V súčasnom vzdelávacom systéme na Slovensku sa stále častejšie skloňuje termín "školská integrácia" žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP). Tento prístup, ktorý znamená primárne zapájanie a spájanie žiakov, akceptuje a zdôrazňuje ich odlišnosť a individualitu. Integrácia je uplatnením pedagogického princípu individuálneho prístupu ku každému jednotlivcovi. Mnohí rodičia dokonca vítajú prítomnosť integrovaných detí v triedach, kde sa vzdelávajú ich zdraví rovesníci. Nejedna matka by uvítala, keby sa mala rozhodovať medzi škôlkou s integrovanými deťmi s nejakým postihnutím a škôlkou s iba zdravými deťmi, volila tú prvú. A presne z dôvodu, aby jej deti vedeli, že život prináša aj toto, že zdravie si treba vážiť, že nie všetci kamaráti už vedia chodiť, atď. Osobne si mnohí myslia, že takáto „známosť“ naše zdravé deti veľmi posunie a rozšíri im obzory.
Legislatívny rámec a definície školskej integrácie
Školská integrácia (školské začlenenie) sa podľa § 2 pís. s) školského zákona rozumie výchova a vzdelávanie žiakov so ŠVVP v triedach škôl a školských zariadení určených pre žiakov bez ŠVVP. Realizuje sa v triedach spolu s ostatnými žiakmi v základnej alebo strednej škole. Školské začlenenie je synonymum pojmu školská integrácia definovaného v § 2 písm. s) školského zákona. Slovo integrácia pochádza z latinčiny a znamená znovu vytvorenie celku.
Integrovaný žiak (začlenený žiak) je žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „ŠVVP“), ktorý bol prijatý do základnej a strednej školy na základe písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školský zákon“) sa pod ŠVVP chápu požiadavky na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní žiakov, ktoré vychádzajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania, alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí. Žiakom so ŠVVP podľa § 2 písm. k) až q) školského zákona sa rozumie žiak, ktorý má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované ŠVVP. Je to žiak so zdravotným znevýhodnením, žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo žiak s nadaním.
Konkrétnejšie sa pod ŠVVP rozumie požiadavka určená diagnostikou v zariadeniach poradenstva a prevencie na poskytnutie podporného opatrenia vo výchove a vzdelávaní dieťaťu alebo žiakovi so zdravotným znevýhodnením, to znamená so zdravotným postihnutím, alebo žiakovi s nadaním, alebo žiakovi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Medzi deti so ŠVVP sa radí dieťa, ak má niektoré z nasledovných problémov: mentálne, sluchové, zrakové, telesné postihnutie, trpí dlhodobým telesným ochorením, má narušenú komunikačnú schopnosť, vývinové poruchy učenia, pozornosti alebo správania, je hluchoslepé, diagnostikovali mu autizmus alebo inú závažnú vývinovú poruchu, prípadne trpí viacnásobným postihnutím. Deti so ŠVVP sú aj tie s nadaním alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Podľa §144 ods. 2 a 3 školského zákona žiak so ŠVVP má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú. Napríklad, žiakom so sluchovým postihnutím sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme, so zrakovým postihnutím sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma, s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
Postup pri školskej integrácii a úloha poradenských zariadení
Výchova a vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) je pre rodičov často náročné a vyžaduje si osobitnú starostlivosť, pozornosť a trpezlivosť. Poradenské zariadenie vykoná potrebnú diagnostiku, napíše správu pre školu, kde zhodnotí a konkretizuje špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby (ak také sú). V časti odporúčania navrhne ďalšie kroky, ako postupovať vo vzdelávaní.
Pre žiakov, ktorí nie sú v stave postupovať rovnako ako ostatní, sa vypracúva individuálny vzdelávací plán (IVP). Ten upravuje výchovno-vzdelávací proces, konkrétne úpravu prostredia triedy, učebných postupov čiže využívaných metód, obsahu čiže učebných osnov a plánov a množstva jednotlivých úloh, cvičení. Malo by sa v ňom nachádzať aj špecifikovanie špeciálnych kompenzačných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok, personálne zabezpečenie (asistent, špeciálny pedagóg, logopéd atď.) a tiež postup pri hodnotení žiaka. Po prijatí žiaka riaditeľom bude školský špeciálny pedagóg kompletizovať dokumentáciu, tvoriť individuálny vzdelávací program v spolupráci s triednym učiteľom a ostatnými pedagógmi.
