Rozhodnutie o umelom prerušení tehotenstva (UPT), známeho aj ako interrupcia, je pre ženu mimoriadne náročné. Okrem etických a osobných dilem, ktoré toto rozhodnutie sprevádzajú, sa často vynárajú otázky týkajúce sa budúcej plodnosti. Tento článok sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, opierajúc sa o dostupné informácie a medicínske poznatky.
Čo je interrupcia?
Interrupcia je lekársky zákrok, ktorým sa ukončuje tehotenstvo. Ide o proces odstránenia plodového vajíčka, prípadne už plodu z dutiny maternice. Tehotenstvo možno ukončiť na žiadosť pacientky alebo zo zdravotných dôvodov. Na Slovensku je UPT legálna do 12. týždňa tehotenstva bez udania dôvodu, a do 24. týždňa na základe genetickej indikácie. Interrupcie na Slovensku z roka na rok klesajú. Za posledných päťdesiat rokov bolo na Slovensku vykonaných viac ako 1 300 000 potratov. Rozmach tejto praxe súvisel najmä s legalizáciou potratov na žiadosť ženy.
Podmienky a dôvody pre interrupciu
Ak sa pacientka rozhodne pre umelé ukončenie tehotenstva, musí tak urobiť do 12. týždňa tehotenstva. Pri žiadosti o ukončenie tehotenstva do daného týždňa nie je potrebné udávať dôvod, ide o vlastné rozhodnutie pacientky. Medzi časté faktory, ktoré ženu vedú k ukončeniu tehotenstva, patrí nízky vek, zlá finančná situácia, nestabilný partnerský vzťah, prípadne situácia, keď tehotenstvo je následkom trestného činu.
Umelé ukončenie zo zdravotných dôvodov možno vykonať aj po 12. týždni tehotenstva, ak je ohrozený život ženy, alebo bol preukázaný plod neschopný života, prípadne je ťažko poškodený - v týchto prípadoch potrat nie je časovo ohraničený. Do 24. týždňa tehotenstva je potrat možný pri preukázaní závažnej genetickej poruchy plodu, ktorá bola diagnostikovaná ultrazvukovým skríningom, prípadne genetickým vyšetrením z plodovej vody, krvi matky alebo z placenty.
Ak tehotná žena ešte nedovŕšila v čase tehotenstva vek 16 rokov, musí o prerušenie tehotenstva požiadať jej zákonný zástupca. Podľa Slovenskej legislatívy (Zákon č. 73/1986 Zb. - Zákon o umelom prerušení tehotenstva) sa bez udania dôvodu vykonáva do 12. týždňa tehotenstva.
Ak sa tehotenstvo ženy nachádza v povolenom intervale, gynekológ ju o celom procese poučí a vysvetlí jej riziká. Potom má žena dva dni na premyslenie, kedy si to môže ešte rozmyslieť. Ak nie, lekár jej dá na vyplnenie „Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva a hlásenie potratu“. V ňom vyplní osobné údaje (nie dôvod, pre ktorý sa rozhodla podstúpiť potrat). Svojím podpisom potvrdí, že bola oboznámená s rizikami vyplývajúcimi z tohto zákroku. Žiadosť vypĺňa trojmo, dva exempláre pre zdravotnícke potreby a jeden pre štatistický úrad. Následne absolvuje niekoľko vyšetrení na overenie, že môže podstúpiť tento zákrok.
Ako prebieha interrupcia?
Existujú rôzne metódy vykonávania interrupcie:
1. Farmakologické ukončenie tehotenstva
Farmakologické ukončenie tehotenstva je možné do 12. týždňa tehotenstva. Spočíva v podaní troch tabliet, ktoré sú viazané na lekársky predpis. Ide o užitie antiprogesterónových tabletiek a následné podanie prostaglandínu, ktoré vedú k vyvolaniu kontrakcií a vypudeniu plodu a placenty. Prejaví sa to kŕčovitou bolesťou a krvácaním z rodidiel. Po liekoch je nutné gynekologické a ultrazvukové vyšetrenie. Inštrumentálna revízia dutiny maternice väčšinou nie je potrebná. Pri ukončení tehotenstva v druhom trimestri možno využiť medikamentóznu terapiu, ktorá vedie k samovoľnému potratu.
