V oblasti výživy dojčiat sa matky často stretávajú s protichodnými informáciami, ktoré môžu viesť k zmätku a zbytočným obavám. Jednou z takýchto tém je koncept „imunologického okna“, obdobia, ktoré je údajne kľúčové pre zavádzanie príkrmov a prevenciu alergií. Táto myšlienka sa šíri neuveriteľnou rýchlosťou a je široko propagovaná, pričom však často prichádza v rozpore s oficiálnymi odporúčaniami svetových zdravotníckych organizácií a najnovšími vedeckými poznatkami. Pre matky výlučne dojčených detí sa často objavuje nesprávna informácia, že by mali svoje dieťa začať prikrmovať omnoho skôr, ako dieťa samo prejaví záujem o tuhú stravu. Často sa pritom uvádza práve predstava „imunologického okna“ ako obdobia medzi 4. a 6. mesiacom, kedy by sa dieťa malo začať prikrmovať, a špecificky sa v tejto súvislosti spomína zavádzanie lepku či alergie. Cieľom tohto článku je objasniť podstatu tohto konceptu, konfrontovať ho s vedeckými dôkazmi a poskytnúť komplexný pohľad na zavádzanie príkrmov s dôrazom na individualitu dieťaťa a význam dojčenia.
Mýtus „Imunologického Okna“: Čo to vlastne je a prečo je to mylná predstava?
Myšlienka „imunologického okna“ je jedným z najrozšírenejších mýtov v oblasti výživy dojčiat. Zjednodušene, hovorí o období v živote bábätka, keď ešte ono samo nie je schopné v dostatočnej miere vytvárať protilátky proti prijatým antigénom, zatiaľ čo protilátky, ktoré prešli do jeho krvi počas tehotenstva, už takmer vymizli. V tomto kontexte sa uvádza obdobie medzi ukončeným 4. a 7. mesiacom alebo 16. a 27. týždňom života, ktoré je považované za jedinečné na vytvorenie tzv. orálnej tolerancie alergénov. V širšom ponímaní, a tak to uvádzajú aj niektoré imunologické spoločnosti vo svete, je možné zaviesť alergény do stravy od ukončeného 4. mesiaca až do dovŕšenia 1. roku. Treba však doplniť, že sa nerozprávame o zavádzaní príkrmov ako takých, ale o zavádzaní alergénov s cieľom predísť alergii v neskoršom veku. Preto je princíp trochu iný.
Napriek rozšírenej propagácii, je „imunologické okno“ v kontexte zavádzania príkrmov pre výlučne dojčené deti neexistujúci konštrukt. Ide o stratégiu firiem vyrábajúcich umelé mlieko a komerčné príkrmy, ako aj o kombináciu nepochopených odporúčaní európskej spoločnosti ESPHGAN z roku 2008, o nepochopenie role dojčenia a rozdielu medzi dojčenými a nedojčenými deťmi a o dezinterpretáciu dvoch štúdií, ktorých autori mali úplne iný zámer. Je dôležité spomenúť, že ESPHGAN v roku 2017 vydal nové odporúčania, ktoré však už mediálnu pozornosť nedostali tak, ako tie predošlé, ktoré viedli k tomuto mýtu.
Pri myšlienke „imunologického okna“ nejde o nič, čo by bolo preskúmané alebo dokázané, a nezakladá sa na dostatočných vedeckých dôkazoch. Neexistuje jediná štúdia, ktorá by model odporúčaného „imunologického okna“ odskúšala na deťoch. Napriek tomu sa táto myšlienka šíri nesmiernou rýchlosťou a je široko propagovaná. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Americká akadémia pediatrie (AAP) a Kanadská organizácia zaoberajúca sa pediatriou svoje odporúčania ohľadne dĺžky výlučného dojčenia nijako nezmenili. WHO i naďalej odporúča 6 mesiacov výlučného dojčenia bez zavádzania jedla pred týmto vekom, bez myšlienky „imunologického okna“. Rovnako aj AAP uvádza 6 mesiacov výlučného dojčenia. Slovenský Výbor pre podporu dojčenia, zložený z mnohých odborníkov, takisto odporúča zachovať 6 mesiacov výlučného dojčenia.