Materské školy:Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra. Riaditeľ materskej školy môže v rozhodnutí o prijatí dieťaťa určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov a možno ju zriadiť pre najmenej desať detí. Trieda sa v takýchto škôlkach zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem.
Základné a stredné školy:Školská integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje aj na stredných školách. Žiak so ŠVVP je ten, kto má diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, ktoré si vyžadujú úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní. O prijatí dieťaťa so šVVP rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa.
Pre žiakov, ktorí neboli integrovaní na základnej škole, sú na strednej škole potrebné nasledovné dokumenty: písomná žiadosť zákonného zástupcu, písomné vyjadrenie zariadenia poradenstva a prevencie a platná správa zo psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia. Rodičia žiakov nastupujúcich do prvého ročníka, ktorí chcú, aby ich dieťa bolo integrované, musia podať žiadosť spolu s vyjadrením poradenského zariadenia a aktuálnymi správami z vyšetrení najneskôr do 2. septembra príslušného školského roka. Žiadosť bez týchto príloh nie je akceptovateľná, preto sa odporúča požiadať o vyšetrenia v predstihu. Uchádzač so zdravotným znevýhodnením prikladá k prihláške vyjadrenie všeobecného lekára o schopnosti študovať zvolený odbor. Ak je požadovaná úprava prijímacieho konania, výchovný poradca ZŠ by mal spolu s prihláškou zaslať aj odporúčania k úprave z poradenského zariadenia. Dokumentáciu integrovaných žiakov spracúva školský špeciálny pedagóg, s ktorým je potrebné si vopred dohodnúť stretnutie.
Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a ďalšej dokumentácie. Zákonný zástupca má povinnosť informovať školu o zmene zdravotnej spôsobilosti dieťaťa alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh vzdelávania.
Integrácia neznamená len "úľavy". Individuálny prístup učiteľov má pomôcť žiakovi so ŠVVP čo najlepšie zvládnuť nároky zvoleného odboru. Integrovaný žiak má ovládať rovnaký obsah a rozsah učiva ako spolužiaci, pričom poznatky nadobúda a hodnotenie prebieha v závislosti od reálnych podmienok a možností školy, s uplatňovaním odporúčaní z odborných vyšetrení. Systematická domáca príprava žiaka je nevyhnutná, obzvlášť ak mu jeho zdravotné znevýhodnenie sťažuje nadobúdanie poznatkov obvyklými cestami. Žiak so ŠVVP má právo využívať konzultačné hodiny vyučujúcich a záujmové krúžky. Žiaci so ŠVVP na stredných školách sú hodnotení podľa Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl, aj keď hodnotenie a klasifikácia žiakov so zdravotným znevýhodnením nie je priamo súčasťou týchto pokynov.
Výzvy a realita školskej integrácie v praxi
Hoci sa v posledných rokoch na Slovensku stále častejšie hovorí o potrebe inklúzie zraniteľných alebo ohrozených skupín detí do kolektívov mainstreamových škôlok a škôl, v praxi stále vidíme tendenciu tieto skupiny detí izolovať, vzdelávať v špeciálnych školách, triedach a zariadeniach. Pedagógovia a asistenti pedagógov sa často necítia adekvátne vzdelaní, pripravení a podporení v procese inklúzie žiakov s poruchami autistického spektra. Neúspešná inklúzia sa často končí preradením žiaka do inej formy vzdelávania a pocitom zlyhania všetkých zúčastnených. Jedným z cieľov včasnej a účinnej intervencie je dosiahnuť, aby dieťa mohlo byť vzdelávané a žilo v čo najmenej reštriktívnom prostredí. Vzdelávanie medzi rovesníkmi v prostredí bežnej škôlky alebo školy prináša dieťaťu s autizmom benefity, ktoré neumožňuje vzdelávanie v špeciálnej alebo autistickej triede.
