kŕmenie zvierat. Lukáš hovorí, že Mária zavinula dieťa do plienok, presnejšie do pruhov látky, ktorými stiahli končatiny, aby boli pekne rovno (Lk 2,7). Jeden sa však nemôže ubrániť dojmu, že to kŕmidlo vyzerá viac ako detská rakva než ako kolíska. A keď už sme pritom, aj tie plienky pôsobia dosť neštandardným dojmom. Tak to má byť. Ikonopisec totiž chce, aby sme si všimli podobnosť dvoch pasáží Lukášovho evanjelia: „Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ (Lk 2,7) a „Zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal.“ (Lk 23,53). A tak tu máme dve jaskyne, dvoje zavinutia do plátna a dve miesta, kde nikto ešte nebol. Kristus je uložený akoby v malej rakve a zabalený podobne ako mŕtvola. To všetko odkazuje na to, že Ježiš prišiel na svet nato, aby sa obetoval za nás na kríži.
Jasle pre dobytok nám ukazujú, že Kristus sa ponížil (gr. kenosis, csl. istoščánije), a to až medzi zvieratá. Človek sa totiž hriechom ponížil na úroveň zvieraťa, preto Kristus sa takto znižuje k nemu - je položený medzi zvieratami. Na mnohých ikonách je Ježišovo poníženie zvýraznené aj tým, že Ježiš je najmenšou postavou na ikone. V cirkevnoslovanských bohoslužobných textoch je pekne zachovaná slovná hra, ktorá používa protiklady termínov Slovo a bezslovesnyj. Bezslovesnyj označuje toho, čo nemá rozum (zvieratá a aj človek v hriechu), ale aj toho, čo nemá slov, nevie hovoriť (teda Ježiš - maličké dieťa). Kristus - Božie Slovo sa stáva bezslovesnyj (dieťa-nemluvňa), aby sa priblížil k nám, ktorí sme sa hriechom stali bezslovesnými (teda zvieratami, nerozumnými).
2. Jaskyňa - Symbol Temnoty a Hrobu
Jaskyňa znázorňuje temnotu, v ktorej bol svet; Kristus prišiel do tejto temnoty ako Slnko spravodlivosti. Jaskyňa je zároveň aj predobrazom hrobu, do ktorého bude Ježiš pochovaný po ukrižovaní. Toto zobrazenie jasne naznačuje zmysel Kristovho vtelenia: prichádza na svet, aby prešiel smrťou a vzkriesením a tak priniesol spásu.
3. Bohorodička (Panna Mária) - Matka Spásy
Bohorodička je zobrazená vedľa Krista, často ležiaca alebo sediaca. Je zaujímavé, že na niektorých ikonách sa nepozerá na dieťatko, ale na Jozefa vľavo dole. Toto zobrazenie má hlboký význam, naznačuje, že Mária je vždy tam, kde sú problémy či pochybnosti vo viere; ona stále stojí pri nás. Jej polosed alebo sed naznačuje, že rodila bez bolestí, nie je zničená z pôrodu - lebo na tento pôrod sa nevzťahovalo Gn 3, 16: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti …“ Podľa jednotnej tradície celého kresťanstva Mária porodila Ježiša bez akýchkoľvek bolestí.
4. Svätý Jozef - Muž Pochybností a Viery
Zaujímavým výjavom na ikone Narodenia je postava Jozefa sediaceho v rohu ikony. Je často umiestnený mimo centra kompozície, čím sa zdôrazňuje, že nebol biologickým otcom Ježiša. Sedí zamyslený a v pochybnostiach so skloneným pohľadom. Podľa apokryfu Protoevanjelium Jakuba Jozef po narodení Ježiša vyšiel z jaskyne a zápasil s neistotou. Jozef je na kresťanskom Východe, či už na ikonách alebo v bohoslužobných textoch, vykreslený ako normálny muž s pochybnosťami. Nemusí ísť len o to, čie je to dieťa. Možno sú pochybnosti Jozefa úplne iného druhu, pýta sa, či je dosť dobrý na takú úlohu, preniká ho bázeň pred príliš vznešeným poslaním. Pred Ježišovým narodením dokonca, podľa niektorých bohoslužobných textov (naznačuje to aj Biblia - Mt 1, 18-19), bojoval s pochybnosťami. Prastará tradícia, ktorej sa drží celá byzantská cirkev, uvádza, že Jozef bol už dosť starý a bol vdovec a mal aj deti z prvého manželstva (Ježišovi bratia spomínaní viac ráz v evanjeliách).