Propagácia „imunologického okna“ predstavuje odignorovanie všetkých odporúčaní rozličných organizácií zaoberajúcich sa zdravím. Zároveň je to ohrozením mnohoročnej práce v oblasti verejného zdravia, ktorá postupne vniesla myšlienku 6 mesiacov výlučného dojčenia ako niečoho, čo je nesmierne želateľné a dôležité pre zdravie detí. Okrem toho predstavuje neopodstatnený experiment na bábätkách, ktorý nikdy doteraz nebol odskúšaný.
Breast Feeding & the IQ Advantage
Kľúčová úloha dojčenia v imunite a príprave na príkrmy
Dojčenie má pre dieťa význam z imunologického hľadiska počas celého obdobia. Oveľa dôležitejšie ako presný čas zavádzania príkrmov je dojčenie samotné. Materské mlieko má v sebe faktory, ktoré vystielajú sliznicu čreva a tým chránia tráviaci trakt počas zavádzania príkrmov. Avšak, keďže o dojčení sa často uvažuje len ako o niečom, čo sa deje prvých šesť mesiacov života dieťaťa, tak sa aj s príkrmami začalo ponáhľať.
Dojčené deti majú čas. Obzvlášť výlučne dojčené deti, ktorých dojčenie pokračuje mnoho mesiacov či rokov po tom, čo dosiahnu vek 6 mesiacov. A dojčenie ich chráni a buduje ich imunitu. Dojčenie robí presne to, čo sa snažia propagátori „imunologického okna“ dosiahnuť - vďaka matkinej strave sa dojčené dieťa pripravuje na jedenie toho, čo počas dojčenia konzumuje matka a čo bude v rámci rodinnej stravy konzumovať aj ono. Materské mlieko však zároveň obsahuje aj látky na to, aby sa s rodinným jedlom tráviaci trakt dieťaťa nielen zoznámil, ale aby tieto potraviny aj bez problémov prijal.
Na rozdiel od často opakovaných tvrdení, že po 6. mesiaci už nie je dieťa o nič ochudobnené, materské mlieko obsahuje množstvo jedinečných látok a faktorov aj po prvom roku života dieťaťa, ktoré sú dôležité z imunologického hľadiska. Medzi ne patria:
- Protilátky: Poskytujú aktívnu ochranu proti infekciám.
- Probiotiká a prebiotiká: Podporujú zdravý mikrobióm v čreve, ktorý je kľúčový pre imunitu. Materské mlieko je probiotická strava, obsahuje viac než 700 kmeňov rôznych baktérií, a preto dojčené deti nepotrebujú probiotiká z lekárne, napríklad ani v čase, kedy samé potrebujú užívať antibiotiká.
- Lyzozým: Vzácna látka proti baktériám.
- HAMLET (Human Alpha-lactalbumin Made LEthal to Tumor cells): Látka, ktorá pôsobí proti rakovinovým bunkám a spôsobuje ich smrť.
- Biele krvinky, laktoferín, oligosacharidy, makrofágy, neutrofily, imunoglobulíny a T lymfocyty: Všetky tieto zložky hrajú kľúčovú úlohu v budovaní a udržiavaní imunity.
Štúdie potvrdzujú vysoký imunologický potenciál materského mlieka počas dlhodobého dojčenia. Napríklad štúdia v časopise Nutrients (2019) uviedla: „Naše výsledky dokazujú vysoký imunologický potenciál materského mlieka počas dlhodobého dojčenia a že koncentrácia laktoferínu je vtedy podobná jeho koncentrácii v kolostre. Dôkazy o stabilných či dokonca stúpajúcich hladinách imunoproteínov počas dlhodobého dojčenia poskytujú argumenty proti odstavovaniu.“ (Nutrients. 2019 Oct; 11(10): 2350). Toto jasne ukazuje, že ženy, ktoré dojčia po 6. mesiaci, to nerobia zbytočne.
Dojčenie dieťaťa sa nedeje z rozmaru. Má význam z mnohých hľadísk - zdravotného, výživového, z hľadiska rozvoja mozgu, spánku, vytvárania bezpečia, komunikácie, duševného zdravia, rozvoja sociálnych zručností a, samozrejme, aj z imunitného hľadiska. Tvrdenia, že dojčenie po prvom roku života dieťaťa je z imunologického hľadiska zbytočné a predstavuje „rozmar zo strany dieťaťa alebo matky“, sú nepravdivé. Argument, že deťom po roku už začnú rásť zuby, čo je vraj znak prírody, že sa môžu stravovať inak ako materským mliekom, taktiež nie je pravdivý. Pri dojčení nejde iba o stravovanie, ale o komplexný systém starostlivosti o dieťa, ktorý zahŕňa uspávanie, spánok, reguláciu emócií, vzájomnú komunikáciu a interakciu, socializáciu a rozvoj mozgu, ako aj upokojovanie.