Výchova a vzdelávanie dieťaťa so ŠVVP je náročné pre rodičov, ktorí sú vystavení veľkej záťaži. Problémy sa často začínajú až v kontakte s okolím, ktoré nerozumie, nevie a často ani nechce vedieť. Susedia, okoloidúci, známi, ale i rodina si trúfajú na diagnostické uzávery bez akýchkoľvek znalostí. Chýba znalosť a pripravenosť pedagógov a vychovávateľov, často dochádza k neakceptovaniu toho, že dieťa má problémy, ktoré sú mimo jeho vôľovej kontroly. Poruchy pozornosti, na rozdiel od viditeľných postihnutí, nie sú na prvý pohľad zjavné, čo môže viesť k nesprávnym interpretáciám správania dieťaťa ako nedisciplinovanosti či neposlušnosti. Aj keď nesprávne výchovné postupy môžu prispieť k rozvoju problémov, je dôležité rozlišovať ich od diagnóz súvisiacich s fungovaním centrálnej nervovej sústavy.
Existujú však aj negatívne prístupy, kde učitelia odmietajú rešpektovať vyšetrenia psychológov a považujú poruchy za "novodobé výmysly". Podľa týchto názorov deti kedysi poruchy nemali a "dobre bolo", alebo že deti sú a vždy boli iba tie šikovné a hlúpe, resp. vychované a nevychované. Tento pohľad ignoruje pokroky v diagnostike a pochopení neurovývinových porúch. Opakovane sa stretávame s názormi učiteľov, že oni čítať vyšetrenia nejakých psychológov nebudú a nemusia. Apeluje sa preto na zamestnancov školských inštitúcií a rodičov zdravých detí, aby v prípade, ak nevedia pomôcť, aspoň neublížili.
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch § 5 odsek 2 jasne stanovuje, že pedagogický a odborný zamestnanec je povinný rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa, žiaka s ohľadom na jeho možnosti. Argumenty škôl, že poradňa len odporúča a škola sa tým nemusí riadiť, sú omylom. Škola sa viaže zákonom, ktorý je nadradený akýmkoľvek odporúčaniam a povinnosťou školy je zabezpečiť vzdelávanie dieťaťa v súlade s jeho zdravotným stavom. Riaditeľ školy, kde dieťa patrí podľa bydliska, musí prijať a vzdelávať dieťa so ŠVVP. Nemôže ho odmietnuť a zároveň musí zabezpečiť podmienky na jeho vzdelávanie.
Ak nastane situácia, keď riaditeľ nevie alebo nemôže zabezpečiť vhodné podmienky pre vzdelávanie dieťaťa so ŠVVP, resp. vzdelávanie formou integrácie nie je na prospech žiakovi alebo jeho spolužiakov, môže navrhnúť inú formu vzdelávania, a to napríklad špeciálnu školu, resp. špeciálnu triedu na inej škole. Môže sa stať, že rodič túto zmenu neodsúhlasí. No musíme pamätať, že aj rodič je viazaný zákonom. Konkrétne je to zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, ktorý hovorí, že rodič je povinný chrániť záujmy dieťaťa tak, aby mu zabezpečil všestranný rozvoj. Pre nerešpektovanie odporúčaní na voľbu formy vzdelávania sa môžu rodičia dostať do rozporu s týmto zákonom. Vo vyhrotených situáciách, keď ani jedna strana nechce ustúpiť, o ďalšom vzdelávaní dieťaťa rozhodne súd (§ 29 ods. 5 školského zákona).
Dôležitým legislatívnym aspektom je, že od septembra 2015 nie je počet integrovaných žiakov v triede obmedzený. Kedysi to boli maximálne traja žiaci a na každého integrovaného žiaka sa znížil celkový počet žiakov v triede. Toto už neplatí a môže sa stať, že v triede je aj osem integrovaných žiakov pri celkovom plnom počte detí (pre prvý ročník 22, druhý až štvrtý ročník 25 a pre druhý stupeň 29 žiakov). Nikto nemusí byť odborník, aby pochopil, že za týchto podmienok je individuálny prístup na základe vytvoreného individuálneho plánu číročistou ilúziou. Ani celkové zníženie počtu žiakov na triedu neumožňuje, pri našom typickom frontálnom vyučovaní, individualizovať vzdelávanie.
Príkladom extrémnej situácie, ktorá sa obáva, že je celkom bežná, je trieda so 14 žiakmi, z ktorých 8 je integrovaných s rôznymi diagnózami: 1 s ľahkou mentálnou retardáciou, 1 so stredne ťažkou mentálnou retardáciou, 1 je nedoslýchavý, 1 s tzv. praktickou hluchotou, 1 s narušenou komunikačnou schopnosťou a 3 s ADHD (porucha pozornosti). Táto situácia nie je priaznivá pre tzv. intaktné deti, deti so ŠVVP, ani pre učiteľov. Frustrovaní bývajú všetci zúčastnení.