Po užití druhej tabletky (Cyprostol®), prostaglandínu často nastanú bolesti v bruchu a/alebo v krížoch. Preto odporúčame súčasne preventívne užiť lieky utišujúce bolesť: Parkemed®, (Ibu-)Brufen 200mg, napríklad Dismenol® alebo Diclofenac, napr. Voltaren®50 alebo 75mg. Krvácanie po medikamentóznom prerušení tehotenstva nastáva väčšinou až po užití prostaglandínu Cyprostol® a môže byť počas niekoľkých hodín silnejšie ako bežné menštruačné krvácanie. Počas prvých 2 dní po prerušení tehotenstva by ste nemali mať žiadny pohlavný styk a nemali by ste plávať, kúpať sa či používať tampóny. Potom môžete robiť všetko, čo Vám robí dobre. Prvé hodiny po užití prostaglandínu Cyprostol® môžu príležitostne dôjsť k silnejšiemu krvácaniu. Preto odporúčame, aby ste v tomto čase nepracovali.
2. Chirurgická interrupcia
Interrupcia je ambulantný výkon, ktorý sa vykonáva do 45. dňa tehotenstva u žien, ktoré nerodili, a do 55. dňa u ostatných žien. Výkon prebieha pri tlmení bolesti, prípadne v celkovej anestéze. Pomocou kyrety sa vykoná revízia dutiny maternice a odčerpá sa jej obsah. Po výkone je potrebná hospitalizácia približne na 2 hodiny. Pri plode staršom ako 8 týždňov je výkon možný len pri hospitalizácii pacientky.
Ide o operačný zákrok, ktorý trvá približne desať až pätnásť minút. Ráno v dohodnutý deň príde žena nalačno na príjem do nemocnice. Po vybavení potrebnej administratívy čaká na svojej izbe. V určený čas ju privedú do malej operačnej sály - tzv. zákrokovne. Tu ju uložia v gynekologickej polohe na operačný stôl. Anesteziológ podá žene do žily lieky potrebné na to, aby ju uspal. Po dezinfekcii vonkajších rodidiel a pošvy sa maternica zachytí za krčok do tzv. amerických klieští. Operatér si pridržiava maternicu kliešťami v ľavej ruke a pravou, pomocou kovových tyčiniek - dilatátorov, otvára a rozširuje kanál v krčku. Tento kanál je budúci pôrodný kanál, počas bežného tehotenstva je až takmer do pôrodu zatvorený, aby chránil rastúce dieťa.
- Miniinterrupcia (včasná interrupcia): Vykonáva sa do 6.-8. týždňa tehotenstva (do 45 dní od poslednej menštruácie u žien, ktoré nerodili, a do 55 dní u žien, ktoré rodili). Používa sa špeciálne sacie zariadenie na vysatie plodu z maternice. Zákrok trvá približne 15 minút a nevyžaduje hospitalizáciu.
- Klasická interrupcia (dilatácia a kyretáž): Vykonáva sa od 6. do 12. týždňa tehotenstva. Používa sa kyreta na zoškrabanie plodu z vnútornej vrstvy maternice a následne kanyla na vysatie plodu. Zákrok prebieha v celkovej anestézii a vyžaduje jednodňovú hospitalizáciu.
Keď je kanál v krčku dostatočne rozšírený, zavedie sa do maternice trubica napojená na vysávací prístroj a dieťa, uhniezdené na stene maternice, sa odsaje spolu s tkanivom, ktoré ho obklopuje - vákuumexhauscia. V prípade pokročilého tehotenstva (8.-12. týždeň), keď sa už dieťa „nevmestí“ do trubice odsávacieho zariadenia, pristúpi sa preto k vyprázdneniu maternice tupou kyretou - k tzv. kyretáži. Na vytiahnutie väčších častí, napr. hlavičky dieťaťa, sa používajú potratové kliešte. Dieťa sa väčšinou odstraňuje po častiach, jemné telíčko sa trhá a následne vyťahuje. Vo väčšine prípadov dostane pacientka do žily látky, ktoré pomáhajú sťahom maternice a predchádzajú tak nadmernému krvácaniu. Po ukončení zákroku sa žena prebudí a ešte niekoľko hodín ostáva intenzívne sledovaná. V poobedňajších hodinách odchádza domov.