Pri Jozefovi je často postava starca, ktorý sa s ním rozpráva. Podľa niektorých táto postava predstavuje pokušiteľa, avšak väčšina teológov je proti výkladu, že muž zhovárajúci sa s Jozefom, je pokušiteľ. Skôr ide o proroka Izaiáša, ktorý prichádza k Jozefovi, ktorý ešte stále nerozumie tajomstvu Ježišovho vtelenia a narodenia. Izaiáš mu vysvetľuje, že teraz sa naplnilo jeho proroctvo o Panne, ktorá rodí syna Emanuela, čo znamená „S nami Boh“.
Komentár na slávnosť Narodenia Pána
5. Anjeli - Zvestovatelia Radosti
Hore sú znázornení anjeli, ktorí oslavujú Kristovo narodenie. Niektorí z nich zvestujú pastierom radostnú zvesť a iní sa klaňajú narodenému Božiemu Synovi. Z ich postojov je zrejmé, že anjelovo "Nebojte sa!" (Lk 2,10) je úplne na mieste. Tretí sa čo to poučil od anjelských chórov a už aj ladí svoj hudobný nástroj, čo symbolizuje nebeskú harmóniu a radosť z príchodu Spasiteľa.
6. Pastieri - Prví Svedkovia
Pastieri predstavujú prostých ľudí, ktorým bola oznámená správa o narodení Mesiáša. Sú zobrazení vpravo, ako prijímajú radostnú zvesť od anjelov. Evanjelista Lukáš píše: „V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“ Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“
7. Mudrci z Východu (Mágovia) - Hľadajúci Pravdu
Na pravej strane ikony sú často zobrazení mudrci z Východu, ktorí prichádzajú zďaleka a nesú drahé dary - zlato, kadidlo a myrhu. V gréčtine sú označení ako magoi - mágovia, nie králi, čo je až veľmi neskorá tradícia. Boli to vzdelanci, astrológovia, astronómovia, prírodovedci (niečo ako stredovekí alchymisti, nielen v negatívnom slova zmysle). Zlato, kadidlo, myrha, ktoré priniesli títo mudrci-mágovia Ježišovi, sa vysvetľujú ako kráľovské dary. Ale možno by mohli označovať aj zlato ako dar kráľovi, kadidlo ako dar veľkňazovi (odkazuje na obetu) a myrha ako prorokovi (pomazanie), čím symbolizujú trojitú úlohu Krista. Mudrci-mágovia sú často na koňoch a na hlavách majú perzské čapičky. Traduje sa, že keď perzské vojská plienili Svätú zem, vtrhli aj do Chrámu Narodenia v Betleheme a uvideli na ikone týchto mudrcov s perzskými čiapkami, chrám nechali na pokoji. Vľavo idú traja mudrci, nasledujú hviezdu, ktorá sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa.
8. Hviezda - Božské Vedenie
Zhora na ikone svieti hviezda, ktorá vedie mudrcov a symbolizuje božskú moc a vedenie. Spravidla má tri lúče ako symbol presvätej Trojice. V súvislosti s hviezdou, ktorá poučila mágov o narodení Ježiša Krista a priviedla ich k jaskyni, je zaujímavé poukázať aj na ďalší fakt. V staroveku si mnohí mysleli, že osud každého človeka je určený konšteláciou hviezd, pri ktorej sa narodí (aj dnes, žiaľ, niektorí týmto poverám veria a riadia sa takzvanými horoskopmi). Príchod hviezdy, ktorá vedie mudrcov, však jasne ukazuje, že samotný Boh riadi osud Spasiteľa a jeho príchod na svet.