Školstvo smeruje k ešte väčšej inklúzii, kde sa plánuje integrovať všetky deti s ľahkou mentálnou retardáciou do bežných škôl. Predpokladá sa, že detí so ŠVVP bude stále viac v dôsledku viacerých faktorov. Medzi rizikové faktory patrí zdravotný stav obyvateľov vplyvom znečistenia životného prostredia, zlého životného štýlu, zvyšujúci sa vek rodičov prinášajúci slabú fyzickú kondíciu, čo sa často podpíše pod nechcené genetické mutácie, nepriaznivý priebeh tehotenstva a komplikácie počas pôrodu. Nezanedbateľný je, paradoxne, pokrok medicíny, keď sa zachránia rizikové tehotenstvá a patologickí novorodenci, ktorí by v minulosti nemali šancu. Za rizikový faktor sa považuje aj umelé oplodnenie. Nemalý vplyv majú rôzne civilizačné vynálezy, ktoré obmedzujú prirodzený pohyb dieťaťa v ranom a predškolskom veku. Napriek týmto výzvam sa zatiaľ nedarí naplno implementovať efektívne riešenia. Prebiehajú boje medzi rôznymi skupinami - deťmi, rodičmi, učiteľmi, poradenskými pracovníkmi a školskými špeciálnymi pedagógmi - v hľadaní vinníka a očakávaní, že ostatní urobia viac. Všetci sú unavení, aby iniciovali zmenu, sú bez motivácie, bez časovej kapacity, čakajú na vodcu zmeny, zatiaľ čo deti nadobúdajú odpor k učeniu.
Integrované tematické vyučovanie ako moderný prístup
Popri školskej integrácii žiakov so ŠVVP existuje aj inovatívny pedagogický prístup známy ako Integrované tematické vyučovanie (ITV). Školy, ktoré uplatňujú model ITV, si získavajú čoraz väčšiu pozornosť rodičov, ktorí hľadajú pre svoje deti progresívny a na žiaka orientovaný prístup k vzdelávaniu. Integrované tematické vyučovanie je teoretikmi označované ako na žiaka orientované, humanistické a skúsenostné vzdelávanie. Tento inovatívny vzdelávací model, ktorý vznikol v USA vďaka práci Susan Kovalik v spolupráci s Karen Olsen, je označovaný ako vzdelávanie pre 21. storočie. Na Slovensku je tento spôsob učenia zastrešovaný Asociáciou Susan Kovalikovej - Vzdelávanie pre 21. storočie na Slovensku (ASK), ktorá od roku 1992 vzdeláva pedagógov, študentov vysokých škôl a pracovníkov s deťmi a mládežou v inovačných edukačných programoch. Odborne garantuje zavádzanie inovačného edukačného programu Vysoko efektívne učenie/Integrované tematické vyučovanie (VEU/ITV), ktorý je overený Štátnym pedagogickým ústavom a akreditovaný Ministerstvom školstva SR. ASK aktívne spolupracuje s domácimi a zahraničnými vzdelávacími inštitúciami v oblasti inovácií vzdelávania, čím prispieva k neustálemu rozvoju pedagogických metód.
Princípy Integrovaného tematického vyučovania: Pohľad do fungovania mozgu a optimálneho učenia
Základné princípy ITV sa opierajú o hlboké poznatky z výskumov mozgu, ktoré delia jeho funkcie do troch úrovní: mozgový kmeň, limbický systém a mozgová kôra. Tieto úrovne nie sú statické, ale mozog pri svojej činnosti "prepína" medzi nimi.
- Mozgový kmeň: Táto vývojovo najstaršia štruktúra, prítomná aj u živočíchov, je zodpovedná za základné, často inštinktívne reakcie typu „útok - útek“. V situáciách ohrozenia života umožňuje rýchle, nepremyslené reakcie, ktoré sú v bežných sociálnych interakciách často nevhodné. Pre efektívne učenie je nevyhnutné, aby toto "úrovňové prepínanie" nastalo a vytvorili sa podmienky pre vyššie formy spracovania informácií.
