Komplexné pochopenie právnych vzťahov týkajúcich sa invalidného dôchodku a vyživovacej povinnosti je v súčasnej dobe pre mnohých občanov kľúčové. Tieto aspekty sa prelínajú v oblasti sociálnej pomoci, daňových nárokov a rodinného práva, pričom každá z nich má svoje špecifiká a podmienky. V našom článku sa ponoríme do zákonom stanovených rámcov, ktoré regulujú nároky osôb v hmotnej núdzi, práva a povinnosti rodičov voči svojim deťom, ako aj vplyv invalidného dôchodku na tieto právne vzťahy. Od základných definícií po praktické aplikácie a výnimky, tento prehľad poskytuje ucelený pohľad na danú problematiku.
Hmotná Núdza a Pomoc od Štátu
Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Dôležité je zdôrazniť, že ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Príjmy a ich započítavanie
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi však stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem. Medzi ne patria napríklad 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, alebo suma výživného určená na tvorbu úspor. Zvýhodnené započítavanie príjmov, ako je napríklad 25% z invalidného dôchodku, sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025. Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka.
Podmienky a formy poskytovania pomoci
Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Ak člen domácnosti nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo sa nedostavil na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov, dávka sa mu môže znížiť. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom. Medzi tieto výnimky patrí napríklad osoba, ktorá sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je určený podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, ako je práve starostlivosť o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Taktiež môže zaniknúť, ak došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Tento príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, pričom osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Tieto dávky sa poskytujú v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi. Žiadosť, poučenie a potvrdenia k poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi sú zverejnené na príslušných úradných portáloch.
Daňový Bonus na Dieťa a Vplyv Invalidného Dôchodku
Daňový bonus je dôležitou formou štátnej podpory pre rodiny s deťmi. Jeho uplatnenie je viazané na splnenie špecifických podmienok, pričom status dieťaťa ako „vyživovaného“ alebo „nezaopatreného“ má zásadný význam.
Kto je vyživované dieťa?
Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov. Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o prídavku na dieťa). To platí aj pre dieťa, ktoré sa po skončení povinnej školskej dochádzky zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, najdlhšie však do skončenia školského roka, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov veku (okrem prípravných kurzov poskytovaných podľa zákona č. 5/2004 Z. z.).
Daňovník má nárok na daňový bonus v prípade, že dieťa žijúce s ním v domácnosti je vyživovaným (nezaopatreným) dieťaťom, do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 18 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole (okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov), respektíve na vysokej škole. Sústavnou prípravou na povolanie je aj opakovanie ročníka štúdia. Ak daňovník spĺňa podmienky stanovené na uplatnenie nároku na daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré sa pripravuje na povolanie štúdiom, má nárok na daňový bonus aj v prípade, že dieťa poberá príjem z brigády, pokiaľ to nepresahuje istú hranicu. Keďže sústavnou prípravou na povolanie štúdiom na strednej škole je aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, daňový bonus patrí rodičovi do konca školského roka, t. j. do 31. augusta príslušného roka bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny eviduje na úrade práce, zamestná sa, alebo začne dosahovať príjmy z podnikania.
Zánik nároku na daňový bonus pri priznaní invalidného dôchodku
Kľúčovým bodom v kontexte invalidného dôchodku je zánik nároku na daňový bonus. Za nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti nemožno považovať dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, alebo ak poberá sociálny dôchodok. Priznanie invalidného dôchodku je dôvodom zániku nároku výplaty daňového bonusu, lebo dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. Tento zánik nastáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku.
Pre lepšiu ilustráciu si uveďme príklady z praxe:
- Ak dieťaťu bol dňa 24. januára rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok, nárok na daňový bonus zaniká od 1. februára, t.j. od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci vydania rozhodnutia.
- V prípade, že dieťaťu bol dňa 24. januára rozhodnutím Sociálnej poisťovne priznaný invalidný dôchodok so spätnou platnosťou napríklad od 11. marca predchádzajúceho roka, nárok na daňový bonus zaniká rovnako od 1. februára (nasledujúceho po januárovom rozhodnutí). Spätná platnosť priznania dôchodku nemá vplyv na dátum zániku nároku na daňový bonus, rozhodujúci je dátum vydania rozhodnutia.