Záleží na tom? | 25.marec 2019 | Biela stužka
Riziká interrupcie
Každý potrat predstavuje riziko vzniku komplikácií. Hoci je interrupcia vo všeobecnosti bezpečný zákrok, existujú určité riziká, ktoré je potrebné zvážiť. Riziko komplikácií sa zvyšuje v neskorších fázach tehotenstva.
Medzi možné komplikácie patria:
- Poranenie hrdla maternice: Pri nešetrnom rozširovaní môže spôsobovať problém pri následnom tehotenstve.
- Zápal: Sprevádzaný horúčkou, krvácaním, prípadne výtokom z pošvy. Po niektorých potratoch môže v maternici ostať časť plodového vajíčka. Prejaví sa to bolesťou v podbruší, krvácaním a rozvojom zápalovej reakcie. Ak sa zistí, že v maternici zostala časť plodového vajíčka, je opätovne nutné vykonať revíziu dutiny maternice v kombinácii s antibiotickou terapiou. Zriedka nastane po prerušení zápal. Zápal sa prejaví horúčkou počas dní po prerušení tehotenstva.
- Nadmerné krvácanie: Po chirurgickom prerušení je krvácanie väčšinou slabšie ako bežné menštruačné krvácanie. Avšak môže byť nepravidelné, napríklad prvé 1-2 dni vôbec/alebo veľmi slabo. V niekoľkých málo prípadoch však môže byť krvácanie silnejšie. Pri tom sa môže krv pri výrone z maternice zraziť ako náhle je v kontakte s pošvou. Krv bude potom vylúčená ako krvný gél (zrazený kus).
- Poškodenie maternice: Toto riziko je spojené skôr s inštrumentálnymi metódami.
- Pokračovanie tehotenstva napriek vykonanej interrupcii: Ide o veľmi zriedkavé prípady.
- Možné problémy s ďalším otehotnením alebo udržaním tehotenstva: Toto je skôr mýtus ako reálne riziko pri nekomplikovanom zákroku.
- Post-interrupčný syndróm (psychické ťažkosti): Niektoré ženy môžu prežívať psychické ťažkosti po zákroku.
V každom prípade ustúpi nevoľnosť v priebehu niekoľkých dní po prerušení tehotenstva. Bezprostredne po chirurgickom prerušení Vám urobíme vyšetrenie ultrazvukom, aby sme si boli istí, že vaša dutina maternice je prázdna. Možnosť nastania komplikácií po umelom prerušení tehotenstva je veľmi malá, ale ak máte pocit, že niečo predsa len nie je v poriadku, môžete sa na nás kedykoľvek obrátiť.
Interrupcia a plodnosť: existuje spojitosť?
Všeobecne platí, že interrupcia nemá vplyv na zníženie plodnosti. Prerušenie bez komplikácií nemá žiadne negatívne účinky na plodnosť. Najbližšia ovulácia nastane približne 2 týždne po prerušení. Pritom môžete byť ihneď zas tehotná, ak nepoužijete bezpečnú ochranu. Pri medikamentóznom prerušení môžete začať s metódou Vami vybranej hormonálnej antikoncepcie v deň, keď nastane krvácanie.
Existujúca tehotnosť je dôkaz toho, že ste plodná. Prerušenie bez komplikácií nemá žiadne negatívne účinky na plodnosť. Najbližšia ovulácia nastane približne 2 týždne po prerušení. Pritom môžete byť ihneď zas tehotná, ak nepoužijete bezpečnú ochranu.
Ak sa zistí, že v maternici zostala časť plodového vajíčka, je opätovne nutné vykonať revíziu dutiny maternice v kombinácii s antibiotickou terapiou. Ak ste po zákroku nemali endometritídu a krvácate počas menzes ako zvyčajne pred zákrokom, problém bude asi inde.