- Limbický systém: Táto úroveň myslenia je spojená s pocitmi a emóciami. Hoci schopnosť cítiť je pre ľudskú existenciu a sociálne interakcie zásadná, emocionálna nestabilita alebo neuspokojené základné potreby nie sú ideálnym východiskovým bodom pre efektívne učenie. Vedci ju označujú ako "prestupnú stanicu", kde by mal učiteľ viesť žiaka k "prepnutiu" do vyššej úrovne.
- Mozgová kôra: Najmladšia a najpomalšia časť mozgu, kde dochádza k dlhodobému ukladaniu informácií. Efektívne učenie sa uskutočňuje výlučne v bezpečnom prostredí, ktoré je fyzicky, fyziologicky a sociálne podnetné. Ideálne je, keď učiteľ dokáže pracovať so žiakmi rôznymi spôsobmi a zároveň vytvára v triede príjemnú atmosféru a buduje dobré vzťahy.
V ITV je kľúčová zmena oproti tradičnému vyučovaniu v tom, že príprava kurikula je plne v rukách učiteľa, ktorý nepracuje len s učebnicou, ale integruje poznatky z rôznych zdrojov a predmetov.
Charakteristika mozgovo-súhlasného prostredia v ITV
Účinnosť modelu ITV je založená na ôsmich vzájomne prepojených zložkách "mozgovo súhlasného prostredia". V rámci ITV sa vyčleňujú dlhšie vyučovacie bloky (približne 90-minútové), v ktorých sa striedajú rôzne činnosti a kombinuje sa učenie s telesným pohybom, aby sa dodržala psychohygiena a dosiahol sa optimálny efekt. Dôležité je vytvorenie optimálneho vonkajšieho prostredia školskej triedy tak, aby odrážalo tému, ktorú sa žiaci učia.
Dieťa sa v takomto prostredí pravdepodobne stretne s nasledujúcimi aspektami:
- Dlhšie vyučovacie bloky: Klasické 45-minútové hodiny sú nahradené dlhšími blokmi, čo umožňuje hlbšie ponorenie sa do témy.
- Prepojenie predmetov: Obsah jednotlivých predmetov sa tematicky prepája, čím sa vytvára komplexnejší obraz o učive.
- Menší počet detí v triede: Tento faktor často prispieva k individuálnejšiemu prístupu.
- Menej domácich úloh a viac tvorivosti: Dôraz sa kladie na rozvoj kreativity a samostatného myslenia.
- Dohodnuté pravidlá spolunažívania: Trieda má jasne stanovené pravidlá, ktoré podporujú pozitívnu klímu.
- Ranné stretnutia v kruhu: Každé ráno sa deti s učiteľom stretnú v kruhu, aby sa porozprávali o zážitkoch alebo problémoch, čím sa buduje otvorená komunikácia a dôvera.
- Pozitívne nástroje na zvládanie situácií: Využívajú sa postupy a "recepty" na pozitívne zvládnutie bežných situácií v triede, čo deťom pomáha pochopiť a predvídať následky svojho konania a predchádzať konfliktom.
Rola rovesníckych skupín a ich vplyv na rozvoj dieťaťa
Rovesnícka skupina je pre dieťa významným a nenahraditeľným socializačným prostredím. Rovesníci sú zdrojom rôznych informácií, majú vplyv na formovanie postojov, názorov a tiež na správanie jednotlivca. Sociálna skupina sa chápe ako združenie minimálne dvoch ľudí, ktorí sa spájajú na základe spoločných hodnôt, cieľov, názorov a postojov. Súčasťou sociálnej skupiny pritom môže byť ktokoľvek, kto zastáva tie isté alebo podobné hodnoty, názory, má rovnaké ciele a akceptuje všetky normy, ktoré si skupina definuje a dodržiava ich. Normy skupiny si pritom definuje skupina sama.
Sociálna skupina plní dve veľmi podstatné funkcie, a to nástrojovú a citovú funkciu. Nástrojová funkcia znamená, že skupina pomáha svojim členom lepšie a efektívnejšie dosiahnuť nejaký cieľ. Citová funkcia znamená, že skupina uspokojuje sociálne a psychologické potreby svojich členov. Rovesnícke skupiny tvoria prirodzenú súčasť života detí a mládeže často už od skorého detstva. Obvykle s prvou väčšou rovesníckou skupinou sa dieťa stretáva s nástupom do materskej škôlky. V takýchto skupinách si deti začínajú budovať kamarátske vzťahy a v rámci nich rôzne dôležité sociálne kompetencie, osobnostné vlastnosti ako svedomitosť, odvahu, trpezlivosť, vernosť, sebakontrolu, sebauplatnenie, cit pre spravodlivosť, lojálnosť, budovanie priateľských vzťahov k druhým. Neskôr v období dospievania v rovesníckej skupine trávia približne 60-80 percent svojho času. Získanie prijateľnej sociálnej pozície, miesto, postavenie v skupine, sociálny status sa stáva významným faktorom v ich osobnostnom rozvoji.