Kedy začať s príkrmami u výlučne dojčených detí? Signály pripravenosti namiesto veku
Pre výlučne dojčené, dobre priberajúce dieťa je omnoho dôležitejšie ako presný čas pripravenosť bábätka na jedlo. Materské mlieko je aj po skončení výlučného dojčenia ešte mnoho mesiacov hlavnou súčasťou výživy dieťaťa a ešte v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa. Nie je potrebné sa nikam ponáhľať, nič ste nezmeškali a nezanedbali.
Príkrmy sa k dojčeniu pridávajú, nemajú teda za úlohu znižovať počet dojčení či záujem bábätka o dojčenie. Pokojne bábätko dojčite na požiadanie, kedykoľvek chce. Dieťatko sa bude učiť jesť postupne, nenúťte ho do jedla, dajte mu jedlo ochutnávať, brať do ruky, oblizovať, nechajte ho vyberať si z vášho taniera to, na čo má chuť. Čas, v ktorom deti začnú jesť väčšie množstvá príkrmov, je rozličný pre rozličné deti.
Kedy má teda výlučne dojčené dieťa začať s príkrmami? Vtedy, keď prejaví o jedlo záujem a keď sa skombinujú a začnú prejavovať jeho znaky pripravenosti na jedlo. Medzi tieto znaky patria:
- Schopnosť dať si ruku do úst.
- Sledovanie toho, ako jedia dospelí.
- Snaha zobrať si niečo z taniera.
- Keď si dieťa zoberie niečo z taniera dospelého počas jedenia a dá si to do úst, je pripravené na príkrmy.
Samotný vek dieťaťa nie je rozhodujúci. Je to niekedy približne okolo 6. mesiaca, je to rozličné pre rozličné deti a aj vtedy ide primárne o ochutnávanie, zoznamovanie sa s jedlom, hranie sa s jedlom, skúšanie nových chutí a konzistencií. A to bez nútenia a snahy, aby dieťa zjedlo určité vopred stanovené množstvo jedla. Ak dieťatko má znaky pripravenosti na príkrmy v 5 mesiacoch a 2 týždňoch, tak môže príkrmy dostať v tomto veku, ak je to v 6 mesiacoch a 2 týždňoch, tak má príkrmy dostať vtedy. Je to podobné ako s tým, kedy dieťa začne chodiť. Je to približne okolo 1 roka, ale rozpätie je pomerne široké a žiadne dieťa nie je dobré nútiť do chodenia skôr alebo neskôr, ako je pripravené. Normálne zdravé dieťa dosiahne míľniky ako príkrmy či chodenie v čase, ktorý je jemu vlastný. Normálne zdravé dieťa sa príkrmov začne dožadovať.
Keď je dieťa výlučne dojčené, dosiahnutie míľnika približne 6 mesiacov výlučného dojčenia je dôležité, pretože existuje množstvo štúdií, ktoré podporujú to, že výlučné dojčenie do 6 mesiacov je ochranou pre mnohé aspekty zdravia dieťaťa. Na zdravie dieťaťa sa treba pozerať komplexne - ochrana pred alergiami je len jeden aspekt zdravia dieťaťa. Výlučné dojčenie do 6 mesiacov je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie dôležité pre ochranu pred množstvom ochorení a výlučné dojčenie do 6 mesiacov neohrozuje ochranu bábätka pred alergiami. Nemožno na tento jediný aspekt zužovať všetko, čo sa okolo dojčenia a príkrmov deje. Ostatné aspekty zdravia sú taktiež podstatné, a pre ne je 6 mesiacov výlučného dojčenia dôležitých.
Neexistuje jediný dôkaz, jediná štúdia, ktorá by ukazovala na to, že by výlučne dojčené deti do 6 mesiacov boli na tom z hľadiska alergií horšie, ako keby sa im príkrmy dávali skôr. Najväčším problémom štúdií, ktoré sa použili na vytvorenie myšlienky „imunologického okna“, je, že nezahŕňajú dostatočné údaje o tom, či deti dostali umelé mlieko v prvých dňoch po pôrode, či boli skutočne 6 mesiacov výlučne dojčené (a „plné dojčenie“ či „čiastočné dojčenie“ v zmysle „takmer vždy dojčené, niekedy trochu umelého mlieka“ nie je to isté ako „výlučné dojčenie“).