9. Vôl a Osol - Tichí Svedkovia
Vol a osol sú tradičnými postavami ikony, aj keď ich evanjelisti (Lukáš ani Matúš) nespomínajú. Pravdepodobne sa dostali do betlehemskej scény z knihy proroka Izaiáša, ktorý skonštatoval: "Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí." (Iz 1,3). Aj preto vôl symbolizuje Izrael - predsa len je to kóšer zviera a navyše sa dá zapriahnuť do postroja. A postroj je obrazom Mojžišovho zákona. Na druhej strane taký osol, pomerne tvrdohlavé a svojhlavé zviera, je obrazom pohanov, ktorí nie sú zapriahnutí do jarma zákona. A osol rozhodne kóšer nie je. Pri jasličkách majú miesto jedni i druhí. Vlastne oslík zastupuje tých istých, ako pohanskí mágovia z východu, kým vola môžeme dať do súvisu so židovskými pastiermi. Ich prítomnosť zdôrazňuje, že Kristus prišiel pre všetkých - pre Židov aj pre pohanov.
10. Pôrodné Asistentky - Dôkaz Skutočného Človečenstva
V pravom dolnom rohu ikony sú často zobrazené dve ženy, pôrodné asistentky, ktoré kúpu malého Ježiša. Ich prítomnosť, aj keď o nich hovorí len apokryfné Protoevanjelium Jakubovo, je nesmierne dôležitá. Týmto výjavom sa zdôrazňuje, že Ježišovo človečenstvo je skutočné a nie len zdanlivé, ako to tvrdili niektorí bludári. Ježiš vo vtelení prijal ľudskú prirodzenosť v jej celistvosti a úplnosti, preto musel byť okúpaný, tak ako všetky novonarodené deti. To je aj dôvod, prečo je tu nádoba s vodou. Lebo dieťa ktoré prišlo na svet úplne obyčajným spôsobom treba úplne obyčajne aj umyť. Preto ešte nie je ani zabalené v plienkach, čím sa vizuálne podčiarkuje jeho čerstvo narodená ľudská podstata.
Komplexný Zmysel Ikony Narodenia Pána
Celá ikona Narodenia Pána je majstrovským dielom symboliky, ktoré spája nebo a zem, bohatých a chudobných, múdrych i jednoduchých, vzdelaných aj nevzdelaných, domácich aj cudzincov, poslušných aj spurných, sebavedomých aj neistých. Všetci títo nachádzajú svoje miesto v Kristovi. Úplne hore v strede je modrá mandorla. V ikonografii symbolizuje Božiu prítomnosť a slávu. Svieti z neba a ukazuje na dieťa Krista, čím sa naznačuje jeho zostúpenie z neba na zem. Hore sú anjeli, dole pastieri, pôrodné asistentky a ostatní ľudia. Vľavo sú traja mudrci (králi či mágovia), ktorí prichádzajú zďaleka a nesú drahé dary. Vpravo sú obyčajní, chudobní, nevzdelaní pastieri. A v strede je Kristus, ktorý všetkých spája. Ikona nám zvestuje, že Kristus prišiel ako Slnko spravodlivosti do temnoty sveta, aby zjavil Božiu lásku a otvoril cestu k zbožšteniu.
Liturgické Aspekty Sviatku a Modlitebné Tradície
Deň pred Narodením Pána - teda 24. decembra - zachovávame prísny pôst až do večera. (Ak tento deň pripadne na sobotu alebo nedeľu, pôst sa presúva na piatok.) V tento deň slávime ráno kráľovské hodinky - cárske časy. Na nich čítame žalmy a čítania zo Starej i Novej zmluvy, ktoré predpovedajú alebo ohlasujú Kristovo narodenie. Poobede sa potom slávi veľká večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého s ôsmymi starozmluvnými čítaniami, ktoré sa vzťahujú k sviatku Narodenia. (Treba podotknúť, že ak predvečer, teda 24. december pripadne na sobotu alebo nedeľu, vyzerá usporiadanie bohoslužieb trochu inak.) Večer potom slávime Veľké povečerie s lítiou (požehnaním chleba, pšenice, vína a oleja). Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň. Liturgia sviatku sa slávi 25. decembra.
Na záver treba spomenúť pozdrav, ktorým sa my, gréckokatolíci, počas sviatku Narodenia Pána (od 25. do 31. decembra) zdravíme: Christós raždájestja! Odpoveď znie: Slavíte jehó! (Slavíte!). V preklade do slovenčiny to znamená: Kristus sa rodí! Slavte ho! Tento radostný pozdrav v plnej miere vystihuje podstatu a oslavnú atmosféru jedného z najväčších kresťanských sviatkov, ktorý pripomína Boží príchod medzi ľudí.