Druhy rovesníckych skupín
- Hrové skupiny: Vytvárajú sa v predškolskom období. Tu sa prihliada na špecifické postavenie chlapcov a dievčat. Deti sa pomocou hier snažia vcítiť do sveta dospelých.
- Rovesnícke skupiny: Vytvárajú sa v mladšom a staršom školskom veku. Stabilita sa postupne vekom ustaľuje.
- Deviačné skupiny: Vytvárajú sa z rovesníckych skupín, ale majú svoje osobitosti. Majú vytvorené vlastné tradície, morálku a systém hodnôt, ktoré sú často v rozpore so svetom dospelých.
- Triedna skupina: Najdôležitejším prostredím, kde sa utvárajú a existujú rovesnícke skupiny je škola. Jednou z najdôležitejších rovesníckych skupín je triedna skupina. V nej môže mať dieťa rôznu pozíciu, zastávať rôznu rolu - od postavenia vodcu, obľúbeného kamaráta, cez triednu hviezdu, triedneho šaša až po neobľúbeného alebo odmietaného, izolovaného žiaka či až outsidera alebo dokonca otroka. Deti v škole strávia pomerne veľkú časť života a navyše v takom vývinovom období, ktoré je pre ich zdravý rozvoj osobnosti rozhodujúce, kedy sa formuje ich sebaobraz, sebavedomie, sebahodnotenie, prebieha proces ich sebautvárania. To, akú pozíciu zastávajú v rovesníckej skupine, je teda veľmi dôležitým faktorom.
Často sa však stáva aj to, že deti sa buď nevedia zaradiť do rovesníckych skupín, alebo v nich trpia.
Podpora dieťaťa v rovesníckych vzťahoch: Rady pre rodičov
Keď dieťa cíti, že ho spolužiaci nechcú prijať do skupiny, vníma to veľmi citlivo a je nešťastné. V takýchto situáciách môžu rodičia podniknúť konkrétne kroky na podporu svojho dieťaťa.
- Počúvajte, čo dieťa hovorí: Predovšetkým počúvajte, čo vaše dieťa hovorí, keď sa ho pýtate, ako sa cítilo v škole a položte mu konkrétne otázky. Ak sa vám zdá, že vaše dieťa odpovedalo na tieto otázky smutne alebo rozrušene, alebo ak tvrdí, že s nikým nesedelo a nehralo sa, opýtajte sa ho prečo.
- Porozprávajte sa tiež s učiteľom vášho dieťaťa: Učiteľ si pravdepodobne uvedomuje sociálnu dynamiku v triede a môže byť schopný poskytnúť prehľad o tom, čo sa deje. Má skúsenosti s riešením týchto problémov a môže navrhnúť nejaké riešenia, ktoré by vášmu dieťaťu pomohli, ak je zo sociálnych skupín skutočne vylúčené. Zistite si tiež, či vaše dieťa nie je šikanované. Je dobré to riešiť. Dnes je už dokázané, že dlhodobé účinky šikany môžu trvať desaťročia po tom, ako odzneli a sú spojené s fyzickými a zdravotnými problémami či ďalšími neúspechmi v dospelosti.
- Podporujte svoje dieťa v hraní sa s viacerými deťmi: Keď sa dieťa cíti vylúčené, snaží sa ešte viac zapadnúť do vysnívanej skupiny. Postupne a nenásilne nasmerujte svoje dieťa na iné deti a možno práve vďaka tomu, že sa zameria na inú skupinu, nájde si dobrých kamarátov. Ak je to nutné, porozprávajte sa aj s rodičmi iných detí a poproste ich, aby vám určitým spôsobom pomohli začleniť vaše dieťa medzi ostatné deti.