Matky sa opakovane stretávajú s tým, že sa síce o dojčení pekne hovorí a jeho vlastnosti sa vyzdvihujú, ale tieto informácie dostávajú matky len teoreticky. Akonáhle sa niečo v živote bábätka alebo matky stane, zrazu dojčenie žiadne z týchto vlastností nemá. Je správne, ak v období, kedy sa bábätku zmení stolica, ho výlučne dojčíte, ako to ono chce, pretože tento mechanizmus ich chráni, aby v čase, kedy bojujú s nejakou chorobou, nemuseli riešiť ešte aj cudzorodé bielkoviny v strave. Chráni ich tak pred vznikom potravinových alergií a ďalších diagnóz.
Príkrmy u nedojčených a čiastočne dojčených detí: Iný prístup
Situácia je iná pri nedojčených deťoch či deťoch, ktoré sú dojčené len čiastočne. Pri nich má zmysel čo najskôr po 4. mesiaci začať odstraňovať pitie umelého mlieka a začať ho nahrádzať jedlom, ideálne ešte počas čiastočného dojčenia. V prípade umelého mlieka je začať podávať čerstvé normálne jedlo po 4. mesiaci lepšie ako sušené kravské mlieko s umelými vitamínmi, čo je definícia umelého mlieka. Jedlo sa má v takomto prípade zavádzať tak, aby po 6. mesiaci už žiadne dieťa (či už predtým umelo živené alebo čiastočne dojčené) nemuselo piť umelé mlieko.
Ľudia si často neuvedomujú, prečo je dobré a vhodné začať nahrádzať umelé mlieko po 4. mesiaci jedlom. Umelé mlieko je totiž tiež „mnohozložková“ sušená instantná potravina, ktorá sa skladá z kravského mlieka, olejov a tukov zo živočíšnych a rastlinných zdrojov a rozličných ďalších pridaných zložiek. Aj pri podávaní umelého mlieka môže mať bábätko alergickú reakciu, napríklad na bielkovinu kravského mlieka, či anafylaktický šok. Dokonca bielkovina kravského mlieka je veľmi častý alergén. Takže deti, ktoré pijú umelé mlieko, už prijímajú mnoho zložiek z rozličných potravín, často už od narodenia, a toto nikoho netrápi.
Dôvod, pre ktorý je vhodné po 4. mesiaci začať nahrádzať umelé mlieko čerstvým jedlom, je práve to, že dieťa má vďaka tomu možnosť začať jesť reálne jedlo, ktoré je čerstvé a nie sušené, ktoré obsahuje rozličné vitamíny a minerály v prirodzenej podobe. Obličky aj tráviaca sústava v tomto veku sú na toto pripravené, nie je to pre ne o nič viac zaťažujúce ako podávanie umelej výživy. Práve naopak.
Súčasné vedecké odporúčania pre zavádzanie príkrmov a alergénov
V otázke zavádzania jedla, teda podávania jedla bábätkám, sa v posledných rokoch podarilo matky dokonale zmiasť. Ešte pred rokom 2010 bolo všetkým jasné, že jedlo sa deťom podáva od približne 6 mesiaca. Odvtedy nastal zmätok, a matky často vystrašili informácie, že nerobia dobre, že už dávno mali jedlo zaviesť v 4. mesiaci. Hlavné posolstvo je však stále rovnaké: Nič sa nemení! Stále je v platnosti pravidlo, že výlučné dojčenie má trvať približne 6 mesiacov a jedlo (vrátane lepku) sa pri výlučne dojčených deťoch má začať podávať vo veku približne okolo ukončeného 6. mesiaca.
Pre zavádzanie príkrmov je ideálne, aby boli zavádzané po 6. mesiaci, a to v čase, keď je dieťatko ešte dojčené a naďalej pokračuje v dojčení. Pri zavádzaní jedla dojčeným bábätkám sa v prvom rade riadime pripravenosťou bábätka na jedlo, ktorá zahŕňa schopnosť sedieť, záujem o jedenie, keď jedia iní, snahu načahovať sa za jedlom, snahu o vkladanie jedla do úst a sledovanie ostatných ľudí pri jedle.