Nový cyklus a psychologické aspekty
Prerušenie tehotenstva začína telu nový cyklus. Väčšinou nastane menštruácia približne o 4-6 týždňov neskôr. Veľa žien vníma čas do prerušenia ako priťažujúci a cíti sa po zásahu uľahčene. Umelé prerušenie tehotenstva môže žena prežívať aj ako oslobodenie alebo uľahčenie.
Pre väčšinu žien nie je prerušenie tehotenstva viac zaťažujúce ako normálna menštruácia. Bezprostredne po chirurgickom prerušení Vám urobíme vyšetrenie ultrazvukom, aby sme si boli istí, že vaša dutina maternice je prázdna.
Etické a filozofické aspekty interrupcie
Záleží na tom? | 25.marec 2019 | Biela stužka
Je rozhodnutie pre potrat, a jeho vykonanie, morálne ospravedlniteľné? Americký filozof Patrick Lee uvádza proti morálnosti potratov nasledovný argument: „1. Úmyselné zabitie nevinnej osoby je vždy morálne zlé. 2. Potrat je úmyselné zabitie nevinnej osoby. 3. Potrat je preto vždy morálne zlý.“
Existuje veľké množstvo rozličných argumentov v prospech morálnej prípustnosti potratov, ktoré sa rozchádzajú v dôvodoch, pre ktoré má byť potrat morálne prípustný, ako aj v určení momentu, dokedy má byť jeho vykonanie morálne prípustné. Neraz sa obhajcovia potratov v diskusiách opierajú o úplne odlišné argumenty s odlišnými praktickými dopadmi čo do momentu morálnej prípustnosti potratu, bez toho, že by si uvedomovali svoju argumentačnú nejednotnosť či protirečivosť. Napriek tomu mnohé z týchto argumentov majú spoločný základ v biologických, filozofických, teologických alebo iných východiskách a dajú sa kategorizovať.
Lee vidí tri spôsoby, ako by sa dal vyššie uvedený základný argument proti morálnosti potratov spochybniť. Po prvé, niekto by mohol spochybniť druhú premisu, ak by dokázal, že čo je zabité pri potrate nie je osoba, alebo že dokonca nejde ani o ľudskú bytosť. Po druhé, niekto by mohol spochybniť druhú premisu tým, že hoci je potrat zabitím nevinnej osoby, nejde o úmyselné zabitie, a preto potrat nemusí byť morálne zlý. Po tretie, niekto môže spochybniť prvú premisu, keď dokáže, že úmyselné zabitie nevinnej osoby nie je vždy morálne zlé.
V tomto článku sa chcem venovať prvému okruhu argumentov, ktoré hovoria, že embryo nie je osoba, alebo že nie je ľudská bytosť. Keďže tieto argumenty sa opierajú o biologické východiská, je potrebné si najskôr niečo povedať o embryu z biologického a antropologického hľadiska.
Biologický a antropologický status embrya
Embryo je od momentu počatia živá ľudská bytosť (indivíduum), kompletný ľudský organizmus, ktorý je jedincom ľudského druhu Homo sapiens presne tak, ako sú ním ľudské plody v neskoršom štádiu tehotenstva, novorodenci, adolescenti, dospelí, aj starci.
Embryo je od momentu počatia živé, pretože má všetky nevyhnutné znaky života. Každá entita, teda každé bytie, môže byť zaradené práve do jednej z týchto kategórií: (1) živá, (2) mŕtva (predtým živá), alebo (3) neživá/anorganická. Neexistujú žiadne iné možné kategórie. Dieťa vzniká splynutím dvoch živých pohlavných buniek a rodí sa živé. Ak by niekto odmietal, že je pred narodením živé, znamenalo by to, že by bolo buď mŕtve, alebo anorganické. Dieťa pred narodením má mnohé prejavy života, kope, pláva, cmúľa si palec, rastie, delí svoje bunky. Mŕtve a anorganické veci podobné charakteristiky nemajú.