- Upozornite aj na nebezpečenstvá rovesníckych skupín: Ak je vaše dieťa súčasťou rovesníckej skupiny a vám sa niečo v nej javí ako nezdravé alebo vaše dieťa sa až priveľmi orientuje na vodcu alebo iných členov, porozprávajte mu o tom, aké to môže mať nevýhody. Napríklad to, že človek po určitej dobe nemôže byť sám sebou, musí robiť veci, ktoré mu nevyhovujú, musí radikálne meniť svoje správanie, musí sa prispôsobovať aj tomu, čo mu nevyhovuje, musí na slovo poslúchať vodcu, ak je veľmi dominantný. Je dobré, keď si tieto veci deti uvedomujú. Vďaka tomu si skôr dokážu nájsť kamarátov s podobnými hodnotami a záujmami. Vysvetlite dieťaťu, že vôbec nemusí byť súčasťou rovesníckej skupiny, v ktorej ho nechcú alebo v ktorej sa necíti dobre. Vždy má aj iné možnosti a vždy si môže vybrať iných kamarátov.
- Motivujte dieťa, aby hľadalo možnosti, kde môže stretnúť kamarátov: Čím viac príležitostí dieťa na stretnutia má, tým má väčšiu šancu, že stretne nových kamarátov a začlení sa do nejakej rovesníckej skupiny. Tým, že bude sedieť doma, kamarátov nenájde. Mnohí si myslia, že kamarátov nájdu na sociálnych sieťach. Najlepšie sa však priateľstvá formujú vďaka reálnym kontaktom.
- Budujte sebadôveru dieťaťa: Na budovanie a udržiavanie priateľstiev dieťa potrebuje celý rad komunikačných a sociálnych zručností, s ktorými sa nikto nerodí. Vyvíjajú sa pomaly a postupne. Existuje niekoľko stratégií, vďaka ktorým sa priateľstvo dá podporovať. Môžete deti prihlásiť do krúžkov, kde chodia ich kamaráti, môžete kamarátov pozývať k vám domov, aby sa spolu pohrali, môžete zobrať skupinku kamarátov na spoločný výlet alebo do kina. Možností je veľa. Najlepšia možnosť však spočíva v tom, že pomôžete dieťaťu nájsť dostatok sebadôvery v sebe, ktorú potrebuje na to, aby si ono samo k sebe kamarátov priťahovalo. Základ spočíva v tom, že vysvetlíte deťom, čo je očný kontakt a pozitívna reč tela. Tiež mu porozprávajte o tých vlastnostiach a správaní, ktoré priťahuje iné deti. Spýtajte sa dieťaťa, čo sa mu páči na správaní obľúbených detí a čo by mohlo urobiť pre to, aby sa aj ono správalo podobným spôsobom. Môže si to napríklad nacvičovať pred zrkadlom s plyšákom. Navrhnite mu, aby sa správalo tak, ako keby bolo už veľmi obľúbené, pretože to väčšinou vyústi k takému správaniu aj v skutočnosti a práve toto správanie potom k nemu pritiahne ostatné deti.
- Vysvetlite dieťaťu, ako si udržať s kamarátmi dobré vzťahy: Mať kamarátov je jedna vec, ale udržať si ich, je druhá vec. Dieťa musí vedieť, že priateľom musí dávať svoj čas a zaujímať sa o nich. Povzbudzujte ho, aby napríklad chorému kamarátovi povedalo, čo majú na domácu úlohu. Alebo mu môže zavolať a opýtať sa, ako sa má. Niekedy možno nejaký kamarát potrebuje len povzbudenie, inokedy dobrú radu alebo pomoc pri niektorých činnostiach. Upozornite tiež dieťa na to, že keď je s kamarátom, nech sa mu naplno venuje, užíva si jeho spoločnosť, dáva mu najavo radosť z toho, že sú spolu. Žiadne priateľstvo sa nezaobíde bez konfliktov. V rámci zachovania dobrých vzťahov, keď dôjde k nedorozumeniu, dôležité je ospravedlniť sa. Ak sa priateľovi darí, nech sa vaše dieťa teší spolu s ním. Sila priateľstva sa overuje aj v takýchto situáciách. Jednou z najodvážnejších a najláskavejších vecí, ktoré dieťa môže urobiť, je postaviť sa za priateľa. A hoci je to dôležitá súčasť priateľstva, niekedy to môže vyžadovať veľa odvahy, ak sa jedná o iné dieťa, ktoré ubližuje inému. Upozornite dieťa i na to, že priateľstvá niekedy zanikajú a vznikajú nové.
tags: #integrovane #dieta #a #zdravy #rovesnici