Európsky výbor pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) vo svojich odborných usmerneniach z roku 2017 okrem iného uvádza, že:
- „Bábätká by mali dostávať jedlo rozličných chutí a štruktúry, vrátane horko chutiacich druhov zeleno sfarbenej zeleniny.“
- „Odporúča sa popri príkrmoch pokračovať v dojčení.“
- „Alergénne potraviny by sa mali zavádzať, keď sa začne s príkrmami, hocikedy po 4 mesiacoch.“
- „Bábätká s vysokým rizikom alergie na arašidy (bábätká s ťažkým ekzémom, alergiou na vajíčka alebo oboje) by mali mať arašidy zavedené medzi 4. - 11. mesiacom po vyhodnotení situácie špecialistom.“
- „Lepok je možné zavádzať medzi 4. až 12. mesiacom.“
- „Všetky bábätká by mali dostávať príkrmy bohaté na železo, čo zahŕňa mäsové výrobky, prípadne jedlo obohatené o železo.“
Tieto usmernenia zdôrazňujú flexibilitu a individualizovaný prístup. Je dôležité si uvedomiť, že postupnosť zavádzania jedál nie je dôležitá (ak na to nemáte nejaký špeciálny dôvod), a materské mlieko je sladké, a preto pokojne môžete medzi prvými príkrmami dávať ovocie. Aj keď pediatri často odporúčajú začať dieťa prikrmovať rozmixovanou zeleninou, vo väčšine prípadov deti túto potravu ani celú nezjedia, len ju žužľajú či olizujú.
Svetová zdravotnícka organizácia vo svojej vedeckej publikácii o jedle, ktorým by mali byť kŕmené nedojčené deti vo veku 6 - 24 mesiacov, nikde nehovorí o zavádzaní jednozložkových príkrmov či o tom, že by existovalo akékoľvek správne poradie pri zavádzaní príkrmov. Zároveň s tým WHO hovorí o tom, že deti po 6. mesiaci nepotrebujú piť umelé mlieko, ak dostávajú rozmanitú vícesložkovú stravu, ktorú sa naučili jesť.
Imunologickým oknom síce dokážeme ovplyvniť vývin imunity, avšak nie úplne predísť všetkým alergiám. Veľkú mieru tu zohráva genetika a dedičnosť. Pri zavádzaní nových zložiek potravy je potrebné dieťa a jeho reakcie na tele sledovať. Ak sa mu po zjedení paradajok alebo jahôd vytvorila vyrážka alebo má začervenanie v okolí úst, a táto reakcia trvá hodinku-dve, nič sa nedeje. V rodinách, kde sa vyskytujú alergici, najmä alergici na potraviny, je vhodné spísať si rizikové potraviny a skúsiť ich bábätku postupne ponúknuť v období medzi ukončeným 4. a 7. mesiacom. Ak toto obdobie s niektorými potravinami nestihnete, môžete to skúsiť ešte do 12. mesiaca. Ak dieťatku ponúknete aj iné alergény, o to lepšie.
Zaujímavý a prirodzený pohľad na budovanie imunity ponúka pozorovanie detí. Mnoho matiek si všimlo, že deti sa okolo siedmeho mesiaca plazia po kuchyni či jedálni a zbierajú omrvinky, ktoré si dávajú do úst. Ochutnávajú a oblizujú všetko, čo nájdu. Ak na zemi nebudú rizikové omrvinky (v zmysle vdýchnutia), môže si vaše bábätko týmto spôsobom jednotlivé potraviny ochutnávať. Deti si tak vlastne samy regulujú „imunologické okno“, samy si navodzujú orálnu toleranciu a rovnako aj imunitu. To, čo zjeme, rozložíme v ústach na čiastočky, spoznáme to a do budúcna sa vybavíme vedomosťou o tejto potravine. Ochoriete väčšinou z toho, čo vdýchnete, avšak pravdou je, že sú aj gastrovírusy, ktoré vám spôsobia chorobu práve tým, že ich zjete, ale tých je, našťastie, menej. Vo vašej domácnosti však toto riziko takmer na sto percent odpadá.
Výlučné dojčenie do približne 6 mesiacov je nesmierne dôležité pre budúce zdravie detí i matiek. Matky treba podporovať vo výlučnom dojčení do približne 6 mesiacov a v ďalšom dojčení spoločne so zavádzaním jedla minimálne do dvoch rokov a potom ďalej až do prirodzeného odstavenia.
tags: #imunologicke #okno #mamila