Embryo je od momentu počatia ľudské. Aj keď je embryo preukázateľne živé, neznamená to ešte že ide o ľudský život. Embryo je od momentu počatia individuálnym ľudským organizmom. Vzniká splynutím pohlavnej bunky otca, spermie, a pohlavnej bunky ženy, vajíčka. Pohlavné bunky sú bunky otca a matky, ktoré v jadre obsahujú dvadsaťtri chromozómov s genetickou informáciou otca a matky. Pri oplodnení nastane syntéza DNA otca a matky a vznikne nová bunka, zygota, ktorá obsahuje štyridsaťšesť chromozómov. Genetická výbava zygoty, odlišná od genetickej výbavy otca a matky, sa uplatní v ďalšom vývoji až do štádia dospelého jedinca. Táto nová bunka, zygota, „je prvé a najjednoduchšie vývojové štádium všetkých mnohobunkových organizmov vrátane človeka.“ Momentom počatia vzniká teda nová biologická entita, nový ľudský jedinec, svojou podstatou odlišný od pohlavných buniek ktorých splynutím vznikol. Tento nový človek má biologické charakteristiky ako všetci ostatní ľudia. Je individuálnym organizmom, ktorý zostáva tým istým organizmom počas celého svojho života až do momentu smrti. Má v sebe zakódovaný plán svojej vlastnej bytosti (finalita), ktorý sám aktívne realizuje až do štádia dospelosti. Je nezávislý voči vonkajším vplyvom pre zachovanie svojej štruktúry (samobytnosť), sám kontroluje realizáciu svojho programu (samokontrola). Hoci bude prechádzať dynamickými zmenami, tieto zmeny budú dospievaním organizmu, ktorý počas celého vývoja zostáva tým istým organizmom (kontinuita).
Z antropologického hľadiska možno konštatovať, že začiatok ľudskej telesnosti (vytvorenie zygoty) znamená začiatok ľudského jedinca. Človek je telesnou bytosťou, to znamená, že telesnosť nepatrí do oblasti mať, ale do oblasti byť. Človek nevlastní svoje telo (organizmus), človek je telo (organizmus). Ľudské telo sa vyvíja, mení svoju veľkosť, tvar, rastie a dospieva. Človek prechádza počas svojho života množstvom akcidentálnych zmien, to znamená, že sa mení to, aký je. Jeho identita, substancia, teda to kto je, sa však nemení. Dôležitou vlastnosťou embrya je jeho aktívna potencialita, to znamená, že akcidentálne zmeny smerujúce až k úplnému rozvoju ľudskej bytosti realizuje zygota sama od seba, nezávisle od vonkajších faktorov (samozrejme za predpokladu, že má vytvorené vhodné podmienky).
Embryo, ako každá iná ľudská bytosť, je osoba. Osoba môže byť definovaná ako „inteligentný a slobodný subjekt“. Preto, aby sme nejaký subjekt označili ako osobu, je dôležité aby tento subjekt mal rozumovú povahu. Každý inteligentný a slobodný subjekt je entitou, ktorá si zaslúži rešpekt a ktorej dobro chceme pre ňu samotnú, nie len ako prostriedok. Inteligentným a slobodným subjektom nemyslíme niekoho, kto práve teraz myslí, kto sa práve teraz slobodne rozhoduje, ale toho, kto má takúto schopnosť. Napríklad niekto, kto práve spí, alebo je v kóme, je osobou, aj napriek tomu, že práve teraz nerozmýšľa a nerobí slobodné rozhodnutia. Ľudská bytosť je od momentu počatia rozumovou bytosťou, pretože má schopnosť myslieť a slobodne sa rozhodovať, aj keď ešte určitý čas potrvá, kým sa vyvinie do štádia, keď túto svoju schopnosť bude prejavovať navonok. Jedinec nie je osoba preto, lebo sa tak prejavuje, ale prejavuje sa tak, lebo je osoba (konanie závisí od bytia). To, že človek bude schopný hovoriť a konať ako rozumová bytosť je zakorenené v tom, čo je už od momentu počatia rozumovou bytosťou s aktívnym potenciálom vyvinúť sa a realizovať svoju rozumovú povahu. Telesnosť človeka (človek nevlastní svoje telo, človek je telo) nás takisto privedie k záveru, že je osobou od počatia. Organizmus, ktorý je osobou, nemôže vzniknúť alebo zaniknúť v inom čase, ako v čase keď vzniká a zaniká osoba. Keďže ľudský organizmus nie je to, čo osoba vlastní, ale to, čo osoba je, moment vzniku ľudskej osoby je ten istý, ako moment vzniku ľudského organizmu.