Ostatné relevantné prípady
Daňový bonus sa týka aj iných špecifických situácií. Napríklad, daňovník má nárok na daňový bonus na maloleté deti, ktoré mu boli súdnou cestou zverené do pestúnskej starostlivosti, pokiaľ spĺňajú podmienky nezaopatrenosti. Čo sa týka daňového bonusu na vydatú dcéru, ktorá je študentkou denného štúdia VŠ, situácia je komplikovanejšia. Ak manžel dcéry žijúcej v spoločnej domácnosti s otcom nedosiahne v zdaňovacom období zdaniteľný príjem presahujúci určenú sumu (napríklad 4 922,82 eura v roku 2023), uplatní si otec dieťaťa daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia za tie mesiace, počas ktorých dieťa žilo s ním v spoločnej domácnosti. Toto sa týka aj prípadov, keď dcérin manžel preruší štúdium a začne pracovať.
Vyživovacia Povinnosť Rodičov k Deťom
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je jedným zo základných pilierov rodinného práva a predstavuje praktické vyjadrenie ekonomickej funkcie rodiny. Jej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb vzájomnou pomocou podľa ich schopností, možností a majetkových pomerov.
Základné princípy a trvanie vyživovacej povinnosti
Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom rodičia sú povinní prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje; maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne. Dospelosť, t.j. dosiahnutie osemnásteho roka života, ešte automaticky neznamená, že dieťa je samostatné, finančne nezávislé a nepotrebuje pomoc svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pokiaľ plnoleté dieťa nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné má.
Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje, respektíve výrazne sťažuje možnosť riadne sa zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť zvyčajne nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní. Nezamestnanosť dieťaťa nie je sama osebe dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti.
Zdravotné postihnutie predstavuje ďalší, hoci výnimočný, dôvod, pre ktorý plnoleté dieťa má nárok na výživné, a to aj v prípade, že neštuduje. Ide o zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť. Keďže ide o výnimku z pravidla, súd musí tento nárok skúmať prísne. V prvom rade musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje dieťaťu akúkoľvek prácu. Zdravotné postihnutie, ktoré „len“ obmedzuje dieťa vo výkone niektorých druhov povolaní, nie je dôvodom pre vznik nároku na výživné. V druhom rade, musí ísť o postihnutie trvalé. V prípade krátkodobých postihnutí, napríklad zlomeniny, nárok na výživné v dôsledku neschopnosti samostatne sa živiť nevzniká. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pokiaľ zdravotný stav neumožňuje dieťaťu zamestnať sa, nie je schopné samé sa živiť.
Vplyv invalidného dôchodku na schopnosť samostatne sa živiť a nárok na výživné je komplexnou otázkou. Hoci dieťa poberá invalidný dôchodok, najmä ak ide o dôchodok z mladosti, ktorý môže byť vo výške okolo 200 eur a viac, rodičia stále majú vyživovaciu povinnosť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takého postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú. Toto potvrdzuje aj nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 305/13, ktorý interpretuje podobné ustanovenie.
Dobré mravy môžu, hoci výnimočne, mať vplyv na nárok dieťaťa na výživné. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tento rozpor musí byť výrazný a objektívne závažný do takej miery, že súd siahne na základný nárok dieťaťa na výživu od rodiča. Nepôjde teda o prípady, kedy sa dieťa nestretáva s rodičom, či prípady, kedy majú zlé vzťahy, ale o závažnejšie morálne prehrešky.
Určovanie výšky výživného
Pri určovaní výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby detí, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodič, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, ten bude platiť niekoľkonásobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stoviek, a to bez ohľadu na výšku výdavkov dieťaťa.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by bol exaktne stanovený v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto zastávame názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami, avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzame, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale netreba očakávať, že súd uprednostní osobné výdavky rodiča pred výživným. Súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napríklad exekúcie a podobne, súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené výdavky Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc na to, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva, tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach, tak pasívach, aby mohol spravodlivo posúdiť finančnú situáciu.
Schopnosti a možnosti rodičov sú ďalším dôležitým kritériom. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné, lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Upozorňujeme, že určenie minimálneho výživného prichádza do úvahy len výnimočne, a to v prípade objektívnych prekážok na strane rodiča. Sumy životného minima, od ktorých sa odvíja výška minimálneho výživného, sa upravujú spravidla vždy k 1. júlu kalendárneho roka.
Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.
Zmena pomerov a úprava výživného
Zmena v pomeroch sa posudzuje v prípade, ak súd koná o zvýšení alebo znížení výživného na dieťa, t.j. ide o prípady, kedy už výživné súdnym rozhodnutím určené je. V takomto prípade súd porovná majetkové pomery, schopnosti a možnosti rodiča a dieťaťa, a rozhodnutie o úprave výšky výživného bude závisieť práve od tohto porovnania. Návrh na zmenu možno podať, keď sa zmenia pomery.