Morálne konzekvencie vyplývajúce zo statusu embrya sú jednoznačné. Keďže embryo je osobou ako všetci ostatní ľudia, musí sa s ním zaobchádzať rovnako ako so všetkými ostatnými osobami, inak by sme sa dopustili diskriminácie voči tejto osobe. Z toho vyplýva, že rovnakou mierou, akou chránime život narodených ľudí, treba chrániť aj život dieťa pred narodením. Preto, že úmyselné zabitie nevinnej osoby je vždy morálne zlé, tak aj potrat, ktorý je zabitím nevinnej osoby, je vždy morálne zlý.
Argumenty spochybňujúce osobný status embrya
Jeden zo spôsobov, ako by niekto mohol spochybniť nemorálnosť potratu, je dokázať, že embryo nie je osoba. Je viacero argumentov, ktoré sa uvádzajú v prospech tohto tvrdenia. Tieto argumenty nespochybňujú, že embryo je ľudská bytosť, ale tvrdia, že embryo, ktoré je ľudskou bytosťou, nie je osoba (non-personalistické teórie). Nespochybňujú teda biologický status embrya ako ľudského jedinca, ale spochybňujú jeho antropologický status osoby. A keďže embryo nie je osoba, jeho zabitie nemusí byť nemorálne.
Hranica vedomia: Predstaviteľmi tejto teórie sú napríklad Mary Ann Warren, Michael Tooley, Peter Singer alebo Ronald Dworkin. Aj keď sa ich názory v niektorých aspektoch líšia, v zásade zhodne tvrdia, že právo na život nepatrí každému ľudskému organizmu, ale iba osobám. Na to, aby bol ľudský organizmus osoba, musí mať určité psychologické črty, či schopnosti. Podľa týchto teórií, ľudský jedinec nadobúda práva v závislosti od schopnosti sebauvedomenia a podľa neskoršej verzie v závislosti od nadobudnutia vedomia. Obe tieto schopnosti je človek schopný realizovať až po narodení, preto z morálneho hľadiska bol potrat možný počas celého tehotenstva. Populárny austrálsky filozof Peter Singer, profesor bioetiky na Princetonskej univerzite, je takisto zástancom teórie, že ľudská bytosť sa stáva osobou až keď si dokáže uvedomovať sama seba. Zastáva doktrínu známu ako funkcionalizmus, podľa ktorej to, čo definuje ľudskú osobu, sú jej schopnosti, to čo je alebo nie je schopná robiť. Potrat je preto morálne prípustný.
Hranica vnímavosti (gradualistická pozícia): Na rozdiel od vyššie uvedených, niektorí filozofi tvrdia, že ľudská bytosť sa stáva osobou vtedy, keď nadobúda schopnosť vnímavosti (schopnosť vnímať, cítiť veci). Na rozdiel od schopnosti uvedomovať si, ktorú človek nadobúda až po na…
Opakované potraty
Opakované potraty sú definované ako tri a viac po sebe nasledujúcich potratov pred 20. týždňom tehotenstva. Postihujú približne 0,4-1% žien v reprodukčnom veku. Príčiny opakovaných potratov môžu byť rôzne, vrátane genetických a chromozomálnych abnormalít, anatomických abnormalít maternice, trombofílií, endokrinných porúch a imunologických faktorov.
Poznámka: Tento článok poskytuje informácie na základe poskytnutého textu. Nejedná sa o lekárske odporúčanie. V prípade akýchkoľvek otázok alebo obáv týkajúcich sa interrupcie alebo plodnosti sa vždy poraďte so svojím lekárom.
tags: #interrupcia #a #moznost #neskorsieho #pocatia