Ak máte nepriaznivý zdravotný stav a finančná situácia Vám nedovoľuje prispievať na výživu v určitej výške, máte možnosť požiadať súd, aby znížil Vašu vyživovaciu povinnosť. Ak však bolo výživné stanovené už keď ste boli v tejto situácii (napríklad boli ste uznaná za ZŤP, máte zdravotné problémy) a súd stanovil danú výšku, potom Vám s najväčšou pravdepodobnosťou súd nevyhovie. Ak by však daná výška bola stanovená za odlišných okolností, teda ešte pred týmto nepriaznivým stavom, existuje tu možnosť, že pokiaľ preukážete zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške, mohol by súd rozhodnúť o znížení výživného. Rozhodnutie sa však nedá predvídať, pretože súd skúma skutočný stav, a síce príjmy, možnosti, schopnosti, majetkové pomery, potreby detí a zohľadňuje pritom najlepší záujem dieťaťa. Nie je možné vo všeobecnosti povedať, či má rodič povinnosť platiť výživné aj v takejto situácii alebo nie. Záleží to totiž na množstve okolností a na tom, ako celkovo situáciu posúdi súd.
Súdne rozhodnutie Cdo/20/2020 z 21.10.2020 Najvyššieho súdu SR napríklad uvádza, že "Odvolací súd vychádzal z toho, že celková miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %, a preto dospel k záveru, že dcéru navrhovateľa jej zdravotný stav neobmedzuje v takej miere, aby sa do pracovného procesu začleniť nemohla." To naznačuje, že aj pri čiastočnom postihnutí môže súd očakávať schopnosť pracovať a tým aj podieľať sa na sebaživiteľnosti.
Zastúpenie advokátom v konaní o výživnom nie je povinnosťou, ale pridanou hodnotou. Klientom sa poskytujú komplexné právne služby, ktoré pomáhajú pri určení priorít a stratégii pre dosiahnutie najlepšieho výsledku.
Výživné Medzi Partnermi a Rozvedenými Manželmi
Zákon o rodine jasne rozlišuje medzi vyživovacou povinnosťou medzi manželmi a partnermi, ako aj pre rozvedených manželov. Táto oblasť prináša často otázky týkajúce sa nárokov na výživné po rozchode či rozvode.
Rozdiel medzi partnermi a manželmi
Zákon o rodine výživné medzi partnermi nepozná. Výživné je možné súdnou cestou určiť medzi manželmi alebo ako príspevok rozvedenému manželovi. Ak spolu žijú priateľka a priateľ bez uzatvoreného manželstva alebo registrovaného partnerstva, nemajú nárok na vzájomné výživné, ani v prípade, ak je jeden z nich na invalidnom dôchodku. Teleológia § 85 ods. 1 Zákona o rodine (na Slovensku § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho eventuálnu neschopnosť alebo nechcenie sa živiť inej osobe, a to i rodičovi.
Výživné pre matku nezosobášeného dieťaťa
Jedinou výnimkou, kedy je upravený nárok na výživu medzi partnermi, je situácia, keď ide o matku dieťaťa, za ktorého otec dieťaťa nie je vydatá. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Po uplynutí týchto dvoch rokov matka nemá nárok na výživné od otca dieťaťa.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela
Právna úprava nároku na výživné pre rozvedeného manžela je upravená v zákone č. 36/2005 Z. z. Podľa § 72 ods. 1, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa primerane živiť, môže žiadať od bývalého manžela príspevok na svoju výživu. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi (hoci aj výrazne) klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojenie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť.
K určeniu rozsahu príspevku na výživu môže dôjsť dohodou bývalých manželov. Ak sa nedohodnú, rozhodne súd na návrh jedného z nich. Podľa § 73 ods. 3 zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže túto dobu výnimočne predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému sa príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť, najmä ak ide o zdravotné dôvody.
Vplyv spoločného bývania s novým partnerom na vyživovaciu povinnosť
V situácii, keď jeden z rodičov žije v novej domácnosti s partnerom, ktorý nie je otcom/matkou detí z predchádzajúceho manželstva, sa môže objaviť otázka vplyvu príjmu nového partnera na výšku výživného. Pri určovaní výšky výživného sa posudzujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov a odôvodnené výdavky dieťaťa. Nový partner priamo nebude musieť platiť výživné na deti, avšak súd zohľadňuje majetkové pomery rodiča, teda napríklad kde býva, aké má náklady, či vyživuje nejaké iné osoby, či býva sama alebo s niekým, a podobne. Po zohľadnení všetkých skutočností súd rozhodne, koľko je primeraná suma na deti. Určite však bude zohľadňovať to, že rodič môže mať aj iné deti. Rozhodnutie súdu sa však nedá predvídať, pretože každý prípad je posudzovaný individuálne.
tags: #invalidne #dieta #a #vyzivne #na